Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B5-72C/25/2023 1523201219 04. 11. 2025 JUDr. Štefan Mikuš ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201219.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E. F., zast.: Mgr. Silvia Moravčíková, advokátka so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanému: News and Media Holding a.s., IČO: 47 256 281, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, zast.: Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava o ochranu osobnosti, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou o ochranu osobnosti podanou dňa 4.4.2023 voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti odstrániť z internetovej stránky www.plus7dni.pluska.sk článok s názvom "kauza maséra Kostku: Po novom lieči chrbtice vlastnou metódou, odborníci hovoria o šarlatánstve" zo dňa 7.1.2021, v internetovom vyhliadači Google uvádzaný pod označením "Lekár- šarlatán uľavuje pacientom od bolesti chrbta- Plus 7 Dní." Žalobca uviedol, že je lekár so špecializáciou v odbore neurológia, zakladateľ Kliniky Impedančnej terapie v Slovenskej i Českej republike, t.j. špecializovaného zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho komplexnú liečbu degenerativneho ochorenia platničiek bez medikamentov a chirurgických, miniinvazívnych, či endoskopických zákrokov. Dňa 07.01.2021 zverejnil žalovaný v týždenníku "PLUS 7 DNÍ článok s názvom "Kauza maséra Kov jednom zo svojich chrbtice vlastnou metódou, odborníci hovoria o šarlatánstve". Článok je aj v súčasnosti stále dostupný na internetovej stránke žalovaného www.plus7dni.pluska.sk po zadaní priezviska žalobcu v internetovom vyhľadávači Google. Odkaz na uvedenú stránku žalovaného s titulom "Lekár - šarlatán uľavuje pacientom od bolesti chrbta - Plus 7 Dní" sa dokonca objaví už na prvej strane vyhľadávača ako druhý výsledok hľadania, hneď za (pod) webovým sídlom žalobcu www.liecbaplatniciek.sk. Žalovaným neustále sprístupňovaný článok je klamlivý, obsahujúci viaceré nepravdivé a zavádzajúce informácie a tvrdenia o žalobcovi. Jeho cieľom bolo zneuctiť a škandalizovať žalobcu v očiach širokej verejnosti. Impedančná terapia, ktorej autorom je žalobca, je neinvazívna a bezbolestná elektro- fyziologická metóda, využívajúca elektroliečebný prístroj. Jej účinok zvyšuje aplikácia suchej ihly, laseru a fyzioterapia. Pred zaradením pacienta do jeho individuálneho rehabilitačného plánu, každý pacient absolvuje podrobnú anamnézu, neurologické vyšetrenie, krvné testy a vstupné MR vyšetrenie s vizualizáciou poškodenej platničky. Celý proces terapie pacienta prebieha pod dohľadom vysoko odborných a skúsených fyzioterapeutov. Slovo "šarlatán" vo väčšine ľudí evokuje pocit nedôvery a pochybností. Týmto pomenovaním sa už celé stáročia označujú podvodníci, tzv. "zázrační lekári", ktorých svojich pacientov neliečia, ale svojimi pochybnými metódami a podvodnými liečebnými postupmi im skôr škodia a v krajných prípadoch im môžu privodiť aj smrť. Stála dostupnosť článku žalovaného na Internete, navyše v tesnej blízkosti s webovým sídlom žalobcu, znižuje a spochybňuje dôveryhodnosť žalobcu, jeho vážnosť a česť v profesionálnom živote. Žalovaný neoprávnene a hrubým spôsobom zasahuje do osobnostných
