KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokMestský súd Bratislava IV9. 2. 2026plný text

Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 3C/86/2024 z 9. 2. 2026

CitáciaRozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 9. februára 2026, sp. zn. 3C/86/2024, ECLI:SK:MSBA4:2026:6124373381.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava IV 3C/86/2024 6124373381 09. 02. 2026 JUDr. Vladislav Birás, PhD. ECLI:SK:MSBA4:2026:6124373381.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: PSP SK s. r. o., so sídlom v Nitre, Mostná 13, IČO: 53 178 165, zastúpenej Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom v Nitre, Bottova 34, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 7325/14, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 71,28 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 71,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 71,28 eur od 31. júla 2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 4. septembra 2024 a postúpenou Mestskému súdu Bratislava IV 24. októbra 2024 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 71,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 71,28 eur od 31. júla 2024 do zaplatenia z titulu nezaplatenia doplatku poistného plnenia za poškodené motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf s EČV: NR XXX MN z poistnej udalosti z 29. apríla 2024 na základe zmluvy o havarijnom poistení č. 2768068376 z 25. januára 2023 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobkyne E.P. ako poistníkom a vlastníkom tohto motorového vozidla a žalovanou ako poistiteľom. 1.1. Vo svojej žalobe a ďalších písomných podaniach uviedla, že 29. apríla 2024 došlo k škodovej udalosti pri prevádzke predmetného motorového vozidla, ktoré bolo v tom čase havarijne poistené u žalovanej. Vzniknuté poškodenia si nechal vlastník tohto vozidla opraviť u žalobkyne, za čo mu vyúčtovala cenu opravy 703,40 eur s cenou práce v sume 39 eur/h. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 15. júla 2024 s tým, že z vyfakturovanej ceny opravy po odčítaní spoluúčasti poistníka v sume 165 eur vyplatila poistné plnenie len vo výške 467,12 eur. Poistné plnenie zodpovedajúce zvyšnej časti ceny vykonanej opravy v sume 71,28 eur odmietla poskytnúť s odôvodnením, že boli priznané len primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur/h tak, ako to vyplýva zo Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-7) (ďalej len „všeobecné poistné podmienky“), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť uzavretej poistnej zmluvy. 1.2. Následne vlastník poškodeného motorového vozidla E. R. ako postupca previedol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 28. augusta 2024 v prospech žalobkyne ako postupníka svoju pohľadávku na poistné plnenie zo škodovej udalosti z 29. apríla 2024 vo výške nepreplatenej časti ceny opravy 71,28 eur. Postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej listom z toho istého dňa 28. augusta 2024. Žalovaná túto pohľadávku žalobkyni doposiaľ nezaplatila.

1.3. Žalobkyňa uvedený dôvod zníženia poistného plnenia považovala za nenáležitý. Rozdiel v poistnom plnení, ktorý žalovaná bez možnosti ovplyvnenia upravuje vo všeobecných poistných podmienkach pri oprave poisteného motorového vozidla v autorizovanom servise (t. j. v servise, ktorý sama určí) a v tzv. nezmluvnom servise, je podľa jej názoru neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech poistníka - vlastníka poisteného motorového vozidla, ktorý je v tomto poistnom vzťahu spotrebiteľom. Žalovaná tak neprimeraným a nedôvodným spôsobom obmedzuje poistníka, ako má nakladať so svojou vecou a zároveň ho sankcionuje poskytnutím nižšej výšky poistného plnenia, pokiaľ využije služby iného autoservisu než toho, ktorý bol ňou určený. Takéto obmedzenie