Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 33C/6/2026 1426200232 26. 01. 2026 JUDr. Magdaléna Bošková ECLI:SK:MSBA4:2026:1426200232.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX F., právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Twin city Tower, so sídlom Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO 47 239 921 proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. D. XX J. X, K., XXXXX, L., prechodný pobyt na území Slovenskej republiky: J. M. XX/X, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o vypratanie nehnuteľností, takto rozhodol: Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.01.2026 sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že uzatvoril dňa 14. 08. 2025 s pánom G. H. zmluvu o nájme nehnuteľnosti RD 358 č. 10/2025 (ďalej ako „Žalovaný“ a „Nájomná zmluva“), ktorej prostredníctvom si Žalovaný prenajal od Žalobcu nižšie uvedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N. F. vo výlučnom vlastníctve Žalobcu: a) Rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami, súpisné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F., ktorý je postavený na – pozemku evidovanom na parcele č. C-KN 4121/556 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F., a na pozemku evidovanom na parcele č. C-KN 4121/726 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F. (ďalej len ako „Rodinný dom“); b) Pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 2659/358 – orná pôda o výmere 203 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F.; c) Pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 4121/591 – ostatná plocha o výmere 75 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F.; d) Pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 4121/727 – orná pôda o výmere 193 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F.; e)
Pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 4121/725 – ostatná plocha o výmere 86 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F. (všetky vyššie uvedené pozemky spolu s Rodinným domom ďalej ako „Nehnuteľnosti“). 1.2. Uzatvorenie vyššie spomenutej Nájomnej zmluvy bolo sprostredkované prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorej zamestnankyňa O. D., štátna občianka Ukrajiny so znalosťou pomerov (ďalej ako „Realitná maklérka“), prezentovala Žalovaného ako bonitného a úspešného ukrajinského podnikateľa, ktorý má záujem o presťahovanie sa z Viedne a usadenie sa v neďalekej Bratislave, kde možno pre jeho deti zabezpečiť rovnaké kvalitné vzdelanie v medzinárodných súkromných školách, aké im bolo dovtedy poskytované v prestížnej Danube International School vo Viedni. 1.3. Keďže Žalovaný na osobnom stretnutí so Žalobcom navyše deklaroval záujem o dlhodobý nájom Nehnuteľností, Žalobca ešte pred uzatvorením Nájomnej zmluvy so Žalovaným pristúpil na viaceré požiadavky Žalovaného a v prenajatom (úplne novom) Rodinnom dome realizoval dokonca ďalšie (Žalovaným vyžiadané) stavebné úpravy objektu s cieľom čo najviac vyhovieť požiadavkám Žalovaného, ktorý u Žalobcu viac než dôvodne vzbudzoval dojem bonitného, seriózneho a spoľahlivého nájomcu. 1.4. K realizácii vyššie spomenutých úprav pristúpil Žalobca (72-ročný dôverčivý dôchodca) s predpokladom, že o prenájom jeho pomerne lukratívnych Nehnuteľností nachádzajúcich sa vo vyhľadávanej lokalite Záhorskej Bystrice (zahŕňajúcich novostavbu priestranného a veľkoryso vybaveného a zariadeného Rodinného domu s priľahlými pozemkami, záhradou a parkoviskom) môže mať záujem výlučne dobre situovaný nájomca. Žalobca totiž vychádzal z legitímneho predpokladu, že o finančne pomerne náročný prenájom jeho Nehnuteľností môže mať záujem výlučne bonitnejšia (a z podstaty veci aj spoľahlivejšia) klientela. 1.5. Spomenutý predpoklad nadviazania serióznej spolupráce umocnilo na strane Žalobcu aj správanie Žalovaného v rámci predzmluvných rokovaní predchádzajúcich uzatvoreniu dotknutej Nájomnej zmluvy, keďže Žalobca sa so Žalovaným pomerne rýchlo dojednal aj na základných, resp. podstatných náležitostiach Nájomnej zmluvy. Výsledkom takýchto rokovaní bolo, že zmluvné strany sa dojednali na trojročnom prenájme Nehnuteľností Žalobcu, a to za mesačné nájomné vo výške 7.000,- eur, ktoré pozostávalo z vlastného mesačného nájomného vo výške 6.500,- eur a z mesačného preddavku na úhradu plnení poskytovaných s užívaním prenajatých Nehnuteľností vo výške 500,- eur. 1.6. S ohľadom na uvedené Žalobca fakticky bezprostredne po podpise Nájomnej zmluvy, už dňa 17. 08. 2025, odovzdal Žalovanému ním prenajaté Nehnuteľnosti, a to s očakávaním dlhodobej spolupráce pri realizovaní nájomného vzťahu. 1.7. Fakticky už v septembri roku 2025 sa však začali prvé problémy so Žalovaným, ktorý sa na Žalobcu začal obracať s najrôznejšími absurdnými požiadavkami na poskytnutie plnenia či služieb, ktorých dodanie zo strany Žalobcu nebolo nielen predmetom vzájomnej dohody koncipovanej v rámci Nájomnej zmluvy, ale nebolo nikdy predmetom ani akéhokoľvek ústneho dojednania medzi zmluvnými stranami. 1.8. Za všetky takéto absolútne nedôvodné požiadavky Žalovaného možno označiť najmä: požiadavku na inštaláciu dodatočných radiátorov do všetkých kúpeľní Rodinného domu určených na sušenie uterákov, požiadavku na dodanie a inštaláciu kamerového systému (ktorý Žalovaný napokon bez súhlasu Žalobcu ako prenajímateľa inštaloval na prenajatej nehnuteľnosti sám z vlastného rozhodnutia), požiadavku na vybudovanie dvoch záhradných pergol umiestnených nad terasami v záhrade, požiadavku na zastrešenie parkovacích miest z uličnej strany pred Rodinným domom, požiadavku na realizáciu ďalšej zelene v záhrade a v predzáhradke Rodinného domu (a to aj napriek tomu, že záhrada a predzáhradka boli už pri prevzatí predmetu nájmu zrealizované a kompletne dokončené), požiadavku na realizáciu oplotenia parkovacích miest z ulice, ktoré nemalo byť (podľa projektu a kolaudačného rozhodnutia týkajúceho sa predmetu nájmu) ani nikdy realizované, požiadavku na zabezpečenie ďalšieho, resp. iného rozšírenia prepojenia Rodinného domu na jeho prízemí a na prvom poschodí (ktoré bolo v čase odovzdania predmetu nájmu kompletne dokončené). 