Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/107/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200728 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200728.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: TALCO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 009 849, zastúpený advokátom: Mgr. František Popper, so sídlom SNP č. 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/151436/2014/4985 zo dňa 21. marca 2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej správca dane alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. 9601402/5/4158463/2013/Maj zo dňa 11.09.2013 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej Daňový poriadok alebo DP) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby (ďalej aj DzPPO) za zdaňovacie obdobie rok 2009 v sume 5.349.598,62 Eur. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica (ďalej FR SR alebo odvolací správny orgán) rozhodnutím č. 1100301/1/151436/2014/4985 zo dňa 21.03.2014 podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku nevyhovel odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane a uvedené rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa stotožnil s postupom správcu dane, ktorý zistil základ dane a určil daň podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, pretože daňový subjekt nepredložil ku kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 kompletné daňové a účtovné doklady a účtovnú závierku za účtovné obdobie 2009, v dôsledku čoho nebolo možné daň správne zistiť. Postup správcu dane považoval za súladný s ustanovením § 48 a § 49 Daňového poriadku. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok správca dane prihliadol tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené a uznal za daňové výdavky náklady v sume 1.499.378,50 Eur a na základe námietok žalobcu aj odpočet daňových strát vykázaných v zdaňovacích obdobiach 2004 - 2007 v celkovej sume 323.344,98 Eur. Konštatoval, že podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, keďže odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, vysporiadal sa žalovaný iba s tými námietkami žalobcu v odvolaní, ktoré sa týkali dodržania zákonných podmienok na použitie určenia dane podľa pomôcok. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/151436/2014/4985 zo dňa 21.03.2014, ktoré žiadal zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane č. 9601402/5/4158463/2013/Maj zo dňa 11.09.2013, z dôvodu, že tieto rozhodnutia sú nesprávne, nedôvodné a nezákonné a žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V žalobe namietal a uviedol najmä tieto skutočnosti: 1. Daňové orgány sa nevysporiadali s námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo Vyjadrení k protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa 10.05.2013 a vo Vyjadrení k stanovisku zo dňa 09.08.2013, čím žalovaný porušil základné zásady daňového konania (§ 3 ods. 2, 6 a 8 DP). 2. Žalobca aj naďalej trvá na všetkých pripomienkach a dôkazoch, ktoré predložil v správnom konaní a dôsledné vyporiadanie sa s nimi považuje za nevyhnutné na to, aby správca dane, resp. žalovaný, mohol správne zistiť základ dane a určiť daňovú povinnosť žalobcu. Na základe týchto pripomienok žalobca žiadal v odvolaní, aby žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane, ale nebolo mu vyhovené. V správnom konaní namietal najmä: - nesprávny, t.j. nezákonný postup pri výkone daňovej kontroly aj podľa nesprávneho predpisu (§ 165 ods. 4 Daňového poriadku), - nedodržanie zákonných podmienok na použitie určenia dane podľa pomôcok (§ 48 ods. 1 až 4 a § 49 ods. 1 až 3 Daňového poriadku), - zneužitie inštitútu určenia dane podľa pomôcok na zakrytie neschopnosti správcu dane vykonať daňovú kontrolu v zákonnej lehote a zákonným spôsobom, - nedodržanie postupu správcu dane podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, - nekompletné nepredloženie účtovných dokladov nebolo dôvodom na postup určenia dane podľa pomôcok, ale správca dane aj napriek tomu mohol vykonať dokazovanie vo veci, avšak tak nekonal a bol nečinný, - postup určenia dane podľa pomôcok nebolo v danom prípade zákonné uplatňovať podľa Daňového poriadku ale podľa zákona č. 511/1992 Zb., - vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-504/10 TANOARCH zo dňa 27.10.2011 je porovnávanie s inými konaniami a rozsudkami, resp. rozhodnutiami správcu dane a žalovaného neakceptovateľné, v rozpore s platnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, - neplatnosť právneho úkonu nie je pre uplatnenie odpočtu dane právne významná v zmysle rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/25/2011 Majdl zo dňa 13.09.2011 a nálezu Ústavného súdu SR č. I.