KAUZIS.SK
RozsudokNajvyšší súd SR24. 1. 2017plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/28/2015 z 24. 1. 2017

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2017, sp. zn. 3Sžf/28/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6014200728.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/28/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200728
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014200728.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov
senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej
v právnej veci žalobcu: TALCO SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 009 849, Majerská cesta 49, Banská Bystrica,
právne zastúpený: Mgr. František Popper, advokát, SNP č. 2, Banská Bystrica, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/151436/2014/4985 zo dňa 21. marca 2014, konajúc
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/107/2014-51 zo dňa 5.
novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/107/2014-51 zo dňa 5. novembra 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/151436/2014/4985 zo dňa 21.03.2014, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601402/5/4158463/2013/Maje zo dňa
11.09.2013, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“)
žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2009 v sume
5.349.598,62 €. Správcovi dane sa napriek jeho úsiliu nepodarilo vykonať daňovú kontrolu za zdaňovacie
obdobie r. 2009 v šesťmesačnej ani v predĺženej lehote, a preto keď vyčerpal všetky možnosti na zistenie
základu dane vykonaním dokazovania, bol nútený použiť ustanovenia § 48 a § 49 Daňového poriadku
a určiť daň za zdaňovacie obdobie podľa pomôcok.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že z administratívnych spisov mal preukázanú skutočnosť, že
daňový subjekt si nesplnil pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností zákonnú povinnosť predložiť
k výkonu daňovej kontroly relevantné doklady za rok 2009 (I., II. a IV. štvrťrok 2009), ako aj
účtovnú závierku. Prvostupňový súd mal za dostatočne preukázané jednotlivé úkony správcu dane
smerujúce k zabezpečeniu týchto dokladov od daňového subjektu. Proces určovania dane podľa
pomôcok začal až dňa 10.09.2012.Teda správca dane poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor na
predloženie kompletných daňových a účtovných dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie 2009.
Z administratívneho spisu vyplýva, aké konkrétne úkony urobil správca dane v snahe vykonať daňovú



kontrolu za zdaňovacie obdobie 2009. Záverom súd prvého stupňa uviedol, že súd nenahrádza konanie
správneho orgánu, preto nemožno rozšíriť súdny prieskum nad prieskum podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p. nad rozsah prieskumu odvolacieho správneho orgánu. Prvostupňový súd preto nevyhodnotil
ďalšie žalobné námietky, ktoré presahujú rozsah zákonom vymedzeného súdneho prieskumu, t.j.
kontroly záveru odvolacieho orgánu o dodržaní zákonných podmienok správneho dane na použitie §
48 zákona č. 563/2009 Z.z.

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s § 74 ods. 5
Daňového poriadku, ak odvolací orgán skúmal dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48
Daňového poriadku, keďže odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok.
Nestotožnil s tvrdením žalobcu, že došlo k zneužitiu inštitútu určenia dane podľa pomôcok v snahe
zakryť neschopnosť správcu dane vykonať daňovú kontrolu v zákonnej lehote a zákonným spôsobom.
Z administratívneho spisu vyplýva aké konkrétne úkony urobil správca dane v snahe vykonať daňovú
kontrolu za zdaňovacie obdobie 2009. Tvrdenia žalobcu v tomto smere sú účelové a nie významné pre
posúdenie správnosti postupu správcu dane v konaní. Jedinou relevantnou skutočnosťou je to, či boli
splnené zákonné podmienky na použitie určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 Daňového poriadku.
Krajský súd mal za to, že vzhľadom na postoj žalobcu, jeho nedostatočnú súčinnosť pri vykonávaní
daňovej kontroly, nereagovanie na výzvy správcu dane adekvátnym spôsobom a nepredloženie
požadovaných dokladov k daňovej kontrole, plne oprávňovalo správcu dane pristúpiť k určeniu dane
podľa pomôcok.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru
súd prvého stupňa pochybil, keď skonštatoval, že daňová kontrola bola v danom prípade ukončená
dňa 18.09.2012, t.j. dňom doručenia „Oznámenia o určení dane podľa pomôcok“, teda podľa § 46
ods. 9 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. Dátum ukončenia daňovej kontroly podľa názoru žalobcu
nemožno určiť podľa § 46 ods. 9 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z., lebo zákonodarca v ustanovení
§ 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. vyjadril vôľu, aby sa týmto prechodným ustanovením daňová
kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z.z. dokončila podľa ustanovení
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“). Žalobca ďalej namietal dodržanie
lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17, 18 zákona č. 511/1992 Zb. Namietal, že
krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe najmä
týkajúcimi sa otázky zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ako aj následného vyrubovacieho
konania. Ďalej namietal neodôvodnenosť prechodu správcu dane z riadnej daňovej kontroly, kde sa
základ dane aj daňová povinnosť daňového subjektu určuje dokazovaním na postup určenia základu
dane a daňovej povinnosti daňového subjektu podľa pomôcok. Poukázal na to, že súd prvého stupňa
sa s týmito námietkami nevysporiadal. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa pochybil, ak skúmal
len procesné podmienky dodržania zákonných podmienok na aplikáciu § 48 zákona č. 563/2009 Z.z. a
neskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane z pohľadu správnosti aplikácie § 48 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z.