1.9. Uvedený prístup Žalovaného vyústil do toho, že Žalovaný už v septembri tohto svojvoľne neuhradil včas celé nájomné, pričom v októbri tohto roku uhradil ako nájomné za mesiac november 2025 len sumu 5.000,- eur. Keďže v novembri Žalovaný napokon neuhradil Žalobcovi už vôbec žiadne nájomné, Žalobca ho svojou výzvou zo dňa 06. 11. 2025 (ďalej ako „Výzva“) vyzval na bezodkladnú úhradu dlžného nájomného. 1.10. Ako reakcia na všetky a akékoľvek výzvy Žalobcu na úhradu dlžného nájomného boli zo strany Žalovaného poskytované Žalobcovi výlučne také dôvody, ktoré možno označiť nielen za absolútne právne irelevantné, ale aj za vyslovene účelové. Za všetky takéto absurdné dôvody možno označiť najmä: Žalovaným údajne nezavinené poškodenie postele spojené s ním tvrdenou potrebou nahradenia tejto postele novou (Žalobcom zakúpenou) posteľou, ktorú mal Žalobca v zmysle vlastných tvrdení
zakúpiť za sumu 11.000,- eur a to dokonca ešte jeden mesiac pred vznikom Žalobcom namietaného poškodenia postele zabezpečenej v Rodinnom dome prenajímateľom (teda poškodenia pôvodnej postele, ktoré bolo podľa názoru Žalobcu navyše spôsobené úmyselným konaním Žalovaného), údajne nedostatočné vetranie prenajatej nehnuteľnosti, Žalovaným tvrdené nevyhovujúce parametre vnútorného prostredia prenajatej nehnuteľnosti z hľadiska komfortu a hygieny, údajne chýbajúce žalúzie a sieťky proti hmyzu na oknách prenajatého Rodinného domu, údajné nedobudovanie elektrickej stanice na nabíjanie elektrického osobného automobilu Žalovaného značky Porsche. 1.11. Na základe komunikácie s Realitnou maklérkou Žalobca zistil, že obdobný spôsob správania založený na absolútnej ignorancii dojednaných zmlúv a zmluvných záväzkov Žalovaný aplikuje nielen vo vzťahu k Žalobcovi, ale aj vo vzťahu k iným subjektom, keďže podľa jemu dostupných informácií Žalovaný obdobne aj realitnej kancelárii, ktorá sprostredkovala uzatvorenie predmetnej Nájomnej zmluvy, uhradil len polovicu z dojednanej provízie. 1.12. Zohľadniac uvedené Žalobca dňa 23. 12. 2025 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v zmysle ustanovenia Článku VIII bodu 3 písm. c) a bodu 6 Nájomnej zmluvy a v spojení s ustanovením Článku VI bodu 4 Nájomnej zmluvy vypovedal Nájomnú zmluvu z dôvodu, že Žalovaný sa dňa 06. 10. 2025 dostal do omeškania s úhradou nájomného za mesiac november 2025, ktoré ku dňu vypovedania Nájomnej zmluvy stále trvalo a ktoré trvá aj ku dňu predloženia tohto podania mestskému súdu. 1.13. Spomenuté vypovedanie Nájomnej zmluvy realizoval právny zástupca Žalobcu podaním zo dňa 23. 12. 2025, označeným ako „Výpoveď Zmluvy o nájme nehnuteľností RD 358 č. 10/2025 zo dňa 14. 08. 2025 a výzva na úhradu dlžných plnení“, ktorá bola Žalovanému v zaručenej konverzii riadne doručená na emailovú adresu J., poskytnutú na tento účel Žalovaným (uvedenú v záhlaví Nájomnej zmluvy), teda spôsobom na doručovanie písomností, ktoré si strany Nájomnej zmluvy dojednali v ustanovení Článku VII. Nájomnej zmluvy. 1.14. Napriek skutočnosti, že päťdňová výpovedná doba dojednaná medzi zmluvnými (sporovými) stranami v ustanovení Článku VIII bodu 6 Nájomnej zmluvy uplynula skončením dňa 28. 12. 2025, Žalovaný ku dnešnému dňu dotknuté Nehnuteľnosti nevypratal. Žalovaný tak neučinil ani napriek stretnutiu medzi Žalobcom, právnym zástupcom Žalobcu a právnym zástupcom Žalovaného, ktoré sa z iniciatívy Žalobcu uskutočnilo dňa 05. 01. 2026, a ktoré neviedlo k žiadnemu výsledku. 1.15. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, a to najmä s cieľom dosiahnuť bezodkladnú ochranu práv Žalobcu spojených so zjavne protiprávnym konaním Žalovaného, ktorý v príkrom rozpore so svojimi právnymi povinnosťami a bez akéhokoľvek právneho titulu v súčasnosti užíva viaceré Nehnuteľnosti Žalobcu, bol Žalobca nútený pristúpiť k podaniu predkladaného procesného podania a požiadať o ochranu všeobecný súd. 1.16. Z úpravy inštitútu neodkladného opatrenia, ktorá je zakotvená v ustanovení § 324 a nasl. CSP, možno odvodiť, že súd je oprávnený vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 CSP vydať uznesenie, ktorým dotknutej strane (Žalovanému) uloží navrhovanú povinnosť smerujúcu k zabráneniu (ďalšieho) protiprávneho užívania Nehnuteľností, ak: i) navrhovateľ návrhom, ktorý obsahuje všetky zákonné náležitosti, navrhne nariadenie neodkladného opatrenia, ii) medzi navrhovateľom a dotknutým subjektom je osvedčená existencia právneho vzťahu, iii) je potrebné bezodkladne upraviť pomery, iv) navrhované neodkladné opatrenie predstavuje vzhľadom na okolnosti prípadu primeraný zásah do práv dotknutého subjektu, v) účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho opatrenia. 1.17. Hoci Civilný sporový poriadok v ustanovení § 324 a nasl. CSP upravujúcom nariaďovanie neodkladného opatrenia súdom používa formuláciu v znení, že súd „môže“ na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, je viac než zrejmé, že v prípade kumulatívneho splnenia všetkých vyššie uvedených zákonných predpokladov je súd povinný vyhovieť predloženému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odlišný výklad dotknutého ustanovenia § 324 a nasl. CSP by totiž viedol k právne neudržateľnému a zjavne neústavnému záveru, podľa ktorého by aj v prípade splnenia absolútne všetkých zákonných predpokladov (požiadaviek) bolo výlučne na svojvôli súdu, či takto relevantnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie alebo ho naopak zamietne. 1.18. Neprijateľnosť výkladu odobrujúceho (vo vyššie naznačenom zmysle) neobmedzenú diskrečnú právomoc všeobecných súdov pri rozhodovaní o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia zvýrazňuje aj jeho príkry rozpor s princípom predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípom právnej istoty. Inými slovami teda platí, že ustanovenie § 324 ods. 1 CSP je potrebné chápať výhradne ako