práv žalobcu, a to občianskej i profesionálnej cti a dôstojnosti. Vážnym spôsobom poškodzuje žalobcovo meno a povesť, spochybňuje žalobcovu odbornú reputáciu v spoločnosti, odbornej obci i okruhu súčasných, ako aj potencionálnych pacientov. Tesná blízkosť neustále zverejňovaného článku žalovaného s webovým sídlom žalobcu navyše spôsobuje, že sa s článkom žalovaného oboznámia aj tie osoby, ktoré vedome nemajú v úmysle stránku žalovaného navštíviť, ale hľadajú len ďalšie informácie o osobe žalobcu a jeho liečbe, prípadne majú záujem len navštíviť žalobcovu stránku. Referencie, či už pozitívne alebo negatívne, zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozhodovaní sa nejedného pacienta, na akého lekára a zdravotnícke zariadenie sa so svojim zdravotnými ťažkosťami obráti. Žalobca sa pri poskytovaní liečby stretáva s otázkami na pravdivosť článku žalovaného, a to od pacientov, ale aj rôznych inštitúcií i zahraničných kolegov. K žalobe pripojil predmetný článok a snímku obrazovky z vyhľadávača Google s menom žalobcu a zobrazenými výsledkami, notársku zápisnicu osvedčujúcu skutočnosť výsledkov vyhľadávania v internetovom prehliadači. 2. Dňa 9.12.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie k žalobe, v ktorom žalovaný uvádza, že je vydavateľom periodickej tlače, k čomu sa viaže posilnená ochrana napr. prostredníctvom čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a judikatúrou ESĽP. Poukazuje na to, že zverejnením predmetného článku realizoval právo na slobodu prejavu, čo podľa konštatácie súdnej praxe ani pri existencii zásahu do osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takéhoto zásahu, ak zásah bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva (výkon práva na slobodu prejavu), pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti. Žalobca je podľa žalovaného lekárom presláveným najmä ako "predražený masér" prominentov a politikov. V roku 2016 vypukla kauza, podľa ktorej mal žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v odbore fyzatria, balneológia liečebná rehabilitácia údajne profitovať vďaka štedrým platbám VŠZP, a.s. podľa medializovaných informácii vďaka samostatnému unikátnemu kódu výkonu zdravotnej starostlivosti. Vtedajšia opozícia ho prezývala "masérom", keďže mu VŠZP, a.s. údajne preplácala výkony, na ktoré podľa medializovaných informácii nemal mať nárok- vrátane akupunktúry, či masáže lávovými kameňmi. Táto kauza mal aj politické následky a podľa šéfa agentúry Focus v čase prepuknutia stála za pádom preferencií Smeru. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že žalobca nepochybne je osobu verejného záujmu, ktorá musí akceptovať zvýšený záujem verejnosti o svoju osobu a väčšiu mieru kritiky. Uvedené platí o to viac, pokiaľ sa téma článku a kritiky týka výkonu činnosti žalobcu, s ktorou je spájaná významná a celoslovensky sledovaná kauza. Žalovaný zastáva názor, že publikovaný Článok je potrebné kvalifikovať ako legitímne uplatnenie slobody prejavu. Článok informoval verejnosť o téme verejného záujmu a to prierezom vyššie popísanej kauzy žalobcu so VŠZP a o tom, že žalobcovi pacienti si už podobné úkony zdravotnej starostlivosti, ktoré boli v minulosti pokrývané zo zdravotného poistenia, musia hradiť sami. Článok tiež prezentoval názory odborníkov z praxe (napr. B. A. G. H., I., B.) na metódy využívané žalobcom pri liečení chrbtov. V kontexte uvedeného je dôležité podotknúť, že Klinika Kostka / Klinika Imperačnej terapie je zariadenie, ktoré funguje vo verejnom záujme. Uskutočňovanie tohto verejného záujmu prebieha na základe verejnej služby, ktorú poskytuje žalobca ako lekár. Informovanie verejnosti o skutočnostiach, že praktiky žalobcu a jeho kliniky sú kritizované zo strany iných odborníkov je bezpochyby vo verejnom záujme. Žalobou