III.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom
prvého stupňa a námietky žalobcu v odvolaní považuje za neopodstatnené.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).



Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových
orgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca v odvolacom konaní zopakoval svoje námietky voči
určovaniu dane podľa pomôcok, ktoré už uviedol v odvolacom konaní pred žalovaným. Žalovaný sa s
námietkami riadne vyrovnal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V prípade určovania dane podľa
pomôcok, ide o originárny, procesne nezávislý postup správcu dane, na ktorý sa aplikuje právna úprava
podľa času, kedy bol proces určovania dane podľa pomôcok daňovému subjektu oznámený. V danom
prípade oznámením o určovaní dane podľa pomôcok, vydaného správcom dane - Daňovým úradom
Banská Bystrica č. 9600403/5/2448676/2012/Maje zo dňa 06.09.2012 s tým, že sa týka dane z príjmov
právnickej osoby za rok 2009 z dôvodu, že nastali skutočnosti podľa § 48 ods. 1, písm. c) zákona č.
563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na začatie procesu určovania
dane podľa pomôcok za účinnosti Daňového poriadku sa tento proces v celom rozsahu spravuje
Daňovým poriadkom. Odvolací sú tu procesné pochybenie nezistil. Zákonný dôvod podľa § 48 ods.
1 písm. c) Daňového poriadku, spočívajúci v neumožnení vykonať daňovú kontrolu bol preukázaný
vypočutím konateľa žalobcu Lea Benkovského v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce
nad Parnou dňa 27.06.2012 pracovníkmi správcu dane, ktorý na otázku pod bodom č. 7, kde sa
nachádzajú účtovné doklady žalobcu za I., II. a IV. štvrťrok 2007 uviedol, že nevie, keďže bol 21.03.2009
zatknutý. Účtovné veci spadali pod ním splnomocnené osoby.

Na základe vykonaného procesu určovania dane podľa pomôcok (protokol č. 9601402/5/1343475/2013/
Maje zo dňa 10.04.2013 o určení dane podľa pomôcok), preukázaných zistení a vyhodnotenia
pripomienok vo vyrubovacom konaní (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601402/5/3492494/2013/
Maje zo dňa 19.07.2013, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601402/5/3759364/2013/Maje zo dňa
12.08.2013, úradný záznam č. 9601402/5/4020172/2013/Maje zo dňa 03.09.2013) bola určená daň
podľa pomôcok v sume 5 349 598,62 eura. Daň určená v protokole o určení dane podľa pomôcok v sume
5 411 034,16 eura bola vo vyrubovacom konaní znížená na sumu 5 349 598,62 eura, a to z dôvodu že
správca dane akceptoval námietky daňového subjektu a základ dane v sume 28 479 137,20 eura znížil
o daňové straty vykázané v zdaňovacích obdobiach 2004 - 2007 v celkovej sume 323 344,98 eura, t. j.
na sumu 28 155 782,22 eura. Z tohto základu dane bola určená daň v sume 5 349 598.62 eura (28 155
782,22 x 19%). Daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v tejto výške bola daňovému
subjektu vyrubená v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutím č. 9601402/5/4158463/2013/
Maje zo dňa 11.09.2013.

Proces určovania dane bol subsidiárnym spôsob zisťovania základu dane v dôsledku zavineného
nesplnenia povinností daňovým subjektom.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6014200728)

  1. 4. 11. 2014Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/107/2014 z 4. 11. 2014potvrdené
  2. 24. 1. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/28/2015 z 24. 1. 2017 (toto rozhodnutie)