zrozumiteľné vyjadrenie právneho (normatívneho) rámca upravujúceho podmienky realizácie právomoci súdu rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia a nie ako zákonné splnomocnenie na arbitrárny postup súdov. Predkladaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa všetky (i) všeobecné, ale aj (ii) osobitné náležitosti, ktoré pre takýto druh podania predpisuje platný Civilný sporový poriadok. 1.19. Vo vzťahu k všeobecným náležitostiam návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž v zmysle ustanovenia § 326 ods. CSP v spojení s ustanovením § 132 a § 127 ods. 1 CSP zrejmé, že z obsahu predloženého (a) podpísaného návrhu obsahujúceho (b) označenie strán sporu vyplýva nielen to, (b) ktorému súdu je návrh určený, (c) aký subjekt ho robí, (d) akej veci sa týka a (d) čoho sa jeho prostredníctvom Žalobca (ako navrhovateľ) domáha, ale tiež to, že ide o (e) riadne odôvodnené a dôkazmi podložené podanie. O tom, že predmetný návrh Žalobcu (navrhovateľa) spĺňa všetky všeobecné náležitosti podania (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) teda nie je možné pochybovať. Návrh spĺňa aj osobitnú (obligatórnu) náležitosť každého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (keď v rámci bodu 32 a nasl. tohto podania / návrhu) uvádza (opisuje) rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a Žalovaným. 1.20. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, vzhľadom na pomery, ktoré vedú k podaniu tohto návrhu (vrátane skutkových a právnych okolností – t.j. protiprávne užívanie Nehnuteľností zo strany Žalovaného), je podľa Žalobcu (ako navrhovateľa) v súčasnosti osvedčené, že nemožno dosiahnuť sledovaný účel nariadením zabezpečovacieho opatrenia podľa ustanovenia § 343 CSP.2 Predkladaný návrh Žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia teda spĺňa všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v Civilnom sporovom poriadku, a to už len na základe (štyroch) nižšie uvedených dôvodov. 1.21. Po prvé, s ohľadom na obsah predkladaného návrhu nie je možné pochybovať o tom, že tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa úplne všetky náležitosti predpísané Civilným sporovým poriadkom pre takýto druh procesného podania v ustanoveniach § 127, § 132 a § 326 CSP. 1.22. Po druhé, o existencii právneho vzťahu medzi Žalobcom a Žalovaným nemožno pochybovať s ohľadom na preukázané vypovedanie / ukončenie Nájomnej zmluvy, ktoré Žalovaný odmieta absolútne bezdôvodne rešpektovať. 1.23. Po tretie, potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a Žalovaným bola oproti stavu, z ktorého vychádzal predchádzajúci (predošlý) návrh Žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 08. 01. 2026, zvýraznená novými udalosťami a skutočnosťami, z ktorých je podľa názoru Žalobcu viac ako zrejmé, že Žalovaný eskaluje svoje protiprávne konanie (spočívajúce pôvodne primárne v absolútne protiprávnom a zjavne nedobromyseľnom užívaní Nehnuteľností Žalobcu) spôsobom, ktorým dochádza k poškodzovaniu majetku Žalobcu a k ohrozovaniu ľudského života a zdravia. Na správnosti uvedeného (tohto) záveru trvá Žalobca o to viac, že všetky nižšie uvedené skutočnosti u Žalobcu podporujú dôvodnosť a správnosť jeho presvedčenia, že Žalobca je naozaj odhodlaný uskutočniť svoje vážne a protiprávne hrozby, respektíve aj naďalej pokračovať v jeho zjavne protiprávnom konaní spôsobujúcim reálne a hmatateľné škody na majetku Žalobcu. 1.24. S ohľadom na uvedené Žalobca v prvom rade trvá na tom, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a Žalovaným osvedčuje skutočnosť, že Žalovaný ku dňu spísania predkladaného návrhu napriek ukončeniu Nájomnej zmluvy (už takmer mesiac) zotrváva v Nehnuteľnostiach Žalobcu, čím dochádza k nemalému bezdôvodnému obohateniu Žalovaného na úkor Žalobcu. ktorého sumu možno s ohľadom na výšku trhového nájomného dojednaného pôvodne medzi Žalobcom a Žalovaným v Nájomnej zmluve odhadnúť približne na sumu 7.000,- eur mesačne (pozn.: Ku tejto sume je potrebné samozrejme prirátať aj dlh Žalovaného na nájomnom predstavujúcom v súčasnosti najmenej 10.275,eur s príslušenstvom). Tým, že Žalovaný aj naďalej protiprávne užíva Nehnuteľnosti Žalobcu bráni ich ďalšiemu prenajatiu tým nájomcom, ktorí (na rozdiel od Žalovaného) majú vážny záujem na plnení svojich povinností nájomcu, čím vzniká na strane Žalobcu nemalý ušlý zisk (ktorého výšku možno s ohľadom na výšku trhového nájomného dojednaného pôvodne medzi Žalobcom a Žalovaným v Nájomnej zmluve odhadnúť približne na sumu 7.000,- eur mesačne), 1.25. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a Žalovaným osvedčuje ďalej to, že dňa 14. 01. 2026 bola Žalobcovi na jeho emailovú adresu doručená (z emailovej adresy J., teda z emailovej adresy označenej samotným Žalovaným v Nájomnej zmluve ako jeho emailová adresa na doručovanie písomností) nasledujúca emailová správa podpísaná samotným Žalovaným, v ktorej Žalovaný explicitne hrozí Žalobcovi vážnym poškodením jeho Rodinného domu, respektíve jeho vybavenia a zariadenia (nemalej hodnoty): „Vážený pán C., Už druhý deň v dome, ktorý prenajímame, nie je elektrina, voda, teplo, nefunguje kanalizácia. Z týchto dôvodov je pre nás veľmi náročné udržiavať si doma čistotu a poriadok, a to hygienicky aj fyzicky. Už nemôžeme udržiavať normálny stav všetkých
