Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 23C/21/2025 1425209232 20. 04. 2026 JUDr. Jana Matayová ECLI:SK:MSBA4:2026:1425209232.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobkyne: Z. M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXXX/XXA, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: LOVEX, s.r.o., so sídlom Pezinská 3, 831 02 Bratislava, IČO: 35 956 496, zastúpený: PATENT IURIST s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, o zaplatenie 2.407,40 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 7,15% ročne zo sumy 2.407,40 Eur od 31.07.2025 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 06.10.2025 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.407,40 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 07.11.2022 žalobkyňa ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzatvorili zmluvu o nájme domu nachádzajúceho sa na ulici A. XXE v Bratislave. Na začiatku nájmu žalobkyňa ako nájomca uhradila žalovanému ako prenajímateľovi depozitnú platbu vo výške 3.000,- Eur. Nájomný vzťah z horeuvedenej nájomnej zmluvy zanikol dňa 30.06.2025 a predmet nájmu bol odovzdaný žalovanému po skončení nájmu. Dňa 15.07.2025 bolo žalobkyni doručené konečné vyúčtovanie pohľadávok žalovaného voči žalobkyni súvisiacich s nájmom z titulu nedoplatku na platbách za služby poskytované s nájmom a údajnou náhradou škody vzniknutou na predmete nájmu počas nájmu. Dňa 24.05.2025 žalobkyňa oznámila žalovanému nesúhlas nájomcu k vyčísleniu pohľadávok prenajímateľa zo dňa 15.07.2025. Žalovaný si uplatnil voči žalovanej náhradu škody za pokazené spotrebiče a pokazené vodiace lišty posuvných dverí na skrinke, avšak ním uvádzané poškodenia existovali už v čase začatia nájmu, o čom si žalobkyňa vyhotovila fotodokumentáciu, ktorou stále disponuje. Z uvedeného dôvodu považuje nárok žalovaného v tejto časti za plne nedôvodný. Súčasne si žalovaný uplatnil voči žalobkyni nárok na náhradu škody za náklady na vymaľovanie a upratanie a aj tento nárok žalobcu považuje žalobkyňa za nedôvodný, nakoľko v súlade s nájomnou zmluvou ako aj príslušným právnym predpisom, predmet nájmu bol žalovanému odovzdaný po skončení nájmu nepoškodený s prihliadnutím na bežné opotrebovanie súvisiace s účelom a dĺžkou trvania nájmu. Dňa 28.07.2025 žalovaný špecifikoval žalovanej výšku pohľadávky voči žalobkyni z titulu nedoplatku za dodanú elektrickú energiu a plyn ako služby súvisiace s nájmom, avšak ku zvyšku žalobkyňou namietanej pohľadávke žalobou voči nej sa už žalovaný nevyjadril. Žalobkyňa uznáva nárok žalovaného na nedoplatok na platbách za služby poskytované nájmom vo výške 592,60 Eur, ostatný nárok žalovaného voči žalobkyni žalobkyňa neuznáva v celom rozsahu a žalovaný bol povinný najneskôr do 30.07.2025 vrátiť' žalobkyni depozitnú
platbu vo výške 2.407,40 Eur. Žalovaný je teda od 31.07.2025 v omeškaní s platením peňažného záväzku voči žalobkyni vo výške 2.407,40 Eur. 2. Žalovaný v rámci vyjadrenia k podanej žalobe uviedol, že po doručení predmetnej žaloby dňa 30.10.2025, uhradil žalobkyni celú žalovanú istinu vo výške 2.407,40 Eur, ako aj trovy konania. Túto platbu však žalovaný vykonal výlučne z dôvodov procesnej opatrnosti a snahy vyhnúť sa zdĺhavému a nákladnému súdnemu sporu, a v žiadnom prípade ju nemožno považovať za uznanie oprávnenosti nároku žalobkyne. Žalovaný v celom rozsahu spochybňuje tvrdenia žalobkyne a trvá na tom, že si oprávnene započítal svoju pohľadávku na náhradu škody voči kaucii zloženej žalobcom. Žalobkyňa po skončení nájmu odovzdala nehnuteľnosť - rodinný dom - v stave, ktorý nezodpovedal stavu pri prevzatí a ktorý výrazne presahoval rámec bežného opotrebenia. Nehnuteľnosť bola silne znečistená, so zničenou maľovkou a s poškodeným vybavením, konkrétne elektrickou rúrou a dvierkami v sprchovacom kúte. Žalovaný bol nútený na vlastné náklady zabezpečiť uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu, pričom mu vznikli nasledujúce náklady: vymaľovanie celého domu 1.950,- Eur, generálne upratovanie domu 400,- Eur, umytie okien 200,- Eur, nákup a výmena poškodenej elektrickej rúry 250,- Eur, oprava poškodených dvierok v sprche 120,- Eur. Ďalej bolo nutné vykonať deratizáciu objektu a vykonať množstvo menších opráv, ktoré v zmysle zmluvy mal zrealizovať resp. uhradiť nájomca. Spolu