Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Košice 53C/42/2024 6124378167 20. 06. 2025 JUDr. Eva Dosedla ECLI:SK:MSKE:2025:6124378167.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Evou Dosedla v spore žalobcu: žalobcu: SPOLBYT, s.r.o. Poprad, so sídlom Tomášikova 2940/2, 058 01 Poprad, Slovenská republika, IČO: 31 707 335, právne zast.: JUDr. Martin Bašista, advokát, Štefánikova 8, 058 01 Poprad, proti žalovanému: cross investment s.r.o., so sídlom Vihorlatská 3122/40, 040 01 Košice - mestská časť Sever, Slovenská republika, IČO: 50 201 417, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Thurzova 3367/6A, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 785o zaplatenie 9 259,31 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9 259,31 EUR za obdobie od 27.07.2024 do 15.09.2024, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.322,10 EUR za obdobie od 16.09.2024 do 17.09.2024, úrok z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 3.322,10 EUR za obdobie od 18.09.2024 do 03.10.2024, úrok z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 1.532,79 EUR za obdobie od 03.10.2024 do 15.10.2024, úrok z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 339,53 EUR za obdobie od 16.10.2024 do 22.10.2024, úrok z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 339,53 EUR za obdobie od 23.10.2024 do 04.11.2024, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta. III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 28,24 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.09.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.259,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % zo ročne sumy 9.259,31 eur od 27.07.2024 do 17.09.2024 a vo výške 11,65 % ročne zo sumy 9.259,31 eur od 18.09.2024 do zaplatenia. 2. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalobca zabezpečuje na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.07.2022 činnosti súvisiace so správou bytového domu A. B.. postaveného na pozemku parcela C. D., E. F. XXXX/XX, v k. ú. G., nachádzajúceho sa v H. G.. Žalovaná dlhodobo riadne nehradí predpísané úhrady platieb a nákladov za užívanie priestorov A1,B1, E1, C1A, C1B, A2, B2, D2, E2, F2, C2, I., J. X, J., J. X pričom k dnešnému dňu jej na úhradách platieb a náklad zaužívanie týchto priestorov vznikol dlh vo výške 9 259,31 eur. K úhrade tejto čiastky žalobca vyzval žalovanú predžalobnou upomienkou zo dňa 10. júla 2024, ktorá jej bola doručená dňa 26.07.2024. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaná žalobcovi k dnešnému dňu neuhradila dlh v celkovej výške 9 259,31 eur.
3. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v tzv. upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, ktorým súd návrhu žalobcu vyhovel. Proti platobnému rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 16.10.2024 sp. zn. 24Up/998/2024 podal žalovaný odpor, v ktorom uplatnený nárok žalobcu neuznal. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca v návrhu uvádza, že žalovaný žalobcovi neuhradil dlh vo výške 9.259,31 eur pričom v texte formuláru je aj uvedené, že žalobca nárok neeviduje v účtovníctve. Ak žalobca nároky uplatnené v upomínacom konaní neeviduje v účtovníctve a ani nepredložil súdu faktúry, len akési neprehľadné sumárne analýzy platieb, súd nemal vydať žiaden platobný rozkaz. Žalovaný popiera skutkové tvrdenia žalobcu o existencii dlhu žalovaného v uplatňovanej výške. Žalobca vystavoval faktúry žalovanému, žalovaný ich priebežne uhrádzal, pričom vo vzťahu k žalovanej sume 9.259,31 eur žalovaný uvádza a preukazuje pripojenými listinnými dôkazmi, že žalobcovi uhradil: dňa 16.10.2024 sumu 1.193,26 eur ( dôkaz- zápočet ), dňa 4.10.2024 sumu 1.789,31 eur ( dôkaz – detail platby z 4.10.2024 ), dňa 5.11.2024 sumu 486,54 eur ( dôkaz – detail platby z 5.11.2024), dňa 16.9.2024 sumu 5.937,21 eur (dôkaz – detail platby z 16.9.2024), teda žalovaný neeviduje dlh voči žalobcovi, preto žalovaný žiadal, aby bol platobný rozkaz zrušený, vec prejednaná na príslušnom súde tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania. 4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že vyzýval žalovaného na úhradu istiny ešte predžalobnou upomienkou zo dňa 10.07.2024, pričom následne podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 17.09.2024, čiže ak žalovaný vykonal platby, ktoré priložil k odporu tieto sa dostali do dispozície žalobcu až po tom čo bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu. Zároveň sa domnieva, že v prípade aj keď uhradil žalovaný žalobcovi predmetné platby, neuhradil žalobcovi úroky z omeškania na ktoré má žalobca nárok. Z uvedeného taktiež vyplýva, že podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu zavinil žalovaný, keďže žalobca mal voči nemu pohľadávky, ktoré boli po splatnosti. 