potrubných komunikácií v dome, inštalatérstva, domácich spotrebičov, zariadení atď. V tejto súvislosti sme nútení vás informovať, že odmietame akúkoľvek zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby boli všetky komunikácie a spotrebiče v dome udržiavané v prevádzkyschopnom stave a v dobrom stave. Ako sme už informovali, sme zaneprázdnení hľadaním náhradného bývania pre našu rodinu a môže to trvať niekoľko týždňov, počas ktorých budeme v dome. Pri absencii všetkých základných inžinierskych sietí elektriny a vody - sa stav všetkých komunikácií, vodovodov a spotrebičov stane veľmi nevzhľadným a sme si istí, že toto všetko po našom odchode už nebude použiteľné. Preto vám odporúčame čo najskôr obnoviť dodávky vody a energie, aby ste sa vyhli všetkým týmto negatívnym dôsledkom. Koniec koncov, to je váš cieľ, dostať váš domov a jeho komunikáciu späť do dobrého funkčného stavu. s pozdravom G. H..“ 1.26. V rozoberaných súvislostiach nemôže byť (podľa názoru Žalobcu) bez významu ani to, že priložená emailová správa Žalovaného zo dňa 14. 01. 2026 bola Žalobcovi doručená v neskorých večerných hodinách, a to podľa všetkého s cieľom zvýšiť jej psychologický dopad na Žalobcu (72 ročného dôchodcu). 1.27. Žalobca považuje uvedenú hrozbu poškodením či nenávratným zničením majetku Žalobcu za o to závažnejšiu, že Žalovaný už aj v minulosti spôsobil konaním zatečenie stien oddeľujúcich kúpeľňu od ostatného priestoru v Rodinnom dome. 1.28. Berúc preto uvedené hrozby Žalovaného viac ako vážne, Žalobca dňa 15. 01. 2026 svojou výpoveďou pred povereným príslušníkom PZ SR (realizovanou priamo na Obvodnom oddelení PZ Bratislava – Dúbravka) doplnil svoje predchádzajúce písomné podanie zo dňa 09. 01. 2026 označené ako „OZNÁMENIE SKUTOČNOSTÍ NASVEDČUJÚCICH SPÁCHANIU TRESTNEJ ČINNOSTI“ (ďalej ako „Oznámenie“) o ďalšie skutočnosti, ktoré neboli predmetom pôvodného Oznámenia, a to najmä o tie skutočnosti, ktoré sa týkali už spomenutých hrozieb vážnym a nenávratným poškodením majetku Žalobcu. 1.29. Okrem už uvedených skutočností, potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a Žalovaným osvedčujú tiež udalosti (respektíve protiprávne konanie Žalovaného), ku ktorým došlo fakticky bezprostredne po doručení spomenutej emailovej správy Žalovaného zo dňa 14. 01. 2026. 1.30. V naznačenom zmysle si Žalobca upozornil súd najmä na nižšie opísanú udalosť, ku ktorej došlo dňa 16. 01. 2026 (približne o 11:00 hod.), keď Žalovaný (ako priamu reakciu na realizáciu opatrení Žalobcu smerujúcich výlučne k ochrane jeho majetku pred poškodením, ktorým Žalovaný opakovane hrozil a hrozí) svojím osobným motorovým vozidlom značky Hyundai STARIA ev. č. vozidlo J. vedome (na odstavnej ploche Rodinného domu Žalobcu nachádzajúcej sa na adrese J. M. XX/X, XXX XX F.) nacúval do osobného motorového vozidla značky Mercedes-Benz GLK ev. č. F. vo vlastníctve Žalobcu respektíve jeho firmy – obchodnej spoločnosti PINEA Park s. r. o. so sídlom P. X, F. XXX XX, IČO: 36 679 330, zapísanej v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č.: 42456/B (ďalej ako „PINEA Park“), ktorej je Žalobca konateľom a spoločníkom. 1.31. Reagujúc na uvedený skutok, ku ktorému došlo dňa 16. 01. 2026 a tiež vzhľadom k vypätej situácii odohrávajúcej sa v daný deň pred Rodinným domom Žalobcu (na adrese J. M. XX/X v Bratislave – Záhorskej Bystrici) vyvolanej nevyspytateľným správaním Žalovaného a jeho manželky spojeným s ich neprimeraným nátlakom na Žalobcu ako vlastníka spomenutého Rodinného domu, bola na miesto incidentu privolaná pohotovostná motorizovaná jednotka Polície SR. O pár minút po ohlásení incidentu prišli na miesto dve vozidlá Polície SR s piatimi príslušníkmi polície, ktorí bezprostredne po svojom príjazde začali s upokojovaním Žalovaného a jeho manželky. 1.32. Napriek už skôr opísanému spôsobu, akým došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla Žalobcu sa Žalovaný spolu s jeho manželkou snažili na mieste prítomných príslušníkov Polície SR najprv presvedčiť o tom, že to bol údajne Žalobca, ktorý mal svojím osobným motorovým vozidlom sám naraziť do automobilu Žalovaného (a nie naopak). To Žalobca hodnotí ako obzvlášť zavrhnutia hodné konanie Žalovaného a jeho manželky, keďže videozáznam Žalobcu, ktorý Žalobca následne prostredníctvom svojho mobilného telefónu ukázal na mieste zasahujúcim príslušníkom policajného zboru lživé tvrdenia Žalovaného a jeho manželky bezprostredne vyvrátil (ako reakciu na obsah Žalobcom predloženého videozáznamu Žalovaný následne svoje tvrdenia úplne zmenil a na mieste zasahujúcich príslušníkov policajného zboru sa snažil presvedčiť o tom, že náraz do osobného motorového vozidla Žalobcu bol spôsobený samovoľným pohnutím jeho automobilu). 1.33. Spomenutý videozáznam Žalobcu však jasne zachytil konanie Žalovaného, ktorý v zúrivosti prikázal svojej manželke, aby mu doniesla kľúče od auta s tým, že on narazí do Žalobcu, respektíve jeho vozidla svojím vlastným automobilom a odtlačí tak Žalobcov automobil spôsobom, ktorý zabráni pánovi Q. (spolupracovníkovi Žalobcu) dostať sa von z vodomernej šachty, ktorá sa v momente incidentu
