Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 3Sžo/77/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200742 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5013200742.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A.S.A. SLOVENSKO s.r.o., Bratislavská 18, 900 51 Zohor, IČO: 31 318 762, právne zastúpeným advokátskou kanceláriou Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, Hlavná 2, 010 09 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu žalovaného č. IZA-05-18.2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2013 a v znení Dodatku č. 2 zo dňa 25.06.2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/104/2013-124 zo dňa 25. júna 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/104/2013-124 zo dňa 25. júna 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : I. Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením č. k. 21S/104/2013-124 zo dňa 25. júna 2014 konanie v časti o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného číslo IZA-05-18.2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2013 zastavil. Uviedol, že žalobou podanou dňa 16.08.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia uvedeného Protokolu žalovaného zo dňa 13.02.2013 v znení jeho Dodatku číslo 1 zo dňa 07.03.2013 a v znení Dodatku číslo 2 zo dňa 25.06.2013. Po vyhodnotení splnenia podmienok pre súdny prieskum napadnutých aktov vydaných žalovaným súd dospel k záveru, že žaloba smerujúca voči Protokolu v znení jeho Dodatku číslo 1 bola podaná oneskorene. Súd vyslovil názor, že dňom od doručenia napadnutého rozhodnutia je 15. marec 2013, lehota na podanie žaloby začala plynúť 16.03.2013 a posledným dňom dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby bolo štvrtok, 16.05.2013. Žalobca podal žalobu na pošte dňa 16.08.2013. S poukazom na ustanovenie § 250b ods. 1, § 57 ods. 1, 2 , § 250d ods. 3 O.s.p., súd konanie zastavil v časti o preskúmanie zákonnosti Protokolu žalovaného číslo IZA-05-18.2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2013 z dôvodu, že žaloba bola v tejto časti podaná oneskorene. Po doručení Dodatku číslo 1 nepodal žalobca správnu žalobu, podal sťažnosť podľa zákona číslo 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Vychádzajúc z petitu žaloby, žiadal žalobca zrušiť Protokol v znení jeho Dodatku číslo 1 a číslo 2, ale podľa obsahu žaloby namietal postup pri vydávaní Dodatku číslo 2 a samotnú zákonnosť Dodatku číslo 2, pričom nenapádal žiadne iné závery z Protokolu ani Dodatku číslo 1. Predmetom rozhodnutia zostane preskúmanie zákonnosti v dodatku číslo 2 zo dňa 25.06.2013 k protokolu č. IZA-05-18.2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013. II. Voči uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/104/2013-124 zo dňa 25. júna 2014 podal žalobca odvolanie. Uviedol, že dňa 30.11.2012 o 9:30 hod. došlo v priestoroch žalobcu k úrazu R. M., ktorý pracoval pre žalobcu ako pridelený zamestnanec spoločnosti Prominne s.r.o. so sídlom v Žiline. O výsledkoch vyšetrovania príčin úrazu žalovaný spísal Protokol, ku ktorému sa vyjadril dňa 26.02.2013, o čom bol následne vyhotovený Dodatok k Protokolu číslo 1 zo dňa 07.03.2013. V nadväznosti na sťažnosť žalobcu proti postupu žalovaného pri prešetrovaní príčin úrazu žalovaný vykonal opätovné zisťovanie možnosti požitia alkoholu poškodeným pred úrazom. Žalovaný sa s výsledkami opätovného zisťovania prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného vysporiadal tak, že dňa 25.06.2013 zmenil Protokol v znení Dodatku číslo 1 Dodatkom číslo 2 k Protokolu. Po doručení Dodatku číslo 2 k Protokolu podal žalobca v dvojmesačnej lehote žalobu. Z dokumentov obsiahnutých v spise žalovaného vyplynulo, že záver o neprítomnosti alkoholu v krvi poškodeného v čase úrazu, bol založený len na lekárskej správe, pričom z neho nebolo zrejmé, v aký deň a v akom čase bola krv odobratá a či bola odobratá na zistenie alkoholu alebo aj na výskyt omamných a psychotropných látok. Závery protokolu o neprítomnosti alkoholu v krvi poškodeného v čase úrazu môžu mať pre žalobcu závažné dôsledky pri posudzovaní jeho zodpovednosti za úraz v prípadnom súdnom spore, ako aj pri ukladaní pokút. Podľa názoru žalobcu, právne posúdenie Dodatku číslo 2 ako samostatného rozhodnutia žalovaného nie je správne. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu je potrebné považovať za rozhodnutie, pretože autoritatívne zasahuje do právnej sféry kontrolovaného subjektu tým, že ukladá povinnosti, ktorých nesplnenie môže byť následne vynútené a môže viesť k uloženiu sankcie. Dodatok číslo 2 autoritatívne neukladá žalobcovi ani inému subjektu žiadne práva ani povinnosti, mení Protokol v časti týkajúcej sa zisťovania prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného, čím sa stáva súčasťou Protokolu. Z uvedeného dôvodu nemôže byť samostatným predmetom súdneho preskúmavania. Podľa jeho názoru, napadnuté uznesenie krajského súdu neobsahuje žiadne odôvodnenie, prečo má byť Dodatok číslo 2 považovaný za samostatné rozhodnutie, ktoré môže byť predmetom preskúmania súdom a preto je nepreskúmateľné. Dodatok číslo 2 k Protokolu môže byť predmetom súdneho preskúmavania výlučne ako súčasť rozhodnutia, ktorým je Protokol. Žiadny právny predpis neumožňuje súdu zrušiť na základe súdneho prieskumu iba časť rozhodnutia trpiaceho vadou a zvyšnú časť toho istého rozhodnutia ponechať v platnosti z dôvodu, že táto časť netrpí vadou, prípadne nebola napadnutá žalobou. Ak aj žalobca nenapadol žalobou ostatné závery protokolu a dodatku číslo 1, ale napadol výlučne záver o neprítomnosti alkoholu v krvi, vada tejto časti rozhodnutia postačuje na to, aby bolo zrušené celé rozhodnutie. Postup súdu, ktorým zrušil iba časť rozhodnutia by bolo v rozpore s právnymi predpismi. Zdôraznil, že rozhodnutie (Protokol) v tomto znení sa stalo právoplatným až doručením Dodatku číslo 2 žalobcovi. Protokol v znení jeho Dodatku číslo 2 bolo možné napadnúť žalobou na súde až odo dňa nasledujúceho po doručení Dodatku číslo 2. Záver súdu o oneskorenom podaní žaloby je teda nesprávny. Žalobca v závere svojho odvolania uviedol, že v prípade zrušenia Dodatku číslo 2 by neexistovala právna možnosť ako znovu doplniť protokol o relevantné zistenia týkajúce sa prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného, pričom zákon o inšpekcii neumožňuje, aby sa protokol doplnil ďalším dodatkom po tom, čo bol vydaný Dodatok číslo 1. Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. III. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 244 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (ods. 1). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu") (ods. 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3). Podľa § 247 OSP sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (ods. 1). Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2). Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (ods. 3). V danom prípade žiadal žalobca preskúmať Protokol, ako aj postup žalovaného, ktorého výsledkom bolo vydanie Protokolu a jeho dodatkov a uloženie určitej povinnosti, ktorý je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v zmysle ustálenej súdnej praxe. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon) je inšpekcia práce dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, ako aj vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušovanie. Podľa § 3 zákona štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej správy, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá a ods. 3 písm. b) zákona, inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. (3) Inšpektorát práce b)vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. Podľa § 13 ods. 2 zákona, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. Podľa § 14 ods. 1 až 5 zákona, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. (2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. (3) Inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. (4) Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo ho podpísať; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole. (5) Jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe tohto zamestnanca, ak o to požiada. V záujme zabezpečenia objektivity inšpekcie práce a právnej istoty dozorovaných subjektov inšpektor práce umožní po vyhotovení protokolu o výsledku inšpekcie práce zamestnávateľovi, prípadne poverenému zamestnancovi, alebo podnikajúcej fyzickej osobe, aby sa oboznámili s protokolom o výsledku inšpekcie práce a vyjadrili sa k nemu (ústne alebo písomne). Ak sa dozorovaný subjekt dodatočne v stanovenej lehote písomne vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným v protokole o výsledku inšpekcie práce, inšpektor práce je povinný vypracovať dodatok k protokolu. Obsahom dodatku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou protokolu, je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia. Zákonodarca v príslušných ustanoveniach právneho predpisu explicitne neurčil deň, kedy sa považuje protokol o výsledku inšpekcie práce za prerokovaný. Podľa gramatického významu sa pod termínom „prerokovanie“, rozumie prediskutovanie určitých záležitostí. Jedná sa o konanie nie jedného ale viacerých subjektov, ktoré si v rámci prerokovania vyjasňujú určité okruhy problémov a vyjadrujú vlastné názory na vec. Prerokovanie je ukončené, keď už žiadna zo zúčastnených strán nemá ďalšie pripomienky. Obvykle sa k prerokovaniu protokolu (napr. v rámci daňového konania a pod.) pristupuje na ústnom pojednávaní, v rámci ktorého si zúčastnené strany vysvetlia vzájomné názory a postoje. Prerokovanie je ukončené, keď už nie sú vznesené žiadne ďalšie návrhy, pripomienky. Žalovaný za účelom prerokovania protokolu nenariadil ústne pojednávanie, ale zvolil písomnú formu. V posudzovanej veci bolo, podľa názoru odvolacieho súdu, pre účely plynutia procesných lehôt, prerokovanie ukončené posledným úkonom žalovaného, týkajúceho sa protokolu o výsledku inšpekcie, a to vypracovaním Dodatku číslo 2, konkrétne dňom oboznámenia sa žalobcu s obsahom tohto Dodatku. Vypracovaním protokolu žalovaný reagoval na stanovisko žalobcu k zisteniam obsiahnutým v protokole a doplnil ho, čím sa dodatok stal jeho súčasťou. Posledné, záverečné stanovisko správneho orgánu ku všetkým vzneseným pripomienkam žalobcu k protokolu, podaných písomnou formou, vyplýva teda z protokolu, vrátane oboch jeho dodatkov. Súd vzal pri ustálení dátumu prerokovania protokolu do úvahy ustálenú súdnu prax vyjadrenú v princípe, podľa ktorého nepresnosť a neurčitosť právneho predpisu, nemôže byť na ťarchu účastníkom konania. Z obsahu spisu súd zistil, že Dodatok číslo 2 k Protokolu číslo IZA-05-18.2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013 bol vypracovaný dňa 25.06.2013 a následne doručený žalobcovi. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že Dodatok č. 2 prevzal žalobca dňa 27.06.2013 a týmto dňom sa pre neho stáli známymi všetky zistenia a stanoviská vyplývajúce z kontroly správneho orgánu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa teda dňom konečného prerokovania protokolu stal deň 27.06.2013 a od tohto dátumu je potrebné počítať lehotu stanovenú v ust. § 250b ods. 1 O.s.p. pre podanie žaloby, keďže osobitný predpis inú úpravu neobsahuje. V prípade iného výkladu by mohlo dôjsť k odopretiu práv žalobcu na prístup súdu a spravodlivé súdne konanie. Krajský súd v Žiline nepostupoval správne, keď odčlenil na samostatné preskúmanie časť protokolu č. IZA-05-18.2.2/P-J2-13, a to jeho Dodatok č. 2. Takéto odčlenenie neprichádza do úvahy, pretože v zmysle zákona (§14 ods. 3) je dodatok k protokolu jeho súčasťou. Z uvedeného vyplýva, len samotné skúmanie zákonnosti Dodatku č. 2 bez súčasného skúmania zákonnosti protokolu ako celku (vrátane dodatkov) nezodpovedá zákonnej úprave. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/104/2013-124 zo dňa 25. júna 2014 podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní bude Krajský súd v Žiline postupovať vo vyššie naznačenom smere, pristúpi k preskúmaniu zákonnosti Protokolu číslo IZA-05-18.2.2/P-J2-13 zo dňa 13.02.2013 vrátane oboch jeho dodatkov, ako i zákonnosti postupu žalovaného a rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.