s nedoplatkom na spotrebe energií vo výške 592,60 Eur predstavovali celkové náklady žalovaného sumu 3.392,60 Eur. Žalovaný si v súlade s nájomnou zmluvou a Občianskym zákonníkom započítal túto pohľadávku voči kaucii 3.000,- Eur a žalobkyňu vyzval na doplatenie zvyšnej sumy 392,60 Eur. Žalovaný poukazoval na neseriózne a účelové konanie žalobkyne. Žalobkyňa bola s rozsahom poškodenia a znečistenia bezprostredne po odovzdaní nehnuteľnosti oboznámená a podrobné vyúčtovanie jej bolo zaslané v následnej WhatsApp komunikácii. Namiesto konštruktívneho riešenia situácie a uznania svojej zodpovednosti za spôsobené škody, žalobkyňa začala spochybňovať legitímne nároky žalovaného a bezdôvodne požadovať vrátenie celej kaucie. Skutočnosť, že žalobkyňa v podanej žalobe nespochybnila nárok na úhradu energií (3.000 - 592,60 = 2.407,40), svedčí o tom, že vyúčtovanie ako také uznala, avšak účelovo sa rozhodla spochybniť len náhradu škody. Žalovaný priznáva, že rozsah škôd nebol detailne zachytený v odovzdávacom protokole. Dôvodom bola snaha o rýchle a nekonfliktné odovzdanie nehnuteľnosti. Tento nedostatok však nemôže znamenať, že žalobkyňa nie je zodpovedná za škody, ktoré preukázateľne spôsobila. Vzhľadom na to, že žalovaný mal voči žalobkyni oprávnenú protipohľadávku na náhradu škody, ktorá prevyšovala výšku kaucie, nemohol sa dostať do omeškania s vrátením kaucie. Nárok žalobkyne na zaplatenie úroku z omeškania je preto celý nedôvodný. Na preukázanie svojich tvrdení navrhuje vykonať výsluch žalobcu, konateľa žalovaného a listinnými dôkazmi nájomnou zmluvou, odovzdávacím protokolom, komunikáciou medzi stranami obsahujúcu vyúčtovanie, faktúrami za upratovanie, maľovanie a opravy. 3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal žalobkyňu a žalovaného. Žalobkyňa mala doručenie predvolania vykázané fikciou doručenia dňa 16.02.2026. Súd preto vec prejednal v jej neprítomnosti v zmysle § 180 CSP. 4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: e-mailovou komunikáciou na č.l. 4 spolu s prílohami, e-mailovou komunikáciou na č.l. 7 s prílohami, zmluvou o nájme domu zo dňa 07.11.2022, nesúhlasom nájomcu s vyčíslením pohľadávok zo dňa 15.07.2025, potvrdením o vykonanej platbe na č.l. 44-45, fotodokumentáciou na č.l. 74-78, výpisom žalovaného z OR SR, výpisom z LV č. XXX k.ú. Nové Mesto. . 5. Súd nevykonal dokazovanie výsluchmi žalobkyne, konateľa žalovaného a listinnými dôkazmi navrhnutými žalovaným, nakoľko právny zástupca žalovaného na tomto navrhnutom dokazovaní netrval. 6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že poukazuje na vyjadrenie zo dna 10.03.2026, má za to že v súčasnom štádiu je žaloba nedôvodná. Žalovaná strana sa nezhoduje s právnym názorom žalobkyne, avšak po doručení žaloby žalovaná strana stále v snahe vyhnúť sa zbytočnému a nezmyselnému susednému sporu zaplatila istinu a aj súdny poplatok. Vzhľadom na hospodárnosť má za to, že v súčastnosti môže byt predmetom sporu akurát tak úrok z omeškania v sume približne 40,- až 50,- Eur. Žalovaná strana si nenárokuje vrátenie istiny, ale navrhuje aby súd rozhodol podľa obsahu spisu a nepriznal žalobkyni trovy konania. Z predložených dôkazov má za to, že žalobkyňa zanechala predmet nájmu poškodený. Avšak pri vyhotovení odovzdávacieho protokolu, v snahe vyhnúť sa animozite, zástupca žalovaného nevyhotovil protokol takým spôsobom, aby tam boli zachytené
všetky poškodenia. Z uvedeného dôvodu uznáva, že žalovaná strana je v dôkaznej núdzi a s výnimkou niekoľkých fotografií nemá uznávací výrok, ktorým by vedel preukázať, že žalobkyňa si bola riadne vedomá toho, že predmet prenájmu poškodila. 7. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že dňa 07.11.2022 žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril so žalobkyňou ako nájomcom zmluvu o nájme domu podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti: 5-izbového domu súpis. č. XXXXX na ulici A. XXE v Bratislave evidovanom na LV č. XXX pre k. ú. D. O.. Nájom bol podľa zmluvy dohodnutý na dobu určitú od 01.01.2023 do 31.12.2024. V zmysle čl. 4 bod 4.