nachádzala medzi automobilom Žalobcu a automobilom Žalovaného, a v ktorej sa v danom čase pán Q. aktuálne nachádzal. 1.34. Po tom, čo manželka Žalovaného priniesla kľúče Žalovanému, ten si sadol do svojho zaparkovaného osobného motorového vozidla značky Hyundai STARIA ev. č. vozidlo J. a pohol sa dozadu tak, že vrazil do auta Žalobcu. Tým podľa názoru Žalobcu ohrozil nielen pána Q., ktorý v daný moment vychádzal z vodomernej šachty s úmyslom ochrániť svoje zdravie pred hrozbou Žalovaného smerujúcou voči pánovi Q., ale aj samotného Žalobcu, keďže ten stál pri vodomernej šachte za jeho vozidlom. K poškodeniu zdravia prítomných osôb (prípadne k vážnejším následkom) nedošlo podľa názoru Žalobcu vďaka jeho predvídavosti, keďže Žalobca svoj automobil zaparkovaný za automobilom Žalovaného zabrzdil ručnou brzdou, a to s cieľom predísť negatívnym dôsledkom presne takej nebezpečnej situácie, aká napokon aj nestala. 1.35. Keďže náraz do automobilu Žalobcu zabránil Žalovanému pokračovať v jeho konaní, zúrivý zo svojho automobilu vystúpil a išiel si overiť to, čo svojím úmyselným konaním spôsobil (pozn.: O tom, že spomenuté konanie Žalovaného predstavovalo podľa názoru Žalobcu jeho vedomú reakciu na realizáciu prác vo vodomernej šachte (vlastníkom Rodinného domu, v ktorom sa Žalovaný v súčasnosti protiprávne zdržuje) svedčí z jeho pohľadu najmä fakt, že pred samotným nacúvaním do vozidla Žalobcu dal Žalovaný ústny pokyn svojej manželke na prinesenie kľúčov od jeho motorového vozidla zaparkovaného pred vchodom Rodinného domu Žalobcu s tým, že pánovi Q., ktorý sa v danom čase nachádzal vo vodomernej šachte za zaparkovaným osobným motorovým vozidlom Žalovaného (viď. priložená fotodokumentácia), zabráni v realizácii ďalších úkonov vo vodomernej šachte). 1.36. Zohľadniac uvedené si Žalobca v rozoberaných súvislostiach dovoľuje zdôrazniť, že aj pri posudzovaní (hodnotení) a rozhodovaní súdu o existencii potreby bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi Žalobcom a Žalovaným nemôže byť bez významu to, že Žalovaný si bol plne vedomý toho, čo robí, a že v čase jeho pokusu presunúť svoje osobné motorové vozidlo nad vodomernú šachtu pred Rodinným domom Žalobcu, sa v tejto šachte nachádzal uvedený spolupracovník Žalobcu (pán Q.) pričom sám Žalobca stál za vozidlom Žalovaného. Podľa Žalobcu si Žalovaný teda musel, respektíve minimálne mal byť vedomý toho, že svojím konaním, ktorým uviedol do pohybu jeho osobné motorové vozidlo značky Hyundai STARIA ev. č. vozidlo J., môže ohroziť nielen život a zdravie osoby vo vodomernej šachte, ale aj ďalšie osoby nachádzajúce sa v tom čase v bezprostrednej blízkosti osobného motorového vozidla Žalovaného. Uvedené je z hľadiska osvedčenia existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a Žalovaným významné už len preto, že takýmto svojím konaním Žalovaný podľa názoru Žalobcu preukázal, že Žalovaný je aj reálne pripravený naplniť všetky svoje hrozby smerujúce najmä k poškodeniu majetku Žalobcu, respektíve priamo jeho Rodinného domu, v ktorom sa Žalovaný stále protiprávne zdržuje. 1.37. O existencii spomenutej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a Žalovaným svedčí napokon tiež to, že hoci Žalobca už o vyššie opísanom konaní Žalovaného (respektíve o jeho vážnych a protiprávnych hrozbách) už informoval orgány činné v trestnom konaní a požiadal ich, aby vykonali všetky príslušné vyšetrovacie úkony smerujúce k objasneniu popísaného protiprávneho konania Žalovaného (a to aj vo vzťahu k motívom konania takéhoto konania Žalovaného), orgány činné v trestnom konaní nemajú s ohľadom na aktuálne platný a účinný právny poriadok Slovenskej republiky k dispozícii také prostriedky právnej ochrany Žalobcu, akými disponuje všeobecný súd v zmysle ustanovenia § 324 a nasl. CSP vo forme jeho právomoci nariadiť (Žalobcom požadované) neodkladné opatrenie. 1.38. Po štvrté, navrhované neodkladné opatrenie predstavuje vzhľadom na okolnosti prípadu navyše aj zjavne primeraný zásah do práv dotknutého subjektu, keďže Žalovaný, respektíve akýkoľvek jeho rodinní príslušníci si evidentne našli inú nehnuteľnosť, ktorú reálne užívajú, pričom v Rodinnom dome sa v súčasnosti nedobromyseľne zdržiava fakticky výlučne samotný Žalovaný, a to s jediným a evidentným cieľom – za každú cenu zabrániť Žalobcovi prenajať jeho Nehnuteľnosti akémukoľvek inému nájomcovi a spôsobovať tak Žalobcovi nemalú škodu spojenú s neustálym udržiavaním Žalobcu v strachu o jeho majetok. Uvedené konanie Žalovaného je navyše nutné hodnotiť aj v tej súvislosti, že Žalovaný predstavuje nepochybne bonitný subjekt, ktorý je schopný prenajať si pre vlastný účel akúkoľvek inú nehnuteľnosť, a to dokonca aj tak lukratívne nehnuteľnosti, akými sú Nehnuteľnosti Žalobcu (pozn.: Na začiatku zmluvnej spolupráce totiž Žalovaný pomerne rýchlo, hoc nie načas, uhradil nielen nemalé nájomné za prvé dva mesiace nájmu, ale aj rovnako nemalú zábezpeku na predmet nájmu), na prenájom Nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu podľa ustanovenia Článku I. Nájomnej zmluvy (teda na prenájom rodinného domu a priľahlých pozemkov) nie je možné aplikovať / uplatniť právnu ochranu, ktorú nájomcom poskytuje zákon č. 94/2015 Z. z. o krátkodobom nájme bytu alebo štvrtý oddiel siedmej hlavy ôsmej časti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“ alebo
„OZ“) obsahujúci v jeho ustanoveniach § 685 až § 716 osobitné ustanovenia o nájme bytu (takýto záver napokon osvedčuje aj ustálená rozhodovacia prax všeobecných súdov Slovenskej republiky. 1.39. S ohľadom na všetky vyššie opísané osobitosti prípadu existujú dôvodné a vážne pochybnosti o tom, či Žalovaný mal niekedy skutočnú vôľu uhrádzať Žalobcovi v Nájomnej zmluve dohodnuté nájomné alebo či jeho zámerom bolo od začiatku užívať takpovediac bezodplatne Nehnuteľnosti Žalovaného. 1.40. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je preto možné bez akýchkoľvek pochybností zhrnúť, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcom a Žalovaným nie je rozhodne potrebou abstraktnou, ale reálnou, bezprostrednou a najmä osvedčenou. Inými slovami Žalobcova obava, že zo strany Žalovaného existuje dôvodná hrozba realizácie aj ďalších úkonov ako s kvantitatívnym, tak aj kvalitatívnym dopadom na Nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve Žalobcu, a ktoré bez akéhokoľvek dôvodu, a teda aj protiprávne užíva v súčasnosti Žalovaný, je nepochybne viac ako dôvodná. Navrhované neodkladné opatrenie rozhodne nie je neprimerané, a to vzhľadom na výšku ušlého zisku Žalobcu a výšku škody, ktorá je Žalobcovi aktuálne spôsobovaná protiprávnym konaním Žalovaného neprimerané, a to o to viac, že jeho prostredníctvom bude na bezodkladné vypratanie nehnuteľnosti zaviazaný evidentne veľmi bonitný subjekt, ktorý nedobromyseľne a bez úhrad užíva cudzí majetok. Zo všetkých možností právnej ochrany práve navrhované neodkladné opatrenie predstavuje najmenší možný zásah do majetkových práv Dotknutého. V prejednávanom prípade totiž platí, že iným spôsobom ani nie je možné dosiahnuť účinnú ochranu práv Žalobcu pred evidentne špekulatívnym a nedobromyseľným postupom Žalovaného, ktorého (pravdepodobne) jediným cieľom bolo od samého začiatku dosiahnuť bezodplatné užívanie Nehnuteľností Žalobcu (spoliehajúc sa na to, že je cudzím štátnym občanom, a to občanom štátu vo vojnovom stave, čo nepochybne objektívne sťažuje vymožiteľnosť akýchkoľvek peňažných pohľadávok voči Žalovanému). 1.41. Na základe všetkých vyššie spomenutých tvrdení a záverov Žalobca žiada, aby súd v zmysle ustanovenia § 343 ods. CSP vydal nasledovné rozhodnutie: I. Žalovaný je povinný vypratať nasledovné nehnuteľnosti: – rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami, súpisné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F., ktorý je postavený na pozemku evidovanom na parcele č. C-KN 4121/556 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F., a na pozemku evidovanom na parcele č. C-KN 4121/726 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F., – pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 2659/358 – orná pôda o výmere 203 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F., – pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 4121/591 – ostatná plocha o výmere 75 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: Bratislava – Záhorská Bystrica a katastrálne územie N. F., – pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 4121/727 – orná pôda o výmere 193 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F., – pozemok evidovaný na parcele č. C-KN 4121/725 – ostatná plocha o výmere 86 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava IV, obec: F. – N. F. a katastrálne územie N. F., a to v lehote troch dní od nadobudnutia vykonateľnosti uznesenia, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie. II.Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd preskúmal jednotlivé listiny dôkazy predložené žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav: 2.1. Zo založených listinných dôkazov, a to najmä z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX a výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. F., obec Bratislava – Záhorská Bystrica, okres F. A.. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX vyplýva, že žalobca je vlastníkom rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemkoch parc. č. C-KN 4121/556 a C-KN 4121/726, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Stavba je v katastri evidovaná ako rodinný dom, pričom k nej neviaznu žiadne vecné bremená ani iné obmedzenia vlastníckeho práva.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX má súd ďalej za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom viacerých priľahlých pozemkov, a to najmä pozemkov parc. č. C-KN 2659/358 (orná pôda o výmere 203 m2), parc. č. C-KN 4121/591 (ostatná plocha o výmere 75 m2), parc. č. C-KN 4121/727 (orná pôda o výmere 193 m2) a parc. č. C-KN 4121/725 (ostatná plocha o výmere 86 m2), ktoré spolu s rodinným domom tvoria ucelený funkčný celok užívaný ako predmet nájmu. 2.2. Zo založenej Nájomnej zmluvy o nájme nehnuteľnosti RD 358 č. 10/2025 zo dňa 14. 08. 2025 má súd za osvedčené, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bol platne založený nájomný vzťah podľa Občianskeho zákonníka, ktorého predmetom bol nájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. F., a to rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami spolu s priľahlými pozemkami, bližšie špecifikovanými v článku I. predmetnej zmluvy. Podľa článku III. zmluvy bol nájom dojednaný na dobu určitú 36 mesiacov, pričom žalobca prenechal predmet nájmu žalovanému do dočasného užívania za dohodnutých podmienok. Žalovaný bol oprávnený užívať predmet nájmu výlučne na účel bývania, pričom okruh osôb oprávnených bývať v nehnuteľnosti bol v zmluve výslovne vymedzený. Podľa článku V Zmluvy ods. 1 je nájomca povinný riadne a včas platiť nájomné. Zo zmluvy ďalej vyplýva podľa článku VI, že žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi mesačné nájomné vo výške 6.500 eur a zároveň mesačný preddavok na úhradu plnení spojených s užívaním predmetu nájmu vo výške 500 eur, teda spolu 7.000 eur mesačne, a to vždy mesačne vopred. Zmluva zároveň upravovala povinnosť žalovaného zložiť zábezpeku vo výške 14.000 eur, slúžiacu na zabezpečenie pohľadávok prenajímateľa. Podľa článku VII. Nájomnej zmluvy si zmluvné strany výslovne dohodli spôsob doručovania písomností, a to aj prostredníctvom elektronickej pošty, pričom písomnosť sa považuje za doručenú nasledujúci pracovný deň po jej odoslaní. Z článku VIII. zmluvy má súd ďalej za preukázané, že nájomná zmluva sa uzatvorí na dobu, podľa vzájomnej dohody, min. 3 roky s možnosťou ďalšieho predĺženia. Zmluvné strany sa dohodli na možnosti vypovedania nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa v prípade omeškania nájomcu s úhradou nájomného, pričom výpovedná doba bola dohodnutá v dĺžke piatich dní odo dňa doručenia výpovede z dôvodu omeškania úhrady akéhokoľvek plnenia vyplývajúceho z tejto zmluvy Zmluva zároveň ukladala nájomcovi povinnosť po skončení nájmu predmet nájmu riadne vypratať a odovzdať prenajímateľovi. 