Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 10Sžo/188/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201218 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013201218.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu Baťa Slovensko, a.s., so sídlom SNP 16, 811 06 Bratislava, IČO: 34 103 015, právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Knotkom, advokátom, so sídlom Kvítková 1569, 760 01 Zlín, Česká republika,, proti žalovanej Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát práce Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. SK/0871/99/2012 zo dňa 24.04.2013, konajúc o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/167/2013-50 zo dňa 18. februára 2015, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/167/2013-50 zo dňa 18. februára 2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. SK/0871/99/2012 zo dňa 24.04.2013 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0331/01/2012 zo dňa 11.10.2012 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, nakoľko krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutia sú nezákonné. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie § 18 ods. 4 a ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z., a to z dôvodu, že nevybavil reklamáciu v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a že nevydal písomný doklad o vybavení reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Medzi účastníkmi bol sporný výklad ustanovenia § 18 ods. 4 a ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z., a to najmä v otázke významu použitého termínu „vydať“ písomný doklad o vybavení reklamácie. Podľa žalovanej termínom vydať možno rozumieť odovzdať, prenechať alebo dať niekomu niečo do rúk. S takýmto úzkym vymedzením sa krajský súd nie celkom stotožnil. Podľa slovníka slovenského jazyka synonymom termínu „vydať“ je aj odovzdať, prenechať, uverejniť, publikovať, vytvoriť alebo vytlačiť. Znamená to, že termínom „vydať“ písomný doklad nemusí sa mať na mysli vždy len odovzdanie (do dispozičnej moci) niekomu, komu je takýto doklad určený, ale vydaním možno rozumieť aj publikovanie, vytvorenie a vytlačenie. Systematickým výkladom ustanovenia § 18 ods. 9 a porovnaním s ostatnými ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z., napr. § 18 ods. 8, krajský súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu a je toho názoru, že pokiaľ predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad, znamená to, že ho má v prvom rade vytvoriť a vytlačiť. Pokiaľ by zákonodarca trval na tom, že takýto doklad je predávajúci zároveň povinný kupujúcemu (spotrebiteľovi) aj odovzdať (doručiť), bol by to výslovne v § 18 ods. 9 uviedol. Buď by použil termín doručiť (odovzdať), alebo by za „vydať" uviedol „spotrebiteľovi" ako osobe, ktorej má predávajúci zabezpečiť odovzdanie dokladu do dispozičnej moci. Takto sa to uvádza napríklad v § 18 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré upravuje proces pri uplatnení reklamácie. Zákonodarca tu používa tak termín „vydať“, ako aj termín „doručiť“; pri uplatnení reklamácie predávajúci vydá (spotrebiteľovi) potvrdenie a ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom diaľkovej komunikácie, predávajúci potvrdenie u uplatnení reklamácie doručí spotrebiteľovi. Krajský súd je toho názoru, že žalovaným deklarovaný úmysel zákonodarcu uložiť v § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. povinnosť predávajúcemu doručiť spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie, nie je zrejmý. Pokiaľ žalobca potvrdenie o vybavení reklamácie vytvoril v lehote do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, čo v preskúmavanej veci bolo splnené dňa 30.06.2012, a o tejto skutočnosti upovedomil spotrebiteľku SMS správou, takýto postup súd považoval za súladný s § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. s tým, že žalobca toto ustanovenie nijako neporušil. S vyššie uvedeným úzko súvisí i posúdenie, či konaním žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., pretože práve o argument nedoručenia písomného dokladu o vybavení reklamácie oprel správny orgán svoje tvrdenie, že žalobca nevybavil reklamáciu spotrebiteľky v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia, pretože reklamáciu uplatnenú dňa 11.06.2012 nevybavil doručením uvedeného písomného dokladu, ale len SMS správou oznamujúcou zamietavé stanovisko k uplatnenej reklamácii. Ako už krajský súd uviedol, z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 30.06.2012 (v zákonnej lehote podľa § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z.) vydal (vytvoril, vytlačil) písomný doklad o tom, že reklamáciu spotrebiteľky zamietol podľa odborného posudku súdneho znalca č. 1938/2012 zo dňa 25.06.2012 uloženého takisto na predajni. Reklamačné