Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 9Sžsk/86/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200775 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8017200775.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Q. J., bytom XX-XXX H., M. X, O. P., právne zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalobkyne, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/24/2017-9 z 21. februára 2018, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a . Žiadny z účastníkov n e má p r á v o na náhradu trov kasačného konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením, č. k. 4Sa/24/2017-9 z 21. februára 2018, Krajský súd v Prešove odmietol žalobu žalobkyne o preskúmanie rozhodnutia a postupu Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zo dňa 09. apríla 2013, č. 2623-75/2013-SK. 2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala doručenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník do vlastných rúk alebo jeho zrušenia. Skonštatoval, že žalovaná a ani jej pobočka nemali zákonnú povinnosť doručovať predmetné rozhodnutie do vlastných rúk žalobkyne, a preto konal ďalej o prípustnosti, dôvodnosti žaloby s poukazom na § 179 ods. 7 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Nakoľko žalobkyňa nevyužila riadny opravný prostriedok, ktorého použitie umožňoval osobitný predpis, dospel k záveru, že žaloba je neprípustná a je potrebné ju odmietnuť. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, rovnako ako im nepriznal ani náhradu trov predchádzajúceho kasačného konania vedeného pod sp. zn. 9Sžsk/68/2017. 3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť pre nesprávne právne posúdenie veci. Opakovane namietal, že je opomenutým účastníkom konania, lebo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu mu nebolo doručené do vlastných rúk. Navrhol preto, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla, že navrhuje uznesenie krajského súdu potvrdiť ako vecne správne. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v súlade s § 455 SSP bez pojednávania, a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalobkyne nie je možné vyhovieť. 6. Z administratívneho spisu žalovanej ako aj z nesporných tvrdení účastníkov súdneho konania vyplýva, že žalobkyňa bola účastníčkou správneho konania a uvedené rozhodnutie jej Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník doručovala doporučene na adresu bydliska v Poľskej republike. Zásielku s rozhodnutím prevzal na adrese žalobkyne jej manžel, pán M. J.. Kasačný súd pritom už v predchádzajúcom kasačnom konaní vedenom pod sp. zn. 9Sžsk/68/2017 uvedenú právnu otázku riešil, keď poukázal na odlišnosť právneho inštitútu poistenia a poistného, pričom detailne vysvetlil, že odporkyňa nemá povinnosť rozhodnutie o vzniku, prerušení či zániku sociálneho poistenia doručovať do vlastných rúk (na rozdiel od rozhodnutia o poistnom). 7. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu konštatuje, že predmetné rozhodnutie pobočky žalovanej nie je rozhodnutím o poistnom; je rozhodnutím o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia, pre ktoré zákon doručovanie do vlastných rúk nevyžaduje. 8. Krajský súd vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne, jasne, zrozumiteľne, s poukazom na relevantné zákonné ustanovenia (§ 179 ods. 1 SSP, § 212 ods. 1 a ods. 3, § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) a tiež v kontexte predchádzajúceho rozhodnutia kasačného súdu z 26. júla 2017, sp. zn. 9Sžsk/68/2017 náležite tiež vysvetlil, z akých dôvodov žalobkyňu nemožno považovať za opomenutú účastníčku konania. Na tieto dôvody kasačný súd ako na svoje už len v podrobnostiach odkazuje a nebude ich už duplicitne uvádzať. 9. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že krajský súd mal rozhodnutie pobočky žalovanej ex lege zrušiť podľa § 134 ods. 2 písm. b/ SSP, nakoľko bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený, kasačný súd na túto jej námietku neprihliadol. Krajský súd postupoval procesne správne, keď prioritne skúmal, či v danom prípade sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže ako správny súd konať a rozhodnúť (§ 97 SSP). Keďže žaloba sťažovateľky neobstála už v procese prvotnej kontroly podmienok konania, krajský a ani kasačný súd sa touto námietkou zaoberať nemohli. 10. Kasačný súd za rozhodnú považuje okolnosť, že sťažovateľka voči rozhodnutiu pobočky žalovanej vo Svidníku nepodala riadne a včas opravný prostriedok. Písomnosť označená ako odvolanie bola žalovanej doručená až dňa 20. novembra 2015, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, o čom žalovaná sťažovateľku riadne upovedomila a poukázala tiež na to, že rozhodnutie č. 26322-75/2013-Sk z 09. apríla 2013 nadobudlo právoplatnosť ešte dňa 28. mája 2013, ktorý postup žalovanej korešponduje zákonu. 11. Krajský súd preto dospel k správnemu záveru, že sťažovateľka nevyčerpala všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, keď sa žalobou domáhala zrušenia právoplatného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a preto bolo potrebné jej žalobu ako neprípustnú podľa § 7 písm. a/ SSP odmietnuť. 12. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju s poukazom na ustanovenie § 461 SSP. 13. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol úspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží. 14. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.