je napádaný len jediný výrok (hodnotiaci úsudok) "šarlatán", ktorý sa v článku nenachádza. Článok neobsahuje žiadne slovné spojenia, v zmysle ktorých by žalovaný pomenoval žalobcu "šarlatánom". V nadpise článku je uvedené "Kauza maséra Kostku: Po novom lieči chrbtice vlastnou metódou, odborníci hovoria o šarlatánstve:" Z uvedeného vyplýva, že nadpis článku obsahuje názory tretích osôb, ktoré metódy žalobcu považujú za šarlatánske, avšak žalobcu žalovaný za šarlatána neoznačuje. Článok sa vo vyhľadávači Google zobrazuje pod titulkom "Lekár šarlatán uľavuje pacientom od bolesti chrbta - Plus 7 Dní". Za tento titulok zobrazujúci sa na Googli však žalovaný nezodpovedá, nakoľko ho nevie a nemôže nejakým spôsobom ovplyvniť. Ak žalobca namieta titulok zobrazujúci sa na Googli, potom by mal využiť iné právne prostriedky a obrátiť sa priamo na prevádzkovateľa Google. Žalovaný uviedol, že šíril názory tretích osôb, ktoré s postupmi žalobcu na liečenie medzistavcových platničiek nesúhlasili. V zmysle konštantnej judikatúry ESĽP platí, že novinárov (média) nemožno postihovať za to, že rozširujú informácie či názory tretích osôb, a teda novinári pri predmetnej činnosti požívajú imunitu. K vyjadreniu priložil prehľad tlače o osobe žalobcu. 3. V replike žalobca uviedol, že jeho osoba a činnosť, ktorú poskytuje, je predmetom verejného záujmu. Klinická štúdia o liečbe bola publikovaná v rešpektovanom odbornom periodiku /Bratislavské lekárske listy; Rehabilitace a fyzikální lékařství/ a prešla medzinárodnou recenziou. O úspešnosti tejto liečby svedčí aj jej nepretržité poskytovanie žalobcom i v Prahe, ako aj spokojnosť mnohých jeho pacientov. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že k označeniu liečebných metód žalobcu výrazom
"šarlatánske" dospel z rozhovoru s univerzitným profesorom G. H., ktorý nazval žalobcu "liečiteľom". Žalovaný tento výrok v titulku svojho článku mal použiť len v jeho zveličenej, expresívnejšej podobe. Označiť osobu "liečiteľom" alebo "šarlatánom" však nie je to isté. Zatiaľ čo pod slovom "liečiteľ" možno v zmysle Krátkeho slovníka slovenského jazyka rozumieť aj osobu, ktorá je "obdarená mimoriadnymi schopnosťami určiť choroby a liečiť ich netradičnými spôsobmi", význam slova "šarlatán" je jednoznačný. Krátky slovník slovenského jazyka ním rozumie lekára a mastičkára používajúceho rozličné čarodejnícke prostriedky, resp. klamára, podvodníka. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že výrok "šarlatán" sa v určitom slovnom spojení nachádza výlučne len v titulku článku. Titulok, resp. nadpis je však súčasťou článku. Hoci od zverejnenia článku žalovaným už uplynuli takmer 3 roky, jeho článok s urážajúcim nadpisom, je stále verejne prístupný a dostupný. K ujme žalobcu a poškodeniu jeho dobrého mena dochádza zakaždým, keď ktokoľvek zadá jeho meno do vyhľadávača Google. K vyjadreniu priložil referencie pacientov, článok v periodiku Zdravie, snímku obrazovky stránky slovnik.sk, 4. V duplike žalovaný uviedol, že k zverejneniu napadnutého článku došlo v krátkom čase od získania uvedených informácií a vecná kritika v ňom obsiahnutá bola predmetom verejného záujmu. Plus 7 DNÍ nie je odborné periodikum, a preto je možné pripustiť určité zjednodušenia použitých výrazových prostriedkov, pričom tieto hneď nemusia viesť k zásahu do osobnostných práv. Článok sa vo vyhľadávači Google zobrazuje pod titulkom ako "Lekár - šarlatán uľavuje pacientom od bolesti chrbta - Plus 7 Dní", za tento titulok zobrazujúci sa na Googli však