Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 53Csp/101/2024 1424212294 23. 05. 2025 JUDr. Alena Roštárová ECLI:SK:MSBA4:2025:1424212294.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Y. Z., X.. XX.XX.XXXX, V. L.: X., o zaplatenie 9 620,97 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9 620,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 8 617,41 eur od 10.07.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 120.12.2024 sa žalobca voči žalovaného domáhal zaplatenia sumy istiny celkom 9 620,97 eur, s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.07.2024 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zo dňa 21.10.2024 medzi postupcom Tatra banka, a.s. (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 11.02.2017 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona . Občianskeho zákonník a vyhlásil podaním zo dňa
09.07.2024 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca v tejto súvislosti pre úplnosť uvádza, že podľa jeho názoru nie je povinný právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ - úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento úkon jednoznačne platný a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. Uvedené nevyplýva z právnych predpisov, keďže veriteľ je povinný skutkovo vymedziť stav, avšak právne posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie ktorej splátky napokon došlo k uplatneniu uvedeného práva je výlučne právnym posúdením) je už výhradne vecou súdu. Žalobca v tomto smere poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 196/2009 zo dňa 22. 09. 2010. Žalobca zastáva názor, že postupca využil právo podľa § 565 OZ v súlade so zákonom, kedy pred jeho uplatnením postupoval podľa § 53 ods. 9 OZ a v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil dlžníka na jeho možné uplatnenie. Zo strany postupcu tak nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno prijať iný právny záver ako ten, že v danom prípade došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky a tým aj k platnému postúpeniu pohľadávky. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 9 624,67 eur ktorá pozostávala z istiny vo výške 8 617,41eur, z riadneho úroku vo výške 1 001,07 EUR, z úroku z omeškania vo výške 6,19 EUR, v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 9 618,48 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 8 617,41 eur a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1 001,07 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 3,70 eur ktorá pozostáva z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 0,05 eur a z neuhradených sankčných poplatkov vo výške 3,65 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukazuje žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022 . Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 . Občianskeho zákonníka počnúc dňom 10.07.2024, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 5% ročne zo sumy 8 617,41 eur od 10.07.2024 do zaplatenia. 2. Súd žalovaného vyzval uznesením zo dňa 24.02.2025 na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, nárok žalobcu ničím nespochybnil. Súd na webovej stránke a úradnej tabuli zverejnil dňa 06.03.2025 Oznámenie o podanej žalobe. 3. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 30.05.2025. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto v súlade s § 180 CSP vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti strán sporu. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav. 5. Zo zmluvy poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.02.2017 vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 15 900,19 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver v 84 mesačných splátkach vo výške 271,83 eur (splatných vždy 15. deň v mesiaci). Úroková sadzba bola dohodnutá fixne vo výške 10,800 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 12,80 %. Celková čiastka spojená s úverom bola vo výške 23093,72 eur. Termín konečnej splatnosti (dátum poslednej splátky) bol deň určený v zmysle čl. III, bod 7 Zmluvy. 6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.05.2024 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej pohľadávky) vyplýva, že Tatra banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. 7. Z výzvy pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 15.06.2023 vyplýva, že banka vyzvala žalovaného na úhradu omeškaných splátok v lehote do 15 kalendárnych dní s tým, že ak nedôjde k úhrade, vznikne žalovanému povinnosť uhradiť celý zostatok úveru. 8. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.07.2024 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil splatnosť úveru č. 3017507886.
9. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024 vyplýva, že banka oznámila žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. 10. Pokusom o zmier zo dňa 28.10.2024 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. 11. Z platobnej histórie vyplýva dlžná suma pohľadávky žalobcu. 12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 13. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 14. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. 15. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. 16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 17. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 20. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 25. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. 26. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 27. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. 28. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V konaní bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu ( Tatra banka a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 11.02.2017 zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 15 900,19 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver v 84 mesačných splátkach vo výške 271,83 eur (splatných vždy 15. deň v mesiaci). Úroková sadzba bola dohodnutá fixne vo výške 10,800 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 12,80 %. Celková čiastka spojená s úverom bola vo výške 23093,72 eur. Termín konečnej splatnosti (dátum poslednej splátky) bol deň určený v zmysle čl. III, bod 7 Zmluvy. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, keď neplnil v stanovených termínoch splátky. 29. Predmetnú zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 11.02.2017 súd vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Súd preskúmal túto zmluvu, pričom dospel k záveru, že obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti v zmysle predmetného zákona a preto ju nepovažuje za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. 30. Keďže sa žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním viac ako troch mesačných splátok úveru, banka oznámením zo dňa 09.07.2024 vyhlásila splatnosť pohľadávky banky a zároveň vyzvala žalovaného na zaplatenie celej pohľadávky. Vyhlásením splatnosti úveru žalovaný stratil právo zaplatiť predmetný úver v dohodnutých splátkach, t. j. vznikla mu povinnosť zaplatiť celý dlh (celú nesplatenú časť úveru) naraz. 31. Nesplatená istina úveru predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu sumu vo výške 9 618,48 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 8 617,41 eur a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1 001,07 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Preto súd zaviazal na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške celkom 9 618, 48 eur žalovaného. Zároveň žalobcovi priznal uplatnený zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5% ročne zo sumy 8 617,41 eur od 10.07.2024 t.j. dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru až do zaplatenia. 32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% 36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.