Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Košice 12Pc/51/2024 7124222002 11. 03. 2025 JUDr. Pavol Barabas ECLI:SK:MSKE:2025:7124222002.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Košice sudcom JUDr. Pavlom Barabasom, v právnej veci manželov: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, B. zastúpený: JUDr. Eva Hencovská, advokátka, Bajzova 2, Košice a manželky A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, B. , v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva, takto rozhodol: Manželstvo účastníkov A. A., D. B., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev A. E. B. - F. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX rozvádza. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka, A. A., nar. XX.XX.XXXX návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2024 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom A. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 11.08.2012. 2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že pred viac ako rokom sa v dôsledku ochladnutia vzťahov manžel odsťahoval zo spoločného bývania a dozvedela sa, že manžel udržiava vzťah s inou ženou. K návrhu bola priložená fotokópia sobášneho listu. 3. Manžel sa k podanému návrhu nevyjadril. 4. Na pojednávaní vykonanom dňa 28.01.2024, na ktoré sa nedostavil manžel, ktorý návrh nepodal, manželka zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva. 5. Súd dňa 11.03.2025 vykonal pojednávanie bez prítomnosti oboch manželov a za prítomnosti právnej zástupkyne manžela. Právna zástupkyňa manžela uviedla, že manžel súhlasí s tým, aby súd manželstvo rozviedol, keďže manželia už viac než dva roky spolu nežijú, finančné spolu nehospodária a manžel nemá ani záujem o obnovenie manželského spolužitia. 6. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 7. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 8. Podľa ust. § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. 10. Podľa ust. § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. 11. Podľa ust. § 2 zákona číslo 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Rozvrat vzťahov medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 23 Zákona o rodine nastáva prevažne vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z citovaných zákonných ustanovení. Zrušenie manželstva rozvodom neodôvodňuje podľa ust. § 23 Zákona o rodine akýkoľvek, ale len kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi. Záver o závažnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako nezvratný, nenapraviteľný stav, vzhľadom na výsledok hodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Kvalifikácia rozvratu vzťahov medzi manželmi sa posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi skutočne prejavuje v plnení účelu manželstva. Zo samotnej skutočnosti, že manželia po určitý čas nežijú v spoločnej domácnosti, ešte nemožno usudzovať, že ich manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď nastane objektívny stav charakterizovaný ako vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý znemožňuje plnenie spoločenského účelu manželstva. 13. Vzhľadom na to, že v konaní o rozvod manželstva ide o ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov, návrh na začatie konania o rozvode môže podať ktorýkoľvek z manželov. Na tomto procesnom postavení účastníkov v konaní o rozvod manželstva nič nemení ani prípadné stanovisko druhého manžela, ktorý návrh nepodal, zaujaté k návrhu na začatie konania. Preto jeho stanovisko v konaní o rozvod manželstva, či už v ňom zastáva názor zhodný s návrhom na začatie konania, alebo opačný názor, má vždy len povahu vyjadrenia a nijako sa netýka procesného postavenia účastníkov. Napokon nie je vylúčené ani to, aby druhý manžel svoj názor na rozvod manželstva zmenil v priebehu konania. Pri rozhodovaní o návrhu na rozvod manželstva preto súd nerozhoduje podľa toho, aké stanovisko vyjadril druhý manžel k návrhu, ale prísne posudzuje, či manželstvo účastníkov konania plní svoje poslanie dané Zákonom o rodine. 14. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k tomu záveru, že manželstvo účastníkov konania sa zmenilo na formálny zväzok dvoch ľudí, najmä s prihliadnutím na to, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, a nežijú spolu manželským životom. Za takýchto okolností toto manželstvo neplní svoje poslanie upravené zákonom o rodine, je trvale a hlboko rozvrátené. 15. V zmysle uvedených skutočností súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. 16. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 18. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. Súd nerozhodoval o povinnosti nahradiť trovy konania z dôvodu, že takýto návrh podaným nebol.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.