Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 8Sžo/62/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200537 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2013200537.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: TIP travel a.s., Teplická 74, Piešťany 921 01, IČO: 36 250 791, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Klieštenec, advokát so sídlom ul. M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SK/0298/99/2013 zo dňa 06.06.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/71/2013-79 zo dňa 11.12.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/71/2013-79 zo dňa 11. decembra 2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 14S/71/2013-79 zo dňa 11.12.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 70 eur ako aj trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 592,88 eura. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko vo výroku rozhodnutia o správnom delikte nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia. Zo zmeňujúceho rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako rozhodol žalovaný o výroku týkajúceho sa porušenia povinnosti zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie v zmysle § 4 ods. 1 písm. h/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o ochrane spotrebiteľa“), keď práve tento výrok uvedený v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu obsahoval aj popis kontrolou zistených nedostatkov a skutočností, na základe ktorých bola žalobcovi uložená pokuta. Pokiaľ ide o ďalší výrok prvostupňového správneho orgánu, týkajúceho sa zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepresných, nejasných a dvojzmyselných údajov o nákupných podmienkach poskytovanej služby v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, tak tento bol zo strany žalovaného v rámci odvolacieho správneho konania vypustený, keď aj v tejto časti výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu bolo identifikovateľné skutkové vymedzenie správneho deliktu. V dôsledku absencie tejto špecifikácie správneho deliktu je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, pričom nespreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Taktiež aj ďalší výrok žalovaného, týkajúci sa porušenie zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o nákupných podmienkach poskytovanej služby v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ..... nahradený znením zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o vlastnosti poskytovanej služby v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ..... je treba považovať za neurčitý a neúplný. Výrok rozhodnutia pritom predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania, pričom túto zásadu musí rešpektovať aj odvolací správny orgán, a to najmä v prípade, ak mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,NS SR“, ,,najvyšší súd“ alebo ,,odvolací súd“) sp. zn. 5Sž/106/2001), k čomu v danom prípade nedošlo. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom poukázal, že v správnom konaní sa uplatňuje zásada jednotnosti konania, v zmysle ktorej celé správne konanie tvorí jediný celok od svojho začatia až po jeho právoplatné ukončenie. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní nemožno posudzovať izolovane (individuálne), keďže sa jedná o rozhodnutia v tej istej veci, ale ich treba vykladať v ich vzájomnej súvislosti. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave v plnom rozsahu spĺňa všetky náležitosti výroku rozhodnutia, a teda sú v ňom presne špecifikované skutky s uvedením miesta, času a spôsobu ich spáchania spolu s právnym vyhodnotením. Žalovaný zastáva názor, že výrok napadnutého rozhodnutia logicky a vecne nadväzuje na výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, kde žalovaný spôsobom nevylučujúcim pochybnosti vyslovil, že napadnuté rozhodnutie mení vo výroku ako aj v príslušnej časti odôvodnenia tak, že konkretizoval jednotlivé časti výroku napadnutého rozhodnutia a spôsob ich vykonanej zmeny. Napadnutý výrok obsahuje aj celkové zhrnutie zistených porušení zákona žalobcom, za ktoré mu bola žalovaným uložená peňažná pokuta, kde sa nachádzajú vymenované jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, vrátane § 4 ods. 1 písm. h/ cit. zákona, ktorého obsah a rozsah nebol v odvolacom konaní predmetom vykonania žiadnych zmien, a ktoré toto porušenie obsahuje výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. P/272/2/2012 zo dňa 27.03.2013 spolu s popisom skutku. Ďalej žalovaný poukázal na obsah odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, v ktorom je podľa neho chronologicky a jasne uvedený priebeh daného správneho konania, obsahujúci na str. 4 posledný odsek, taktiež odôvodnenie vykonanej zmeny (výroku) rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa odvolacím správnym orgánom, z ktorého je