Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 10Csp/5/2025 6124359010 04. 11. 2025 JUDr. Zuzana Husová ECLI:SK:MSBA4:2025:6124359010.3
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcu: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, C. D., 2/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XX, C. D., obaja zast. Lukáč & Co., s. r. o., IČO: 54 343 224, so sídlom: Železničná 10, Považská Bystrica, proti žalovanému: Enerline, s. r. o., IČO: 46 068 201, so sídlom: Kopčianska 10, Bratislava, zast. Mgr. Rastislav Munk, PhD., advokát, IČO: 42 266 751, so sídlom: Strojnícka 97, Bratislava o zaplatenie 2 300,00 Eur s prísl., takto rozhodol: I. Súd konanie zastavuje. II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 29.01.2025 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 2 300,00 Eur s prísl., ako aj náhrady trov konania na základe Zmluvy o spolupráci – postúpenie povinnosti č. F. zo dňa 18.12.2019 (ďalej aj „Zmluva“), predmetom ktorej bol okrem iného spoločný záväzok žalobcov poskytnúť žalovanému finančnú zábezpeku vo výške 3 000,00 Eur na zhotovenie diela špecifikovaného v Zmluve a záväzok žalovaného vrátiť po splnení dojednaných zmluvných podmienok žalobcom spoločne finančnú zábezpeku. Podmienky vrátenia finančnej zábezpeky žalobcom boli osobitne upravené v Prílohe č. 1 Zmluvy, v zmysle ktorej majú žalobcovia nárok na vrátenie zábezpeky vo výške 100 % v prípade, ak si v lehote štyroch mesiacov zabezpečia pripojenie do distribučnej siete na rozvod elektrickej energie, majú preukázateľný odber elektrickej energie a majú zahájené stavebné konanie na hlavnú stavbu. Žalobcovia si uvedené povinnosti podľa Prílohy č. 1 Zmluvy splnili riadne a včas, (k čomu predložili uzatvorenú zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy, vyúčtovaciu faktúru za odber elektrickej energie a vydaného stavebného povolenia k hlavnej stavbe), žalovaný si však svoju povinnosť vrátiť zábezpeku okrem časti vo výške 700,00 Eur nesplnil ani po úhrade dodatočne poskytnutej lehoty. 2. Podaním doručeným súdu dňa 10.09.2025 (č. l. 144) vzali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť a žiadali, aby súd konanie zastavil a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. K náhrade trov konania uviedli, že žalobcom je zrejmé, že v konaní je daný dôvod, pre ktorý súd môže priznať náhradu trov konania žalovanému, avšak dôvodne sa domnievajú, že v prejednávanom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí priznať náhradu trov konania žalovanému. Majú za to, že by nebolo spravodlivé, aby súd priznal náhradu trov konania žalovanému, nakoľko tento si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, a preto sa žalobcovia obrátili na súd. Priznanie náhrady trov konania by bolo v tomto prípade odmenou pre žalovaného. Z verejne dostupných informácií žalobcovia zistili, že proti žalovanému je aktuálne vedených celkovo 10 exekúcií, z toho 6 pribudlo v priebehu roka 2025. Žalobcovia majú preto dôvodné obavy, či by vôbec bolo možné od žalovaného vymôcť zaplatenie sumy 2 300,00 Eur, ak by súd rozhodol v prospech žalobcov. Autoritatívne rozhodnutie súdu by zo strany žalovaného nebolo dobrovoľne splnené a museli by sa domáhať judikovaného plnenia prostredníctvom súdneho exekútora. Od podania návrhu uplynul viac ako rok a nepodarilo sa zabezpečiť dobrovoľné zaplatenie sumy 2 300,00 Eur. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z., v zmysle ktorého pri vykonávaní exekúcií exekútor postupuje v poradí, v akom mu boli doručené návrhy na vykonanie exekúcie. Žalobcovia sa tak obávajú vymoženia exekúcie, ktorá by bola jedenástou v poradí. Ďalším problémom je aj dĺžka vedenia exekúcie proti právnickej osobe, keďže je možné ju viesť maximálne 30 mesiacov (§ 61 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z. z.). Z doterajšieho postoja žalovaného je zrejmé, že nemá záujem na tom, aby si splnil svoju zmluvnú povinnosť. Žalobcovia disponujú informáciou o majetku žalovaného a stave jednotlivých exekúcií vedených voči nemu. Sú dôvodné pochybnosti, či vôbec budú uspokojené všetky doterajšie exekúcie vedené voči žalovanému. Žalovaný nespolupracuje, nekomunikuje s exekútorom. Žalobcovia sa domnievajú, že pokiaľ by reálne existoval majetok, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť, príslušný exekútor by tak postupoval. V čase podania žaloby nebola situácia žalovaného taká kritická. Žalobcovia zdôrazňujú, že priznanie nároku na náhradu trov konania by bolo nespravodlivé s prihliadnutím na správanie a konanie žalovaného, resp. jeho konateľa. Žalobcovia k návrhu priložili listinné dôkazy: výpis z registra poverení na vykonanie exekúcie na č. l. 147, e-mailovú komunikáciu so súdnym exekútorom na č. l. 150. 