Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 53Cpr/1/2026 6125380253 22. 05. 2026 JUDr. Alena Roštárová ECLI:SK:MSBA4:2026:6125380253.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu: G. Á., trvale bytom Š. XXX, E. G., zast. JUDr. Milan Fulec, advokát, Živnostenská 2, Bratislava, IČO: 50551892, proti žalovanému: SuperScale s.r.o., so sídlom Bottova 2A, Bratislava, IČO: 47 523 697, zast. Dagital Legal, s.r.o., Nové Záhrady I/9, Bratislava, IČO:: 50 881 761, o zaplatenie 6 049,15 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 6 049,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 6 049,15 eur od 12.8.2025 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2026, domáhal , aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 6 049,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne od 12.08.2025 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnanec uzatvoril dňa 13.11.2023 so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej vykonával žalobca u žalovaného prácu na pozícií "A. M." (ďalej len "Pracovná zmluva"). Za prácu vykonávanú podľa čl. 8 Pracovnej zmluvy mal žalobca nárok na hrubú mesačnú mzdu vo výške 2.300 eur, splatnú najneskôr do 30. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy žalobca vykonával prácu, a to na bankový účet, ktorý oznámil pri nástupe do práce. Žalovaný však v rozpore s vyššie uvedeným znením Pracovnej zmluvy nevyplatil žalobcovi mzdu za nasledujúce obdobie: od 01.02.2025 do 28.02.2025 vo výške 1 650,62 eur, od 01.03.2025 do 31.03.2025 vo výške 2 709,14 eur a od 01.04.2025 do 30.04.2025 vo výške 1 689,39 eur, t.j. v celkovej výške 6 049,15 eur (ďalej len "Dlh"). Dňa 30.04.2025 došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Dňa 18.07.2025 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári (ďalej len "Dohoda"), v zmysle ktorej žalovaný uznal svoj Dlh voči žalovanému čo do dôvodu a výšky. V zmysle čl. II bod. 2.1 - 2.2 Dohody sa žalobca s žalovaným dohodli, že predmetný Dlh bude uhradený nasledovným spôsobom: Do 31.07.2025 - 1 200 eur, do 31.08.2025 - 1 200 eur , do 30.09.2025 - 1 200 eur, do 31.10.2025 - 1 200 eur a do 30.11.2025 - 1 249,15 eur. Podľa čl. II bod 2.3 Dohody: "V prípade, že Dlžník (žalovaný - pozn. autora) neuhradí ktorúkoľvek splátku riadne a včas a omeškanie presiahne 10 kalendárnych dní od dátumu splatnosti, stáva sa celý zvyšok dlžnej sumy uvedenej v bode 1.3 tejto dohody okamžite splatným. Veriteľ (žalobca - pozn. autora) má v takom prípade právo uplatniť si túto zostávajúcu sumu súdnou cestou alebo iným zákonným spôsobom bez ďalšieho upozornenia Dlžníka". Nakoľko žalovaný prvú splátku v celkovej výške 1 200 Eur do 31.07.2025 neuhradil, pričom omeškanie žalovaného presiahlo 10 kalendárnych
dní od dátumu splatnosti, stal sa dňa 11.08.2025 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2026, domáhal , aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 6 049,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne od 12.08.2025 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnanec uzatvoril dňa 13.11.2023 so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej vykonával žalobca u žalovaného prácu na pozícií "A. M." (ďalej len "Pracovná zmluva"). Za prácu vykonávanú podľa čl. 8 Pracovnej zmluvy mal žalobca nárok na hrubú mesačnú mzdu vo výške 2.300 eur, splatnú najneskôr do 30. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy žalobca vykonával prácu, a to na bankový účet, ktorý oznámil pri nástupe do práce. Žalovaný však v rozpore s vyššie uvedeným znením Pracovnej zmluvy nevyplatil žalobcovi mzdu za nasledujúce obdobie: od 01.02.2025 do 28.02.2025 vo výške 1 650,62 eur, od 01.03.2025 do 31.03.2025 vo výške 2 709,14 eur a od 01.04.2025 do 30.04.2025 vo výške 1 689,39 eur, t.j. v celkovej výške 6 049,15 eur (ďalej len "Dlh"). Dňa 30.04.2025 došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Dňa 18.07.2025 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári (ďalej len "Dohoda"), v zmysle ktorej žalovaný uznal svoj Dlh voči žalovanému čo do dôvodu a výšky. V zmysle