nepochybné, čoho sa predmetná zmena týkala a z akého dôvodu k nej bolo pristúpené. Z daného odôvodnenia je tiež nepochybné, na aké skutočnosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí už neprihliadal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia taktiež obsahuje vyčerpávajúci opis zistení, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného ako aj opis skutkov, ktoré boli predmetom postihu žalobcu (str. 5 posledný odsek a násl.; str. 9 posledný odsek s pokračovaním na str. 10) spolu s ich vyhodnotením (právnym posúdením). Žalovaný zdôraznil, že argumentácia odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s výrokovou časťou rozhodnutia žalovaného, je s ňou v súlade, a teda nie je pre účastníka konania nezrozumiteľnou. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžd/26/2011. Žalovaný má za to, že výrok rozhodnutia č. SK/0298/99/2013 zo dňa 06.06.2013 vzhľadom na vyššie uvedené bol vecne správny, dostatočne určitý, nevzbudzujúci pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania, z ktorého bolo zrejmé, ako odvolací orgán rozhodol vo veci odvolania žalobcu voči rozhodnutiu č. P/272/2/2012 zo dňa 27.03.2013, a teda v súlade s príslušným zákonom, preto dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného č. SK/0298/99/2013 zo dňa 06.06.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie tu nebol. Žalovaný v tejto súvislosti navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/71/2013-79 zo dňa 11.12.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. Podľa § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len ,,správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril aj pripojený administratívny spis žalovaného, najvyšší súd zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. P/272/2/2012 zo dňa 27.03.2013 na základe kontroly vykonanej v dňoch 03.07.2012, 31.07.2012 a 09.08.2012 v prevádzkarni žalobcu TIP travel a.s., Teplická 74, Piešťany a v dňoch 18.06.2012 - 28.06.2012 priamym zisťovaním na mieste samom v destinácii - Tunisko, Djerba, hotel Alkantara Thalassa 5* (Almapura) pre porušenie povinnosti predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie v zmysle § 4 ods. 1 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 741i zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, nakoľko predávajúci, ako poskytovateľ služieb cestovného ruchu nezabezpečil objednávateľom zájazdu Tunisko Djerba, hotel Alkantara Thalassa 5* (Almapura), konanom v termíne 07.06.2012-18.06.2012 a 18.06-28.06.2012, poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie - na pláži prislúchajúcej predmetnému hotelu sa miestami nachádzal trus od tiav, koní a somára a pri vstupe do mora sa nachádzali naplavené riasy a morské trávy, ktorých čistenie prebiehalo priebežne „ťažkými stavebnými strojmi" a traktorom aj v čase aktívneho využívania pláže dovolenkármi, vrátane malých deti, kopy naplavených rias a morských tráv boli odvážané na okraj areálu, odkiaľ sa z hnijúcej masy šíril zápach, v jedálni sa v čase podávania a konzumácie jedál voľne pohybovali mačky a lietali vtáci a viaceré ležadlá na pláži prislúchajúce hotelu boli poškodené; pre porušenie zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepresných, nejasných a dvojzmyselných údajov o nákupných podmienkach poskytovanej služby v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa - napriek zistenej skutočnosti a potvrdenej následne dodatkom č. 5 k hlavnému katalógu CK TIP travel a.s. a TATRATOUR, a.s. LETO 2012 zo dňa 25.06.2012 - naďalej žalobca uvádzal názov hotela Almapura v uzatvorenej Zmluve o obstaraní zájazdu č. 008/000504 zo dňa 09.08.2012, ktorá je potvrdením záväzkového vzťahu - spotrebiteľ tak dostáva potvrdenie o kúpe zájazdu v hoteli, ktorý v danej destinácii v čase jeho pobytu neexistuje. Predmetný názov uvádza aj na vouchery, t. j. pobytovom poukaze, na základe ktorého je oprávnený klient čerpať zmluvne dojednané služby a ktorým sa preukazuje v príslušnom hoteli, uvádzaním nepravdivých údajov o nákupných podmienkach poskytovanej služby v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa - pri popise pobytového zájazdu Tunisko Djerba, hotel Alkantara Thalassa 5* (Almapura) v katalógu CK TIP travel a.s. a TATRATOUR, a.s. LETO 2012, ako aj na internetovej stránke www.tiptravel.sk, je prezentovaná „krásna pláž“ v spojení s propagáciou ,,atraktívny dovolenkový areál, uspokojí tento hotel aj náročných klientov všetkých vekových kategórií, vrátane rodín s deťmi“, čo bolo v rozpore so skutočnosťou, vzhľadom k polohe hotela v zálive v juhovýchodnej časti ostrova a vplyvu morských prúdov a k zistenému stavu na mieste - nepretržitý výskyt naplavenín rias a morskej trávy; pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ cit. zákona predávajúci pri ponuke zájazdu Tunisko Djerba, hotel Alkantara Thalassa 5* (Almapura) postupoval v rozpore požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, čím podstatne narušil ekonomické správanie spotrebiteľov vo vzťahu k poskytovanej službe, čo malo za následok značné ovplyvnenie schopnosti spotrebiteľov urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobili, nakoľko poskytoval spotrebiteľom, inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie, ako potenciálnym účastníkom zájazdu v termíne 18.06.