Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 9So/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200428 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7014200428.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa T. A., bytom D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 17. septembra 2014, č. k. 8Sd/24/2014-65, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17. septembra 2014, č. k. 8Sd/24/2014-65, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XY z 20. decembra 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd rozsudkom zo 17. septembra 2014, č. k. 8Sd/24/2014-65, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XY z 20. decembra 2013 a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom preskúmania bolo rozhodnutie odporkyne z 20. decembra 2013, ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením, že podľa odborného posudku o invalidite (ďalej len „posudok“) posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov z 12.11.2013 je navrhovateľ naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Krajský súd vychádzal zo záverov tohto posudku, ako aj posudkov posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky a ústredia z 11.02.2014, 31.03.2014 a 09.07.2014, v ktorom sa posudkový lekár ústredia vyjadril aj k tvrdeniam navrhovateľa. Posudkoví lekári zhodne konštatovali, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú epileptické záchvaty, ktoré podľa kapitoly VI., odd. A, položky 4, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. spôsobujú 40%-nú mieru poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, určenú na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia 30-40%. Navrhovateľ trpí aj duševnými poruchami a poruchami správania spôsobenými užívaním alkoholu a za uvedené iné zdravotné postihnutie (kapitola V., položka 7, písm. b/ prílohy č. 4 zákona) mu bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 5% na celkových 45%. Krajský súd poukázal na to, že k Alzheimerovej chorobe, ktorou navrhovateľ údajne trpí, sa žiadny lekár v predložených odborných lekárskych správach nevyjadril. Krajský súd po preskúmaní posudkov, dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia zdravia navrhovateľa, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, ktorí zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení. Navrhovateľ v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, v ktorých odôvodnili, prečo je navrhovateľ naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil. Navrhovateľ napadol rozsudok krajského súdu včas podaným odvolaním. Namietal nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, keď podľa jeho názoru lekárske správy z neurologickej ambulancie hodnoverne preukazujú, že trpí Alzheimerovou chorobou a považoval za absurdnú požiadavku na nové vyšetrenia. Taktiež považoval za nesprávny záver posudkových lekárov, že jeho psychické problémy sú dôsledkom nadmerného užívania alkoholu, napriek tomu, že od roku 2001 alkoholické nápoje nadmerne nepožíva. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Predmetom konania bolo rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku. Navrhovateľ namietal nesprávne posúdenie jeho zdravotného stavu a s tým spojeného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu rozporného hodnotenia jeho zdravotného stavu zo strany odborných a posudkových lekárov. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 3, 4 a 5 zákona). Navrhovateľ v konaní pred krajským súdom založil do spisu okrem iných aj lekárske správy z neurologického vyšetrenia z 22.03.2013 a 22.04.2013, v ktorých sú uvedené diagnózy G40 (epilepsia) a G30 (Alzheimerova choroba), resp. G40.9 (nešpecifikovaná epilepsia) a G30.9 (nešpecifikovaná Alzheimerova choroba). Krajský súd nariadil doplniť dokazovanie stanoviskom posudkového lekára k tvrdeniam navrhovateľa. Posudkový lekár ústredia, vysunuté pracovisko Košice, v lekárskej správe z 09. júla 2014 síce poukázal na to, že zatriedenie epilepsie ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia so stanovením 45% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je neprimerané a podľa doložených lekárskych nálezov nadhodnotené, avšak v závere správy konštatoval, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa pôvodné zhodnotenie percentuálnej miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudku z 31.03.2014 je správne a nie je dôvod ho meniť. K diagnóze Alzheimerovej choroby sa nevyjadril. Uvedené lekárske nálezy sa nachádzali v posudkovej dokumentácii aj pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľa 12.11.2013 a 31.03.2014. Podľa názoru krajského súdu posudkoví lekári dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľa stanovená v rozsahu 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odvolací súd sa však s týmto záverom krajského súdu nestotožnil. V obsahu lekárskej správy z 09. júla 2014 je rozpor v hodnotení, keď na jednej starne posudkový lekár ústredia považuje percentuálne stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa za nadhodnotené, avšak v závere konštatuje, že posúdenie zdravotného stavu je správne a nie je dôvod ho meniť. Taktiež sa posudkoví lekári pobočky ani ústredia žiadnym spôsobom nevyjadrili k namietanej diagnóze Alzheimerovej choroby v predložených lekárskych nálezoch a ani si nevyžiadali podrobnejšie lekárske vyšetrenia. Uvedené okolnosti podľa názoru odvolacieho súdu vyvolávajú potrebu opätovného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa, a miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom navrhovateľ je sám povinný na vyžiadanie predložiť všetky podklady - lekárske nálezy, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie jeho zdravotného stavu (z predložených nálezov nevyplýva kedy a na základe akého vyšetrenia bola navrhovateľovi Alzheimerova choroba diagnostikovaná), ako aj podrobiť sa príslušným vyšetreniam. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak poistenec odmietne vyšetrenie potrebné na preukázanie závažnosti jeho zdravotného stavu, sám sa tak zbavuje možnosti preukázať svoje tvrdenie, že jeho zdravotný stav je nepriaznivý v takom rozsahu, že nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere ako bolo posudkovými lekármi stanovené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie vydala na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Rozsudok krajského súdu preto zmenil, napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 a § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude podľa § 196 ods. 3 zákona doplniť dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa znalcami z odboru neurológie a psychiatrie, ktorí posúdia percentuálnu mieru poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s § 71 ods. 3 až 8 zákona v spojení s jeho prílohou č. 4 a podrobne zdôvodnia, či a v ktorom období išlo u navrhovateľa o epilepsiu a či a odkedy je navrhovateľovi diagnostikovaná Alzheimerova choroba, aká je jej liečba a vývoj, tiež či poruchy psychiky a správania sú u navrhovateľa spôsobené užívaním alkoholu alebo z iných príčin. Až na tomto základe odporkyňa vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležité odôvodní. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, lebo úspešný navrhovateľ náhradu trov neuplatnil a odporkyni náhrada trov zo zákona nepatrí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.