5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojom odpore a uviedol, že neeviduje pohľadávky uplatnené žalobcom, pričom aj žalobca vo svojom vyjadrení k odporu nepriamo potvrdzuje tieto skutočnosti. Nakoľko je vyjadrenie žalobcu k odporu stručné a bez akýchkoľvek relevantných či presných skutkových tvrdení, žalovaný odkazuje na skutočnosti uvedené v odpore, a teda že neexistujú voči nemu uplatnené pohľadávky žalobcu, tieto zanikli. 6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP”) na pojednávaní konanom dňa 20.06.2025. 7. Súd v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP určil, že v konaní nebola medzi stranami sporná skutočnosť, žalobca zabezpečuje na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.07.2022 činnosti súvisiace so správou bytového domu A. B.. postaveného na pozemku parcela reg. D., E. F. XXXX/XX, v k. ú. G., nachádzajúceho sa v H. G.. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.259,31 eur z titulu nedoplatku za užívanie priestorov v A1,B1, E1, C1A, C1B, A2, B2, D2, E2, F2, C2, I., J. X, J., J. X za obdobie od 1.01.2023 do 31.08.2024 , spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % zo ročne sumy 9.259,31 eur od 27.07.2024 do 17.09.2024 a vo výške 11,65 % ročne zo sumy 9.259,31 eur od 18.09.2024 do zaplatenia. 8. Žalobca na pojednávaní výslovne uznal, že časti pohľadávky žalovanej pôvodne žalobou boli počas konania uhradené. Žalobca však napriek tomu, že k ich úhrade došlo ešte pred rozhodnutím súdu, žalobu v tomto rozsahu späť nevzal. 9. Na pojednávaní žalobca uviedol ďalšie skutočnosti týkajúce sa údajných nedoplatkov žalovaného za obdobie nasledujúce po podaní žaloby. K týmto tvrdeniam predložil súdu tabuľku s rozpisom údajne dlžných súm za ďalšie mesiace. Právny zástupca žalobcu na predmetnom pojednávaní uviedol, že platby, ktoré žalovaný v konaní predložil, žalobca priradil k jednotlivým mesiacom v danom období, keď boli uhradené a keďže žalovaný neuhrádza mesačné predpisy pravidelne, tak dlh žalovaného ešte v podstate v súčasnosti vzrástol. V súčasnosti je dlh žalovaného vo výške 9738,93 eur, a je ešte vyšší ako žalobca uvádzal v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Tvrdenia o nových skutočnostiach prezentoval na pojednávaní napriek poučeniu súdu strán o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle ustanovenia § 153 Civilného sporového poriadku doručeného stranám dňa 13.06.2025. 10. Žalobca napriek výslovnému poučeniu súdu, že ak má v úmysle rozšíriť žalobu o ďalšie obdobie, musí tak urobiť kvalifikovaným procesným úkonom, návrh na zmenu žaloby súdu nepredložil. 11. V zmysle ustanovenia § 139 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len ako „CSP“) žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
12. V zmysle ustanovenia § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. 13. V zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. 14. Žalobca môže zmeniť žalobu len do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Návrh na zmenu žaloby je dispozičným úkonom, ktorý musí byť jednoznačný a určitý, tak aby z neho bolo zrejmé, čo je novým predmetom konania. Samotný prednes žalobcu, v ktorom sa domáha iného plnenia bez ďalšieho nemá právny význam, ak nie je spojený s návrhom na zmenu žaloby, ktorého pripustenie je v právomoci súdu. Nakoľko žalobca na pojednávaní žiaden návrh na zmenu žaloby nepredniesol, súd sa mohol zaoberať len pôvodným návrhom. Súd preto vychádzal z pôvodného petitu žaloby a skutkového základu vymedzeného žalobcom. 15. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení strany sporu označili a predložili súdu tieto dôkazy: predžalobná upomienka zo dňa 18.04.2024 na č.l. 10, Zmluva o výkone správy A. B.. zo dňa 1.07.2022 na č.l. 11 – 17, analýza platieb k 31.08.2024 na č.l. 22 - 37, výpis listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 38, jednostranný zápočet zo dňa 16.10.2024 na č.l. 59, detaily platieb na č.l. 60 – 62 súdneho spisu. 16. V konaní nebolo sporné, že v priebehu konania žalovaný preukázateľne uhrádzal žalobou uplatnený nárok a to formou viacerých čiastkových platieb, o čom nebol medzi stranami v konaní spor. Jednotlivé čiastky žalovanej sumy boli žalovaným uhrádzané nasledovne; dňa 16.09.2024 žalovaný poukázal žalobcovi sumu 5 937,21 eur, dňa 04.10.2024 sumu 1 789,31eur, ku dňu 16.10.2024 vykonal žalovaný jednostranný zápočet vo vzťahu k sume 1 193,26 eur a dňa 05.11.2024 žalovaný poukázal žalobcovi sumu 486,54 eur. Tieto platby žalovaný zdokladoval výpismi a detailmi bankových transakcií a dôkazom o oznámení o jednostrannom zápočte. 