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 1.000,- Eur bez DPH. Nájomné bolo splatné mesačne vopred, a to vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci. V zmysle čl. 4 bod 4.4 zmluvy sa nájomca zaviazal uhradiť prenajímateľovi návratnú depozitnú platbu vo výške 3.000,- Eur, ktorá slúži na zabezpečenie splatných nárokov prenajímateľa. Prenajímateľ sa zaviazal vrátiť nájomcovi depozitnú platbu v celej výške do jedného mesiaca od prevzatia predmetu nájmu za podmienky, že všetky záväzky nájomcu z tejto zmluvy budú vyrovnané. Žalovaný doručil žalobkyni dňa 15.07.2025 konečné vyúčtovanie nákladov súvisiacich s užívaním domu, pričom nedoplatok predstavoval sumu 592,60 Eur. Tento nedoplatok žalobkyňa aj v rámci podanej žaloby uznala. Žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobkyni dňa 30.10.2025 sumu istiny 2.407,40 Eur a súdny poplatok vo výške 144,- Eur. 8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 10. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 15. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 16. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 17. Podľa § 676 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
18. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. 19. Podľa § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. 20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Podľa článku 3 bod 3.9 zmluvy o nájme bytu prenajímateľ svoje finančné pohľadávky, vrátane prípadného nároku na náhradu škody voči nájomcovi vyčísli v alikvotnej výške ku dňu zániku nájmu, pričom prípadné nedoplatky mu písomne oznámi najneskôr do 1 mesiaca od zániku nájmu. Ak nájomca do 15 dní od ich oznámenia neoznámi svoj nesúhlas, vzniká prenajímateľovi právo započítať si nedoplatky na depozit (ods. 5.5) a zvyšnú sumu je povinný bezodkladne, najneskôr však do piatich dní vrátiť nájomcovi. Tým nie sú dotknuté práva nájomcu na obranu proti vyúčtovaniu a na vrátenie depozitu alebo jeho časti. V prípade vzniku preplatku je prenajímateľ povinný v lehote jedného mesiaca od zániku nájmu tento nájomcovi vrátiť. 23. Podľa článku 4 bod 4.4 zmluvy o nájme domu spolu s prvotnou platbou nájomného sa nájomca zaväzuje uhradiť prenajímateľovi návratnú depozitnú platbu vo výške 3.000,- Eur. Depozitná platba dňa 04.01.2021, teda v deň kedy si nájomca preberie fyzicky aj kľúče od prenajímanej nehnuteľnosti. Táto depozitná platba je určená ako zábezpeka a slúži výhradne na zabezpečenie splatných nárokov prenajímateľa podľa tejto zmluvy. Prenajímateľ sa zaväzuje po zániku tejto zmluvy vrátiť nájomcovi depozitnú platbu v celej výške do jedného mesiaca od prevzatia predmetu nájmu za podmienky, že všetky záväzky nájomcu z tejto zmluvy budú vyrovnané. V prípade, ak prenajímateľ predmet nájmu neprevezme najneskôr ku dňu zániku nájmu, je depozit splatný v plnej výške do 15 dní odo dňa zániku nájmu. Nájomca nie je povinný vyzvať prenajímateľa na vrátenie depozitnej platby alebo jej časti. 24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah uzatvorením nájomnej zmluvy zo dňa 07.11.2022, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného prenechať žalobkyni do užívania 5-izbový dom na ulici A. XXE v Bratislave. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 01.01.2023 do 31.12.2024. V zmysle čl. 4 bod 4.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 1.000,- Eur bez DPH. Nájomné bolo splatné mesačne vopred, a to vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci. V zmysle čl. 4 bod 4.4 zmluvy sa nájomca zaviazal uhradiť prenajímateľovi návratnú depozitnú platbu vo výške 3.000,- Eur, ktorá slúži na zabezpečenie splatných nárokov prenajímateľa. Prenajímateľ sa zaviazal vrátiť nájomcovi depozitnú platbu v celej výške do jedného mesiaca od prevzatia predmetu nájmu za podmienky, že všetky záväzky nájomcu z tejto zmluvy budú vyrovnané. Medzi stranami nebolo sporné, že k zániku nájmu domu došlo dňa 30.06.2025. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný doručil žalobkyni dňa 15.07.2025 konečné vyúčtovanie nákladov súvisiacich s užívaním domu, pričom nedoplatok predstavoval sumu 592,60 Eur. Tento nedoplatok žalobkyňa aj v rámci podanej žaloby uznala. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 2.407,40 Eur titulom nevrátenej kaucie vrátane úrokov z omeškania, keď žalovaný mal kauciu žalobkyni vrátiť do jedného mesiaca od skončenia nájmu. 25. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou posúdenia zmluvy o nájme domu zo dňa 07.11.2022, či ide o zmluvu spotrebiteľskú alebo nie. 26. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom (podnikateľom) a spotrebiteľom (fyzickou osobou konajúcou mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti alebo výkonu svojho povolania). Jej hlavným účelom je chrániť spotrebiteľa, ktorý je považovaný za slabšiu stranu zmluvného vzťahu,