3. Súd zaslal späťvzatie žalobcov žalovanému (cestou jeho právneho zástupcu) a umožnil mu, aby sa do 15 dní od jeho doručenia (doručenka na č. l. 165) vyjadril k návrhu žalobcov na rozhodnutie o trovách konania. Žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, tvrdenia žalobcov nijak nespochybnil. 4. Podľa § 144 C.s.p.: „Žalobca môže vziať žalobu späť.“ 5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p.: „Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.“ 6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p.: „Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.“ 7. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.: „Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.“ 8. Podľa § 257 C.s.p.: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“ 9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p.: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ 10. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie podľa § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil neskúmajúc prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. 11. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 157/2019 z 20. februára 2020 konštatoval, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP modifikuje v otázke náhrady trov konania všeobecnú zásadu úspechu vo veci zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Trovy konania je teda povinná nahradiť tá zo strán, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pojem procesné zavinenie, použitý ustanovením § 256 CSP, sa tak posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o inštitút procesného práva a rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie uvedenej zodpovednosti za zavinenie sú skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Štandardným prípadom zastavenia konania je zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby. V zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov interpretujúcej aplikáciu dotknutej zásady zodpovednosti za zavinenie, zásadne platí, že pokiaľ navrhovateľ zoberie svoj návrh späť, zastavenie konania zavinil a je preto povinný uhradiť odporcovi trovy konania (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo/12/2008), iba že by bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/4/2010). 12. Z výslovného znenia § 256 ods. 1 CSP vyplýva, že súd náhradu trov konania prizná tej strane, ktorá zastavenie konania nezavinila. Uvedená norma ustanovuje jednoznačný príkaz súdu. Súd však v prejednávanom spore vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré sa odklonil od pravidla procesného zavinenia za zastavenie konania normovaného v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p., preto v súlade s § 257 C.s.p stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom súčasne
dospel k záveru, že zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať žalobcom. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa uzatvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Táto výnimka je naviazaná na všeobecne vymedzené kritérium - dôvody hodné osobitného zreteľa pri súčasnej potrebe skúmať najmä majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán, ako aj dopad povinnosti nahradiť trovy konania na povinnú stranu). „(…) normu nemožno interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.“ [porovnaj ŠTEVČEK, M. FICOVÁ, S. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2016 (ďalej aj „Veľký komentár, s. 941“)]. 13. Dôvody osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010, sp. zn. 3MCdo/46/2012) nemožno § 257 C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. 