2.3. Zo založeného listinného dôkazu – výzvy žalobcu zo dňa 06. 11. 2025, doručenej žalovanému elektronickou poštou na adresu dohodnutú v nájomnej zmluve, má súd za osvedčené, že žalobca žalovaného opakovane a jednoznačne vyzval na úhradu dlžného nájomného vyplývajúceho z Nájomnej zmluvy zo dňa 14. 08. 2025. Z obsahu výzvy vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou nájomného, keď neuhradil jednak doplatok nájomného za predchádzajúci mesiac vo výške 2.000 eur, ako ani nájomné vo výške 7.000 eur splatné za ďalší mesiac. Žalobca vo výzve žalovaného upozornil na existenciu celkového dlhu vo výške 9.000 eur a zároveň mu poskytol dodatočnú lehotu na jeho úhradu. Zo znenia výzvy je zároveň zrejmé, že žalobca žalovaného výslovne upozornil na následky neplnenia zmluvných povinností, a to najmä na možnosť ukončenia nájomného vzťahu výpoveďou z dôvodu neplatenia nájomného v súlade s ustanoveniami článku VIII. Nájomnej zmluvy. 2.4. Z komunikácie žalobcu s realitnou maklérkou je zrejmé, že žalovaný neuhradil ani časť provízie realitnej agentúre. 2.5. Zo založeného listinného dôkazu – výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 23. 12. 2025, vyhotovenej prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, má súd za osvedčené, že žalobca uplatnil svoje zmluvné oprávnenie vypovedať nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou o nájme nehnuteľnosti RD 358 č. 10/2025 zo dňa 14. 08. 2025. Z obsahu výpovede vyplýva, že žalobca vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu podstatného porušenia povinností nájomcu, spočívajúceho najmä v dlhodobom a opakovanom neplatení nájomného a preddavkov na plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu, pričom žalovaný bol v čase podania výpovede v omeškaní s úhradou nájomného za mesiac november 2025, ako aj s úhradou preddavkov na energie a služby. 2.6. Z upomienky Žalobcu adresovanej žalovanému súd zistil, že žalobca dňa 21.11.2025 vyzval žalovaného na úhradu nájomného vo výške 9.000 eur, s ktorým je v omeškaní. V prípade, ak táto suma nebude uhradená, Žalobca využije čl. VIII ods. 3c a 6 Nájomnej zmluvy a dá žalovanému výpoveď z Nájomnej zmluvy. 2.7. Z fotodokumentácie založenej do spisu má súd preukázaný stav nehnuteľnosti s tým, že na jednej stene je zatečený kúsok steny. 2.8. Z whats app komunikácie súd zistil, že Žalobca má aj iného záujemcu o nehnuteľnosť.
2.9. Zo zápisnice o trestnom oznámení na Obvodnom oddelené PZ Bratislava – Dúbravka zo dňa 15.01.2026, č. ČVS:ORP-40/DK-B4-2026, súd zistil, že žalobca sa dostavil na oddelenie za účelom doplnenia podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, a to z dôvodu, že dňa 14.01.2026 bol žalobcovi doručený email, ktorého obsah doložil do spisu a tento je podpísaný žalovaným. Uviedol, že žalovaný sa neoprávnené zdržiava v jeho nehnuteľnosti, čo z jeho pohľadu posilňuje obavu z naplnenia hrozby poškodenia vybavenia zariadenia a príslušenstva jeho rodinného domu, ktorú komunikoval cez email dňa 14.021.2026, zaslanú v neskorších nočných hodinách, čo z jeho pohľadu nie je v poriadku a snaží sa na neho psychologicky vplývať. Svoju nehnuteľnosť bol skontrolovať za prítomnosti polície a keď vstúpili do domu nevšimli si žiadne zjavné poškodenia. 2.10. Zo záznamu o dopravnej nehode je zrejmé, že medzi motorovými vozidlami vo vlastníctve žalobcu a žalovaného došlo k vzájomnému stretu, čo jednak preukazuje fotodokumentácia ako aj videozáznam, z ktorého súd zistil, že osoba- zrejme žalovaný nasadol do motorového vozidla cúvol do za ním parkujúceho motorového vozidla. Zo záznamu však nie je vidno žiadna vyhrotená situácia medzi zúčastnenými osobami, ani že by žalovaný to urobil v hneve, či naschvál. Z fotodokumentácie je zrejmé, že bola zavolaná aj policajná hliadka, avšak v spise absentuje záznam policajnej hliadky o možnej konfliktnej situácii medzi prítomnými osobami. 3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.1. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.3. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 3.5. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 3.6. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 4. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzakladanejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní. Žalobca v tomto konaní podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia už dňa 08.01.2026 spolu so žalobou, o ktorom súd rozhodol uznesením sp.zn. 33C/6/2026 – 52 zo dňa 12.01.2026 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko v návrhu súd preukázané bezprostrednú a závažnú ujmu hroziacu žalobcovi. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 22.01.2026 sa vzdal práva podať odvolanie voči tomuto uzneseniu. 4.1. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z výpisov z listov vlastníctva, z Nájomnej zmluvy zo dňa 14. 08. 2025, z písomnej výzvy na úhradu dlžného nájomného zo dňa 06. 11. 2025, z výpovede Nájomnej zmluvy zo dňa 23. 12. 2025 spolu s jej prílohami, ako aj z ďalšej listinnej dokumentácie založenej v spise, má súd za osvedčené nasledovné skutkové závery: 4.2. Žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. F., ktoré tvorili predmet nájmu. Medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bol dňa 14. 08. 2025 platne založený nájomný vzťah na základe Nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú, pričom žalovaný bol oprávnený užívať nehnuteľnosti výlučne za podmienky riadneho a