ÚS/241/07-44 z 18.09.2008. 3. Podľa oznámenia o rozšírení daňovej kontroly č. 651/320/35090/2011/Maj zo dňa 25.10.2011 bola daňová kontrola dodržiavania zákona o účtovníctve rozšírená o zdaňovacie obdobie 2009. Od 24.10.2011 začala prebiehať aj daňová kontrola DzPPO za zdaňovacie obdobie 2008, takže obe kontroly prebiehali súčasne, pričom je treba rozlišovať úkony správcu dane, ktoré boli realizované v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie roka 2008, a ktoré za zdaňovacie obdobia roka 2009. Správca dane v období od 20.02.2012 do 06.09.2012 nevykonal takmer žiadne úkony, ktoré boli potrebné pre daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie roka 2009. Je nepreskúmateľné, ak žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza všetky úkony realizované v rámci oboch daňových kontrol a neuviedol konkrétne, ktoré úkony mali význam pre kontrolu za rok 2009, preto namietal záver žalovaného, že správca dane vykonával úkony dôležité pre daňovú kontrolu za rok 2009 priebežne. 4. Predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly za rok 2009 bolo nezákonné a nedôvodné, pričom žalovaný, ktorý povolil predĺženie lehoty, obhajuje nezákonný postup správcu dane. Správca dane bol nečinný, predĺženie lehoty bolo treba zdôvodniť úkonmi, ktoré spôsobili dôvodnosť žiadosti o predĺženie lehoty zo strany správcu dane. Správca dane bol povinný podľa § 15 ods. 18 zákona o správe daní a poplatkov písomne upovedomiť žalobcu o predĺžení lehoty podľa odseku 17, vrátane uvedenia dôvodov, čo správca dane neuviedol a tým sa stalo preukázanie dôvodnosti predĺženia lehoty nepreskúmateľným. Preto je nezákonná aj predmetná daňová kontrola a protokol z takejto kontroly je dôkazným prostriedkom získaným v rozpore so zákonom, teda má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, na ktorý nemožno prihliadať. Poukázal na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 26.09.2010. 5. Žalovaný svojimi rozhodnutiami zrušil v minulosti rozhodnutia správcu dane o uložení sankcií práve z toho dôvodu, že akceptoval námietky žalobcu o nezákonnosti daňovej kontroly k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobia 2008 a 2009. 6. Žalovaný nepostupoval správne, ak sa v odvolacom konaní vysporiadal iba s námietkami žalobcu v odvolaní týkajúcimi sa dodržania zákonných podmienok pre použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok a námietkami, ktoré smerujú proti samotnému spôsobu určenia dane, sa žalovaný nezaoberal. Vytýkal zmätočnosť v rozhodnutí žalovaného, ak na jednej strane konštatoval, že samotným spôsobom určenia predmetnej dane sa odvolací orgán nezaoberal, ale na druhej strane konštatoval, že správca dane pri určení dane prihliadal na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu, keď správca dane uznal pri určovaní dane podľa pomôcok za daňové výdavky (okrem iných) aj sumu 1.499.092,19 Eur, ktorá predstavuje 5% z uplatnených ale nepreukázaných nákladov žalobcu. 7. Vzniká odôvodnená obava, že ide o svojvoľné určenie základu dane a aj samotnej dane. Ak by správca dane mohol uznať (svojvoľne) za daňové výdavky aj určité percento síce uplatnených ale žalobcom nepreukázaných nákladov, tak sa absolútne stráca význam inštitútu daňovej kontroly, resp. určenia dane podľa pomôcok. 8. K postupu správcu dane podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku namietal, že správca dane mal v zmysle tohto ustanovenia zákonnú povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu, a to dokonca aj keby ním tieto okolnosti neboli uplatnené. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca v predmetnom daňovom priznaní uviedol náklady vo výške 29.981.843,80 Eur, tieto však nepreukázal, čo však nie je podľa žalobcu pravdou, lebo tieto náklady boli tvorené odpismi a hodnota odpisovaného majetku žalobcu bola správcovi dane známa z jeho kontrolnej činnosti, čo vyplýva z protokolu z daňovej kontroly z roku 2008 a vyjadrenia žalobcu k protokolu. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 24.07.2014 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že dátum začatia daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb a dodržiavania zákona o účtovníctve za zdaňovacie obdobie 2008 bol určený na deň 24.10.2011. Táto daňová kontrola bola rozšírená o zdaňovacie obdobie 2009, a to oznámením zo dňa 25.10.2011. Správca dane v Oznámení zo dňa 30.08.2011 o výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2008 vyzval žalobcu predložiť všetky daňové a účtovné doklady za toto zdaňovacie obdobie. Výzvou zo dňa 06.12.2011 vyzval žalobcu na predloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2009. Zároveň bol žalobca vyzvaný na predloženie účtovnej závierky k daňovému priznaniu za roky 2008 a 2009 na tlačive, ktoré je v súlade s § 38 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.. Správca dane vyhovel žiadosti splnomocneného zástupcu o predĺženie lehoty k predloženiu dokladov a súhlasil s predložením dokladov do 23.01.2012. Dňa 23.01.2012 sa k správcovi dane dostavil splnomocnený zástupca a predložil daňové a účtovné doklady za III. štvrťrok 2009. Pri ústnom pojednávaní uviedol, že sú problémy so zabezpečením daňových dokladov s prihliadnutím na skutočnosť, že doklady spoločnosti sa nachádzajú mimo jej sídla a konateľ spoločnosti je vo výkone trestu odňatia slobody. Správca dane akceptoval termín navrhnutý na predloženie chýbajúcich dokladov do 15.02.2012. Dňa 14.02.2012 splnomocnený zástupca oznámil daňovému úradu, že Ing. Kovanda mu dňa 14.02.2012 oznámil, že kompletizácia a rekonštrukcia účtovných dokladov a písomností za rok 2009 nie je ukončená. Zástupca žalobcu oznámil správcovi dane, že dňa 18.02.2012 sa zúčastní spolu s L.. G. návštevy p. N., konateľa spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s.r.o. a prejednajú spolu otázku kompletizácie dokladov. Žalobca, ani splnomocnený zástupca, sa dňa 15.02.2012 na daňový úrad nedostavili a nepredložili doklady za I., II. a IV. štvrťrok 2009. Správca dane opakovanou výzvou na predloženie dokladov zo dňa 20.02.2012 vyzval žalobcu na predloženie dokladov za rok 2009. Vo výzve bol upozornený, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti, je správca dane oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok. Na túto výzvu žalobca nereagoval a doklady ani účtovnú závierku nepredložil. V dôsledku toho správca dane pristúpil k určeniu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku správca oznámil žalobcovi Oznámením č. 960403/5/2448676/2012/Maj zo dňa 06.09.2012, v ktorom uviedol, že určovanie dane podľa pomôcok začne dňa 10.09.2012, nakoľko nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku. Pri určovaní dane podľa pomôcok bude Daňový úrad Banská Bystrica postupovať podľa § 48 a § 49 Daňového poriadku. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 18.09.2012. Pre účely určenia dane podľa pomôcok boli v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 Daňového poriadku použité pomôcky a to jednak listiny a prípisy z verejných záznamov, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, ako aj vlastné poznatky, ďalej informácie finančných inštitúcií a napokon doklady predložené žalobcom. O určení dane podľa pomôcok žalovaný vypracoval protokol č. 9601402/5/1343475/2013/Maje zo dňa 10.04.2013, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu doručený žalobcovi dňa 18.04.2013. Žalobca v zastúpení zástupcom podal dňa 13.05.2013 vyjadrenie k protokolu, ktoré bolo doručené správcovi dane 14.05.2013. Žalobca nenavrhol deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených. Správca dane zaslal dňa 26.06.2013 žalobcovi Upovedomenie zo dňa 21.06.2013, doručené splnomocnenému zástupcovi, o tom, že ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok k protokolu sa uskutoční dňa 19.07.2013 na Daňovom úrade Banská Bystrica. V uvedený deň sa dostavil splnomocnený zástupca a do zápisnice sa vyjadril, že z dôvodu, že ide o zložitejšiu problematiku, túto potrebuje prekonzultovať so štatutárnym zástupcom spoločnosti a žiadal o poskytnutie lehoty na vyjadrenie do 23.07.2013 s tým, že sa dostaví k záverečnému prerokovaniu protokolu dňa 12.08.2013. V uvedený deň sa dostavil zástupca a predložil vyjadrenie k stanovisku zo dňa 09.08.2013. Vzhľadom na oneskorené doloženie stanoviska dohodli so správcom dane záverečné prerokovanie na deň 03.09.2013. Dňa 03.09.2013 sa však na Daňový úrad Banská Bystrica nedostavil ani žalobca ani jeho splnomocnený zástupca, o čom bol spísaný úradný záznam. Na základe vykonaného procesu určovania dane podľa pomôcok, preukázaných zistení a vyhodnotenia pripomienok vo vyrubovacom konaní, bola určená daň podľa pomôcok v sume 5.349.598,62 Eur. Daň určená v Protokole o určení dane podľa pomôcok v sume 5.411.034,16 Eur bola vo vyrubovacom konaní znížená na sumu 5.349.598,62 Eur z dôvodu akceptovania námietky žalobcu. Daň z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v tejto výške bola žalobcovi vyrubená v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 11.09.2013. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal v súlade s ustanovením § 74 ods. 5 Daňového poriadku dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 a dospel k záveru, že správca dane postupoval správne. Ďalej žalovaný v stanovisku k žalobe citoval ustanovenie § 48 ods. 1 písm. c/, § 48 ods. 2, § 48 ods. 3 a § 48 ods. 5 Daňového poriadku. Na základe skutočnosti, že žalobca napriek opakovaným výzvam správcu dane nepredložil ku kontrole dane kompletné daňové a účtovné doklady a taktiež nepredložil účtovnú závierku za účtovné obdobie 2009, správca dane bol oprávnený v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku zistiť základ dane a určiť daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 podľa pomôcok. Pri určovaní dane podľa pomôcok správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 48 a § 49 Daňového poriadku. V zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku prihliadol aj na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu, aj keď ním neboli uplatnené a uznal za daňové výdavky náklady v sume 1.490.378,50 Eur. Navyše, na základe námietok žalobcu uznal aj odpočet daňových strát vykázaných v zdaňovacích obdobiach 2004 - 2007 v celkovej sume 233.344,98 Eur. Podľa žalovaného prechodné ustanovenia § 165 ods. 4 a ods. 5 Daňového poriadku neriešia proces určovania dane podľa pomôcok, preto správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok postupoval v zmysle Daňového poriadku a nie v zmysle zákona č. 511/1992 Zb., a to počnúc oznámením žalobcovi určovania dane podľa pomôcok zo dňa 06.09.2012 a končiac doručením Protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa 10.04.2013. K namietanému nesprávnemu určeniu dňa začatia určovania dane podľa pomôcok žalovaný uviedol, že je síce pravda, že nastal súbeh konaní v čase od 10.09.2012 do 18.09.2012, a to daňovej kontroly a zároveň určovania dane podľa pomôcok, avšak uvedený postup správcu dane nespôsobuje neplatnosť začatia procesu určovania dane podľa pomôcok a správca dane mohol v tomto konaní pokračovať. Proces určovania dane podľa pomôcok začal dňom 10.09.2012 a daňová kontrola bola skončená dňom doručenia Oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, v danom prípade dňa 18.09.2012. K námietke žalobcu voči nesprávnemu postupu správcu dane pre nedodržanie zákonných podmienok na použitie určenia dane podľa pomôcok žalovaný poukázal na to, že žalobca napriek viacerým výzvam správcu dane nepredložil ku daňovej kontrole kompletné daňové a účtovné doklady a taktiež nepredložil účtovnú závierku za účtovné obdobie 2009. Tým jednoznačne nastala skutočnosť uvedená v § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku. K námietke nedodržania postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že správca dane v zmysle tohto ustanovenia prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu, aj keď ním neboli uplatnené. K námietkam smerujúcim proti nečinnosti správcu dane žalovaný poukázal na všetky úkony vykonané správcom dane v rámci výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2008 a 2009 (strana 12, 13, 14, 15, 16 písomného stanoviska k žalobe). Konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že správca dane vykonával úkony súvisiace s výkonom kontroly dane za účtovné obdobia 2008 a 2009 priebežne počas celého obdobia vykonávania týchto kontrol, a to počnúc dňom 24.10.2011, kedy bola zahájená daňová kontrola až do vyhotovenia Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2008 a jeho zaslanie žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie a zaslanie Oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 06.09.2012. Preto tvrdenie žalobcu, že správca dane odo dňa 20.02.2012 až do 06.09.2012 nevykonával v rámci daňovej kontroly žiadne kontroly ani dokazovanie, ani so žalobcom nekomunikoval, nie je pravdivé. Z popísaných úkonov tiež vyplýva, že správca dane mal záujem vykonať daňovú kontrolu aj za zdaňovacie obdobie 2009, ale keďže vyčerpal všetky možnosti na zistenie základu dane a dane vykonaním dokazovania, bol nútený využiť ustanovenia § 48 a § 49 Daňového poriadku a určiť daň za zdaňovacie obdobie 2009 podľa pomôcok. Podľa žalovaného, žalobcovi nič nebránilo predložiť daňové a účtovné doklady za zdaňovacie obdobie 2009 a tiež účtovnú závierku za účtovné obdobie 