Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 10Sžo/120/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201705 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014201705.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Bc. Ing. S. Z., bytom D., zastúpený JUDr. Adamom Puškárom, advokátom, AK so sídlom v Bratislave, Karpatská 5, proti žalovanej: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti upovedomenia o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. Kd 512/14/1100-3 zo dňa 18. septembra 2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/221/2014-24 zo dňa 13. januára 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5/S/221/2014-24 zo dňa 13. januára 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 5S/221/2014-24 zo dňa 13. januára 2015 zastavil konanie vo veci žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti upovedomenia o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. Kd 512/14/1100-3, vydaného žalovanou dňa 18.septembra 2014. Proti upovedomeniu o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. Kd 512/14/1100-3 zo dňa 18. septembra 2014 podal žalobca žalobu podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., v ktorej namietal, že žalovaná sa nijakým spôsobom nevyrovnala s tým, z akého dôvodu stavebný úrad časti účastníkov konania doručoval písomnosti do vlastných rúk na adresu ich sídla alebo bydliska, čím ich podstatným spôsobom zvýhodnil pred tou časťou účastníkov konania, ktorým doručoval rovnaké písomnosti verejnou vyhláškou. Absencia vysporiadania sa s námietkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, rozdielnym spôsobom doručovania, bez zákonného dôvodu má za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov. Krajský súd po citácii relevantných právnych predpisov zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p, uviedol, že sa v prvom rade musel vysporiadať s tým, či má napadnuté upovedomenie o vybavení opakovaného podnetu charakter správneho rozhodnutia preskúmateľného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a teda tiež, či mohol byť žalobca takýmto rozhodnutím dotknutý na právach a povinnostiach. Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia správne súdy preskúmavajú v konaní podľa piatej časti O.s.p. zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, pričom tieto sú v ustanovení § 244 ods. 2 O.s.p. vymedzené ako rozhodnutia orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom ide buď o rozhodnutia vydané v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní podľa piatej časti O.s.p. nie je možné preskúmať iné právne akty, resp. úkony, než tie, ktoré boli vydané správnym orgánom a tiež nie je možné preskúmať také rozhodnutia, ktoré nemali, resp. nemohli mať vplyv na práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými nemohli byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti osôb priamo dotknuté. Nezáleží pritom na forme týchto rozhodnutí, čo vyplýva napr. aj z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 50/01- 50 z 11. októbra 2001, č. k. I. ÚS 52/02-30 z 28. mája 2003. Uvedené dve podmienky však musia byť pre meritórne posúdenie veci v konaní podľa piatej časti O.s.p. splnené za každých okolností. Podľa názoru krajského súdu správny akt je teda prejav vôle vykonávateľa verejnej správy smerujúci navonok voči nepodriadeným osobám. Typické a pojmovo určujúce je pre tento akt rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch nepodriadených osôb (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. lS/451/2006-39 zo dňa 30.marca 2007). Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov ktorá, ako jej to ukladá priamo ústava, chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu o.i. aj vykonávaním dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Dozor nad dodržiavaním všeobecne záväzných predpisov verejnej správy vykonáva prokurátor tiež na základe podnetu, na základe ktorého môže, napr. podať protest prokurátora v prípade, ak dospeje k názoru, že k nezákonnosti v konaní správneho orgánu došlo. V každom prípade je však povinný s podnetom sa vysporiadať. Spôsob, akým sa však prokurátor s podnetom vysporiada, nie je rozhodnutím správneho orgánu podľa § 244 ods. 2 O.s.p. Prokuratúra pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a v danom prípade aj pri vybavovaní podnetu nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, pretože nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. Napadnuté upovedomenie o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. Kd 512/14/1100-3 zo dňa 18.septembra 2014 teda nie je správnym rozhodnutím preskúmateľným súdom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a súd bol preto povinný konanie pre nedostatok právomoci podľa ustanovenia § 104 O.s.p. zastaviť. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal proti uzneseniu krajského súdu odvolanie. Uviedol, že o spôsobe vybavenia jeho opakovaného podnetu zo dňa 18. júla 2014, sp. zn. Kd/512/14/1100-3 ho informovala Krajská prokuratúra v Bratislave dňa 18. septembra 2014 listom, podľa ktorého opakovaný podnet odložila bez prijatia opatrení z dôvodu, že závada v doručovaní (na ktorú navrhovateľ vo svojom podnete poukazoval) nebola konštatovaná. S názorom, že upovedomenie o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. Kd/512/14/1100-3, zo dňa 18. septembra 2014 nie je správnym rozhodnutím preskúmateľným súdom podľa piatej časti O.s.p. z dôvodu, že prokuratúra pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a v danom prípade aj pri vybavovaní podnetu nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, žalobca nesúhlasí a považuje ho za nesprávny. Predmetné rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Bratislave je potrebné považovať za správne rozhodnutie. Uvedený názor podporuje i Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 351/2010, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo KS 51/2005, NS SR sp. zn. 5Sži/20/2012, uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 97/2010. V danej situácii sa podľa názoru žalobcu rozhoduje o základných právach, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky, konkrétne čl. 46 Ústavy SR, ktorý upravuje právo každého, čiže v danom prípade je to právo účasti účastníkov predmetného stavebného konania, na ochranu svojich práv na súde. Nakoľko sa jedná o základné práva, tak podľa Ústavy SR preskúmanie rozhodnutí, týkajúcich sa základných práv, nesmie byť vylúčené z právomoci súdu. Rozhodnutie súdu č. k. 5S/221/2014-24 zo dňa 13. januára 2015 odporuje samotnej Ústave SR, nakoľko krajský súd vo svojom zastavujúcom uznesení uviedol ako dôvod zastavenia nedostatok právomoci. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie aj samotný žalobca a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. - odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil - § 205 ods. 2 písm. h/ O.s.p. Uznesenie krajského súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, tvrdenie krajského súdu, že vybavenie podnetu nie je rozhodnutím, je v rozpore s potrebou ústavne konformného výkladu zákonov. Uviedol, že odložením jeho pôvodného a opakovaného podnetu boli porušené jeho ústavou garantované základné práva a to petičné právo a právo na ochranu životného prostredia. Spôsob, ako sa prokurátor vyporiada s podnetom a upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu je rozhodnutím. Taktiež podľa jeho názoru vybavenie podnetu prokurátorom nie je možné vyňať z prieskumnej právomoci súdu, pretože ide o rozhodnutie o základnom petičnom práve, pričom predmetom konania prokuratúry bolo aj ďalšie základné právo a to právo na ochranu životného prostredia. Rozhodnutia o základných právach sú vždy preskúmateľné súdom. Žalovaná sa vyjadrila k podanému odvolaniu listom zo dňa 05.03.2015 a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že prokuratúra nie je orgánom štátnej správy, ani orgánom územnej samosprávy, ani orgánom záujmovej samosprávy a ani právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá by rozhodovala o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, pre ktoré orgány O.s.p. v ustanovení § 244 ods. 2 O.s.p. zaviedol legislatívnu skratku „správne orgány“. Zároveň upovedomenie o vybavení opakovaného podnetu nemožno subsumovať pod legislatívnu skratku, používanú v druhej hlave piatej časti O.s.p. „rozhodnutie správneho orgánu“. Zákon o prokuratúre, ktorý sa vzťahuje na vybavovaniu podnetov, nezveruje prokuratúre rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Prokurátor pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy nevystupuje ako orgán nadriadený orgánom verejnej správy a aj právne prostriedky dozoru prokurátora voči týmto orgánom majú povahu len odporúčaní alebo návrhov. Prokurátor nie je oprávnený orgánom verejnej správy ukladať povinnosti, záväzné pokyny, obmedzenia a ani sankcie ( PL.ÚS 17/96 z 24.02.1998). Pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy prokurátor nerozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. O týchto môžu rozhodovať len orgány, ktorým to právny poriadok Slovenskej republiky (zákon) zveruje (orgány verejnej správy) a prokuratúra takýmto oprávnením podľa Ústavy Slovenskej republiky, ani podľa zákona o prokuratúre nedisponuje. V prípade podania podnetu na prokuratúru, podávateľ podnetu nemá právny nárok na to, aby na základe jeho podnetu bol uplatnený niektorý z právnych prostriedkov dozoru prokurátora podľa § 21 ods. 2 zákona o prokuratúre; má právo „len“ na to, aby o vybavení podnetu bol upovedomený a v prípade odloženia podnetu, aby vo vybavení podnetu boli uvedené dôvody odloženia ( II. ÚS 32/01 z 18.04.2001). Preskúmavanie zákonnosti vybavenia podnetov je upravené v zákone o prokuratúre v ustanovení § 34 ods. 1, 2. Zákonnosť vybavenia podnetu prokurátorom podriadenej prokuratúry je oprávnený preskúmavať len prokurátor nadriadenej prokuratúry; ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry - prokurátor krajskej prokuratúry a ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry - prokurátor generálnej prokuratúry. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých krajský súd rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 14.10.2014 elektronicky podal na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti upovedomenia o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. Kd 512/14/1100-3 vydaného žalovanou dňa 18.09.2014, ktorú doplnil písomným podaním dňa 15.10.2014. Týmto vybavením bol odložený opakovaný podnet žalobcu z 18.07.2014 proti vybaveniu jeho pôvodného podnetu z 12.03.2014 Okresnou prokuratúrou Bratislava I pod sp. zn. Pd 39/14/1101-7 z 10.06.2014. Pôvodným podnetom z 12.03.2014 žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia MČ Bratislava - Staré Mesto č. 575/2962/2013/STA/sul-G/35 zo dňa 26.06.2013, ktorým MČ Bratislava - Staré Mesto ako stavebný úrad vydala stavebné povolenie na stavbu „Rekonštrukcia bytového domu, S.“ súp. č. 3842 na pozemku parc. č. 4976/1 a parc. č. 4977/2 v k. ú, K.. Predmetné rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, Okresná prokuratúra Bratislava I už pred podaním podnetu žalobcu z 12.03.2014 preskúmala na základe podnetu iného podávateľa vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 140/13/1101 a podnet vo veci sp. zn. Pd 140/13/1101 bol odložený dňa 22.11.2013. Podnet žalobcu z 12.03.2014 bol preto vybavený postupom podľa § 34 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Aj vo veci sp. zn. Pd 140/13/1101 bol podaný opakovaný podnet, ktorý Krajská prokuratúra Bratislava odložila pod sp. zn. Kd 252/14/1100 dňa 16.07.2014 a ďalší opakovaný podnet v tejto istej veci odložila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pod sp.zn. VI/2 Gd 504/14/1000 dňa 15.12.2014. V upovedomení o vybavení opakovaného podnetu sp. zn. Kd 512/14/1100-3 zo dňa 18.09.2014 sa krajská prokuratúra (žalovaná) vyjadrila k tým skutočnostiam, ktoré žalobca uvádzal v pôvodnom podnete z 12.03.2014 a v opakovanom podnete z 18.07.2014. Žalobca proti vybaveniu opakovaného podnetu sp.zn. Kd 512/14/1100-3 z 18.09.2014 nepodal ďalší opakovaný podnet, ktorý by vybavovala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutím správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Podľa § 104 ods. 2 O.s.p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Podľa 7 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. Podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Podľa čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon. Podľa § 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z.z., prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. V rámci trojdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu možno prokuratúru spolu s ochrancom práv, v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy, zaradiť do moci súdnej, avšak s prihliadnutím na čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, ako i na znenie právnej normy ustanovenej v § 2 zákona o prokuratúre treba prokuratúru považovať za štátny orgán s osobitným postavením - sui generis, ktorého postavenie ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny predpis. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru o tom, že prokuratúru nie je možné považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v § 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konám (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy s tým záverom, že upovedomenie o odložení opakovaného podnetu vydané žalovanou nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Zákon č. 153/2011 Z.z. o prokuratúre v tretej časti ( Pôsobnosť prokurátorov) štvrtý diel ( Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy) upravuje rozsah pôsobnosti prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, štátnymi orgánmi a inými právnickými osobami, ktoré osobitný zákon splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu a právnickými osobami, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy aj na základe podnetu fyzickej alebo právnickej osoby. Ak prokurátor zisti, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti na odstránenie zistených porušení. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. Právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy je aj návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Pri vybavovaní podnetov podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona, napr. môže podať návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, avšak nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. Preto prokuratúra pri vybavovaní podnetov nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy ale v postavení orgánu ochrany práva, ktoré jej priznáva Čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 a § 3 zákona č. 153/2001 Z.z. Pri skúmaní podmienok konania i najvyšší súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, nedostatok právomoci v zmysle § 7 ods. 2 O.s.p. Prokurátor pri vybavovaní podnetov podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre nemá postavenie orgánu verejnej správy, preto nie je možné jeho postup preskúmavať v správnom súdnictve. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. S poukazom na ustanovenie § 492 ods.2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 (zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok). Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech a žalovaná nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e opravný prostriedok prípustný.