včasného plnenia svojich zmluvných povinností, najmä povinnosti platiť dohodnuté nájomné a preddavky na plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu. 4.3. Zo zmluvy a následných listinných dôkazov má súd za osvedčené, že žalovaný si túto základnú povinnosť riadne a včas neplnil, keď sa dostal do omeškania s úhradou nájomného a súvisiacich plnení, a to napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu. Žalobca žalovaného písomne vyzval na úhradu dlžného nájomného, poskytol mu dodatočný priestor na splnenie jeho záväzkov a zároveň ho upozornil na možné právne následky neplnenia, avšak žalovaný ani po tejto výzve svoj dlh neuhradil. 4.4. Na základe uvedeného žalobca využil svoje zmluvné oprávnenie a nájomný vzťah so žalovaným vypovedal v súlade s ustanoveniami Nájomnej zmluvy. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že výpoveď bola žalovanému riadne doručená spôsobom dohodnutým v zmluve, že dohodnutá päťdňová výpovedná doba márne uplynula a že ku skončeniu nájomného vzťahu medzi účastníkmi nepochybne došlo. 4.5. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že žalobca napriek predloženým dôkazom neosvedčil základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením. Žalobca totiž nijako nezdôvodnil (ani neosvedčil), aký nezvratný resp. iný závažný následok mu hrozí v prípade, ak súd nenariadi navrhované neodkladné opatrenie (namiesto riadneho súdneho konania o vypratanie nehnuteľností), prečo práve navrhované neodkladné opatrenie je v aktuálnej situácii tým jediným a výlučným /nevyhnutným/ do úvahy pripadajúcim prostriedkom ochrany jeho práv a teda súd prvej inštancie považuje za pochybné, či povaha veci v posudzovanom prípade, v ktorom si žalovaný uspokojuje jednu zo svojich základných životných potrieb - potrebu bývania, bez toho, aby mu bola daná reálna možnosť brániť sa v štandardnom súdnom konaní so zabezpečením všetkých jeho procesných práv, umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie. 4.6. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán tým, že v dôsledku konania žalovaného je vylučovaný zo slobodného nakladania s nehnuteľnosťami, nemôže ich ďalej slobodne prenajať, keďže je rodinný dom nelegálne obývaný a reálne ho nemôže ani ponúkať na prenájom (aj keď záujemcovia o prenájom rodinného domu sú), keďže nie je dostupný na obhliadky a nie je známy ani termín, kedy bude nielen právne, ale aj fakticky voľný. Navyše, tým že žalovaný neplatí nájomné, protiprávne dochádza k odberu a spotrebe energii. 4.7. Žalobca sa v tomto konaní snažil presvedčiť súd aj nový dôkaznými prostriedkami, že mu bezprostredne hrozí ujma a to vážnym poškodením jeho rodinného domu, či ohrozením nielen života ale aj zdravia zo strany žalovaného. 4.8. K tvrdenej hrozbe ujmy vyplývajúcej z emailovej komunikácie súd uvádza, že z emailovej správy žalovaného zo dňa 14.01.2026 nevyplýva explicitná ani implicitná hrozba úmyselného poškodenia majetku žalobcu, ani hrozba smerujúca k ohrozeniu života alebo zdravia. Emailová komunikácia žalovaného má charakter subjektívneho hodnotenia stavu nehnuteľnosti a technických podmienok jej užívania, pričom žalovaný v nej vyjadruje svoj názor na možné následky nefunkčnosti inžinierskych sietí. Takto formulované vyjadrenia nemožno bez ďalšieho kvalifikovať ako hrozby vážnej ujmy v zmysle § 324 CSP, ale skôr ako argumentáciu v civilnoprávnom spore medzi stranami. Samotný nesúhlasný, emotívny alebo nátlakový tón komunikácie nezakladá potrebu bezodkladnej súdnej ochrany prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. 4.9. Žalobca ďalej tvrdí, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov osvedčuje aj incident zo dňa 16.01.2026, pri ktorom došlo ku kontaktu dvoch motorových vozidiel na pozemku žalobcu. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by išlo o konanie žalovaného smerujúce k úmyselnému ohrozeniu života, zdravia alebo k závažnému poškodeniu majetku žalobcu. Zo záznamu o dopravnej udalosti ani z predloženého videozáznamu nevyplýva existencia vážnych následkov, ktoré by prekračovali rámec bežnej kolíznej situácie riešiteľnej štandardnými právnymi prostriedkami (náhrada škody, priestupkové alebo trestné konanie). Súd poukazuje na to, že samotný stret motorových vozidiel, bez osvedčenia vzniku vážnej škody, zranenia alebo bezprostredného rizika ich vzniku, nemôže byť automaticky považovaný za okolnosť odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia. 4.10. Z obsahu návrhu a jeho doplnení je zrejmé, že žalobca pociťuje obavy z ďalšieho vývoja vzťahov medzi stranami. Civilný sporový poriadok však chráni len také obavy, ktoré sú objektívne osvedčené, nie obavy založené výlučne na subjektívnom presvedčení žalobcu. V danom prípade žalobca síce rozsiahlo opisuje svoje obavy a interpretuje správanie žalovaného ako eskalujúce, avšak neosvedčil existenciu konkrétnej, bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. 4.11. Okolnosti, na ktoré žalobca poukazoval v predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj teraz - existujúci dlh žalovaného na nájomnom, užívanie domu po zániku nájmu, nemožnosť žalobcu ako vlastníka domu, ďalej prenajať a získavať nájom, nepredstavujú žiadnu mimoriadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu úpravy pomerov medzi stranami tak závažným
inštitútom, akým je neodkladné opatrenie, ktorým žalobca sa domáhal vypratania bytu. V danej veci má súd tvrdenia žalobcu dožadujúceho sa nariadenia neodkladného opatrenia za nepostačujúce na jeho nariadenie požadovaným spôsobom. Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 5. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej strane náhradu trov nepriznal, nakoľko mu doposiaľ žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.