Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 5Sžo/49/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201201 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014201201.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci navrhovateľky: Ing. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., zastúpenej JUDr. Miroslavom Ištokom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Ul. Francisciho č. 11, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Hlohovec, Ul. M.R. Štefánika č. 1, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 16. júna 2014, sp.zn. 2877/2014, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Sp 63/2014-26 z 28. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Sp 63/2014-26 z 28. novembra 2014 p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu vo výške 148,22 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd" alebo „súd prvého stupňa") podľa § 2501 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.") zrušil rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.") odňal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odporca z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny názor o splnení zákonných predpokladov pre odňatie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZPP, teda z dôvodu neposkytnutia súčinnosti oprávnenej osoby určenému advokátovi. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že zákonodarca predvídal situáciu, keď žiadateľovi bude priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, avšak jeho ďalšie trvanie by bolo v rozpore s účelom zákona. V ustanovení § 14 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z preto taxatívnym spôsobom uvádza prípady, za ktorých je odporca povinný priznanú právnu pomoc odňať. Jednou z relevantných skutočností pre takýto postup odporcu je neposkytnutie súčinnosti centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi zo strany oprávnenej osoby. Zákonodarca v žiadnom ustanovení zákona pojem súčinnosti nedefinuje. Podľa názoru krajského súdu za neposkytnutie súčinnosti oprávnenej osoby možno chápať také konanie, resp. opomenutie oprávnenej osoby, ktoré určenému advokátovi objektívne znemožňuje efektívne poskytovanie právnych služieb. Ide preto o prípady, ak napr. oprávnená osoba s advokátom prestane komunikovať, v dohodnutých lehotách nepredloží potrebné dôkazy, neoznámi nevyhnutné údaje a pod. Záväzok súčinnosti oprávnenej osoby je logicky viazaný len na toho advokáta, ktorý právnu pomoc reálne poskytuje, teda s oprávnenou osobou uzavrie dohodu. Krajský súd na základe uvedeného považoval neposkytnutie súčinnosti ako dôvod na odňatie právnej pomoci podľa písm. a/ len v prípade, ak oprávnená osoba s určeným advokátom dohodu o poskytovaní právnej pomoci už uzavrela a udelila plnomocenstvo. Z administratívneho spisu odporcu krajskému súdu vyplynulo, že navrhovateľke bola v konaní o výživné manželky ustanovená advokátka JUDr. Katarína Cibulková (rozhodnutie z 10.03.2014, sp.zn. 2877/2014). Po vypovedaní plnomocenstva advokátkou z dôvodu vážneho narušenia dôvery 25.04.2014, odporca určil za advokáta na návrh navrhovateľky JUDr. Danielu Suchánkovú (rozhodnutie z 15.05.2014 ). Z aministratívneho spisu krajský súd ďalej zistil, že JUDr. Daniela Suchánková 23.05.2014 oznámila odporcovi, že z dôvodu podľa § 22 ods. 1 zákona o advokácii nemôže zastupovať navrhovateľku, pretože nadobudla presvedčenie, že ide o typ klienta, ktorý vopred nedôveruje poskytovanej právnej pomoci, správnosť a kvalitu týchto služieb si overuje rôznymi spôsobmi a má jasnú predstavu, ktorej ani po poučení sa nie je ochotný vzdať, čo je zákonné a čoho sa môže domáhať. Dva dni po tvrdenom telefonickom rozhovore medzi navrhovateľkou a JUDr. Suchánkovou o neprevzatí právneho zastúpenia, t.j. 22.05.2014, navrhovateľka opätovne požiadala o určenie nového advokáta mimo región Piešťan. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že určená advokátka JUDr. Katarína Suchánková nepochybne s navrhovateľkou dohodu o poskytovaní právnej pomoci neuzavrela. Uvedená advokátka teda navrhovateľku v príslušnom konaní nezastupovala. Keďže určená advokátka navrhovateľku nezastupovala, navrhovateľka podľa názoru krajského súdu nebola povinná poskytnúť JUDr. Suchánkovej akúkoľvek súčinnosť, z čoho vyplýva, že odporca dospel k nesprávnemu záveru, že u navrhovateľky sú splnené zákonné predpoklady na odňatie poskytovania právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona, pričom zistený skutkový stav by bolo možné pre prípad márneho uplynutia lehôt vyhodnocovať podľa písmena c/ tohto ustanovenia. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu vo výške 284,08 €. Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie v lehote stanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.) z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil takže rozhodnutie odporcu z 10.03.2014 , sp.zn. 2877/2014, potvrdí a žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania, prípadne napadnutý rozsudok zruší v celom rozsahu a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolávajúc sa na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. mal odporca za to, že v uvedenom ustanovení sa hovorí o poskytovaní súčinnosti určenému advokátovi, nie advokátovi, ktorému oprávnená osoba udelí plnomocenstvo, alebo s ktorou advokát uzavrie dohodu o poskytovaní právnej pomoci. Podľa odporcu je advokát určený dňom vydania rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, resp. rozhodnutia, ktorým bol zmenený právny zástupca určený skorším rozhodnutím odporcu, pričom účinky určenia nastanú dňom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Ďalej uviedol, že rozhodnutie centra, ktorým bola na zastupovanie navrhovateľky určená advokátka JUDr. Daniela Suchánková, bolo vydané 15.05.2014 a nadobudlo právoplatnosť 20.05.2014. Podľa odporcu sa dňom 15.05.2014 teda JUDr. Suchánková stala určenou advokátkou v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. Odporca ďalej dôvodil, že súčinnosť oprávnenej osoby musí byť poskytovaná už pred udelením plnomocenstva a uzavretím dohody advokátom, pričom bez takejto súčinnosti by nebolo možné uvedené právne úkony urobiť. Dodal, že sama navrhovateľka dva dni po doručení rozhodnutia požiadala znova centrum o určenie nového advokáta, pritom advokátku JUDr. Suchánkovú si vybrala navrhovateľka sama a odporca nemal dôvod neurčiť ju, keďže poskytuje bezplatnú právnu pomoc v oblasti, v ktorej o právnu pomoc žiadala navrhovateľka a sídli v sídle súdu, takže jej určenie bolo aj v súlade so zásadou hospodárnosti, na ktorú musí odporca pri určovaní advokátov prihliadať. Zároveň odporca predpokladal, že ak určí advokátku, ktorú si vybrala sama navrhovateľka, nedôjde k situácii, ktorá nastala pri určení pôvodnej advokátky JUDr. Cibulkovej. Navrhovateľka však aj po určení ňou navrhnutej advokátky znovu požiadala o zmenu právneho zastúpenia bez uvedenia dôvodu, pričom určená advokátka uviedla rovnaké dôvody nemožnosti spolupráce s navrhovateľkou, ako pôvodne určená advokátka. Na základe uvedeného bolo podľa odporcu zrejmé, že navrhovateľka určenej advokátke súčinnosť potrebnú na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci a na udelenie plnomocenstva neposkytne, preto mal za to, že podmienka na odňatie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. je splnená. Nesúhlasil so záverom súdu, že zistený skutkový stav by bolo možné pre prípad márneho uplynutia lehôt vyhodnocovať podľa § 14 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z.z., keďže z podania navrhovateľky ako oprávnenej osoby doručeného odporcovi bezprostredne po tom, ako si navrhovateľka rozhodnutie prevzala, bolo nepochybne zrejmé, že ani v trojmesačnej lehote plnomocenstvo určenej advokátke neudelí a neuzavrie s ňou dohodu o poskytovaní právnej pomoci a výslovne požiadala o ďalšiu zmenu advokáta. Odporca zároveň podal odvolanie proti výroku o trovách konania, pričom mal za to, že krajský súd síce správne použil pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., avšak neprihliadol na ust. § 150 O.s.p., ktoré umožňuje, ak sú na to dôvody osobitného zreteľa, aby súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal, keďže v uvedenom prípade by trovy právneho zastúpenia určenému advokátovi nehradila navrhovateľka ani v prípade, ak by bola v konaní neúspešná, ale advokátovi by bola zo strany odporcu podľa § 12 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z. vyplatená odmena za právne zastupovanie aj v prípade neúspechu navrhovateľky v konaní podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. Zároveň uviedol, že okrem trov právneho zastúpenia neboli pritom navrhovateľke priznané iné trovy konania, keďže si žiadne neuplatnila. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka písomným podaním z 19.02.2015, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne a právne správne potvrdil a zároveň si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedla, že súd zaujal jednoznačný právny názor na daný skutkový stav, t.z. za situácie, keď advokátka určená práve centrom mu oznámila, že nemôže navrhovateľku zastupovať pre prekážky uvedené v ust. § 22 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, tak nemala za danej situácie reálnu možnosť poskytnúť žiadnu súčinnosť určenej advokátke. Ďalej dôvodila, že zákon o poskytovaní právnej pomoci v materiálnej núdzi nepočíta so situáciou, ak nastala v danej veci, teda v prípade, že určená advokátka obratom oznámila centru prekážky zastupovania podľa zákona o advokácii. Odvolávajúc sa na právny názor Ústavného súdu v rozhodnutí III. ÚS 274/07 z 11.10.2007, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „ani v modernom právno štáte sa nemožno vyhnúť medzerám, či iným nedostatkom právnych predpisov, pričom obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví práva správneho ... Orgány aplikujúce správne právo, a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej úpravy svojim výkladom odstraňovať. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou je ústvná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR)", odporca konštatovala, že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, ak pre svoj postup a následne rozhodnutie zvolil výklad zákona tak, ako ho uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K odporcom spochybnenému výroku o priznaní trov konania navrhovateľka uviedla, že keďže bol odporca v danom prípade neúspešný, mal presne také isté procesné postavenie, ako ktorýkoľvek neúspešný správny orgán v konaní o opravnom prostriedku, je teda bez akéhokoľvek významu, že advokáta „protistrany" určil samotný, v konaní neúspešný, odporca. Podotkla, že v dôsledku výsledku konania a procesného postavenia účastníka konania sa odmena advokáta priznáva podľa ustanovenia § 11 ods. 4 a § 13a ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., a nie ako sa mylne odporca domnieva podľa § 12 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z. v spojení s § 14a a 14b citovanej vyhlášky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa potvrdil ako vecne správe napadnuté rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Najvyšší súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľky a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. odňal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach a súčasne rozsahom predmetu rozhodovania správnym orgánom a dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že medzi účastníkmi konania v preskúmavanej veci skutkový stav v podstate nie je sporný, avšak medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie skutkových zistení týkajúcich aplikácie dôvodu odňaťia poskytovania právnej pomoci v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. V konaní o výživné manželky bola navrhovateľke ustanovená advokátka JUDr. Katarína Cibulková (rozhodnutie z 10.03.2014, sp.zn. 2877/2014). Po vypovedaní plnomocenstva advokátkou z dôvodu vážneho narušenia dôvery 25.04.2014, bola rozhodnutím odporcu z 15.05.2014 na zastupovanie navrhovateľky určená advokátka JUDr. Daniela Suchánková, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.05.2014. Navrhovateľka 22.05.2014, dva dni po tvrdenom telefonickom rozhovore medzi navrhovateľkou a JUDr. Suchánkovou o neprevzatí právneho zastúpenia, opätovne požiadala o určenie nového advokáta mimo región Piešťan. JUDr. Daniela Suchánková listom z 20.05.2014 oznámila odporcovi, že z dôvodu podľa § 22 ods. 1 zákona o advokácii nemôže zastupovať navrhovateľku, pretože nadobudla presvedčenie, že ide o typ klienta, ktorý vopred nedôveruje poskytovanej právnej pomoci, správnosť a kvalitu týchto služieb si overuje rôznymi spôsobmi a má jasnú predstavu, ktorej ani po poučení sa nie je ochotný vzdať, čo je zákonné a čoho sa môže domáhať. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť. Podľa § 22 ods. 1 veta prvá zákona č. 586/2003 Z.z. advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb len zo závažných dôvodov, najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a klientom alebo pokyn klienta je v rozpore s predpismi komory. Posúdením vyššie popísaného skutkového stavu najvyššiemu súdu vyplynulo, že odporca nemohol uvedenú situáciu subsumovať pod dôvod odňatia poskytovania právnej pomoci uvedený v ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. a teda neposkytnutie súčinnosti určenej advokátke, právnym úkonom určenej advokátky JUDr. Daniely Suchánkovej podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. v zmysle jej listu z 20.05.2014 a jeho doručením odporcovi došlo k odstúpeniu určeného advokáta od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, t.j. jednostranným právnym úkonom došlo k zániku uvedeného právneho vzťahu ex tunc. Odporca za uvedených okolností nemohol uplatniť ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z., ale mal situáciu po odstúpení určenej advokátky od zmluvy o poskytovaní právnych služieb opätovne vyhodnotiť a posúdiť vzhľadom na existujúci nárok navrhovateľky na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. K odvolaniu odporcu v časti výroku o trovách prvostupňového konania považoval najvyšší súd za potrebné uviesť, že krajský súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v súlade so zákonom, keď úspešnej navrhovateľke podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. priznal ich náhradu spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. V danej situácii nebolo možné zo strany krajského súdu uplatniť dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd môže výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať. Dôvod, že odporca hradí navrhovateľke trovy právneho zastúpenia určenému advokátovi bez ohľadu na výsledok v konaní, nie je relevantný a nezakladá dôvod na zmenu výroku o trovách podľa zásady úspechu v konaní. Čo sa týka postupu výpočtu trov konania v prípade, ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania, je pri odmene advokáta potrebné postupovať a priznať odmenu podľa ustanovenia § 11 ods. 4 a § 13a ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., a v opačnom prípade, teda ak oprávnenej osobe nebola súdom priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, v zmysle ust. 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. advokátovi prizná centrum právnej pomoci odmenu za právne zastupovanie podľa § 12 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z. v spojení s § 14a a 14b citovanej vyhlášky. Žiadna právna úprava nesplnomocňuje súd, aby v prípade, že rozhoduje na základe úspechu v konaní priznal účastníkovi zastúpeného advokátom trovy právneho zastúpenia, postupoval pri výpočte výšky odmeny podľa ustanovení zákona č. 327/2005 Z.z.. Takáto situácia prichádza do úvahy len v prípade, keď oprávnenej osobe nebola súdom priznaná náhrada trov právneho zastúpenia voči protistrane a centrum právnej pomoci je v danom prípade zaviazané hradiť trovy advokáta; pri výpočte výšky odmeny, ktorú mu prizná postupuje v súlade s ust. § 12 ods. 4, § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. v spojení s § 14a a 14b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. a § 219 ods.1O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu vo výške 148,22 €. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia. Odmena advokáta bola priznaná podľa § 11 ods. 4 a § 13a ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov vo výške jednej šestiny výpočtového základu za 1 úkon právnej služby (písomné podanie z 19.02.2015 - vyjadrenie k odvolaniu odporcu ) á 139,83 € + 1x režijný paušál á 8,39 €. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.