má dopad na majetkovú sféru poistníka-spotrebiteľa, ktorý uzavrel havarijné poistenie práve s cieľom, aby mu vzniknutá škoda bola v celosti (po odčítaní dohodnutej spoluúčasti) uhradená z havarijného poistenia tak, aby sa odstránili negatívne následky škodovej udalosti v rámci poistného rizika. Za neudržateľný považovala aj cenový limit pre normohodinu práce vo výške 20 eur/h, a to s ohľadom na ekonomický a hospodársky vývoj, neustále rastúcu mieru inflácie, ceny energií, pohonných hmôt, zvyšovanie nákladov na život a tým aj tlak ma zvyšovanie miezd v pracovných vzťahoch. Takýto nerealisticky nastavený cenový strop, nezodpovedajúci skutočným cenovým pomerom na trhu v segmente opravy a servisu motorových vozidiel, potom stavia poistníka do pozície s negatívnym materiálnym dopadom a neumožňuje naplniť základný princíp a účel havarijného poistenia. Navyše rozlišovanie cenového limitu za prácu medzi autorizovanými a nezmluvnými servismi nedáva ani žiadny racionálny zmysel, keďže všetky servisy sú viazané záväznými technickými normami, ktoré musia byť pri oprave poškodených motorových vozidiel splnené, aby zodpovedali technickým požiadavkám na ich prevádzkyschopnosť, a zároveň všetky servisy poskytujú záruku na nimi vykonanú opravu. Neexistuje preto z pohľadu pracovných a technických postupov pri oprave vozidiel rozdiel v tom, či opravu vykonal autorizovaný, zmluvný či nezmluvný (nezazmluvnený) servis. A napokon, cena práce vo výške 39 eur/h nijako neprekračuje obvyklú cenu v danom mieste a čase vzniku škodovej udalosti, a preto je nemožno dôvodne vyhodnotiť za neprimeranú. 2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že uplatnený nárok žalobkyne považuje za neopodstatnený a navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdila, že predmetné motorové vozidlo bolo u nej havarijne poistené a že likvidovala poistnú (škodovú) udalosť z 29. apríla 2024 s tým, že vyplatila poistné plnenie v zníženej sume 467,12 eur. Dôvodom tohto zníženia bola skutočnosť, že oprava poškodeného motorového vozidla nebola vykonaná v servise určenom žalovanou poisťovňou, s ktorým má dojednané zmluvné ceny a kde by bola oprava vykonaná za značne nižšiu cenu. Pokiaľ si poistník nechal opraviť poistené motorové vozidlo v inom servise, než v určenom zmluvnom servise žalovanej, priznala mu poistné plnenie zohľadňujúce ceny platné v určenom, t. j. zmluvnom (autorizovanom) servise. Tento postup tak bol plne súladný s uzavretou poistnou zmluvou, dohodnutými všeobecnými poistnými podmienkami, ako aj platnou právnou úpravou. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to - osvedčením o evidencii (technickým preukazom) motorového vozidla zn. Volkswagen Golf s EČV: NR XXX MN, ktorého vlastníkom bol v čase vzniku škodovej (poistnej) udalosti 29. apríla 2024 p. E. R.; - poistnou zmluvou „Havarijné poistenie motorového a prípojného vozidla (Autobonus)“ č. 2768068376 z 25. januára 2023 uzavretou medzi poistníkom E. R. a žalovanou poisťovňou, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie označeného motorového vozidla so začiatkom poistenia od 1. februára 2023 na dobu neurčitú; Všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-7); - faktúrou č. 20240166 z 30. mája 2024 vystavenou žalobkyňou vlastníkovi poškodeného motorového vozidla E. R. za vykonanú opravu v sume 703,40 eur, pričom cena práce mu bola účtovaná vo výške 39 eur za hodinu; - oznámením žalovanej o poistnom plnení z 15. júla 2024, podľa ktorého po odčítaní spoluúčasti poistníka 165 eur vyplatila poistné plnenie v zníženej sume 467,12 eur; poistné plnenie v sume 71,28 eur nepriznala s odôvodnením, že „pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 EUR/NH bez DPH“; - oznámením poistníka E. R. z 28. augusta 2024 o postúpení pohľadávky na poistné plnenie z poistnej udalosti z 29. apríla 2024, ktoré bolo uskutočnené na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 28. augusta 2024 uzavretej medzi ním ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom; - zápismi o poškodení poisteného motorového vozidla zo 7., 30. a 31. mája 2024;

