Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 69C/56/2026 1426208917 28. 08. 2026 Mgr. Filip Müller ECLI:SK:MSBA4:2026:1426208917.1
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, D., 2) E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, I. - G., právne zastúpený advokátskou kanceláriou PRACHAR & PARTNERS s.r.o., Medveďovej 2496/19, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 55 489 427, proti žalovanému: J. J. F., nar. XX.XX.XXXX, Prievozská 1314/41, Bratislava, o neodkladné opatrenie a žaloba o vypratanie bytu, takto rozhodol: Súd návrh žalobcov 1) a 2) na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu dňa 13.08.2026 domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uloží povinnosť nenakladať s bytom, a to vrátane prevodu vlastníckeho práva, zriadenia akýchkoľvek tiarch alebo práv tretích osôb, vrátane nájomných alebo podnájomných práv a zdržal sa podaní akýchkoľvek návrhov na vklad vlastníckeho práva alebo akéhokoľvek iného práva, do katastra nehnuteľnosti, vo vzťahu k bytu, na ktorýkoľvek okresný úrad, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúceho sa v katastrálnom území K., obec D. – F., okres D. J., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, bytu č. X na prízemí bytového domu C. XX, súp. č. 1314, popis stavby: Prievozská 39,41, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X (zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 378 m2, evidované ako parcela reg. „C“, zapísaná na LV č. XXXX) a 9367/9 (zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 162 m2, evidovaná ako parcela registra „C“, zapísaná na LV č. XXXX a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve, vo vzťahu k stavbám súpisné číslo 618 (postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísaná na LV č. XXXX), súpisné číslo 620 (postavená na pozemku parc. Č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX), súpisné číslo 622 (postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísaná na LV č. XXXX), súpisné číslo 1314 (postavená na pozemkoch parc. č. XXXX/X L. XXXX/ X, zapísaných na LV č. XXXX). Sporové strany uzavreli dňa 29.04.2022 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobcovia ako predávajúci sa zaviazali previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného ako kupujúceho. Žalobcovia odovzdali byt do užívania žalovaného, vrátane odovzdania kľúčov od vchodových dverí do bytového domu a vchodových dverí do bytu. Podľa zmluvy mal žalovaný podať návrh na vklad a uzavrieť so správcom bytového domu zmluvu o výkone správy a uhrádzať na bankový účet vlastníkov bytov v predmetnom dome zálohové platby podľa aktuálneho mesačného predpisu. Žalovaný až do dňa 22.07.2026 nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh podal až po doručení oznámenia odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcov. Žalobcovia sú preto naďalej vlastníkmi bytu a žalovaný nikdy nenadobudol vlastnícke právo k bytu. S úhradami za plnenia za byt bol žalovaný v omeškaní. V priebehu roka 2024 však žalovaný úplne prestal uhrádzať jednotlivé platby. Namiesto žalovaného uhradili viaceré peňažné záväzky. Dňa 17.07.2026 odstúpili žalobcovia od zmluvy. Dňa 10.08.2026 sa žalobcovia prostredníctvom výpisu z listu vlastníctva,
dozvedeli o prebiehajúcom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu, vedenom pod č. k. V-19455/2026. Návrh bol podaný dňa 22.07.2026, t. j. 2 dni po doručení odstúpenia žalovanému, t. j. po tom čo došlo k zániku kúpnej zmluvy. Žalobcovia o podaní návrhu neboli notifikovaní. Žalovaný sa napriek odstúpeniu od zmluvy a zániku kúpnej zmluvy zrejme snaží neoprávnene zabezpečiť jeho zápis ako vlastníckemu k bytu v katastri nehnuteľností. Je teda zrejmé, že je tu aktivita žalovaného zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobcov. Neodkladne podali návrh na zastavenie predmetného katastrálneho konania. Naďalej hrozí, že žalovaný bude nakladať s bytom, napriek tomu, že nenadobudol vlastnícke právo. Akýkoľvek zápis žalovaného alebo tretej osoby, by mala za následok nezvratnú škodu na strane žalobcu, resp. by ohrozil exekúciu na vypratanie bytu. 3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.1. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 3.2. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.3. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a)poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b)zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c)nenakladala s určitými vecami alebo právami, d)niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e)nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h)sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 3.4. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 3.5. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 3.6. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 3.7. Podľa ustanovenia § 329 ods. 3 C.s.p, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 3.8. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. 4.1. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. 4.2. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. 4.3. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. 4.4. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko má súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. 5. Súd má za to, že zo strany žalobcov neprišlo k preukázaniu potreby nariadiť neodkladné opatrenie. V prvom rade súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy prišlo už v roku 2002 a po dobu 24 rokov nebol zo strany žalovaného ako kupujúceho podaný návrh na vklad. Nakoľko vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až zavkladovaním do katastra nehnuteľností, v danom prípade až do dňa vydania neodkladného opatrenia sú stále aj po 24 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy zapísaní ako vlastníci žalobcovia. Teda žalobcovia sú aj v tomto čase vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Z výpisu z listu vlastníctva je zrejmé, že prebieha katastrálne konanie V 19445/2026. O čom svedčí vyznačená plomba na predmetnom liste vlastníctva. Súd by tu dal do pozornosti, že v zmysle § 30 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), sú žalobcovia účastníkmi konania o povolení vkladu. Navyše ako uvádzajú žalobcovia, tým že odstúpili pred podaním návrhu na vklad od kúpnej zmluvy je tu dôvod na zastavenie konania o povolení vkladu podľa § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona. Žalobcovia uviedli, že podali návrh na zastavenie konania o povolení vkladu pre dostúpenie od zmluvy. Súd má teda za to, že na ochranu práv žalobcov existuje dostatok prostriedkov na ochranu ich práv v katastrálnom konaní. Navyše pokiaľ ide o časť neodkladného opatrenia, v ktorej sa žalovanému má zakázať nakladať z predmetnými nehnuteľnosťami, je predčasný nakoľko žalovaný o do dnešného dňa nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nie je oprávnený s touto nehnuteľnosťou nakladať, prevádzať vlastnícke právo, zaťažovať nehnuteľnosť ani ju dať do nájmu. Preto nie je potrebné v tejto časti nariaďovať neodkladné opatrenie, nakoľko v tejto časti nie je potrebná bezodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie v časti zdržať sa podania návrhov na vklad, tak aj v danom prípade považuje súd návrh za nedôvodný, nakoľko v danej veci už
bol podaný návrh na vklad a prebieha konanie o povolení vkladu a nie je osvedčené, žeby sa žalovaný domáhal iného návrhu v katastrálnom konaní. Súd má taktiež za to, že nebolo osvedčené, žeby žalovaný vykonával úkony, ktoré by smerovali k predaju, zaťaženiu alebo nájmu predmetných nehnuteľností. 6. Súd má teda za to, že v danom prípade žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto ich nemôže previesť ani zaťažiť ani prenajať. Nebolo ani osvedčené, žeby takého úkony vykonával. Konanie o vklad už prebieha, preto súd nemôže uložiť aby sa zdržal podania návrhu na vklad, nakoľko ten už podal a žiadne ďalšie návrhy vo vzťahu katastru nesmerujú ani nebolo preukázané, žeby k tomu žalovaný vyvíjal činnosť. Zo strany civilného súdu nie je potrebné upraviť pomery medzi sporovými stranami v navrhnutom znení neodkladného opatrenia. Žalobcovia sú účastníkmi konania o povolenie vkladu a podali návrh na zastavenie konania o povolenie vkladu. Na ochranu ich práv je poskytnutý dostatočný priestor prostredníctvom prostriedkov upravených v katastrálnom zákone. 7. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ani ohrozenie exekúcie. 8. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým bude konanie skončené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.