žalovaný nezodpovedá a nevie ho nejako ovplyvniť. Žalovaný šlánok nazval ako "Kauza maséra Kostku: Po novom lieči chrbtice vlastnou metódou, odborníci hovoria o šarlatánstve". Označenia žalobcu v nadpise sú v kontexte názorov na žalobcove metódy v článku opodstatnené a primerané. Bývalý poslanec NRSR A. F. tvrdil, že žalobca údajne "klame a podvádza", t.j. nadpis článku, ktorý hovorí, že "odborníci hovoria o šarlatánstve" je aj v zmysle výkladu KSSJ teda správny a primeraný. Odstránenie celého článku, hoci predmetom tohto konania je jediné slovo uvedené v nadpise, a to "šarlatánstve", považuje žalovaný za absolútne neprimerané a v podstate cenzúru, keďže článok informoval o témach verejného záujmu a prezentoval názory uznávaných odborníkov z lekárskej praxe. 5. Súd sa oboznámil s obsahom článku "Kauza maséra Kostku: Po novom lieči chrbtice vlastnou metódou, odborníci hovoria o šarlatánstve", ktorého obsah je tvorený aj uvedenými citáciami: 5.1. "Za zázračnú terapiu chrbtice dnes vyberá v Bratislave od ľudí až 750eur mesačne a zarába tak státisíce ročne. Bohužiaľ, aj dnes klame a podvádza. Jeho patentovaný prístroj nie je patentovaný, dokonca ani len otestovaný v Štátnom ústave kontroly liečiv. Medzinárodné kapacity, ktoré ho údajne podporujú, o ničom takom nevedia a hovoria presný opak. Renomovaný lekársky časopis oficiálne stiahol a z medzinárodných databáz vymazal Kostkov článok, ktorým chcel dokázať účinnosť svojej ,terapie'," napísal Beblavý. 5.2."Akékoľvek odborné zaoberanie vašou metódou považujem zo svojej strany za stratu drahocenného času a energie," odkázal mu H. a upozornil, že sa vydal na nesprávnu a nebezpečnú cestu. "Zvyčajne sa rôzni liečitelia a iné neseriózne osoby vyznačujú práve tým, že nie sú schopné sa nad vlastnými pseudovedeckými výtvormi a konštruktmi, akým sa nateraz javí aj vaša metóda, kriticky zamyslieť aj podrobiť ich riadnemu skúmaniu pomocou naozajstnej vedeckej metodológie," komentoval prevratné závery Kostkovej liečby univerzitný profesor G. H.. 5.3."Nejde o riadnu vedeckú konferenciu. Pozrel som sito a je to obyčajný pseudovedecký hnus v pozlátke. Takýchto parazitujúcich komerčných konferencií, kde sa môže dostať každý s hocičím, ak zaplatí vstupné, sa robí vo svete veľký počet. Normálny odborník tam ani nepáchne a ak, tak len úplnou náhodou alebo omylom," vysvetlil odborník na medicínsku etiku G. H.. 5.4. "Keď sme sa dozvedeli o publikovaní práce A. B. C. a J. B. K. L., B., v Bratislavských lekárskych listoch a následne rovnakej práce v časopise Rehabilitace a fyzikální lékařství, kontaktovali sme redakcie týchto časopisov a požiadali sme ich o stiahnutie publikácií z ich databáz pre dôvody, ktoré sme uviedli v našich stanoviskách za Slovenskú spoločnosť fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie a Slovenskú neurologickú spoločnosť," konštatuje hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre túto oblasť A. J.. 6. Podľa článku 26 ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje.
Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 7. Titulok v časti "odborníci hovoria o šarlatánstve" posúdil súd ako hodnotiaci úsudok, ktorým autor zbilancoval názory tretích osôb uvedených v článku. Námietka žalobcu, že žiadna z citovaných osôb nepoužila explicitne označenie šarlatán nie je pri hodnotiacom úsudku dôvodná, nakoľko autor vo vyjadrenom hodnotiacom úsudku len sumarizoval získané informácie a pri ich vyhodnotení nebol odkázaný na mechanické zrkadlenie slov použitých v jednotlivých výrokov. Citácie v bodoch 5.1. až 5.4. dali autorovi dostatočný skutkový a logický základ pre použitý hodnotiaci úsudok, ktorý neprekročil hranice prípustnej kritiky. Napadnutý hodnotiaci úsudok vychádzajúci z obsahu článku bol použitý v jeho titulku a z tohto hľadiska mu možno prisúdiť väčšiu mieru tolerancie použitých slov, keďže účelom titulku je zaujať čo najširší okruh čitateľ, a to najmä v médiu bulvárneho charakteru. Funkciou (účelom) titulku článku uverejneného v printových médiách je upútať a zaujať čitateľa tak, aby si článok prečítal a až na tomto základe si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok. Preto treba aj v konaní o ochrane osobnosti vo všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky. Všeobecný súd rozhodujúci v konaní o ochrane osobnosti musí zohľadniť organickú väzbu medzi titulkom (nadpisom) určitého článku a jeho vecným obsahom. Pri "izolovanom" posudzovaní by totiž väčšinu titulkov (nadpisov) uverejňovaných v tlači bolo potrebné kvalifikovať ako skutkové tvrdenia (fakty), hoci skutočným zámerom ich autorov je len prostredníctvom titulkov upútať pozornosť čitateľov na článok, ktorý poskytuje informácie vo forme hodnotiacich úsudkov. Bez dostatočného zohľadnenia organickej väzby medzi titulkom (nadpisom) určitého článku a jeho vecným obsahom spravidla nemožno dospieť hodnoverne k záveru, že v ňom obsiahnuté tvrdenie je pravdivé alebo naopak, nepravdivé. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 340/09 z 18. septembra 2012) Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa). (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.5.2020, sp. zn. 4 Cdo 149/2009) Ústavný súd v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci opakovane zdôrazňuje, že subjektívne hodnotiace úsudky požívajú z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako výroky, ktoré majú charakter skutkových tvrdení. Pri hodnotiacich úsudkoch sa totiž dôkaz pravdivosti nepripúšťa, zatiaľ čo v skutkových tvrdeniach sa naopak, dôkaz pravdivosti pripúšťa. Všeobecne aplikovateľné kritérium na klasifikáciu výrokov na fakty a hodnotiace úsudky neexistuje, avšak vo veci Andreescu v. Rumunsko (rozsudok ESĽP z 8.6.2010, sťažnosť č. 19452/02, body 94., 96.) Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že svoju úlohu zohrávajú aj okolnosti, že pôvodca výroku neprezentuje určité skutočnosti ako istoty, ale vyjadruje len pochybnosti či podozrenie, pričom jeho úsilím je v dobrej viere informovať
verejnosť o veci všeobecného záujmu. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 224/2016, zo dňa 12.4.2017) Zároveň je potrebné zdôrazniť, že hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako tvrdenie faktov a pre jeho akceptovateľnosť je preto postačujúce, ak má určitý skutkový základ. Aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu. (Európsky súd pre ľudské práva, Jerusalem v. Rakúsko, rozsudok z 27.2.2001). 8. Článok pojednával o zdravotníckom zariadení a inovatívnej liečebnej metóde, čo bezpochyby je vecou verejného záujmu. Odpoveďou na vecnú kritiku v oblasti verejného záujmu má byť vysvetlenie spornosti, nie cenzúra. Žalobcom namietaný hodnotiaci úsudok bol žalovaným uvedený v zákonných mantineloch slobody prejavu a jeho uverejnením nedošlo k neoprávnenému zásahu, t. j. zásahu objektívne spôsobilému privodiť žalobcovi ujmu na jeho dobrej povesti, keď nedošlo ku zverejneniu takého neprípustného hodnotiaceho úsudku, ktorým by presiahol rámec oprávnenej kritiky. Pokiaľ by aj súd prišiel