14. Z listinných dôkazov predložených žalobcami spolu so späťvzatím žaloby vyplýva, že proti žalovanému je aktuálne vedených spolu 10 exekúcií. Poverený súdny exekútor JUDr. Hugo Hýbal sa vyjadril (č. l. 150), že povinný nemá žiadny exekuovateľný majetok, na účtoch v bankách má blokácie viac ako 58 000,00 Eur, dlžníci povinného jeho pohľadávky čo do dôvodu ich existencie popierajú a povinný (tu žalovaný) s exekútorom už nekomunikuje. Súdny exekútor predpokladá, že žalovaný (povinný) „spoločnosť odpísal“. Z uvedených dôvodov je potrebné sa stotožniť sa so žalobcami, že vymoženie nimi uplatnenej pohľadávky je nepravdepodobné. Žalobcovia sa rozhodli nepokračovať v súdnom konaní, čím ušetria výdavky spojené so sporom (napríklad aj na právne zastupovanie). Súčasne žalobcovia žiadnym spôsobom nezavinili nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného a nemožno im ju pričítať na ťarchu. V tejto (vyššie popísanej) situácii by bolo nehospodárnym, aj keby sa žalobcovia domáhali napríklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd zdôrazňuje, že žalovaný, napriek vytvorenému procesnému priestoru skutkové tvrdenia žalobcov o prebiehajúcich exekúciách nespochybnil a nezdôvodnil, prečo je podľa neho namieste trvať na aplikácii zásady procesného zavinenia za zastavenie konania. Nepoprel ani tvrdenie žalobcov, že v čase podania žaloby ešte nebola finančná situácia žalovaného taká kritická a ťaživá, akou sa stala po vydaní platobného rozkazu. Nie bez významu je skutočnosť, že procesná obrana žalovaného v jeho písomných podaniach sa javila ako účelová s cieľom oddialiť vykonateľnosť rozhodnutia (napríklad že žalobca nepreukázal základnú podmienku, podľa ktorej zábezpeka bude vrátená účastníkovi do 30 dní od pripojenia posledného účastníka, pričom žalovaný ani len netvrdil, ktorý z účastníkov Zmluvy nebol pripojený, neskôr v duplike začal žalovaný tvrdiť, že povinnosť podľa článku IV., odsek 1, prvá veta bol povinný vykonať výlučne účastník Zmluvy a nie tretia osoba.) Aj v kontexte čiastočného plnenia žalovaného v rámci mimosúdneho rokovania pred podaním žaloby (700,00 Eur z pôvodne požadovanej sumy 3 000,00 Eur titulom vrátenia zábezpeky zo Zmluvy) pripadajú súdu vyjadrenia žalovaného tendenčne ako dôsledok jeho nepriaznivej finančnej situácie. 15. Zastavenie konania z dôvodu nespochybnených prebiehajúcich exekučných konaní možno podľa názoru súdu pripodobniť k zastaveniu konania v prípade, že žalovaný – fyzická osoba je počas konania
oddlžený (v takom prípade súd zastavuje konanie ex offo v zmysle § 166e ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.) a súdy podľa ustálenej súdnej praxe nepriznávajú nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán, nakoľko procesné zavinenie nemožno pričítať nikomu (napríklad uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 65Csp/184/2025, uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. B1-12C/51/2022, sp. zn. 15Csp/13/2023). Obdobne rozhodujú súdy aj v prípade, že na žalovaného – právnickú osobu – je vyhlásený konkurz (napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cob/69/2025). Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je dôvod v prejednávanej veci postupovať inak len preto, že žalovaný nie je v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. formálne úpadcom, pretože okolnosť, že na jeho majetok sú vedené viaceré exekúcie a pohľadávky oprávnených osôb pravdepodobne nebudú uspokojené, nakoľko žalovaný nemá exekuovateľný majetok, má pre žalobcov prakticky rovnaké dôsledky. Súd skúmal dopad výroku o trovách konania u oboch strán sporu a dospel k záveru, že zaviazať žalobcov – dve fyzické osoby na náhradu trov konania voči žalovanému – právnickej osobe, by bolo neprimerané a naopak u žalovaného jeho už aj tak nepriaznivá finančná situácia významnejším spôsobom neutrpí (aj s ohľadom na výšku žalovanej pohľadávky, keď prípadné trovy priznané na vrub žalobcom by boli v nepatrnej výške v pomere k celkovej zadlženosti žalovaného, ktorá je podľa verejne dostupných informácii na stránke G. vo výške 373,25 %). Poučenie: Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení konania a nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.