Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Košice 85Pc/32/2025 7125213232 08. 12. 2025 JUDr. Andrea Gazdagová ECLI:SK:MSKE:2025:7125213232.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci navrhovateľa, osoby oprávnenej na výživné: A. B., nar.XX.X.XXXX, bytom C. XX, právne zast. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so sídlom AK na Floriánskej č.16 v Košiciach, voči odporcovi, osobe povinnej platiť výživné: D. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, B., v konaní o návrhu na zvýšenie výživného na plnoletú navrhovateľku, takto rozhodol: I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn.: XXXX/XX/XXXX F. G. XX.X.XXXX takto: Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu plnoletej navrhovateľky sumou 280 Eur mesačne, vždy do 15.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám plnoletej navrhovateľky, počnúc dňom 1.8.2025 do budúcna. II. Dlžné výživné na navrhovateľku za obdobie od 1.8.2025 do 31.12.2025, spolu v sume 650 Eur, je odporca p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky do 30 dní od doručenia rozsudku. III. V prevyšujúcej výške návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a . IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Predmetom konania je návrh plnoletej navrhovateľky, osoby oprávnenej na výživné, dcéry, A. B., nar.XX.X.XXXX na zvýšenie výživného zo strany otca, odporcu D. E., nar.XX.XX.XXXX, ako povinného z platenia výživného. 2. Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa X.X.XXXX návrh zvýšenie výživného zo strany otca, odporcu, ktorým žiadala, aby súd zvýšil výživné zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 350 Eur mesačne, s nárokom od podania návrhu. 3. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy uplynuli takmer štyri roky, v čase poslednej úpravy študovala ešte na strednej škole a toho času je už študentkou magisterského denného štúdia na vysokej škole, čím sa zmenili jej odôvodnené potreby. Podľa navrhovateľky došlo k zmene majetkových pomerov u odporcu, pričom odporca okrem plnenia vyživovacej povinnosti vo výške 150 Eur mesačne sa nad rámec výživného nepodieľa na jej výžive, s navrhovateľkou sa nekontaktuje a neprejavuje o ňu žiadny záujem. V návrhu navrhovateľka vyčíslila svoje mesačné výdaje na sumu spolu 676 Eur mesačne, uviedla aj svoje mimoriadne výdavky a tiež uviedla svoje príjmy. Navrhovateľka v návrhu poukázala na novú nehnuteľnosť, ktorú odporca zrekonštruoval a pristavil ako chatu, pričom sa má jednať o rodinný dom určený na bývanie, preto žiada, aby súd zohľadnil do príjmov odporcu aj jeho majetkové pomery, nakoľko okrem predmetného domu je aj vlastníkom dvoch bytových jednotiek a preto môže niektorú
nehnuteľnosť prenajať a takto získať ďalší pravidelný príjem. Žiada, aby bolo výživné určené jednak z príjmu odporcu z jeho pracovnej činnosti, pracuje ako vodič električky a jednak z potenciálneho príjmu odporcu z prenájmu nehnuteľnosti. 4. Otec plnoletej navrhovateľky, odporca v konaní, sa k návrhu navrhovateľky písomne vyjadril, uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného tak, ako navrhovateľka žiada a to v žiadnom rozsahu a navrhuje ho ako nedôvodný zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že podľa neho je navrhovateľka schopná samostatne sa živiť, nakoľko pracuje v spoločnosti C. a dosahuje príjem, pričom jej odôvodnené potreby sú nadštandardné v porovnaní s potrebami iných detí v rovnakom veku. Nie je pravdou, že sa mu zmenili jeho majetkové pomery, pretože byt, ktorý navrhovateľka v návrhu uvádza, vlastní od roku 2016, a rovnako tak vlastní aj záhradu s chatou, ktorú rekonštruoval už v roku 2019 a 2020. Tiež poukázal na to, že už v predošlom súdnom rozhodnutí bolo zohľadnené výživné na navrhovateľku, ktorá už mala nastúpiť na vysokú školu. Uviedol svoje mesačné výdaje, poukázal na niektoré výdaje navrhovateľky, ktoré nepovažuje za nutné, ako nájomné či multisporkarta. Odporca tiež uviedol, že navrhovateľka vlastní osobné motorové vozidlo H., má výdaje na pohonné hmoty, ďalej míňa peniaze na elektronické cigarety a dva či trikrát ročne chodí na dovolenky. Uviedol, že jeho príjem je iba príjem z pracovnej činnosti, pracuje ako vodič električky vo výške približne 1.250 Eur mesačne a 100 Eur mesačne má príjem ako odmenu za výkon domového dôverníka. Žije v domácnosti so synom I. E., ku ktorému má tiež vyživovaciu povinnosť, nakoľko je študentom na vysokej škole. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ako aj obsahom spisu J. K. B. L., sp.zn. XXXX/XX/XXXX a zistil tento skutočný stav vo veci: 6. Rozsudkom J. K. B. L., K.. XXXX/XX/XXXX F. G. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, súd zvýšil výživné zo strany odporcu D. E. na navrhovateľku A. B. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, ktorú je odporca povinný platiť navrhovateľke do 15.dňa v mesiaci vopred. Súčasne odporcu zaviazal zaplatiť dlžné výživné na navrhovateľku za obdobie od 26.11.2020 do 20.9.2021 vo výške 493 Eur, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. 7. Navrhovateľka, plnoletá A. B., nar.XX.X.XXXX na pojednávaní uviedla, že v školskom roku počas pracovného týždňa býva u svojho priateľa v C., v rodinnom dome, inak býva u svojho strýka L. B. na adrese trvalého bydliska – H. XXXX/X, B.. V domácnosti v C. býva spolu s priateľom, v rodinnom dome býva aj priateľova babka. Je študentkou na M. N., navštevuje O. fakultu, J. M., A. D. P. X.I. G. magisterského štúdia. Po ukončení strednej školy začala navštevovať N. Q. H. R. H. H., odbor M., L. X semestre, potom prestúpila na štúdium M. do M.. Vlastní rodinný dom v obci P. D., ktorý nadobudla dedením, iné nehnuteľnosti nevlastní. Vlastní J. Q. X S., I. R. XXXX, iné hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Ako svoje príjmy uviedla: rodinné prídavky 60 Eur mesačne, sirotský dôchodok vo výške 231 Eur, príspevok na výkon osobnej asistencie vo výške 100 Eur mesačne, 150 Eur mesačne výživné od odporcu. Okrem toho pracuje v spoločnosti C. K., konkrétne v predajni na T. N. R. B., a to na základe dohody o vykonaní práce ako študentka, pričom počas školského roka pracuje asi štyri dni v mesiaci, prípadne po dohode s nadriadeným. Príjem má podľa odpracovaných hodín, je to rôzne, k priemernému príjmu mesačne sa nevedela vyjadriť. Strýko jej dáva vreckové vo výške 100 Eur mesačne. Iné príjmy navrhovateľka neuviedla. Čo sa týka výdajov, na bývanie prispieva priateľovi sumou 130 Eur mesačne, na stravu uviedla výdaje 200 Eur mesačne, obedy v škole 40 Eur mesačne. Platí si MHD v M., mesačník 19 Eur mesačne, cestovné náklady do školy SAD uviedla 30 Eur mesačne. Nosí kontaktné šošovky, na ktoré má výdaje 30 Eur mesačne, platí si Multisportkartu 17 Eur mesačne. Náklady na lieky a vitamíny uviedla 60 Eur mesačne. K týmto výdajom uviedla, že je po operácii kolena, berie dlhodobo kolagén, tiež berie lieky kvôli alergii na mliečne bielkoviny. Na drogériu, kozmetiku uviedla výdaje 50 Eur mesačne, voľnočasové aktivity 30 Eur mesačne. Mimoriadne výdaje mala na zubné ošetrenie 240 Eur, nákup notebooku na štúdium a mobilného telefónu 400 Eur. Na oblečenie a obuv uviedla výdaje 200 Eur polročne. 8. Odporca na výživu navrhovateľke prispieva sumou 150 Eur mesačne, nad tento rámec jej nijako neprispieva, ani vecnými plneniami. S odporcom sa navrhovateľka nekontaktuje. 9. Odporca, otec plnoletej navrhovateľky, býva na adrese trvalého bydliska, v trojizbovom byte, ktorý vlastní, v domácnosti žije s plnoletým synom I. E., nar.XX.X.XXXX, ktorý je študentom X.I. denného