čl. II bod. 2.1 - 2.2 Dohody sa žalobca s žalovaným dohodli, že predmetný Dlh bude uhradený nasledovným spôsobom: Do 31.07.2025 - 1 200 eur, do 31.08.2025 - 1 200 eur , do 30.09.2025 - 1 200 eur, do 31.10.2025 - 1 200 eur a do 30.11.2025 - 1 249,15 eur. Podľa čl. II bod 2.3 Dohody: "V prípade, že Dlžník (žalovaný - pozn. autora) neuhradí ktorúkoľvek splátku riadne a včas a omeškanie presiahne 10 kalendárnych dní od dátumu splatnosti, stáva sa celý zvyšok dlžnej sumy uvedenej v bode 1.3 tejto dohody okamžite splatným. Veriteľ (žalobca - pozn. autora) má v takom prípade právo uplatniť si túto zostávajúcu sumu súdnou cestou alebo iným zákonným spôsobom bez ďalšieho upozornenia Dlžníka". Nakoľko žalovaný prvú splátku v celkovej výške 1 200 Eur do 31.07.2025 neuhradil, pričom omeškanie žalovaného presiahlo 10 kalendárnych dní od dátumu splatnosti, stal sa dňa 11.08.2025 splatným celý Dlh. Žalobca dňa 20.08.2025 vyzval písomne žalovaného, aby svoj Dlh bezodkladne uhradil a súčasne ho upozornil, že ak predmetnú čiastku neuhradí ani do 5 dní od doručenia tejto výzvy, bezodkladne podá návrh na začatie konania o zaplatenie tohto Dlhu na príslušnom súde. Žalovaný však aj napriek tejto výzve svoj Dlh voči žalobcovi do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca voči žalovanému uplatňuje právo na zaplatenie nevyplatenej mzdy za obdobie od 01.02.2025 do 30.04.2025 v celkovej výške 6.049,15 eur. Žalobca si uplatnil spolu s istinou aj úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého Dlhu (12.08.2025) vo výške 5 % + 2,15 p. b. (sadzba ECB) až do zaplatenia. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.09.2025 platobný rozkaz, sp. zn. 30Up/1172/2025, ktorým uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu 6 049,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne od 12.08.2025 do zaplatenia a náhradu trov konania, alebo v tej istej lehote podať odpor. Nakoľko žalovaný podal včas odpor, došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená tunajšiemu súdu. 4. Žalovaný v odpore uviedol, že žalovaný a žalobca mali uzatvorenú Pracovnú zmluvu podľa § 42 a nasl. Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zo dňa 13.11.2023 (ďalej ako „Pracovná zmluva“). Žalovaný nesúhlasí s návrhom na vydanie platobného rozkazu čo do rozsahu a výšky. Žalovaný má za to, že žalobca dostatočne nepreukázal existenciu nároku. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca v návrhu iba všeobecne tvrdí vznik pohľadávky, avšak konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť existenciu uplatneného nároku, neboli dostatočne špecifikované ani preukázané. Žalobca ani dodatočne nezohľadnil komunikáciu so žalovaným a snahu vysporiadať uvedený stav. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca dostatočne nepreukázal titul, z ktorého tvrdený nárok odvodzuje. Žalobca k tomuto tvrdeniu žalovaného uvádza, že v dostatočnom rozsahu preukázal, tak nárok ,ktorý mu voči žalovanému vznikol, ako aj titul, z ktorého predmetný nárok voči žalovanému odvodzuje, t.j. Uznanie záväzku a dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 18.07.2025 (ďalej len „Dohoda“). Dohoda bola žalovaným uzatvorená dobrovoľne, v súlade so zákonom, pričom spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Uvedené skutočnosti súčasne žalovaný v podanom odpore nepoprel, ani žiadnym spôsobom nerozporoval a preto je možné ich kvalifikovať ako nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, resp. povereným zamestnancom žalovaného (K. H. - E. &. V. N. N.) je tiež zrejmé, že uzatvorenie Dohody ako prvý inicioval žalovaný, pričom žalobca za účelom zachovania korektných vzťahov so žalovaným, ako bývalým zamestnávateľom a súčasne za účelom predídenia zbytočným sporom s uzatvorením tejto Dohody súhlasil. Nie je teda pravdivým tvrdenie žalovaného, že tento žiadnym spôsobom nezohľadnil komunikáciu a snahu žalovaného vysporiadať uvedený stav,