17. Žalobca spochybnil význam týchto úhrad pre dôvodnosť návrhu na vydanie platobného rozkazu, keďže podľa jeho tvrdenia sa prvá úhrada (16.09.2024) dostala do jeho dispozičnej sféry po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. 18. V zmysle ustálenej judikatúry a právnej doktríny platí, že záväzok plniť sa považuje za splnený až vtedy, keď sa peňažná suma dostane do dispozičnej sféry veriteľa, typicky pripísaním na jeho účet. Deň pripísania peňažných prostriedkov určuje koniec obdobia, za ktoré vzniká nárok na úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 19. V prejednávanej veci žalovaný preukázal vykonanie prvej platby dňa 16.09.2024, avšak žalobca tvrdil, že suma bola pripísaná na účet žalobcu, teda dostala so do jeho dispozičnej sféry po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, avšak bez priloženia dôkazu (napr. výpisu účtu alebo potvrdenia z banky). 20. Vzhľadom na bežnú prax bankových prevodov, pri ktorých môže byť oneskorenie pripísania prostriedkov o jeden pracovný deň obvyklé, bolo možné toto tvrdenie žalobcu považovať za vierohodné, avšak nie za preukázané. 21. V zmysle čl. 8 CSP sú strany sporu povinné nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale svoje tvrdenia aj podoprieť dôkazmi. Žiaden dôkaz pritom nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP). V situácii „non liquet“ (keď súd z predložených dôkazov nemôže urobiť záver o pravdivosti alebo nepravdivosti skutkových tvrdení sporových strán), musí súd rozhodnúť podľa pravidiel regulujúcich objektívne dôkazné bremeno. Objektívne dôkazné bremeno vyjadruje, kto nesie riziko dôkaznej núdze, resp. na ťarchu ktorej sporovej strany súd rozhodne, ak situácia non liquet nastane. Ďalej súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. 22. V zmysle stabilnej judikatúry i právnej náuky teda dôkazné bremeno leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie ním tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
23. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že v poradí prvá platba vykonaná žalovaným mu bola pripísaná (najskôr) dňa 17.09.2024, resp. po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Bolo preto na ňom, aby predložil dôkaz o dátume pripísania platby vo výške 5 937,21 eur poukázanej žalovaným dňa 16.09.2024 na jeho účet, a to formou výpisu z účtu alebo iného relevantného potvrdenia banky. Napriek svojmu tvrdeniu žiaden dôkaz v danom smere súdu nepredložil a preto žalobca dôkazné bremeno o tvrdenej skutočnosti v konaní neuniesol. 24. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že suma vo výške 5.937,21 eur bola žalobcovi pripísaná dňa 16.09.2024. Obdobným spôsobom súd postupoval aj vo vzťahu k ostatným platbám poukázaných žalovaným na účet žalobcu vzhľadom na absenciu akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho iný deň pripísania peňažných prostriedkov. Súd ustálil, že dňa 04.10.2024 bola na účet žalobcu pripísaná suma 1.789,31 eur a dňa 05.11.2024 suma 486,54 eur. 25. Žalovaný k časti žalovanej sumy vo výške 1.193,26 eur nepredložil dôkaz o jej úhrade, avšak doložil jednostranný právny úkon – oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok, datované dňa 16.10.2024. Žalobca na pojednávaní namietol, že má za to, že žalovaný nepreukázal, že oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov bolo žalobcovi aj doručené. 26. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 27. Zápočet ako jednostranný právny úkon je účinný voči druhej strane až dňom, keď sa dostane do jej dispozičnej sféry (napr. doručením poštou, emailom, osobne atď.). Záväzok zaniká spätne ku dňu, keď sa pohľadávky stretli a mohli byť započítané, ale len za predpokladu, že druhá strana sa o započítaní dozvedela. Žalovaný oznámenie o jednostrannom započítaní datoval dňom 16.10.2024, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.11.2024, ako to vyplýva z doručenky súdu na č.l. 66 súdneho spisu. Záväzok zaniká ku dňu, keď sa oznámenie o zápočte dostalo do dispozičnej sféry žalobcu, a to nie k dátumu uvedenému v oznámení, ak nebolo súčasne doručené, ale k dátumu doručenia oznámenia, ktorý je rozhodujúci pre účinnosť tohto právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že záväzok žalobcu zanikol dňa 22.11.2024, ale so spätným účinkom ku dňu, keď sa mohli pohľadávky započítať, t.j. ku dňu 16.10.2024. 28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom uplatnená istina bola v priebehu konania žalovaným v plnej výške uhradená. Keďže žalobca žalobu v tomto rozsahu nevzal späť a došlo k uspokojeniu nároku počas konania, súd žalobu v tejto časti zamietol, keďže v čase rozhodovania neexistoval uplatnený nárok. 