-28.06.2012, nepravdivé informácie o názve hotela, t. j. o podstatnej náležitostí zmluvy (pri dodržaní zásad odbornej starostlivosti v danom čase vedieť mal a mohol, že deklarovaný názov hotela nezodpovedá skutočnosti), ako aj o kvalite pláže pri hoteli a poskytovaných služieb - v oficiálnom vyhlásení CK zo dňa 11.06.2012 k spolu TV Markíza, odvysielaného 09.06.2012, informuje obchodných partnerov i klientov, že hotel Almapura Thalassa & Spa spĺňa popis uvedený v katalógu, naplavené riasy, ako dôsledok predchádzajúceho búrkového počasia boli odstránené, individuálne nedostatky pri ubytovaní boli odstránené a hotel poskytuje služby zodpovedajúce svojej triede - pričom stav pláže - denné naplaveniny rias a morskej trávy a vadne poskytovaných služieb (prítomnosť mačiek v areáli - v jedálni, pri bazéne, poškodené ležadlá - t. j. vady reklamované dovolenkármi z turnusu 07.06.-18.06.2012) stále pretrvával uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 12 000 eur. Uvedeným konaním žalobcu došlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. h/, § 5 ods. 1 a k naplneniu nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ cit. zákona a teda k porušeniu § 7 ods. 1 cit. zákona. Žalovaný, na základe podaného odvolania žalobcom, postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku vo výroku ako aj v príslušnej časti odôvodnenia zmenil prvostupňové správne rozhodnutie č. P/272/2/2012 zo dňa 27.03.2013, a to v časti porušenia zákazu nekalých obchodných praktík porušenie znie: zákazu použitia nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ cit. zákona; predávajúci pri ponuke zájazdu Tunisko Djerba, hotel Alkantara Thalassa 5* (Almapura) postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, čím podstatne narušil ekonomické správanie spotrebiteľov vo vzťahu k poskytovanej službe, čo malo za následok značné ovplyvnenie schopnosti spotrebiteľov urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobili, nakoľko poskytoval spotrebiteľom, ako potenciálnym účastníkom zájazdu v termíne 18.06.-28.06.2012, nepravdivé informácie o kvalite pláže pri hoteli a poskytovaných služieb - v oficiálnom vyhlásení CK (cestovnej kancelárie) zo dňa 11.06.2012 k spolu TV Markíza, odvysielaného 09.06.2012, informuje obchodných partnerov i klientov, že hotel Almapura Thalassa & Spa spĺňa popis uvedený v katalógu, naplavené riasy, ako dôsledok predchádzajúceho búrkového počasia boli odstránené, individuálne nedostatky pri ubytovaní boli odstránené a hotel poskytuje služby zodpovedajúce svojej triede - pričom stav pláže (denné naplaveniny rias a morskej trávy) a vadne poskytovaných služieb (prítomnosť mačiek v areáli - v jedálni pri bazéne, poškodené ležadlá - t. j. vady reklamované dovolenkármi z turnusu 07.06-18.06.2012) aj v čase druhého turnusu v dňoch 18.06.-28.06.2012 stále pretrvával; a pri porušení zákazu klamať spotrebiteľa vypustil časť: zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepresných, nejasných a dvojzmyselných údajov o nákupných podmienkach poskytovanej služby v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko pri kontrole vykonanej v dňoch 03.07.2012, 31.07.2012 a 09.08.2012 v prevádzkami účastníka konania TIP travel a.s., Teplická 74, Piešťany a v dňoch 18.06.2012 - 28.06.2012 priamym zisťovaním na mieste v destinácii Tunisko Djerba, hotel Almapura 5*, na základe zmluvy o obstaraní zájazdu č. 16640221 zo dňa 13.06.2012, vykonaným inšpektormi Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj bolo zistené, že účastník konania uvádzal nepresné, nejasné a dvojzmyselné údaje o nákupných podmienkach poskytovanej služby pobytový zájazd - Tunisko Djerba, hotel Alkantara Thalassa 5* (Almapura) - napriek zistenej skutočnosti a následne potvrdenej dodatkom č. 5 „ku katalógu CK TIP travel a.s. a TATRATOUR, a.s. LETO 2012“ zo dňa 25.06.2012, účastník konania naďalej v zmluve o obstaraní zájazdu č. 008/000504, uzatvorenej dňa 09.08.2012, uvádzal názov hotela Almapura, spotrebiteľ obdržal potvrdenie o zaplatení ceny zájazdu v hoteli, ktorý v danej destinácii v čase jeho pobytu neexistoval. Predmetný názov hotela bol uvádzaný aj na vouchery - účastnícky poukaz: 008/000504, vystavený dňa 08.08.2012, na základe ktorého bol klient oprávnený čerpať zmluvne dojednané služby a ktorým sa preukazoval v príslušnom hoteli; a zároveň pri porušení zákazu klamať spotrebiteľa znenie: zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o nákupných podmienkach poskytovanej služby v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa...., nahradil znením: zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o vlastnosti poskytovanej služby v zmysle § 5 ods. l zákona o ochrane spotrebiteľa ... . Za porušenie § 4 ods. 1 písm. h/, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o ochrane spotrebiteľa uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 cit. zákona peňažnú pokutu vo výške 10 500 eur. K zníženiu uloženej pokuty žalovaný pristúpil po tom, čo prihliadol na argumentáciu žalobcu v tom zmysle, že tento sa snažil získať potvrdenie od jeho zmluvného partnera a zohľadnil, že vzhľadom na krátkosť času nový názov nebol zahrnutý už do vyhlásenia zo dňa 11.06.2012. Názov hotela bol zmenený až na základe dodatku ku katalógu č. 5 zo dňa 25.06.2012. Z tohto dôvodu žalovaný neprihliadol na porušenie zákazu nekalej obchodnej praktiky v časti nesprávne uvedeného názvu hotela. V prejednávanej veci predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného číslo: SK/0298/99/2013 zo dňa 06.06.2013, ktorým zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave č. P/272/2/2012 zo dňa 27.03.2013, ktorým tento podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona NR SR č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v súlade s § 46 správneho poriadku uložil žalobcovi pre porušenie ustanovení § 4 ods. 1 písm. h/, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o ochrane spotrebiteľa podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 12 000 eur. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, nakoľko sa v ňom určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok obsahuje rozhodnutie veci, a teda je jadrom celého rozhodnutia. Navyše len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozsudok NS SR zo dňa 30.09.1998, sp. zn. 5Sž/66/98, z ktorého vyplýva, že „Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu.“ Z výroku rozhodnutia o odvolaní teda musí byť zrejmé, ktorú z možných alternatív rozhodnutia odvolací orgán zvolil, prípadne v akom rozsahu. Nedodržanie tejto požiadavky spôsobuje totiž nejasnosť, nezrozumiteľnosť, prípadne nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V konkrétnom prípade žalovaný správny orgán uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti nerešpektoval. Najvyšší súd podrobil prieskumu v prvom rade výrokovú časť napadnutého rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v časti výroku je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Pod týmto pojmom je potrebné rozumieť aj vo svetle konštantnej judikatúry najvyššieho súdu také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť (napríklad uznesenie sp. zn. 6Sžf/1/2009 zo dňa 24.11.2010, rozsudok sp. zn. 4Sžo/68/2010 zo dňa 28.06.2011, prípadne rozsudok sp. zn. 5Sž/135/02). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný správny orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku pristúpil k zmene v poradí tretej výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia vzťahujúcej sa k porušeniu zákazu nekalých obchodných praktík a z druhej výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia vzťahujúcej sa k porušeniu zákazu klamať spotrebiteľa vypustil časť výroku bližšie špecifikovanú v napadnutom rozhodnutí. Z takto formulovaného výroku však nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s prvou výrokovou časťou prvostupňového správneho rozhodnutia vzťahujúcou sa k porušeniu povinnosti predávajúceho, keď z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že aj táto časť bola napadnutá odvolaním. Žalovaný tak v napadnutom rozhodnutí nerozhodol o celom predmete konania. Najvyšší súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž/139/2002, podľa ktorého „Pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán prvého stupňa. Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým vyriešením predmetu veci, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán.“ Vzhľadom na uvedené, bude preto potrebné, aby žalovaný v novom rozhodnutí odstránil nedostatky týkajúce sa výrokovej časti s poukazom na to, že požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu a to z dôvodu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov. Odvolací súd zaoberajúc sa námietkami vznesenými v podanom odvolaní a po ich vyhodnotení vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal najvyšší súd ako súd odvolací za to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/71/2013-79 zo dňa 11.12.2014 podľa § 219 ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 224 ods. 1 OSP. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ani mu nijaké v odvolacom konaní nevznikli a žalovanému zo zákona náhrada trov konania neprináleží. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.