Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 9So/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200781 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014200781.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Q. D., bytom Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaniach navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 09. októbra 2014, č. k. 25Sd/188/2014-25, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 09. októbra 2014, č. k. 25Sd/188/2014-25, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : Krajský súd rozsudkom z 09. októbra 2014, č. k. 25Sd/188/2014-25, podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie odporkyne číslo XY z 12. mája 2014 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím číslo XY z 12. mája 2014 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), § 112 ods. 3 a 6, § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon „č. 461/2003 Z.z.“) znížila starobný dôchodok navrhovateľa od 16. júna 2014 na sumu 184,70 € mesačne. Navrhovateľ v návrhu na jeho preskúmanie namietol správnosť posúdenia jeho dôchodkových nárokov. Nesúhlasil s dátumom priznania starobného dôchodku a krátením výšky vypočítaného starobného dôchodku s použitím článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 považoval za nezákonné. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku poukázala na to, že navrhovateľ získal najmenej 20 rokov doby služby v I. kategórii funkcií a preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením veku 55 rokov, t.j. XX.XX.XXXX.. Po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol navrhovateľ nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a preto nie je možné aplikovať § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Taktiež poukázala na potrebu použitia článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že navrhovateľ splnil podmienku odpracovania 20 rokov v I. pracovnej kategórii pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom dovŕšenia 55 rokov veku podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. a že navrhovateľ nevykonával službu policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.; nesplnil podmienky pre nárok na výsluhový dôchodok ani podľa § 38, ani podľa § 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., má nárok iba na výsluhový príspevok podľa § 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Zb. Nevzťahuje sa preto na neho ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01. júla 2003 (v znení zákona č. 222/2003 Z.z.). Krajský súd rozhodnutie odporkyne zrušil, keďže dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom. Uložil odporkyni rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok v zmysle uvedeného právneho názoru súdu. Rozsudok krajského súdu napadli včas podanými odvolaniami navrhovateľ i odporkyňa. Navrhovateľ namietal, že súd nevykonal potrebné dôkazy, ktoré navrhol súdu, a tiež namietol nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa pre jeho nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil, ale aby v odôvodnení právne zdôvodnil nemožnosť uplatnenia článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 pre krátenie výšky jeho starobného dôchodku. Odporkyňa vo svojom odvolaní namietala, že krajský súd rozhodol vo veci na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím z 03. decembra 2010 priznaný starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom mu nebola zohľadnená doba jeho služby príslušníka ZVJS SR. Neformálnou žiadosťou zo dňa 18. septembra 2014 navrhovateľ požiadal o prehodnotenie jeho starobného dôchodku aj so zohľadnením doby služby a odporkyňa napadnutým rozhodnutím jeho žiadosti vyhovela. Zdôraznila, že ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.07.2003, nebolo v konaní o starobnom dôchodku navrhovateľa aplikované. „Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z.z. výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Výpočet starobného dôchodku so zohľadnením doby služby navrhovateľa odporkyňa vykonala v súlade s rozhodnutím č. 55 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, podľa ktorého zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, a to od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Na určenie výšky starobného dôchodku je potrebné, a do doby dôchodkového poistenia, započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok tak, ako je uvedené v čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Z čl. 33 Dohovoru podľa názoru najvyššieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok). Keďže suma doteraz vyplácaného starobného dôchodku navrhovateľa bola vyššia ako suma starobného dôchodku vypočítaného preskúmavaným rozhodnutím po zohľadnení doby služby, bol starobný dôchodok navrhovateľa znížený od 16. júna 2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už dávka vyplatila. Vzhľadom na uvedené odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie číslo XY z 12. mája 2014 odporkyne ako vecne správne potvrdil. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 01. júlom 2016), sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť a vzhľadom na odvolanie odporkyne nie sú splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu rozsudku súdu prvého stupňa. Právo podať odvolanie prislúcha len tomu účastníkovi konania, ktorému nebolo rozsudkom súdu prvého stupňa vyhovené v celom rozsahu. Napadnutým rozsudkom z 09. októbra 2014, č.k. 25Sd/188/2014-25, krajský súd vyhovel navrhovateľovi v celom rozsahu tým, že zrušil rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Keďže v konaní pred súdom prvého stupňa bol navrhovateľ úspešný, nie je osobou oprávnenou podať odvolanie, preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ním podané odvolanie odmietol. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na ustanovenie § 202 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Krajský súd sa citovaným ustanovením náležite neriadil. V odôvodnení rozsudku uviedol len obsah opravného prostriedku, obsah vyjadrenia odporkyne a obsah prednesov účastníkov na pojednávaní vo veci a iba skonštatoval, že navrhovateľ „nesplnil podmienky pre nárok na výsluhový dôchodok ani podľa § 38, ani podľa § 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., má nárok iba na výsluhový príspevok podľa § 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Zb. Nevzťahuje sa preto na neho ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01. júla 2003 (v znení zákona č. 222/2003 Z. z.).“ Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu a vyvodzuje právne závery. V odôvodnení rozsudku súd musí uviesť nielen podstatný obsah prednesov (podaní) účastníkov konania. Je povinný stručne a jasne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri posudzovaní súladu preskúmavaného rozhodnutia so zákonom spravoval, ako posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nevyplýva, v čom konkrétne vidí nesprávnosť rozhodnutia odporkyne, keďže v preskúmavanom rozhodnutí odporkyňa nedôvodila ustanovením § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku je okolnosťou, ktorá bráni účastníkovi konania riadne konať pred súdom a namietať konkrétne dôvody, pre ktoré považuje právne posúdenie veci súdom za nesprávne. Odvolací súd nie je oprávnený nahrádzať chýbajúcu právnu úvahu súdu prvého stupňa, keďže takým postupom by sa účastníkom konania odňalo právo na prejednanie veci v dvojinštančom súdnom konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova, vyporiada sa s námietkami navrhovateľa vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu a jeho odôvodneniu a znova o návrhu rozhodne. Nové rozhodnutie vo veci riadne odôvodní (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.