- zoznamom zmluvných opravovní žalovanej poisťovne datovaným 7. mája 2024, ktorý bol adresovaný poistníkovi k nahlásenej poistnej udalosti; - kalkuláciou nákladov na opravu predmetného poisteného motorového vozidla zo 7. mája 2024 vypracovanou žalovanou; - kalkuláciou nákladov na opravu predmetného poisteného motorového vozidla č. XXXXXXXXXX z 30. júna 2024 vypracovanou žalobkyňou; - cenníkmi servisných prác a služieb jednotlivých autoservisov (nachádzajúce sa v spise na č. l. 58 až 76); - faktúrami žalobkyne za vykonané opravy iných poškodených motorových vozidiel spolu s likvidačnými správami poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (nachádzajúce sa v spise na č. l. 77 až 88); ako aj ostatným obsahom spisu. 4.1. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 4.2. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 4.3. Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. 4.4. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 4.5. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 4.6. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 4.7. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 4.8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 4.9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 4.10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 4.11. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 5. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval za preukázané, že na základe zmluvy o havarijnom poistení č. 2768068376 z 25. januára 2023 vznikol medzi poistníkom E. R. a žalovanou poisťovňou poistný vzťah so začiatkom poistenia od 1. februára 2023 na dobu neurčitú, v rámci ktorého sa žalovaná ako poistiteľ zaviazala poskytnúť poistníkovi poistné plnenie v prípade vzniku nepredvídanej a náhodnej škodovej udalosti na motorovom vozidle zn. Volkswagen Golf s EČV: NR XXX MN, ktorého vlastníkom bol v tom čase poistník E. R.. 5.1. Túto poistnú zmluvu je zároveň potrebné právne kvalifikovať ako zmluvu, ktorá má spotrebiteľský charakter (porov. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože pri jej uzavretí a plnení z nej konala žalovaná ako poistiteľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a poistník E. R. ako fyzická osoba nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto mu svedčí hmotnoprávne postavenie spotrebiteľa.

6. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že na poistenom motorovom vozidle sa počas trvania poistného vzťahu so žalovanou 29. apríla 2024 udiala škodová (poistná) udalosť. Vzniknuté poškodenia si poistník dal opraviť u žalobkyne, ktorá mu za vykonanú opravu vozidla vystavila faktúru č. 20240166 z 30. mája 2024 na zaplatenie sumy 703,40 eur, a to s vyúčtovanou cenu práce vo výške 39 eur/h. 6.1. Žalobkyňa ako podnikateľský subjekt síce má v obchodnom registri zapísaný ako predmet podnikania o. i. „diagnostiku a opravy cestných motorových vozidiel“ a „opravy karosérií“, avšak nebola tzv. zmluvnou opravovňou poisťovne, t. j. opravovňou (servisom), s ktorou žalovaná mala v tom čase uzavretú platnú zmluvu o spolupráci (porov. čl. 26 ods. 72 všeobecných poistných podmienok). 7. Z listiny „Oznámenie o poistnom plnení“ z 15. júla 2024 súd zistil, že žalovaná v tento deň ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti a vychádzajúc z vystavenej faktúry za vykonanú opravu poisteného motorového vozidla - po odčítaní dohodnutej spoluúčasti poistníka vo výške 165 eur - vyplatila žalobkyni ako oprávnenej osobe na jej bankový účet poistné plnenie v čiastočnej výške 467,12 eur. Zvyšnú časť uplatňovaného poistného plnenia v sume 71,28 eur nepriznala s odôvodnením, že „pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur/h bez DPH“. 