k záveru, že zverejnením hodnotiaceho úsudku prišlo k stretu dvoch práv, a to práva žalobcu na ochranu osobnosti s právom žalovaného na slobodu prejavu, tak vykonaným testom proporcionality spočívajúcom v zodpovedaní otázok kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí, tak by sa priklonil k uprednostneniu práva žalovaného na slobodu prejavu Žalovaným je vydavateľom periodickej tlače (publikovanej aj na internete) zodpovedným za článok, ktorého autorom bol novinár, ktorému pri výkone činnosti prináleží judikatúrou priznaná vyššia miera ochrany pri zverejňovaní informácii. Zverejnený článok informoval o žalobcovi ako osobe, ktorá prišla s inovatívnou metódou liečby a prevádzkuje zdravotnícke zariadenie, čo podľa názoru súdu zaraďuje žalobcu medzi osoby verejného záujmu. Už v minulosti bola osoba žalobcu predmetom verejného záujmu v súvislosti s preplácaním zákrokov poisťovňou a zverejnením odpovede, ktorá bola písaná na počítači ďalšej osoby spadajúcej medzi osoby verejného záujmu. Článok je zverejnený na webovej stránke jedného z najpopulárnejších periodík. Publikujúcou osobou bol novinár a dané kritérium treba hodnotiť s prihliadnutím na skutočnosť, že zverejnenie informácie novinárom je späté s tým, že sa tak udeje prostredníctvom médií, ktoré sa prirodzene v konkurenčnom boji snažia o čo najmasovejší dosah. Preto tu súd konštatuje, že rozsiahlosť dosahu je čiastočne konzumovaná osobou zverejňujúcou napadnutú informáciu. Informácia bola zverejnená v čase poskytovania liečby a prevádzky zdravotníckeho zariadenia. Žalobcom napadnutý hodnotiaci úsudok vychádzal z citácii tretích osôb, ktorých autenticita nebola v konaní spochybnená. Skutočnosť, že jedna z citovaných osôb nemá medicínske vzdelanie nebola pre možnosť vytvorenia si hodnotiaceho úsudku relevantná, nakoľko pre výrok "jeho patentovaný prístroj nie je patentovaný, dokonca ani len otestovaný v Štátnom ústave kontroly liečiv" je potrebná len znalosť stavu patentového konania, na čo nie je potrebné osobitné vzdelanie. Súd konštatuje, že vo vykonanom teste proporcionality boli prospech žalovaného určené kritéria kto, o kom, čo, kedy a ako hovorí. Uplatňovanie práv a slobôd a ich ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva, a teda existencia zásahu do osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti (proporcionality) (II. ÚS 340/09). Nakoľko nebola spochybnená autenticita vyjadrení v napadnutom článku, tak súd nevzhliadol ani dôvodnosť vykonania dôkazu svedeckých výpovedí. Rovnako zamietol návrh na vypočutie autora článku, nakoľko z pohľadu sporu je dôležité ako článok pôsobí navonok a výsluchom by neboli zistené podstatné skutočnosti pre rozhodnutie. Taktiež súd nevykonal navrhovaný výsluch žalobcu, pretože vzhľadom na argumentáciu vyššie uvedenú nebolo potrebné preukazovať ujmu na osobnostných právach a neboli uvedené iné skutočnosti, ktoré by sa mali dôkazom preukázať a boli by spornými. K namietanému označeniu "lekár- šarlatán uľavuje pacientom od bolesti chrbta- Plus 7 Dní" súd uvádza, že nebolo v konaní preukázané, že by dané označenie použil žalovaný, ale ide o výsledok webového prehliadača Google, na ktorého terminológiu nemá žalovaný priamy vplyv. Súd preto zamietol nárok žalobcu voči žalovanému uplatnený žalobou. 9. Nakoľko prišlo k zamietnutiu žaloby, úspech v spore možno pripočítať žalovanému Z toho dôvodu priznal súd nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi v celom rozsahu.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.