konanie žalobca ukončil dňa 30.06.2012 odôvodneným neuznaním reklamácie. Krajský súd uvádza, že spôsob, ako sa doklad o vybavení reklamácie dostane k spotrebiteľovi, je na dohode medzi predávajúcim a spotrebiteľom. Predávajúci je povinný vybaviť reklamáciu do 30 dní od jej uplatnenia a vydať o tom v rovnakej lehote písomný doklad. V predmetnej veci bola spotrebiteľkou uplatnená reklamácia dňa 11.06.2012, o čom bolo žalobcom vydané potvrdenie pod č. reklamácie 11213056, pričom spotrebiteľka zobrala na vedomie, že sa do predajne dostaví do 30 dní. Krajský súd nesúhlasil so žalovanou v jej tvrdení o neprípustnosti nadmerného zaťažovania spotrebiteľa tým, že je uvedená len 30-dňová lehota na vybavenie reklamácie a nie je vypočítaný žalobcom konkrétny dátum. Zo zákona č. 250/2007 Z.z., ani z iného právneho predpisu takáto povinnosť predávajúcemu nevyplýva a priemerne inteligentný spotrebiteľ bez vážnejších problémov dokáže vypočítať, na ktorý deň takáto lehota pripadne. Pokiaľ žalobca oznámenie, že písomný doklad o vybavení reklamácie spolu s informáciou o spôsobe vybavenia reklamácie zaslal žalobca spotrebiteľke SMS správou, nepovažuje to krajský súd za konanie rozporné so zákonom, išlo skôr o technický prostriedok uľahčujúci a urýchľujúci proces reklamačného konania. Dňa 30.06.2012 žalobca nesporne vydal písomný doklad o spôsobe vybavenia reklamácie, mal ho pre spotrebiteľku pripravený na predajni, čo jej vhodným spôsobom oznámil. Týmto dňom podľa názoru krajského súdu v lehote podľa § 18 ods. 4 a 9 zákona č. 250/2007 Z.z. ukončil reklamačné konanie. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov, krajský súd je názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovanej poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Krajský súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade napriek tomu, že bolo rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu), nemožno konštatovať jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Odvolacie námietky žalobcu sú opísané v napadnutom rozhodnutí, žalovaná sa nimi zaoberala a v rozhodnutí ich aj dostatočne vyhodnotila. Je tiež zrejmé, na základe čoho dospela žalovaná k právnemu záveru, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu vyplýva. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 874,54 €. Vo včas podanom odvolaní žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Podľa názoru žalovanej rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení žalovaná uviedla, že žalobca bol v zmysle platnej právnej úpravy povinný dodržať nielen zákonom stanovenú lehotu, ale aj požadovaný postup v prípade vybavovania reklamácií spotrebiteľov. Je nepochybné, že zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá účastníkovi konania ako predávajúcemu povinnosť vybaviť reklamáciu ihneď, v zložitých prípadoch do troch pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie vady. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva ako by išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť. Žalovaná znova uviedla, že podľa ustanovenia § 2 písm. m) vybavením reklamácie je ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Na tomto mieste je potrebné podľa názoru žalovanej poukázať na to, že zákon o ochrane spotrebiteľa nepočíta so zaslaním SMS správy ako s písomnou výzvou na prevzatie plnenia, a preto považuje rozsudok krajského súdu za vecne nesprávny a nad rámec zákona. Žalovaná ďalej uviedla, že rovnako údaj uvedený na „reklamačnom lístku“, t. j. že bude reklamácia vybavená do 30-dní nie je v poriadku, nakoľko predávajúci zaťažuje spotrebiteľa tým, aby si vypočítal deň, na ktorý 30-ty deň vychádza. Prípadne takýmto nepresným a nejasným formulovaním termínu vybavenia reklamácie núti spotrebiteľa, aby opakovane navštevoval predajňu a zisťoval stav vybavenia reklamácie, nakoľko nie je záruka, že pri prvej, druhej a ďalšej návšteve bude reklamácia vybavená. Takýto postup podľa žalovanej navodzuje dojem, že za vadu nesie zodpovednosť spotrebiteľ, a preto musí strpieť takúto formu šikany. Ak si už vybral žalobca túto formu informovania spotrebiteľa o vybavení reklamácie, mal by byť na reklamačnom lístku presne napísaný deň, v ktorý sa má spotrebiteľ dostaviť na uvedenú prevádzku. Uvedená skutočnosť však nič nemení na tom, že v zmysle § 18 ods. 9 je predávajúci povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Uvedené musí žalobca splniť aj vtedy, ak sa spotrebiteľ nedostaví do predajne, ak by teda účastník konania zaslal písomný doklad o vybavení reklamácie doporučene na adresu spotrebiteľa, bol by sa vyvinil z protiprávneho konania, nakoľko na tento dôkaz by správny orgán v správnom konaní určite prihliadol. Žalovaná trvá na tom, že správny orgán postupoval v predmetnom prípade v zmysle zákona a v medziach zákona. Rovnako má za to, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť nepochybne preukázaná. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Žalobca sa stotožnil s rozhodnutím krajského súdu a odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 18.02.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.09.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z., predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovanej, najvyšší súd zistil, že Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. P/0331/01/2012 zo dňa 11.10.2012 z dôvodu porušenia § 18 ods. 4 a ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. pokutu vo výške 300 €. Na odvolanie žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím č. SK/0871/99/2012 zo dňa 24.04.2013 odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení uviedla, že žalobca neuviedol v odvolaní nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na správnosť rozhodnutia. Žalovaná má za to, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť nepochybne preukázaná. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj žalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol a na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovaného najvyšší súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie pre jeho nezákonnosť. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý nepovažoval za správne úzke vymedzenie pojmu „vydať“ písomný doklad o vybavení reklamácie, ako ho uvádza žalovaná. Ako už uviedol aj krajský súd, podľa slovníka slovenského jazyka je synonymom slova „vydať“ aj odovzdať, prenechať, uverejniť, vyhlásiť, publikovať atď. a rovnaký význam vyplýva aj zo synonymického slovníka slovenčiny. Z uvedeného je tak zrejmé, že termín „vydať“ písomný doklad neznamená vždy požiadavku na jeho odovzdanie do dispozičnej moci niekoho, tak ako to uvádza žalovaná, ale vydaním možno rozumieť aj jeho vytvorenie, uverejnenie, vyhlásenie. S poukazom na § 18 ods. 9 a § 18 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. odvolací súd uvádza, že v § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. je iba uvedené, že predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad. V prípade, že by zákonodarca trval na tom, že predávajúci je povinný tento písomný doklad spotrebiteľovi aj odovzdať (doručiť), tak by to v ust. § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. aj výslovne uviedol, teda by postupoval rovnako ako v ust. § 18 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., v ktorom je uvedené, že predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie a v prípade, že je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, predávajúci je povinný potvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď. Z uvedeného je tak zrejmé, že z ust. § 18 ods. 9 zákona č. 205/2007 Z.z. nevyplýva explicitne povinnosť žalobcu doručiť spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie. Odvolací súd súhlasí so záverom krajského súdu, že pokiaľ žalobca vytvoril potvrdenie o vybavení reklamácie dňa 30.06.2012, čím zachoval 30-dňovú lehotu na vybavenie reklamácie, ktorá bola uplatnená dňa 11.06.2012, a o tejto skutočnosti upovedomil sťažovateľku SMS správou, jeho postup bol v súlade s § 18 ods. 9 zákona č. 205/2007 Z.z. Zaslanie oznámenia o vybavení reklamácie prostredníctvom SMS správy považuje aj odvolací súd iba za technický prostriedok uľahčujúci a urýchľujúci samotné reklamačné konanie a vzájomnú komunikáciu. Oznámením o vybavení reklamácie zo dňa 30.06.2012 dal žalobca spotrebiteľke na vedomie, že písomný doklad o vybavení reklamácie spolu s informáciou o spôsobe vybavenia reklamácie je pripravený u žalobcu na predajni. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovanej ohľadom nadmerného zaťažovania spotrebiteľa tým, že na reklamačnom lístku nie je uvedený konkrétny dátum, dokedy bude vybavená reklamácia, ale len uvedenie 30-dňovej lehoty. Zo zákona č. 250/2007 Z.z. totiž povinnosť predávajúceho uviesť konkrétny dátum uplynutia 30-dňovej lehoty nevyplýva a zároveň odvolací súd má za potrebné uviesť, že koniec 30-dňovej lehoty si vie každý priemerne vzdelaný spotrebiteľ vypočítať aj sám bez väčších problémov. Napokon vymedzenie lehôt počtom dní je v právnych predpisoch obvyklé a nespôsobuje ich adresátom (vrátane spotrebiteľov) neprimerané ťažkosti. Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s právnymi námietkami odvolateľa sa súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako také, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vo výroku vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní vznikli iba trovy z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si v zákonnej lehote nevyčíslil. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.