8. Z vykonaného dokazovania je napokon tiež zrejmé, že nárok (právo) na poistné plnenie v tejto doposiaľ nevyplatenej časti 71,28 eur poistník E. R. ako postupca postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 28. augusta 2024 v prospech žalobkyne ako postupníka. Túto skutočnosť oznámil žalovanej listom z toho istého dňa 28. augusta 2024. 8.1. So zreteľom na uvedené preto možno uzavrieť, že žalobkyni táto pohľadávka aktuálne patrí, a teda jej ako nositeľke hmotnoprávneho oprávnenia v konaní svedčí aktívna vecná legitimácia. 9. Spornou v konaní zostala otázka, či žalovaná ako poistiteľ bola oprávnená poistníkovi (resp. inej oprávnenej osobe) znížiť poistné plnenie z dôvodu, že si nenechal opravu poškodeného poisteného motorového vozidla vykonať v tzv. zmluvnom servise poisťovne (t. j. v servise, ktorý je zmluvným partnerom žalovanej), ale v tzv. nezmluvnom servise (t. j. v servise, ktorý nebol žalovanou určený a nemal s ňou uzavretú platnú zmluvu o spolupráci). 10. Súd preto zameral svoj meritórny prieskum na zistenie, či bolo zo strany žalovanej dôvodné znížiť poistné plnenie tak, ako to predpokladalo ustanovenie čl. 12 ods. 5 písm. c/ všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého „po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa [t. j. žalovaná - pozn.] povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri oprave poisteného motorového vozidla v nezmluvných neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou (...)“, pričom „na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného motorového vozidla poisťovňa akceptuje ako primeranú cenu práce max. do výšky 20 EUR/hod. s DPH (...)“. Na toto zmluvné ustanovenie nadväzovalo ustanovenie čl. 12 ods. 7 všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého: „Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej je poistený povinný vykonať opravu poškodeného/poisteného motorového vozidla. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte poistného plnenia uplatní ceny platné v určenej opravovni“ [t. j. v zmluvnej opravovni poisťovne - pozn.]. 11. Žalobkyňa zastávala názor, že zníženie poistného plnenia z tohto dôvodu bolo neopodstatnené, pretože vychádzalo zo zmluvných ustanovení, ktoré je potrebné vyhodnotiť za neplatné, pretože sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech poistníka-spotrebiteľa. 12. Otázka, či poistiteľ je oprávnený znížiť poistníkovi poistné plnenie z dôvodu, že opravu poisteného motorového vozidla vykonala nezmluvná opravovňa poisťovne - t. j. opravovňa (autoservis), s ktorým poisťovňa nemá uzavretú platnú zmluvu o spolupráci -, už bola opakovane riešená v rozhodovacej praxi súdov vyšších inštancií. 12.1. Tá sa ustálila na právnom názore, že „v prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, neprináleží [poisťovni] členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu (t. j. nezmluvnom servise poisťovne - pozn.), ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy

poisťovne, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. (...) Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše, objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti“ (porov. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/78/2018). 12.2. Z tejto rozhodovacej praxe vyšších súdnych inštancií je tiež zrejmé, že „nemožno od poisteného spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc finančný záujem poisťovne vynaložil na opravu vozidla najnižšie možné náklady, v tomto prípade, aby sa obrátil za účelom opravy na subjekt realizujúci opravu, ktorý ponúkne najnižšiu cenu. V rámci voľného trhu je na [poistenom], v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené, sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. (...) [Na trhu] majú všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, či preferovať niektoré z nich“ (porov. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019). Z toho potom vyplýva záver, že poisťovňa nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len na základe toho, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom či nezmluvnom servise, pretože poisťovňa nemá zákonnú možnosť vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému a prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš len odporúčací charakter. 13. Uvedený právny názor, od ktorého súd nemá žiadny relevantný dôvod sa odkloniť, je plne aplikovateľný aj v relácii na rozhodovaný spor. 13.1. Správne preto žalobkyňa argumentuje, že všetky servisy (opravovne) sú viazané pri oprave motorových vozidiel nielen odporúčaniami ich výrobcov, ale aj záväznými technickými normami, ktoré musia byť splnené tak, aby motorové vozidlá zodpovedali technickým požiadavkám na ich prevádzkyschopnosť a splnili predpísané technické a emisné kontroly v zmysle zákonných intervalov. To znamená, že aj nezmluvný alebo neautorizovaný servis je rovnako zodpovedný za kvalitu ním vykonanej činnosti (opravy) a rovnako poskytuje za ňu záruku. Z pohľadu pracovných a technických postupov pri oprave motorových vozidiel teda neexistuje rozdiel v tom, či opravu vykonal autorizovaný či neautorizovaný servis, alebo zmluvný či nezmluvný servis, t. j. servis, ktorý s konkrétnou poisťovňou má alebo nemá uzavretú zmluvu o spolupráci, a preto neexistuje ani žiadne racionálne zdôvodnenie rozdielneho prístupu žalovanej poisťovne pri likvidáciách poistných udalostí čo do ceny práce pri jednotlivých typoch servisov. 13.2. So zreteľom na uvedené potom možno uzavrieť, že neprijateľnými zmluvnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnosti v neprospech spotrebiteľa sú také zmluvné dojednania (v danom prípade čl. 12 ods. 5 písm. c/ a ods. 7 všeobecných poistných podmienok), ktorými poistiteľ vnucuje poistníkovi resp. poistenému - spotrebiteľovi konkrétne servisy, v ktorých je povinný si poškodené poistené motorové vozidlo dať opraviť, čím mu zužuje slobodnú možnosť výberu servisu a zároveň ho tak obmedzuje vo voľnej dispozícii s vlastným majetkom, a to pod hrozbou sankcie zníženia poistného plnenia, ktoré prizná maximálne len v ním určenom a pevne zastropovanom cenovom limite (v danom prípade 20 eur/h) bez ohľadu na ďalší ekonomický a hospodársky vývoj, neustále rastúcu mieru inflácie, ceny energií, pohonných hmôt, zvyšovania nákladov na život a tým aj tlak na zvyšovanie miezd v pracovných vzťahoch. Takto nastavené zmluvné podmienky zároveň odporujú i samotnému účelu havarijného poistenia, ktoré poistník uzatvára práve s tým cieľom, aby mu škoda vzniknutá v rámci poistného rizika na jeho vlastnom motorovom vozidle bola zásadne v celosti (po odčítaní dohodnutej spoluúčasti) z tohto poistenia uhradená. Tieto zmluvné dojednania preto súd vyhodnotil ako neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. 14. Pokiaľ v posudzovanom prípade žalovaná znížila poistné plnenie len z dôvodu, že oprava poisteného motorového vozidla nebola vykonaná v ňou určenom servise, ale v inom, poistníkom zvolenom servise, ktorý nebol zmluvným servisom žalovanej, je potom potrebné vyhodnotiť takéto krátenie poistného plnenia čo do ceny vykonanej práce (t. j. na cenový limit, ktorý bol vopred pevne stanovený žalovanou a nezohľadňoval ďalší ekonomický vývoj na trhu v segmente opravy a servisu motorových vozidiel ani v celej spoločnosti) za neoprávnené, pretože nevychádzalo z dôvodu, ktorý by bol predpokladaný zákonom alebo platne dohodnutý zmluvnými stranami v poistnej zmluve či všeobecných poistných podmienkach poistiteľa.