pred nekalými obchodnými praktikami, neprimeranými podmienkami alebo nedostatočnými informáciami zo strany profesionálneho dodávateľa. 27. Z obsahu predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu titulom uzavretej zmluvy o nájme domu je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti, ktorý mal zároveň v predmete podnikania prenájom nehnuteľností, pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalobkyňa bola v pozícii spotrebiteľa. 28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 3.000,Eur v zmysle článku 4 bod 4.4 zmluvy o nájme domu, ktorá mala slúžiť na zabezpečenie splatných nárokov prenajímateľa podľa tejto zmluvy. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie sumy 2.407,40 Eur spolu s príslušenstvom titulom nevrátenej depozitnej platby, pričom zohľadnila vzniknutý nedoplatok na službách spojených s užívaním domu, ktorý žalovaný vyčíslil na sumu 592,60 Eur. Zvyšnú sumu kaucie mal žalovaný uhradiť žalobkyni do jedného mesiaca od prevzatia predmetu nájmu. Žalovaný však poukazoval na to, že mu v súvislosti s predmetom nájmu vznikli náklady na opravy v dome titulom náhrady škody, keďže žalobkyňa mala odovzdať nehnuteľnosť v stave, ktorý nezodpovedal bežnému opotrebeniu nehnuteľnosti, a preto si ponechal výšku zloženej kaucie s poukazom na článok 3 bod 3.9 nájomnej zmluvy. 29. Z obsahu predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, že by si žalovaný vyčíslil voči žalobkyni nárok na náhradu škody ku dňu zániku nájmu. V prvom rade súdu nebol predložený žiadny preberací/odovzdávací protokol ani iná listina, z ktorej by vyplývalo, že žalovaný ako prenajímateľ vyčíslil voči žalobkyni ako nájomcovi nárok na náhradu škody z titulu poškodenia elektrickej rúry, dvierok na sprchovom kúte či ďalšie nedostatky ku dňu zániku nájmu tak, ako to vyžaduje ustanovenie bodu 3.9 nájomnej zmluvy. Súdu bola spolu so žalobou predložená e-mailová komunikácia s prílohami ktorá obsahuje nejaké uplatnené náklady žalovaným, avšak táto komunikácia vrátane priložených príloh je v angličtine. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku SR, podľa ktorého vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne konanie, konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, rozhodnutia a zápisnice súdov, správnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku. Bolo teda potrebné, aby uvedené dokumenty boli súdu predložené v slovenskom jazyku. Na viac samotné vyčíslenie sumy zaslanej žalobkyni nebolo podložené žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi výšku náhrady škody, ktorú tvrdil žalovaný. 30. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný bol povinný v zmysle článku 4 bod 4.4 vrátiť nájomcovi depozitnú platbu do jedného mesiaca od prevzatia predmetu nájmu. Nakoľko súdu nebol predložený preberací/odovzdávací protokol, avšak medzi stranami nebolo sporné, že nájom zanikol dňa 30.06.2025, depozitná platba mala byť vrátená žalobkyni najneskôr do mesiaca od zániku nájmu. Pokiaľ tak žalovaný neurobil, dostal sa do omeškania s vrátením zvyšnej časti kaucie (po odpočítaní vzniknutého nedoplatku, ktorý žalobkyňa uznala). 31. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle citovaných ustanovení zákona k zaplateniu žalobkyňou uplatnených úrokov z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 2.407,40 Eur od 31.07.2025 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na vrátenie depozitu v zmysle bodu 4.4 nájomnej zmluvy) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2,15 % + 5 percentuálnych bodov. 32. Žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobkyni dňa 30.10.2025 sumu istiny 2.407,40 Eur a súdny poplatok vo výške 144,- Eur. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný uhradil po podaní žalobkyni istinu, súd žalobu vo zvyšnej časti žalobkyňou uplatneného nároku zamietol. 33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa, ktorá bola v konaní úspešná, by mala nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.