2009 na základe výziev správcu dane aj bez špeciálneho predvolania na ústne pojednávanie. Tým, že správca dane začal proces určovania dane podľa pomôcok dňa 10.09.2012, poskytol žalobcovi dostatočný priestor na predloženie kompletných daňových a účtovných dokladov za zdaňovacie obdobie 2009, avšak do dňa 18.09.2012, kedy mu bolo doručené Oznámenie o určení dane podľa pomôcok, sa mu nepodarilo skompletizovať doklady a písomnosti a predložiť ich správcovi dane v ich úplnosti. Správcovi dane sa napriek jeho úsiliu nepodarilo vykonať daňovú kontrolu v šesťmesačnej a ani predĺženej lehote, a preto keď vyčerpal všetky možnosti na zistenie základu dane a dane vykonaním dokazovania, bol nútený využiť ustanovenia § 48 a § 49 Daňového poriadku a určiť daň za zdaňovacie obdobie 2009 podľa pomôcok. Preto žalovaný odmietal tvrdenie žalobcu o zneužití inštitútu určenia dane podľa pomôcok na zakrytie neschopnosti správcu dane vykonať daňovú kontrolu v zákonnej lehote. Poukázal na to, že správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane v upovedomení o predĺžení lehoty uviedol dôvody predĺženia, a to preverovanie obchodných vzťahov dodávateľa spoločnosť INPRO, s.r.o. u iného miestne príslušného správcu dane. Pokiaľ žalobca namietal zmätočnosť rozhodnutia žalovaného, žalovaný konštatoval, že v zmysle § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48. Žalovaný v odvolacom konaní pri skúmaní dodržania zákonných podmienok na použitie § 48 skúmal tiež, či správca dane pri určení dane podľa pomôcok prihliadal na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu, aj keď ním neboli uplatnené. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p.. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, ospravedlnil neprítomnosť a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Prítomný splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní zotrvával na dôvodoch podanej žaloby v celom rozsahu. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup žalovaného, vrátane prvostupňového správneho orgánu, podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po ich preskúmaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Primárne súd posudzoval správnosť aplikácie zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku. Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Podľa § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Je zrejmé, že v danom prípade daňová kontrola začala 24.10.2011 a ukončená bola dňa 18.09.2012. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov bol platný do 31.12.2011. Od 01.01.2012 platil zákon č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok. Prechodné ustanovenie § 165 ods. 4 Daňového poriadku stanovuje, že daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Ustanovenie § 165 ods. 5 Daňového poriadku rieši len to, podľa akého zákona sa bude vykonávať vyrubovacie konanie po daňovej kontrole, a to tak, že ak daňová kontrola začala za účinnosti doterajšieho predpisu a nebola ukončená pred účinnosťou Daňového poriadku, aj vyrubovacie konanie sa vykoná podľa doterajšieho predpisu. Je zrejmé, že citované prechodné ustanovenia Daňového poriadku neriešia proces určovania dane podľa pomôcok. Neriešia vyrubovacie konanie, ktorému predchádzalo určenie dane podľa pomôcok. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Prechodné ustanovenie § 165 ods. 5 Daňového poriadku teda výslovne rieši vyrubovacie konanie po riadne ukončenej daňovej kontrole prerokovaním protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom, a nie vyrubovacie konanie, ktoré nasleduje po prerokovaní protokolu vyhotovenom o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10 prvá veta a § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.). Ak teda prechodné ustanovenie rieši len vyrubovacie konanie po daňovej kontrole, avšak nie osobitne v prípade určenia dane podľa pomôcok, mohol správca dane konať podľa § 48 a § 49 Daňového poriadku, a to počnúc oznámením žalobcovi určovania dane podľa pomôcok zo dňa 06.09.2012. Súd poukazuje na časovú pôsobnosť procesných právnych predpisov všeobecne aplikovateľnú v akomkoľvek procese, podľa ktorého nový zákon sa aplikuje aj na konania začaté skôr, ak nie je výslovne uvedené inak v prechodných ustanoveniach. V danom prípade prechodné ustanovenia neriešia proces určovania dane podľa pomôcok, preto sa súd stotožňuje s postupom správcu dane a žalovaného, ak na daný prípad aplikoval Daňový poriadok. Podľa § 46 ods. 9 písm. b/ Daňového