15. Súd sa v rámci svojho meritórneho prieskumu tiež zaoberal otázkou, či žalobkyňou účtovanú cenu prác pri oprave poisteného motorového vozidla v sume 39 eur/h možno pokladať za „primerané náklady“, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. 15.1. Z cenníkov servisných prác a služieb jednotlivých autoservisov, ktoré boli súdu v konaní predložené žalobkyňou, však možno porovnaním dospieť k záveru, že táto cena práce účtovaná žalobkyňou nijako zásadne neprevyšovala obvyklé ceny práce účtované inými servismi v danom mieste a čase, ktoré sa pohybujú v celových reláciách aj v hodnote 50 eur/h a vyššie. 15.2. Napokon, skutková okolnosť, že by žalobkyňou účtovaná cena práce za vykonanú opravu poisteného motorového vozidla v sume 39 eur/h bola cenou neprimeranou či nadhodnotenou, nebola v konaní protistranou rozporovaná resp. účinne popretá a ani žiadnym relevantným dôkazom hodnoverne vyvrátená. 16.1. Konkludujúc uvedené, súd dospel k záveru, že žalovanej ako poistiteľovi predmetného motorového vozidla vznikla v súvislosti so škodovou (poistnou) udalosťou z 29. apríla 2024 povinnosť poskytnúť poistníkovi (resp. inej oprávnenej osobe) poistné plnenie, a to v rozsahu odvíjajúcom sa od vzniknutej škody, na odstránenie ktorej boli vynaložené náklady spočívajúce v cene vykonanej opravy tohto vozidla vrátane ceny práce v súhrnnej sume 703,40 eur, ktorú možno považovať za účelnú a primeranú. 16.2. Pokiaľ žalovaná poskytla čiastočne znížené poistné plnenie, hoci pre toto krátenie neexistoval žiadny relevantný zákonný alebo zmluvný dôvod, súd jej uložil povinnosť doplatiť žalobkyni (ako singulárnej právnej nástupkyni poistníka E. R.) poistné plnenie vo výške rozdielu medzi celkovými nákladmi spojenými s opravou poisteného motorového vozidla v sume 703,40 eur a doposiaľ poskytnutým poistným plnením v sume 467,12 eur po odčítaní spoluúčasti poistníka v sume 165 eur, ktorý je 71,28 eur (t. j. 703,40 eur - 467,12 eur - 165 eur). 17. Povinnosť poistiteľa zaplatiť poistné plnenie poistníkovi (príp. poistenému či inej oprávnenej osobe) sa stáva splatnou do 15 dní odo dňa skončenia vyšetrenia poistnej udalosti (porov. § 797 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka). V danom prípade bolo šetrenie poistnej udalosti skončené zo strany žalovanej 15. júla 2024, z čoho potom vyplýva, že lehota splatnosti pre poskytnutie žalobou uplatňovaného poistného plnenia márne uplynula 30. júla 2024. Žalovaná tento peňažný nárok žalobkyni v uvedenej lehote splatnosti nezaplatila, a tak sa nasledujúci deň dostala s jeho plnením do omeškania. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti uplatneného príslušenstva a priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom ustanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 9,25 % ročne z dlžnej sumy vo výške 71,28 eur za dobu omeškania od 31. júla 2024 až do jej zaplatenia. 18. Súd podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zamietol návrhy na vykonanie dokazovania (i) vyžiadaním kompletného likvidačného spisu žalovanej a (ii) výsluchom svedkov odborného likvidátora žalovanej a servisného technika žalobkyne (autoopravovne) vykonávajúceho opravu poisteného motorového vozidla na účel „bližšieho objasnenia technických otázok v súvislosti s vyhotovením kalkulácie opravy v danom prípade a iných osobitností likvidácie predmetnej poistnej udalosti“, pretože skutočnosti, ktoré mali byť týmito dôkazmi overené resp. vyvrátené, súd so zreteľom na zistený skutkový stav z iných doposiaľ vykonaných dôkazov nepovažoval pre substancovanie skutkového podkladu pre meritórne rozhodnutie za nevyhnutné. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnej žalovanej - nezistiac žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania (§ 257 CSP), ktoré napokon v konaní neboli tvrdené ani preukazované - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobkyne, ktorú jej žalovaná bude povinná zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje