Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/278/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899523 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1302899523.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobkyne 1/ Susanne Chel-Kubalová, nar. 12.4.1954, bytom Oranjelaan 8, 3818GR Amersfoort, Holandsko, 2/ Ing. Martin Kubala, nar. 28.9.1960, bytom Grösslingova 2450/9, Bratislava, štátny občan SR , zast.: JUDr. Roman Hošovský, advokát so sídlom Mikulášska 1/a, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: 1/ MUDr. Oliver Sadovský, bytom Júnová 31, Bratislava, štátny občan SR, 2/ MUDr. Oľga Sadovská, bytom Júnová 31, Bratislava, štátny občan SR, obaja zast.: JUDr. Margitou Budzíkovou, advokátkou SK v Poprade, Nám. sv. Egídia 41/95, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu zamieta. II. Súd priznáva žalovaným 1/, 2/ rade spoločne a nerozdielne voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú žalobcovia 1/,2/ povinní zaplatiť žalovaným 1/, 2/ k rukám ich právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho úradníka o výške trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Žalobou zo dňa 23.03.1999, doručenou tun. súdu dňa 29.03.1999, sa pôvodne ako žalobkyňa, Magdaléna Kubalová, voči žalovaným 1/,2/ domáhala vydania, vypratania nehnuteľnosti a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 21 700 Sk s prísl., ako i náhrady trov konania. 2/Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou pozemku parc. č. 6010/64 - zast. plocha o výmere 677 m2, podľa LV č. 3575 z 19.03.1999. Žalovaným a právnej predchodkyni (matke) žalovanej v 2. rade bolo rozhodnutím býv. Obv. NV Bratislava 3 z 15.07.1986 Dohodou registrovanou býv. Štátnym notárstvom rozhodnutím z 5.1987 zriadené právo osobného užívania k pozemku parc. č. 6010/50 o výmere 539 m2, pôvodný LV č. 2829 z 19.12.1991. Ešte pred zriadením práva osobného užívania pozemku došlo k zmene právneho stavu rozsudkom býv. MS v Bratislave č.k. 8 Co 104/86, 8Co 275/86. Týmto rozsudkom bolo určené, že je neplatná kúpna zmluva z 22.04.1975, ktorou matka žalobkyne, Pavla Poschová odpredala Čš. štátu o.i. aj časti pozemoknižných parciel č. 6004 a 6005 a z nich geometrický plán vytvoril aj parc. č. 6010/50, ktorá bola pridelená žalovaným. V dôsledku uvedenej právnej zmeny a na základe GP Geolik č. 129-07/92 z 09.12.1992 bol v katastri nehnuteľnosti obnovený pôvodný stav a matka žalobkyne, Pavlína Poschová a po prejedaní dedičstva po nej boli zapísané ako výlučné vlastníčky parc. č. 6010/64 o výmere 3788 m2, z ktorej boli postupne odčleňované parcely, takže podľa terajšieho stavu je vlastníčkou tejto parcely žalobkyňa. Uvedená zmena sa dotkla aj zápisu vlastníctva žalovaných. Žalovaní sú vlastníci pac. č. 6010/50 vo výmere 322 m2, žalovaný 1/ v podiele 1, žalovaná 2/ v podiele 3. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní užívajú 217 m2, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne a ktoré patria k parc. č. 6010/64. Viackrát žalovaných vyzvala na mimosúdne riešenie veci, bezvýsledne. Žalovaná suma 21 700 Sk predstavuje nájomné za užívanie jej pozemku za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby. 3/ Žalovaní 1/2/ sa k žalobe písomne vyjadrili tak, že návrh žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia popierajú, pretože oni boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti - žalobkyňa, iba vinice a nie zastavanej plochy. Ďalej uviedli, že voči nim je okrem tohto konania vedené pred tun. súdom i konanie žalobcu Koliba Real, s.r.o. pod sp. zn. 6C 63/02 - o vypratanie nehnuteľnosti. Vyriešenie otázky v konaní č.k. 6C/30/99 má zásadný význam pre konanie č.k. 6C/63/02 a preto žiadali konanie vo veci pod sp. zn. 6C/63/02 prerušiť, tiež podali vo veci protinávrh, ktorým sa domáhajú, že oni sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. 4/ Pred otvorením pojednávania vzala žalobkyňa návrh v časti vydanie a vypratanie nehnuteľnosti voči žalovaným 1/,2/späť z dôvodu, že nehnuteľnosť predala spol. Koliba Real s. r.o. 5/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to obsahom pripojených spisov tun. súdu č.k. 6 C 166/2006, LV č. 3575, č. 2829, Osvedčením o dedičstve č. k. 3D 476/2012, rozsudkom Obvodného súdu Bratislava III. zo dňa 11. 6. 1985 č.k. 11 C 259/81 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Bratislave zo dňa 15. 7. 1986 č.k. 8 Co 104/86 - 170, 8 Co 275/86 - 170, Dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi žalovanými 1/,2/ a čsl. štátom zo dňa 17.11.1986, Rozhodnutím ObNV Bratislava III pod č. Fin 1082/85 Pd, zo dňa 15.07.1986, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 6/ Medzi stranami nebolo sporné, že konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 6C 30/99, v ktorom sa žalobou zo dňa 23.03.1999, doručenou tun. súdu dňa 29.03.1999 pôvodne ako žalobkyňa, Mária Kubalová, voči žalovaným 1/,2/ domáhala vydania a vypratania nehnuteľnosti a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 21 700 Sk s prísl. za obdobie 2 rokov pred podaním žaloby. Podaním zo dňa 29.11.1999 žalobu rozšírila v časti bezdôvodného obohatenia na sumu 78 843 Sk s prísl., dňa 10.01.2002 žalobu rozšírila v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia na sumu 154 475 Sk s prísl. Podaním zo dňa 11.02.2002 zobrala žalobkyňa žalobu o vypratanie nehnuteľnosti spať, z dôvodu predaja spornej nehnuteľnosti spol. Koliba Real s.r.o. dňa 10.01.2002 . Tun. súd uznesením č.k. 6C /30/99-50 zo dňa 21.2.2002 konanie v časti o vydanie a vypratanie nehnuteľnosti zastavil, žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia súd vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 6C/88/2002. Nakoľko však voči žalovaným 1/,2/ sa nový vlastník spornej nehnuteľnosti -Koliba Real s.r.o. domáhal vydania a vypratania nehnuteľnosti a to v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/63/02, tun. súd uznesením č.k. 6C/88/2002-30 zo dňa 7.2.2003 spojil obe tieto konania a ďalej sa viedli pod sp. zn. 6C 63/02. Žalovaní 1/,2/ v oboch konaniach vedených pod sp. zn. 6C 88/2002 i 6 C 63/2002 podali protinávrh, ktorým sa domáhali určenia, že oni sú vlastníkmi spornej nehnuteľností, preto tun. súd uznesením č. k. 6C/63/2002-177 zo dňa 9.5.2006 vylúčil protinávrh žalovaných 1/, 2/ na samostatné konanie a uznesením č.k. 6C/63/2002-183 zo dňa 7.2.2007 rozhodol o prerušení konania č. k. 6C/63/2002 a to do právoplatného skončeného konania vedeného pred tun. súdom pod č. k. 6C/166/2006. 7/ Z obsahu pripojeného spisu č.k. 6 C 166/2006 súd zistil, že neskôr došlo k ďalšiemu predaju spornej nehnuteľnosti z Koliba Real s.r.o. na Lagrima s.r.o., preto súd rozhodol Uznesením č.k. 6 C 166/2006-328 zo dňa 24.03.2014, právoplatne dňa 16.04.2014 o pripustení zámeny účastníkov z Koliba Real s.r.o. na Lagrima s.r.o. a následne po začatí konania Uznesením č.k. 6 C 166/2006 -340 zo dňa 12.05.2014, právoplatne dňa 16.04.2014 schválil súdny zmier medzi žalovanými 1/, 2/, v postavení navrhovateľov, voči Lagrima s.r.o., v postavení odporcu, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to p. Suzanne Chel - Kubalovej a Ing. Martina Kubalu a určil, že žalovaní 1/,2/ sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Záznam v spise č.k. 6 C 166/2006 hovorí, že dňa 18.11.2013 bol z neho odpojený spis č.k. 6 C 63/02, ktorý sa následne stratil. 8/ Pre stratu spisu tun. súdu vedeného pod sp. zn. 6C 63/2002 súd v zmysle § 198 Vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, vypracoval Zápisnicu o rekonštrukcii spisu, v ktorej konštatoval, že vo veci vydania bezdôvodného obohatenia sa do straty spisu konali dve súdne pojednávania - dňa 15.3.2004 a dňa 3.5.2004 - obe bez meritórneho rozhodnutia - odročené na neurčito a vo veci boli vydané nasledovné procesné rozhodnutia : 1/ Uznesenie tun. súdu zo dňa 2.8.2002 o vydaní predbežného opatrenia, právoplatné dňa 27.10.2003, 2/ Uznesenie tun. súdu č.k. 6 C 88/02-30 zo dňa 07.02.2003, ktorým súd spojil na spoločné konanie konania vedené pod sp. zn. 6 C 63/02 a 6 C 88/02, ktoré sa budú ďalej viesť pod sp. zn. 6 C 63/02. 4/ Uznesenie tun. súdu č.k. 6C/63/2002-177 zo dňa 9.5.2006 o vylúčení protinávrhu žalovaných 1/ 2/ na samostatné konanie. 5/ Uznesenie tun. súdu č.k. 6C/63/2002-183 zo dňa 7.2.2007 o prerušení konania č. k. 6C/63/2002 a to do právoplatného skončeného konania vedeného pred tun. súdom č. k. 6C/166/2006 o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ktoré bolo právoplatne skončené zmierom dňa 10.06.2014. 9/ Predmetom sporu ostal nárok v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako z rekonštrukcie spisu vyplynulo, do straty spisu nebolo pojednávanie v tejto časti meritórne otvorené, boli iba pôvodnou žalobkyňou písomne podávané návrhy na zmenu petitu, spočívajúce v rozšírení žaloby, o ktorých nebolo rozhodnuté. 10/Súd na pojednávaní konanom dňa 19.01.2018 Uznesením č. k. 6 63/2002 -113 pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaní 1/,2/ sú povinní v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku solidárne zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 2 481,12 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 116,36 Eur od 25.3.1999 do zaplatenia, vo výške 17,6 % zo sumy 1 150,17 Eur od 2.8.2000 do zaplatenia a vo výške 15,5 % zo sumy 1 214,77 Eur od 17.2.2002 do zaplatenia, žalobcovi 2/ sumu 2 481,12 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 116,36 Eur od 25.3.1999 do zaplatenia, vo výške 17,6 % zo sumy 1150,17 Eur od 2.8.2000 do zaplatenia a vo výške 15,5 % zo sumy 1214,77 Eur od 17.2.2002 do zaplatenia. Žalobcovia majú nárok na plnú náhradu trov konania. 11// Po začatí konania súd zistil, že pôvodná žalobkyňa, Mária Kubalová, dňa 11.09.2012 zomrela. Osvedčením o dedičstve č. k. 3D 476/2012-59, právoplatným dňa 16.05.2013 mal súd za preukázané, že dedičmi zo zákona po nej sa stali v záhlaví rozsudku uvedení žalobcovia 1 /2/, ako jej deti, s ktorými súd ako s jej právnymi nástupcami ďalej vo veci konal. 12/ Súd mal preukázané, že dňa 15.7.1986 bolo žalovaným 1/,2/ vydané Rozhodnutie ObNV Bratislava III pod č. Fin 1082/85 Pd, ktorým im bol pridelený pozemok do osobného užívania označený ako parc. č. 6010/30 o výmere 539 m2, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.8.1986. 13/ Z Rozsudku Obvodného súdu Bratislava III. zo dňa 11. 6. 1985 č.k. 11 C 259/81 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Bratislave zo dňa 15. 7. 1986 č.k. 8 Co 104/86 - 170, 8 Co 275/86 - 170 súd zistil, že z podnetu protestu prokurátora, bolo súdom určené, že kúpna zmluva medzi právnou predchodkyňou žalobkyne, Pavlínou Poschovou a býv. organizáciou Investing, Bratislava je neplatná, z dôvodu, že kúpna cena v prospech predávajúcej, Pavlíny Poschovej, bola v rozpore so zákonom nesprávne, príliš vysoko stanovená. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 9. 1986. 14/ Súd mal za preukázané, že dňa 17.11.1986 bola uzavretá Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi žalovanými 1/,2/ a čsl. štátom, v ktorej je uvádzané, že pozemok parc. č. 6010/50 o výmere 539 m2, vlastnícky patrí Československému štátu. Dohoda bola registrovaná Štátnym notárstvom dňa 6.5.1987, pod R II 14/87. Pozemok bol v prospech žalovaných zriadený za úhradu 18 229, Sk, ktorú podľa dokladu zo dňa 11.11.1986 títo riadne zaplatili. 15/ Dňa 06.05.1988 bolo žalovaným 1/,2/ vydané Stavebné povolenie na rodinný dom, nachádzajúci sa na spornom pozemku, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.1988. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 3.6.1991, právoplatné dňa 10.6.1991. 16/ Zo Zápisu na LV č. 2829 zo dňa 19.12.1991 mal súd za preukázané, že žalovaní sú vlastníkmi pozemku parc. č. 6010/50 o výmere 539 m2. 17/ Z LV č. 3575 zo dňa 25.10.1993 mal súd za preukázané, že výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. 6010/64 -zast. plochy o výmere 3788 m2 je pôvodná žalobkyňa, Magdaléna Kubalová, titulom nadobudnutia D 477/93. 18/ Právny zástupca žalobcov 1/,2/ pred súdom uviedol, že žalovaní 1/, 2/ užívali neoprávnene pozemok vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne, Magdalény Kubalovej, ktorej bola nehnuteľnosť vrátená späť do vlastníctva súdnym konaním, kedy súd zmluvu vyhlásil za neplatnú, čo bolo rozsudkom tun. súdu z 11.6.1985, v č. k. 11C/259/81, v spojení s rozsudkom býv. MS Bratislava z 15.7.1986, právoplatne dňa 16.9.1986. Na základe tohto rozsudku sa obnovil pôvodný stav v katastri nehnuteľností a to na základe GP č. 2000-92 Geolik zo dňa 21.12.1992, podľa ktorého sa upravila výmera pozemku žalovaných 1,/2/ z pôvodných 539 m2 na 322 m2 a časť 217 m2 bola včlenená do parc. č 6010/64 vo vlastníctve Magdalény Kubalovej. Novým Geometrickým plánom vypracovaným Ing. Špačkom, na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania v septembri 2005 bola sporná výmera znížená z 217 m2 na 210 m2 a táto časť dostala parc. č. 6010/145, pričom ide o pôvodne spornú parcelu a to až do času predaja sporného pozemku Magdalénou Kubalovou spol. KOLIBA REAL, s.r.o., Bratislava, na základe kúpnej zmluvy z 20.4.2000. Podčiarkuje, že žalovaní 1/,2/ sa niekoľkokrát súdnou cestou, resp. v správnom konaní na katastri nehnuteľnosti domáhali, aby boli oni vlastníci spornej časti parcely, avšak negatívne. Vlastníkmi spornej parc. sa stali až na základe súdneho zmieru v konaní vedenom pred tun. súdom č.k. 6C/166/2006, právoplatne dňa 10.6.2014, teda dovtedy, do r. 2014 nikdy neboli vlastníkmi spornej parcely. Popiera, že by žalovaní 1/,2/ boli v dobrej viere, pričom túto okolnosť môžu uplatňovať pri vydržaní vlastníckeho práva, resp. sa mohli domáhať náhrady škody voči štátu, ktorý evidentne porušil zákon tým, že po vyhlásení kúpnej zmluvy za neplatnú, naďalej uzatváral dohody o pridelenie pozemkov do osobného užívania a nezaslal právoplatný rozsudok súdu do vtedajšej evidencie nehnuteľnosti. 19/ Právna zástupkyňa žalovaných 1/,2/ v spore popierala tvrdenie protistrany, že by žalovaní 1/, 2/ neboli vlastníkmi spornej parcely v rozhodnom období, pretože títo ju nadobudli do osobného užívania od Čsl. štátu, pričom Dohoda o zriadení práva osobného užívania, ktorej predchádzalo rozhodnutie NV o pridelení pozemku do osobného užívania, bola registrovaná na Štátnom notárstve Bratislava III dňa 6.5.1987. Zmenou Obč. zákonníka dňom 1.1.1992 sa právo osobného užívania pozemkov zmenilo na právo vlastnícke a to k novovytvorenej parc. č. 6010/145 o výmere 210 m2 na žalovaných 1/,2/ zo zákona a to z titulu, že im bolo legálne zriadené právo osobného užívania tohto pozemku. Neskôr, právoplatne dňa 16.9.1986, bola kúpna zmluva medzi Čsl. štátom a právnou predchodkyňou žalobcov 1/,2/ vyhlásená za neplatnú, pričom táto skutočnosť bola do evidencie nehnuteľnosti zavedená až v r. 1993, ako to zhodne tvrdia obe strany. Na základe vyššie uvedeného sa žalobcovia 1/,2/ voči žalovaným 1/,2/ domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia nezákonne, nakoľko jej klienti dostali legálne od štátu, právne relevantným spôsobom, do užívania sporný pozemok, teda ho neužívali bez právneho dôvodu a dňom 1.1.1992 sa zmenilo ich užívacie právo na právo vlastnícke. Ak právny zástupca žalobcov vo svojom vyjadrení tvrdí, že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladá vzťah osobného užívania k nehnuteľnosti, je až občiansko-právna Dohoda o užívaní nehnuteľnosti, dáva mu do pozornosti, že aby žalovaným 1/,2/ vzniklo právo užívania spornej nehnuteľnosti, došlo po 1/: k vydaniu Rozhodnutia o pridelení pozemku -ako rozhodnutiu štátneho orgánu, po 2/: k uzavretiu Dohody o zriadení práva osobného užívania medzi žalovanými 1/,2/ a Čs. štátom a po 3/: Neoddeliteľnou skutočnosťou toho procesu bola registrácia Štátnym notárstvom Bratislava III zo dňa 6.5.1987. Teda tieto 3 právne skutočnosti zakladajú právo na osobné užívanie, nielen samotná Dohoda medzi čsl. štátom a žalovaným 1/,2/ ( občanmi). Preto tvrdí, že neplatnosť kúpnej zmluvy medzi Pavlínou Poschovou a Čsl. štátom nemohla spôsobiť neplatnosť štátnych aktov. V opačnom prípade by potom bolo na mieste sa nutne opýtať, či bolo neplatné aj stavebné povolenie vydané žalovaným 1/,2/, ktorí si na spornom pozemku postavili dom ? Znamenalo by to, že majú nelegálne postavený dom? Preto tvrdí, že osobné užívanie nehnuteľností žalovanými 1/, 2/ nemohlo byť narušené neplatnosťou kúpnej zmluvy medzi p. Poschovou a čsl. štátom. Vyvstáva tu tiež otázka, ak kúpna zmluva právnej predchodkyne žalobkyne bola zrušená v r. 1986, prečo si vlastníctvo dala žalobkyňa zapísať do evidencie nehnuteľností až v r. 1993, po 7 rokoch ? Jej klienti boli v evidencii nehnuteľností zapísaní ako vlastníci spornej parcely už od 1.1.1992. Ďalej ak bola Kúpna zmluva medzi čsl. štátom a p. Poschovou neplatná, bola povinná p. Poschová kúpnu cenu vrátiť. Nikto neskúmal, či ona, alebo p. Kubalová, ako jej právna nástupkyňa, vrátili štátu kúpnu cenu ? V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Obv. súdu Bratislava III č.k. 11C/259/81 v spojení s rozsudkom Mestského súdu zo dňa 15.7.1986, z ktorého vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku bola neprimerane vysoká kúpna cena vo výške 79.541,- Sk, preto bola podaná prokurátorská žaloba na neplatnosť tejto zmluvy. Má dôvodné právo sa domnievať, že mlčanie vlastníčky bolo práve preto, že kúpna cena štátu vrátená nebola a preto mohlo prísť k prideľovaniu pozemkov do osobného užívania, ako keby boli vo vlastníctve štátu. Na druhej strane poukázala tiež na to, že žalobkyňa sa za toto celé obdobie o pozemok vôbec nezaujímala, pričom vedela, že tento sa parceluje, že sa tam stavia individuálna bytová výstavba a nezasiahla, aby štát nepredával ich pozemok a neumožnil ďalšiu výstavbu? Zatiaľ čo žalovaní nemohli tušiť, že tu existuje iný právny stav, o ktorom pôvodná žalobkyňa v čase podania žaloby vedela. Poukázala na to, že žalovaní pozemok držali, obhospodarovali, po pridelení do osobného užívania pozemok museli plnohodnotne spracovať, aby bol vôbec použiteľný. Predmetný pozemok bol v takom stave, že tam bola rôzna stavebná sutina, kamene a odpad. Žili v oprávnenom vedomí, že im patrí aj vlastnícky a preto s ním nakladali ako s vlastným. Od 1.1.1992 sa zo zákona stali jeho vlastníkom a na základe stavebného povolenia tam postavili rodinný dom. Pýtala sa, či následky majú znášať teraz tí, čo dobromyseľne toto vlastníctvo nadobudli? Ak by takto súdy rozhodli, odopreli by dobromyseľnému nadobúdateľovi právo na spravodlivosť. Za predpokladu, že štát spôsobil škodu tým, že odňal vlastníctvo pôvodnému vlastníkovi, p. Poschovej, v tom prípade právnym nástupcom p. Kubalovej vzniklo právo na náhradu v zmysle reštitučných predpisov, ktorým sú chránené fyzické osoby, ak by im bol neprávom odňatý zastavaný pozemok. Žalovaní 1/,2/ tento stav nezavinili, bolo by preto nespravodlivé, aby práve oni znášali dôsledky spočívajúce vo vydaní bezdôvodného obohatenia, pretože im žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo. Tvrdila, že vlastníci si svoju daňovú povinnosť k nehnuteľnosti neplnili, daň za pozemok platili žalovaní 1/,2/. So záväzkovo právnym vzťahom medzi štátom a právnou predchodkyňou žalobcov, nemajú žalovaní 1/, 2/ nič spoločné a z tohto dôvodu nemohol žiaden nárok žalobcom voči žalovaným vzniknúť. Žalobu žiadala zamietnuť. 20/ Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. 21/ Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 22/ Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 23/ Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. 24/ Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon tiež, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. 25/ Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. 26/ Súd vo veci zistil pre rozhodné obdobie konkurenciu dvoch vlastníckych práv. Na jednej strane vlastnícke právo pôvodného vlastníka, t.j. právnej predchodkyne žalobcov a na druhej strane vlastnícke právo žalovaných, ktoré vzniklo na základe transformácie v dôsledku zmeny Občianskeho zákonníka, z osobného užívania na vlastnícke právo. 27/ Ustálená judikatúra hovorí, že nemožno spochybňovať legalitu a účinnosť správneho rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania, lebo je potrebné vychádzať z prezumpcie platnosti vydaného správneho rozhodnutia, znamenajúceho, že ak nebolo takéto rozhodnutie zákonným spôsobom zrušené, treba ho považovať za platné a účinné. 28/ Ak fyzickej osobe svedčilo právo osobného užívania pozemku ku dňu 31.12.1991, dňom 1.1.1992 sa premenilo priamo ex lege na právo vlastnícke. V tomto okamihu došlo súčasne k zániku vlastníckeho práva pôvodného vlastníka - štátu alebo iného subjektu. 29/ Podľa rozsudku ÚS ČR z 28.5.1997 sp. zn. II ÚS 103/96 Sb. Nar. a uzn. Č. 64/sv.8: Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.1991 vzniklo právo osobného užívania na základe dvoch právnych skutočností: 30/ Rozhodnutie o pridelení pozemku a dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, ku ktorej bola nevyhnutná registrácia štátnym notárstvom (právo osobného užívania vzniklo až registráciou dohody). 31/ Na rozdiel od zmluvných prevodov, kde sa - až na zákonom stanovené minimálne výnimky - uplatňuje jednoznačná zásada nemo plus iuris ad alium transfere potes, quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám), bol pri vzniku práva osobného užívania zvolený prideľovací princíp, ktorý vyžadoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správneho orgánu o pridelení pozemku. 32/ Právnou mocou rozhodnutia bývalých národných výborov o pridelení pozemku do osobného užívania vzniklo fyzickým osobám právo, aby s nimi bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku a štátu vznikla povinnosť takúto dohodu uzavrieť. Skutočnosť, že prideľovaný pozemok nebol v tzv. socialistickom spoločenskom vlastníctve, nemala vplyv na neúčinnosť rozhodnutia - rozhodnutie bolo rozhodnutím orgánu štátnej správy, prejavom štátnej moci, a nebolo teda prejavom vôle štátu ako vlastníka. 33/ Vyššie uvedeným súd vyvracia tvrdenie žalobcov 1/,2/ o tom, že Dohoda zo dňa 17.11.1986 a jej následná registrácia nespĺňala zákonné podmienky a preto bola neplatná. 34/ Podľa Nálezu Ústavného súdu SR - III ÚS 194/2017-71 : Stav na liste vlastníctva nemôže byť zmenený návrhom na zápis zmeny úradného dokumentu v prospech iného vlastníka a pokiaľ sa tak stalo, bolo to v rozpore s ust. §36a zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam podľa ktorého platilo, že ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, katastrálne orgány nevykonajú záznam a vyzvú dotknuté osoby, aby podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. 35/ Podľa Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 114/04 z 23.2.2005, N 32/36 SbNÚ 356 : Skutočnosť, že pridelený pozemok nebol v tzv. socialistickom vlastníctve, nemala vplyv na neúčinnosť rozhodnutia - rozhodnutie bolo rozhodnutím orgánu štátnej správy, prejavom štátnej moci a nie prejavom vôle štátu ako vlastníka. Ak fyzickej osobe svedčilo právo osobného užívania pozemku ku dňu 31.12.1991, dňom 1.1.1992 sa premenilo priamo ex lege na právo vlastnícke. V tomto okamihu došlo súčasne k zániku vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. 36/ Súd v zhode so žalovanými 1/,2/ uzatvára, že vec sa mala vyriešiť v sporovom konaní, kde by žalovaní mali iné procesné postavenia a mohli použiť dôkazy, ktoré v preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je možné, čo však nestalo. Ani zápis žalobkyne na list vlastníctva ako vlastníka sporných nehnuteľností nezakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku jej vlastníckeho práva. Údaje o právach k nehnuteľnostiam sú totiž hodnoverné a záväzné za predpokladu, že sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='162/1995 Z.z.%252370'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zák. č. 162/1995 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='162/1995 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 37/ Právne postavenie žalobcov k danej problematike vychádza z argumentácie, že ich matka, Magdaléna Kubálová bola vlastníčkou parc. č. 6010/145 o výmere 210 m2 až do jej odpredaja KOLIBE REAL s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 20.11.2001 a žalovaní nehnuteľnosť nadobudli do vlastníctva až dňom 10.6.2014, uzavretím súdneho zmieru, čo sa nezakladá na pravde, ignorujúc realitu, že žalovaným vzniklo legálne právo osobného užívania pozemku na základe v danom období platných právnych predpisov. 38/ Nie menej významnou je aj argumentácia o dobromyseľnosti nadobudnutia práva osobného užívania pozemku od štátu a následne práva vlastníckeho zo zákona : Z Nálezov Ústavného súdu SR a ÚS ČR : Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný sud Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15 op.), nález sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobra viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinne dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný sud sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení). 39/ Súd dospel k záveru že žalobcovia 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovaní 1/,2/ sa na ich úkor obohatili tým, že neplatili nájomné za užívanie ich pozemku vo výmere 210 m2 za obdobie od 28.03.1997, tj. dva roky pred podaním žaloby do predaja nehnuteľnosti spol. Koliba Real s.r.o., do 20.11.2001. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní užívali v rozhodnom období časť ich pozemku vo výmere 210 m2, nakoľko nikdy neboli jeho vlastníkmi, týmito sa stali až v 2014, po právoplatnom skončení sporu 6C 166/2006, aj to ukončením súdneho zmieru, teda bez náležitého dokazovania. 40/ Súd naopak predloženými listinnými dôkazmi, najmä listami vlastníctva mal za preukázané, že žalovaní 1/,2/ boli v katastri nehnuteľností zapísaní na LV č. 2829 už dňa 19.12.1991 - s vyznačením osobné užívanie, ktoré sa im zákonom, s účinnosťou od 01.01.1992 zmenilo na vlastnícke právo, teda kataster im nesprávnym postupom odňal ich vlastnícke právo k časti pozemku o výmere 210 m2, za ktorý riadne zaplatili a ponechal im len vlastníctvo podľa LV 2829 dňa 13.12.1993, 19.03.1999, k parc. č. 6010/50 -zast. plochy o výmere iba 322 m2, titulom nadobudnutia - rozsudok č.k.11 C 259/81, pričom pôvodná žalobkyňa, Magdaléna Poschová bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka, prvýkrát až dňom od 25. 10.1993, hoci zmluva medzi právnou predchodkyňou pôvodnej žalobkyne, Pavlínou Poschovou a čsl. štátom bola vyhlásená za neplatnú právoplatne už 16.09.1986, pričom Pavlína Poschová, ktorá od býv. organizácie Investing, Bratislava obdržala neprimerane vysokú kúpnu cenu, pre ktorú na protest prokurátora bola jej kúpna zmluva vyhlásená súdom za neplatnú, sa do katastra nehnuteľností zápisu ani nedožadovala. Napriek námietkam žalovaných 1/,2/, prečo žalobcovia neboli zapísaní v katastri nehnuteľností celých 7 rokov, prečo pôvodná žalobkyňa, Mária Kubalová bola ako výlučná vlastníčka sporného pozemku zapísaná až na základe dedičského konania po Pavlíne Poschovej, či vrátili kúpnu cenu titulom neplatnej kúpnej zmluvy, prečo sa nesprávali niekoľko rokov ako jej vlastníčky, prečo nepodnikli kroky k tomu, aby ich pozemok nebol daný k výstavbe rodinného domu žalovaných 1/2/, na tieto nereagovali, čím tieto skutočnosti ani nepopreli ani nevyvrátili, tieto skutkové okolnosti neobjasnili, pričom súd zistil, že rozsudok 11 C 259/81 neobsahuje synalagmatický záväzok na vrátenie kúpnej ceny, nepredložili dôkazy o vrátení kúpnej ceny, plnení zákonných povinností vlastníka, preto mal súd tvrdenia žalovaných 1/, 2/ v zmysle § 151 CSP za nesporné. 41/ Pokiaľ príslušný správny orgán rozhodoval o pridelení pozemku do osobného užívania, vychádzal z toho, že pozemok je v socialistickom vlastníctve. Ak dôvodom neplatnosti prevodu na štát bol neplatný právny úkon, ako tomu bolo v tomto posudzovanom prípade, potom vtedajšie právo poskytovalo možnosť obrany a bolo možné sa jej dovolať. Rovnako tak i správne konanie poskytovalo možnosť nápravy nesprávnych rozhodnutí, v tom čase to bolo dokonca po dobu 5 rokov od právnej moci rozhodnutia. V tomto prípade však žiadna obrana uplatnená nebola, a preto ani nič nevarovalo žalovaných, že získané právo od štátu je postihnuté nejakou vadou. Ich dobrá viera, že právo nadobudli od štátu v súlade so zákonom, musí byť chránené a nie je možné v záujme právnej istoty pripustiť výklad absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré naprieč desaťročiami vracia právne vzťahy do dávnej minulosti. 42/ Súd v danom prípade poukazuje tiež na to, že každé rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a v zhode s dobrými mravmi. Pokiaľ skutočne právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/ na svojom pozemku nechali žalovaných 1/,2/ postaviť rodinný dom, skolaudovať ho a po 7 rokoch nato sa začali od nich domáhať nájomného, za užívanie pozemku, toto ich správanie sa súdu javí ako nepoctivé, ziskuchtivé, z dôvodu ktorého boli pre súd nedôveryhodnými. Žalobcovia 1/,2/ v spore zastúpený zástupcom z radov advokátov, iba tvrdili, že žalovaní 1/,2/ nikdy neboli v katastri nehnuteľností vedení ako vlastníci sporného pozemku, pričom toto sa nezakladá na pravde a žalovaní 1/, 2/, keďže zákon zrušený ani zmenený nebol, ich vlastníctvo k spornej časti pozemku nemohlo byť ani zrušené ani zmenené, pretože vlastníctvo nadobudnuté administratívnymi správnymi aktami štátu, riadne Štátnym notárstvom registrované, je právne účinné. Preto sa nezakladá na pravde tvrdenie právneho zástupcu žalobcov 1/,2/, že pozemok jeho klientov žalovaní 1/,2/ užívali bez právneho dôvodu a sú povinní bezdôvodné obohatenie za jeho užívanie vydať. Nakoľko žalovaní 1/,2/ sporný pozemok užívali na základe zákona, nebola naplnená a preukázaná tvrdená skutková stránka bezdôvodného obohatenia, užívanie bez právneho dôvodu, preto sa súd z dôvodu nadbytočnosti ani uplatnenou žalovanou sumou a jej výškou nezaoberal. 43/ Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 44/ O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/,2/, ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcom 1/,2/, ktorí boli v spore neúspešní náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.