štúdia na U. R. B.. Okrem toho vlastní 1 podiel rodinného domu na adrese C. XX, B., kde žijú rodičia otca. Vlastní záhradu a chatu v katastrálnom území B. – K.. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Pracuje ako R. električky v G. M. Q. B., kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, príjem z pracovnej činnosti uviedol vo výške 1.200 Eur mesačne. Ako domový dôverník poberá príjem 100 Eur mesačne, iný príjem neuviedol. Syn, ktorý s ním býva, brigádnicky pracuje s príjmom do 300 Eur mesačne. Odporca platí náklady na bývanie - inkaso 264 Eur mesačne, elektrina 25 Eur mesačne, internet a TV 32 Eur mesačne. Platí splátky hypotekárneho úveru, ktorý bral vo výške 30.000 Eur za účelom rekonštrukcie bytu vo výške splátky 38 Eur mesačne. Iné úvery nemá. Na stravu uviedol výdaje 400 Eur mesačne, na PHM 100 Eur mesačne. Platí si životné poistenie 40 Eur mesačne, mobilný telefón 45 Eur mesačne. Za elektrinu na chate platí poplatok 25 Eur mesačne. Platí ročné poplatky ako komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti. Na výživu plnoletej navrhovateľky prispieva sumou 150 Eur mesačne. 10. Na pojednávaní sa odporca k vlastníctvu nehnuteľností vyjadril tak, že pokiaľ ide o byty na ulici D. XX R. B., jedná sa o spojenie dvoch bytových jednotiek, spolu U. byt o rozlohe spolu 56 m2. Čo sa týka vlastníctva chaty a záhrady na B. (B. – K.), toho času tam nikto nebýva, pričom bolo vydané rozhodnutie o odstránení stavby, nakoľko bola postavená v rozpore so stavebným zákonom a preto je to potrebné riešiť. Príležitostne sa tam zdržiava. Podľa navrhovateľky je to novostavba určená na bývanie. 11. Z opisu mzdových listov od zamestnávateľa odporcu – G. M. Q. B. vyplýva, že v období od 1/2025 do 7/2025 mal odporca priemerný mesačný netto príjem vo výške X.XXX Eur. Z vyjadrenia spoločnosti K., M. X B. vyplýva, že odporca na základe dohody o pracovnej činnosti poberá odmenu vo výške XXX Eur netto mesačne. 12. Lustráciou zo Sociálnej poisťovne bolo zistené, že navrhovateľka od 16.9.2024 je zamestnaná na základe dohody o brigádnickej práci študentov v spoločnosti C. K. I., K., pričom od 9/2024 do 9/2025 mala priemerný mesačný vymeriavací základ (hrubý príjem) vo výške 423 Eur. 13. Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 11.9.2025 vyplýva, že navrhovateľka A. B., nar.XX.X.XXXX je v akademickom roku 2025/2026 od 11.9.2025 do 31.8.2026 študentom 1.roka denného magisterského štúdia O. O. M. N. R. M.. 14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 15. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 16. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd zistil, že od poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu k plnoletej navrhovateľke sa 0zmenili pomery u oboch účastníkov konania. V čase rozhodnutia súdu v roku 2021, v priebehu posledného súdneho konania už nastúpila navrhovateľka po ukončení strednej školy na vysokú školu, konkrétne do X.I. na N. Q. H. R. H. H.. V čase posledného súdneho rozhodnutia mala svoj príjem vo výške 255 Eur mesačne – rodinné prídavky 25 Eur, sirotský dôchodok 130 Eur, výživné 100 Eur. U odporcu sa zmenili pomery v tom, že sa zvýšil jeho príjem z pracovnej činnosti. Aj v čase poslednej súdnej úpravy pracoval už ako vodič v DPMK Košice, jeho príjem súd zistil vo výške 802 Eur mesačne. Odporca aj v čase poslednej súdnej úpravy mal vyživovaciu povinnosť k vtedy maloletému synovi I.. 17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 22. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie. 23. Pri určení zvýšeného výživného zo strany odporcu, ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch účastníkov konania, ako aj z odôvodnených potrieb nezaopatrenej plnoletej navrhovateľky. Medzi odôvodnené potreby oprávneného patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie) aj ďalšie potreby súvisiace so vzdelávaním, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. sú to všetky nevyhnutné potreby, ktoré v súčasnosti vyžaduje život kultúrneho človeka. Ak to životná úroveň povinného rodiča dovoľuje, treba do výšky výživného zohľadniť aj výdaje oprávneného na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, kurzy a podobne. Odôvodnené potreby nezaopatreného dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Ak sú reálne možnosti rodiča obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodiča väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre život. Odôvodnené potreby nezaopatreného dieťaťa v určitom veku a stupni vzdelávania sú spravidla rovnaké, ak netvoria špecifiká, napríklad v prípade zhoršeného zdravotného stavu, alebo zvýšených výdajov napríklad na nadštandardné vzdelávanie, či vrcholový šport, sú to všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Spravidla je potrebné dokazovať výdaje, ktoré rámec bežných potrieb vybočujú. 24. Súd je názoru, že navrhovateľka, ako plnoletá dcéra je osobou oprávnenou na výživné od odporcu, nakoľko je od ukončenia strednej školy až doposiaľ študentkou dennej formy štúdia, konkrétne študuje v odbore M., B. F. P. V. N. Q. H. R. H. H. A. R. P. U. J. M. V. M. N., aktuálne je po ukončení H. P. v Q. forme tohto odboru. Je teda osobou odkázanou na výživné od povinnej osoby, t.j. otca, keďže matka plnoletej navrhovateľky je už nebohá. Súd výživné pre plnoletú navrhovateľku súd určil vo výške 280 Eur mesačne za obdobie od podania návrhu navrhovateľky do budúcna, nakoľko túto sumu považuje súd za primeranú jednak odôvodneným potrebám plnoletej nezaopatrenej navrhovateľky, ako aj príjmovým možnostiam a schopnostiam otca navrhovateľky - odporcu, čiže povinného platiť výživné v tomto konaní. Pokiaľ ide o príjem navrhovateľky pozostávajúci zo sirotského vo výške 230 Eur mesačne, súd je názoru, že sa jedná o kompenzáciu vo forme pomoci štátu, ktorou sa čiastočne nahrádza vyživovacia povinnosť už nebohej matky navrhovateľky. Ďalšie príjmy, ktoré navrhovateľka uviedla, t.j. príjem z pracovnej činnosti zo spoločnosti C., ako aj príspevok za opatrovanie, nie sú stabilné príjmy navrhovateľky a nesuplujú vyživovaciu povinnosť otca, ako povinného rodiča. 25. Podľa aktuálnej metodiky určenej na výpočet výživného je odporúčaná výška výživného pri dvoch vyživovaných deťoch a podľa veku a stupňa vzdelania u plnoletej navrhovateľky (vek 19 rokov + vysoká škola ) vo výške 20 % netto príjmu povinného rodiča. Otec plnoletej navrhovateľky, odporca v tomto konaní, má dve vyživovacie povinnosti. Jeho príjem súd ustálil na sumu 1.396 Eur mesačne, t.j. približne 1.400 Eur mesačne. Jedná sa o príjem z pracovnej činnosti odporcu, ako vodiča električky, vo výške priemerne 1.296 Eur mesačne, ako aj príjem ako domového dôverníka vo výške 100 Eur mesačne. Z tejto sumy preto súd podľa stanovenej metodiky určil výživné vo výške 280 Eur mesačne. 26. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Každý povinný rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu, je povinný si usporiadať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby nebola ohrozená vyživovacia
povinnosť nezaopatreného dieťaťa. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca k plnoletej navrhovateľke vzal súd do úvahy aj skutočnosť, že otec má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi I.. 27. Výživné, ktoré súd určil povinnému rodičovi, odporcovi vo výške 280 Eur mesačne, považuje súd za primerané a dostatočné podľa princípov určenia vyživovacej povinnosti stanovených v Zákone o rodine, aj s poukazom na aktuálny príjem navrhovateľky. Preto súd neurčoval výživné podľa návrhu navrhovateľky z tzv. potenciálneho príjmu odporcu, ktorý by mohol mať z vlastníctva druhej (inej) nehnuteľnosti, v ktorej nebýva. Uvedené nehnuteľnosti nie sú novým vlastníctvom odporcu, otca navrhovateľky, boli konštatované a deklarované aj v predošlých súdnych konaniach, dokonca aj v konaniach, kde sa riešila vyživovacia povinnosť otca k ešte maloletej navrhovateľke. Súd preto na potenciálny príjem otca z prípadného prenájmu ktorejkoľvek nehnuteľnosti neprihliadal. 28. Súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti odporcu počnúc dňom podania návrhu, t.j. od 1.8.2025 do vyhlásenia rozsudku do 31.12.2025 a to vo výške 130 Eur mesačne, keďže otec platil výživné na navrhovateľku vo výške 150 Eur mesačne. Za dané obdobie 5 mesiacov, bolo určené dlžné výživné spolu v sume 650 Eur. Súd otca zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 30 dní od doručenia rozsudku, s poukazom na výšku dlžnej sumy a príjem odporcu, aby mohol odporca aktívne využiť 30dňovú lehotu na zabezpečenie si finančných prostriedkov a vyplatenie dlhu navrhovateľke. 29. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.