Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 8Sžfk/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201093 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7014201093.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu CASOFFIN, a.s., so sídlom Letná č. 27, Košice, zastúpeného JUDr. Jánom Gelenekym, advokátom, so sídlom Boženy Němcovej č. 24, Košice, proti žalovanému Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská č. 27, Bratislava, zastúpenému JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom, so sídlom Dunajská č. 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25/10577/14/RR zo dňa 25.6.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/111/2014 - 174 zo dňa 16.6.2016, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/111/2014 - 174 zo dňa 16. júna 2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví špecifikovaného rozhodnutia žalovaného, ktorým regulačná rada žalovaného ako odvolací orgán zamietla odvolane žalobcu ako regulovaného subjektu a potvrdila prvostupňové rozhodnutiu žalovaného č. 1884/2014/E-OZ zo dňa 17.2.2014, ktorým podľa § 14 ods. 11 a 14 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej aj „zákon o regulácii“) a v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o podpore“) a § 7 ods. 17 a § 8 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre žalobcu schválil na obdobie od roku 2014 do 4.8.2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 259,17 €/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom 52,8 kW, umiestnenom na streche budovy, súp. č. 8, nachádzajúcom v k.ú. Q. F. na pozemku s parc. č. 2666. Krajský súd posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 3 ods. 1 písm. c/, § 6 a § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore v znení platnom v rozhodnom čase. V odôvodnení rozsudku uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu, že funkčná skúška bola vykonaná dňa 22.6.2011 a kolaudačné rozhodnutie č. A/2011/14467-03/1/SEL nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.8.2011, čo je neskorší dátum, a preto dátumom uvedenia fotovoltickej elektrárne do prevádzky je dátum 5.8.2011, pričom práve od tohto dátumu potom začala plynúť 15-ročná doba, kedy si môže žalobca u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy uplatniť nárok na podporu formou doplatku. Mal za to, že ak žalobca tvrdí, že dátumom uvedenia zariadenia do prevádzky je deň 21.6.2011, tak sám nesprávne navrhoval, pri zachovaní zákonnej 15-ročnej doby, schválenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku do 4.8.2026. V nadväznosti na to zdôraznil, že rozhodnutím zo dňa 2.7.2013, č. 1977/2013/ E-OZ bola schválená cena elektriny pre stanovenie doplatku na rok predchádzajúci roku 2014, teda na rok 2013, vo výške 259,17 €/MWh. Krajský súd uzavrel, že závery, ktoré odvodili správne orgány zo zistených skutkových okolností, zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a § 8 vyhlášky, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, a že žalovaný správny orgán sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní v správnom konaní náležite vysporiadal. O trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na ich náhradu nepriznal, a žalovanému z citovaného ustanovenia nevyplýva možnosť, aby mu súd priznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a z dôvodu, že napadnutý rozsudok má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu. Poukázal na to, že žalovaný na základe zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov vydal dňa 30.6.2011 pod č. 0348/2011/E-PT potvrdenie pre žalobcu, kde je uvedené, že začiatok činnosti pre fotovoltickú elektráreň je deň 22.6.2011 a že toto potvrdenie je zároveň dokladom o oprávnení podnikať v energetike, na základe ktorého oprávnenia žalobca podnikal v energetike, čoho dôkazom je aj zmluva o dodávke elektriny, ktorú uzatvoril s Východoslovenskou distribučnou, a.s. dňa 4.7.2011. Ďalej poukázal na to, že žalovaný po necelých dvoch rokoch doručil žalobcovi nové a zmenené potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti č. 176/32014/E-PT zo dňa 12.2.2014, v ktorom ako začiatok činnosti pre tú istú fotovoltickú elektráreň je uvedený deň 5.8.2011, hoci žalobca podnikal v energetike na základe predchádzajúceho oprávnenia odo dňa 22.6.2011 a dodával na základe zmluvy elektrickú energiu do distribučnej sústavy. Žalobca tvrdil, že týmto postupom bol ukrátený na svojich právach a namietol, že krajský súd nepreskúmal zákonnosť potvrdenia zo dňa 12.2.2014, ktoré malo vplyv na stanovenie pevnej ceny. Tiež namietal, že krajský súd sa nevysporiadal ani s otázkou, že funkčná skúška fotovoltickej elektrárne nemohla byť až po kolaudácii a ani kolaudácia bez funkčnej skúšky. Žalobca konštatoval, že kolaudačné konanie, na základe ktorého bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. A/2011/14467-03/I/SEL zo dňa 4.7.2011 pre stavbu fotovoltickej elektrárne, sa začalo dňa 6.6.2011, ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 28.6.2011, pričom účastníci nepodali proti kolaudácii stavby žiadne námietky a stavebný úrad vyžadoval ako doklad ku kolaudácii aj funkčnú skúšku, na základe čoho mal za to, že nebol dôvod, aby stavebný úrad kolaudačné rozhodnutie nevydal do konca júna 2011. Žalobca uviedol, že síce je pravdou, že kolaudačné rozhodnutie bolo východiskom pre rozhodnutie žalovaného podľa § 2 ods. 3 písm. a/ zákona o podpore pre stanovenie času uvedenia zariadenia do prevádzky, ale na druhej strane zariadenie žalobcu vyrábalo a dodávalo elektrickú energiu do distribučnej siete od 22.6.2011. Poukázal tiež na to, že príslušné tlačivo zverejnené na webovej stránke žalovaného ani nevyžadovalo dátum kolaudačného rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalobca zastával názor, že dátumom uvedenia elektrického zariadenia do prevádzky je funkčná skúška, t.j. 22.6.2011, ku ktorému sa vzťahuje cena 387,65 €/MWh podľa cenového výnosu č. 2/2008, príloha č. 1, časť B ods. 1 písm. b/. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. K skutočnostiam uvádzaným žalobcom v odvolaní žalovaný poukázal na to, že potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti je v intenciách zákona o energetike je potrebné považovať za doklad súvisiaci s oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky, pričom samotné toto potvrdenie nemá právne účinky na vznik práva na podporu v zmysle zákona o podpore. Podľa názoru žalovanému nemožno pripisovať predmetnému potvrdeniu také účinky, ktoré by mali za následok deklaráciu času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Žalovaný má za jednoznačné, že potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti nie je podkladom pre vydanie cenového rozhodnutia, ktorým sa určuje, resp. schvaľuje pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku za obdobie od roku 2014 až do konca doby nároku na podporu formou doplatku. K otázke určenia dátumu uvedenia zariadenia žalobcu do prevádzky poukázal žalovaný na úpravu v ustanovení § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore v znení účinnom v čase doručenia návrhu ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre 2014 až 2026, v zmysle ktorej je časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia 3) povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr. Konštatoval, že funkčná skúška bola v predmetnom prípade vykonaná prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorým je Východoslovenská distribučná, a.s., pričom v zmysle Protokolu o uvedení zdroja do prevádzky bola úspešne vykonaná dňa 22.6.2011. Uviedol, že v prípade žalobcu ďalej došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia, ktorým stavebný úrad povolil užívanie stavby slúžiacej na prevádzku zariadenia žalobcu pre dodávku elektriny do sústavy Východoslovenská distribučná, a.s., ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.8.2011. Keďže tento dátum nastal neskôr, je potrebné ho podľa názoru žalovaného považovať za čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj ako ,,najvyšší súd“ alebo ,,odvolací súd“) (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, postupom podľa ust. § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného ktorým regulačná rada žalovaného ako odvolací orgán rozhodla o odvolaní žalobcu ako regulovaného subjektu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. 1884/2014/E-OZ zo dňa 17.2.2014, ktorým podľa § 14 ods. 11 a 14 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 7 ods. 17 a § 8 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre žalobcu schválil na obdobie od roku 2014 do 4.8.2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 259,17€/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom 52,8 kW, umiestnenom na streche budovy, súp. č. 8, nachádzajúcom v k.ú. Q. F. na pozemku s parc. č. 2666, tak, že odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z obsahu predložených spisov najvyšší súd zistil, že podaním doručeným žalovanému dňa 20.1.2014 žalobca doručil žalovanému návrh ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2016, v ktorom uviedol dátum uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky : 5.8.2011 a tiež uviedol, že bola schválená cena elektriny pre stanovenie doplatku za predchádzajúci kalendárny rok t-1 vo výške (€/MWh): 259,17, a to rozhodnutím č. 1977/2013/E-OZ zo dňa 2.7.2013, a v ktorom navrhoval cenu v sume 259,17 €/MWh. Dňa 17.2.2014 vydal prvostupňový správny orgán žalovaného rozhodnutie, ktorým schválil žalobcovi ako regulovanému subjektu návrh ceny tak, ako bolo uvedené vyššie. V odôvodnení uviedol, že čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky bol určený dňa 5.8.2011 v súlade s § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe dátumu nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. povoľujúceho trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny, a že pri schvaľovaní ceny elektriny pre stanovenie doplatku postupoval podľa § 7 ods. 17 a 8 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a vychádzal zo schválenej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na rok predchádzajúci roku 2014, ktorá bola na rok 2013 podľa rozhodnutia regulačného úradu č. 1977/2013/E-OZ zo dňa 2.7.2013 stanovená vo výške 259,17 €/MWh. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla regulačná rada žalovaného preskúmavaným rozhodnutím. Najvyšší súd Slovenskej republiky v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal z vyššie uvedených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza: Odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku je založené na námietke nesprávneho právneho posúdenia otázky času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore (v znení účinnom v čase doručenia návrhu ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre 2014 až 2026) je časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia 3) povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Krajský súd v napadnutom rozsudku skonštatoval správnosť právnych záverov žalovaného, ktorý na vec aplikoval správne právne predpisy. Sporným bol dátum uvedenia zariadenia žalobcu do prevádzky, pri posudzovaní ktorej žalovaný správne aplikoval ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase, ktoré aj interpretoval, keď dospel k záveru, že časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny, ktoré v prípade zariadenia žalobcu nadobudlo právoplatnosť a aj vykonateľnosť dňa 5.8.2011, a nie dátum vykonania funkčnej skúšky, ktorý nastal skôr, pretože z citovaného ustanovenia § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore nesporne vyplýva, že rozhodujúcim je dátum, ktorý nastal neskôr. Vo vzťahu k dátumu vydania kolaudačného rozhodnutia je irelevantné konštatovanie žalobcu, že stavebný úrad mohol kolaudačné rozhodnutie vydať do konca júna 2011, keď boli splnené všetky podmienky na jeho vydanie. Vo vzťahu k potvrdeniu o splnení oznamovacej povinnosti najvyšší súd súhlasí s názorom žalovaného, že v intenciách zákona o energetike je potrebné ho považovať za doklad súvisiaci s oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky, pričom samotné toto potvrdenie nemá právne účinky na vznik práva na podporu v zmysle zákona o podpore, a predmetnému potvrdeniu nemožno pripisovať také účinky, ktoré by mali za následok deklaráciu času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Najvyšší súd z uvedených dôvodov nemohol prihliadnuť k námietkam žalobcu o nesprávnom právnom posúdení a ani o vade konania, keďže túto žalobca v odvolaní nešpecifikoval a odvolací súd v konaní krajského súdu žiadnu takúto vadu nezistil. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej vec, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a podľa § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha a právny zástupca žalovaného ich náhradu ani neuplatnil. V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.