bol to práve naopak žalovaný, ktorý od marca 2025 zavádzal žalobcu a sľuboval mu, že mu dlžnú sumu mzdy v blízkej dobe uhradí. Žalovaný zároveň zneužil dobrú vôľu žalobcu, keď mu navrhol uzatvorenie dohody a splátkového kalendára, pričom išlo z jeho strany opätovne iba o snahu oddialiť splnenie pohľadávky voči žalobcovi, rovnako ako podaním predmetného odporu. Žalovaný v podanom odpore namietal, že žalovanému nebola doručená predžalobná výzva zo dňa 20.08.2025. s.r.o. Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalovaného žalobca uviedol, že v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje zákonná povinnosť veriteľa zaslať dlžníkovi predžalobnú výzvu, uvedenú povinnosť žalobcu navyše vylučuje aj čl. II bod 2.3 Dohody „V prípade, že Dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku riadne a včas a omeškanie presiahne 10 kalendárnych dní od dátumu splatnosti, stáva sa celý zvyšok dlžnej sumy uvedenej v bode 1.3 tejto dohody okamžite splatným. Veriteľ má v takom prípade právo uplatniť si túto zostávajúcu sumu súdnou cestou alebo iným zákonným spôsobom bez ďalšieho upozornenia Dlžníka.“, t.j. zaslanie predžalobnej výzvy žalovaného predstavovalo iba ďalší prejav dobrej vôle žalovaného. Je teda zrejmé, že aj keby predžalobná výzva zo dňa 20.08.2025 skutočne nebola žalovanému doručená, žalobca svojim konaním neporušil žiadnu zákonom stanovenú povinnosť, resp. uvedená skutočnosť nie je schopná spochybniť, či oslabiť uplatňovaný nárok žalobcu. Avšak za účelom vyvrátenia opätovných nepravdivých tvrdení žalovaného, žalobca poukazuje na predžalobnú výzvu zo dňa 04.06.2025, ktorú sa pokúšal doručiť žalovanému na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri, avšak táto sa mu vrátila ako nedoručená s označením „adresát neznámy“. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca v súčasnosti už naďalej nemá sídlo na adrese zapísanej v obchodnom registri [dôvod na zrušenie obchodnej spoločnosti ex offo). Nakoľko mal však žalobca záujem predísť sporu, kontaktoval dňa 16.07.2025 žalovaného, resp. povereného zamestnanca žalovaného (K. H. - E. &. V. N. N.) so žiadosť o uvedenie aktuálneho sídla spoločnosti, pričom tento mu oznámil, že žalovaný aktuálne sídli na adrese: Powerful Medical s.r.o., CBC 1, Karadžičova 8, t.j. adresa, na ktorú žalobca adresoval aj predžalobnú výzvu zo dňa 20.08.2025. Z emailovej správy žalovaného zo dňa 10.09.2025 je následne zrejmé, že uvedená predžalobná výzva bola žalovanému skutočne doručená, resp. dostala sa do jeho dispozície. Konštatoval, že žalobca od marca 2025 preukazoval žalovanému svoju dobrú vôľu, resp. záujem o zachovanie dobrých profesionálnych vzťahov, a to tým, že: pristúpil za uzatvorenie Dohody v zmysle podmienok žalovaného (napriek tomu, že v rozhodujúcom čase už disponoval právnym titulom na začatie konania), opakovane sa pokúšal a napokon aj doručil žalovanému predžalobnú výzvu (napriek tomu, že v zmysle zákona takúto povinnosť nemá), nepodal na žalovaného návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti [napriek tomu, že v zmysle ust. § 68b ods. 1 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník tak urobiť mohol], nepodal na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu (napriek tomu, že v zmysle . § 214 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný poriadok tak urobiť mohol), zatiaľ čo žalovaný túto dobrú vôľu žalobcu od marca 2025 opakovane zneužíva a odmieta mu vyplatiť mzdu za prácu, ktorú pre neho riadne vykonal. Má za to, že v odpore žalovaného nie sú uvedené žiadne tvrdenia, právne argumenty ani dôkazy, ktoré by boli spôsobilé relevantne spochybniť nárok uplatnený žalobou. Zotrval na žalobe . 6. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Pracovná zmluva zo dňa 13.11.2023 Výplatná páska - február 2025, marec 2025, apríl 2025,Uznanie záväzku a dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 18.07.2025, Predžalobná výzva zo dňa 20.08.2025, E-mailová komunikácia zo dňa 16.06.2025, Poštová zásielka zo dňa 04.06.2025, Potvrdenie o sledovaní pohybu zásielky č. V., E-mailová komunikácia zo dňa 16.07.2025, E-mailová komunikácia zo dňa 10.09.2025. 7. Podľa § 42 odsek 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 8. Podľa § 43 odsek 1 Zákonníka práce pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec, c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky. 9. Podľa § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. 10. Podľa § 118 odsek 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. 11. Podľa § 129 odsek 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. 12. Podľa § 129 odsek 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa
nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. 13. Podľa § 59 odsek 1 písm. a) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť dohodou. 14. Podľa § 32 Zákonníka práce, účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná. 15. Podľa § 33 odsek 1 Zákonníka práce nárok je potrebné uspokojiť na mieste ustanovenom týmto zákonom alebo dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo toho, čí nárok sa má uspokojiť. 16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 3 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 19. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 20. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 21. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané a medzi stranami nebolo ani sporné, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 13.11.2023 pracovnú zmluvu. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že dňa 30.04.2025 došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Za prácu vykonávanú podľa uzatvorenej j pracovnej zmluvy prináležala žalobcovi mzda vo výške 2 300,00 eur brutto, splatnú najneskôr do 30. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy žalobca vykonával prácu, a to na bankový účet, ktorý oznámil pri nástupe do práce. Žalovaný však nevyplatil žalobcovi mzdu za obdobie mesiacov február 2025 vo výške 1 650,62 eur, marec 2025 vo výške 2 709,14 eur a za mesiac apríl 2025 vo výške 1 689,39 eur, t.j. žalovaný nevyplatil žalobcovi mzdu v celkovej výške 6 049,15 eur. Výšku nároku na náhradu mzdy má súd preukázanú predloženými výplatnými páskami a žalovaný ničím relevantne nárok žalobcu na zaplatenie mzdy v predmetnej výške čo do dôvodu a výšky nijako relevantne nespochybnil, na pojednávaní namietal len svoju platobnú neschopnosť, čo ale nie je dôvod na nezaplatenie pohľadávky. 22. Navyše súd má súd vykonaným dokazovaním a to predložením písomnej dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 18.07.2025, z obsahu ktorej je zrejmé, že žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu aj do výšky a zaviazal sa na jeho splatenie podľa dohodnutého splátkového kalendára. Uvedený záväzok však žalovaný neplnil a to ani na výzvu žalobcu. V súvislosti s uznaním dlhu je potrebné uviesť, že procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena zo žalobcu ako veriteľa na žalovaného ako dlžníka. Uznanie dlhu dlžníkom má totiž pre veriteľa význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe uznania dlhu dlh trval, t. j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu. Táto domnienka existencie dlhu je vyvrátiteľná. To znamená, že dlžník, ktorý svoj dlh uzná môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Súdna prax pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu preukázaním skutočností, že dlh nevznikol. Predpokladom existencie dlhu je totiž jeho vznik, ak sa v konaní preukáže, že dlh vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá právnu domnienku existencie dlhu vyvrátiť, pretože je jej opakom. Žalovaný v konaní ničím relevantne nevyvrátil existenciu jeho dlhu voči žalobcovi v čase jeho uznania, pričom uznanie dlhu v dohode uzatvorenej medzi stranami sporu spĺňa všetky náležitosti platného uznania dlhu. 23. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške 6 049,15 eur titulom nároku na náhradu splatnej mzdy. 24. Žalobca si v konaní uplatnil aj úroky z omeškania. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie žalobcom požadovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 7,15 %, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu v zmysle dohody uzatvorenej medzi stranami sporu t.j. od 12.08.2025 až do zaplatenia.
25. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP podľa zásady úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.bezodkladne uhradil a súčasne ho upozornil, že ak predmetnú čiastku neuhradí ani do 5 dní od doručenia tejto výzvy, bezodkladne podá návrh na začatie konania o zaplatenie tohto Dlhu na príslušnom súde. Žalovaný však aj napriek tejto výzve svoj Dlh voči žalobcovi do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca voči žalovanému uplatňuje právo na zaplatenie nevyplatenej mzdy za obdobie od 01.02.2025 do 30.04.2025 v celkovej výške 6.049,15 eur. Žalobca si uplatnil spolu s istinou aj úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého Dlhu (12.08.2025) vo výške 5 % + 2,15 p. b. (sadzba ECB) až do zaplatenia. neskôr do 30. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy žalobca vykonával prácu, a to na bankový účet, ktorý oznámil pri nástupe do práce. Žalovaný však nevyplatil žalobcovi mzdu za obdobie mesiacov február 2025 vo výške 1 650,62 eur, marec 2025 vo výške 2 709,14 eur a za mesiac apríl 2025 vo výške 1 689,39 eur, t.j. žalovaný nevyplatil žalobcovi mzdu v celkovej výške 6 049,15 eur. Výšku nároku na náhradu mzdy má súd preukázanú predloženými výplatnými páskami a žalovaný ničím relevantne nárok žalobcu na zaplatenie mzdy v predmetnej výške čo do dôvodu a výšky nijako relevantne nespochybnil, na pojednávaní namietal len svoju platobnú neschopnosť, čo ale nie je dôvod na nezaplatenie pohľadávky. 22. Navyše súd má súd vykonaným dokazovaním a to predložením písomnej dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 18.07.2025, z obsahu ktorej je zrejmé, že žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu aj do výšky a zaviazal sa na jeho splatenie podľa dohodnutého splátkového kalendára. Uvedený záväzok však žalovaný neplnil a to ani na výzvu žalobcu. V súvislosti s uznaním dlhu je potrebné uviesť, že procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena zo žalobcu ako veriteľa na žalovaného ako dlžníka. Uznanie dlhu dlžníkom má totiž pre veriteľa význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe uznania dlhu dlh trval, t. j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu. Táto domnienka existencie dlhu je vyvrátiteľná. To znamená, že dlžník, ktorý svoj dlh uzná môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Súdna prax pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu preukázaním skutočností, že dlh nevznikol. Predpokladom existencie dlhu je totiž jeho vznik, ak sa v konaní preukáže, že dlh vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá právnu domnienku existencie dlhu vyvrátiť, pretože je jej opakom. Žalovaný v konaní ničím relevantne nevyvrátil existenciu jeho dlhu voči žalobcovi v čase jeho uznania, pričom uznanie dlhu v dohode uzatvorenej medzi stranami sporu spĺňa všetky náležitosti platného uznania dlhu. 23. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške 6 049,15 eur titulom nároku na náhradu splatnej mzdy. 24. Žalobca si v konaní uplatnil aj úroky z omeškania. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie žalobcom požadovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 7,15 %, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu v zmysle dohody uzatvorenej medzi stranami sporu t.j. od 12.08.2025 až do zaplatenia. 25. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP podľa zásady úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.