poriadku; daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2. Podľa § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku; správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku; pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku; o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku; určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku; ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku; správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku; ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. Súd dospel k záveru, že žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolací orgán skúmal dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového poriadku, keďže odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok. Odvolací orgán konštatoval, že boli dodržané zákonné podmienky, preto odvolaniu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobnú námietku o nedodržaní zákonných podmienok na použitie určenia dane podľa pomôcok súd nepovažoval za opodstatnenú. Z administratívnych spisov mal súd za preukázanú skutočnosť, že daňový subjekt si nesplnil pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností zákonnú povinnosť predložiť k výkonu daňovej kontroly relevantné doklady za rok 2009 (I., II. a IV. štvrťrok 2009), ako aj účtovnú závierku. Súd mal za dostatočne preukázané jednotlivé úkony správcu dane smerujúce k zabezpečeniu týchto dokladov od daňového subjektu. Proces určovania dane podľa pomôcok začal až dňa 10.09.2012, teda správca dane poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor na predloženie kompletných daňových a účtovných dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie 2009. Napokon sám žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu uviedol, že do dňa 18.09.2012, t.j. do dňa doručenia Oznámenia o určení dane podľa pomôcok, sa mu nepodarilo skompletizovať doklady a písomnosti a predložiť ich správcovi dane v ich úplnosti. Správca dane teda pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok až po tom, čo vyčerpal možnosti na zistenie základu dane a dane vykonaním dokazovania. V podstate bol nútený využiť ustanovenie § 48 a § 49 Daňového poriadku, na čo poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožnil. Nestotožňuje sa súd s tvrdením žalobcu, že došlo k zneužitiu inštitútu určenia dane podľa pomôcok v snahe zakryť neschopnosť správcu dane vykonať daňovú kontrolu v zákonnej lehote a zákonným spôsobom. Z administratívneho spisu vyplýva aké konkrétne úkony urobil správca dane v snahe vykonať daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie 2009. Tvrdenia žalobcu v tomto smere sú účelové a nie významné pre posúdenie správnosti postupu správcu dane v konaní. Jedinou relevantnou skutočnosťou je to, či boli splnené zákonné podmienky na použitie určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 Daňového poriadku. Súd má za to, že vzhľadom na postoj žalobcu, jeho nedostatočnú súčinnosť pri vykonávaní daňovej kontroly, nereagovanie na výzvy správcu dane adekvátnym spôsobom a nepredloženie požadovaných dokladov k daňovej kontrole, plne oprávňovalo správcu dane pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok. Súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. posudzuje zákonnosť rozhodnutia žalovaného v rozsahu, či žalovaný v konaní aplikoval správne príslušné hmotnoprávne a procesné právne normy. Odvolacie konanie v prípade odvolania smerujúceho proti rozhodnutiu o určení dane podľa pomôcok, je špecifické v tom, že rozsah odvolacieho konania nie je absolútny, v zásade je odvolacie konanie obmedzené len na skúmanie dodržania zákonných podmienok na použitie § 48 Daňového poriadku. Keďže súd nenahrádza konanie správneho orgánu, nemožno rozšíriť súdny prieskum nad prieskum podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nad rozsah prieskumu odvolacieho správneho orgánu. Preto aj súd obmedzil posudzovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného len na posúdenie správnosti záveru žalovaného k dodržaniu zákonných podmienok na použitie § 48. Z dôvodov vyššie uvedených sa súd plne stotožnil s postupom správcu dane, ak pristúpil k aplikácii § 48. Súd preto konkrétnejšie nevyhodnocuje ďalšie žalobné námietky, ktoré presahujú rozsah zákonom vymedzeného súdneho prieskumu, t.j. kontroly záveru odvolacieho orgánu o dodržaní zákonných podmienok správcom dane na použitie § 48 Daňového poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (250k ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.