29. Pokiaľ ide o príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania z uplatnenej istiny, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to za obdobie od 27.07.2024, keďže podľa tvrdení žalobcu bola celá pohľadávka splatná najneskôr k uvedenému dátumu do dňa skutočného zaplatenia jednotlivých súm pohľadávky, keďže tieto boli uhrádzané postupne až po podaní žaloby. 30. Z tohto dôvodu má žalobca nárok na úrok z omeškania len do dňa, ktorý predchádza dňu pripísania platby na jeho účet (resp. dňu ktorý predchádza dňu ku ktorému nastáva účinok započítania). 31. Žalobca zabezpečuje na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.07.2022 činnosti súvisiace so správou bytového domu A. B.. postaveného na pozemku parcela reg. D., E. F. XXXX/XX, v k. ú. G., nachádzajúceho sa v H. G.. Zo spisového materiálu teda vyplynulo, že žalobca uplatnil nárok na úhradu nedoplatkov za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Z čl. 11 Záverečné ustanovenia, bodu 11.5 predmetnej Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.07.2022 mal súd preukázané, že právne vzťahy, ktoré nie sú touto zmluvou osobitne upravené, sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona NR SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. 32. Súd pri právnom posúdení veci dospel k záveru, že na právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže z obsahu spisu a tvrdení účastníkov nevyplýva, že by išlo o záväzkový vzťah vzniknutý medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti v zmysle § 261 ods. 1 alebo ods. 6 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd posudzoval nárok na úrok
z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Uplatnenie úroku z omeškania vo výške stanovenej podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka preto považoval súd za neopodstatnené, nakoľko tento postup vyžaduje existencia obchodnoprávneho záväzkového vzťahu, ktorý v danom prípade nebol preukázaný. Súd preto zamietol žalobu aj v časti výšky úroku z omeškania uplatneného v nesprávnej výške. 33. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán. 34. Rozhodujúce pre dôvodnosť podania návrhu na platobný rozkaz a následne pre rozhodnutie o náhrade trov konania je stav veci v čase podania návrhu. Pre posúdenie procesného úspechu strán a s tým súvisiacej povinnosti na náhradu trov konania bolo dôležité zistiť, či sa platba dostala do dispozičnej sféry žalobcu ešte pred podaním návrhu alebo až po ňom. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaným vykonaná platba v rozsahu 5.937,21 eur bola v prospech účtu žalobcu pripísaná neskôr ako dňa 16.09.2024, žalobca v čase podania návrhu (dňa 17.09.2024) nemal nárok na túto časť istiny, podal návrh na vydanie platobného rozkazu neopodstatnene v tejto časti, a v tomto rozsahu žaloba bola nedôvodná už pri podaní, preto žalobca v danom rozsahu nemá nárok na trovy konania, lebo si ich zavinil sám. 35. Výsledok sporu zakladá žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, keďže žalovaný bol v konaní procesne úspešnejší. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. Podľa § 255 ods.1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 38. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 39. Judikatúra i aplikačná prax zdôrazňuje, že ak má súd v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak jeho použitie niektorá zo strán navrhne, súd musí umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila. Súd je v prípade použitia § 257 CSP povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k jeho použitiu. 40. Súd skúmal splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 41. Aplikácia tohto ustanovenia znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, čo negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí použitie daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Uvedené ustanovenie má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. 42. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. V zmysle už ustálenej judikatúry (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 M Cdo 46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná sa o automatické pravidlo, ale prvok individualizácie, keď ustanovenie § 257 CSP neslúži primárne ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017). 43. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, ako aj z aspektov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. 44. Žalobca v priebehu celého konania nenavrhol, aby súd v prípade, ak nevyhovie žalobe, aplikoval ustanovenie § 257 CSP a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Súd zároveň sám nevidel priestor pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia. 45. Berúc na zreteľ všetky okolnosti dospel súd k záveru, že princípu spravodlivosti zodpovedá uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia 46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).