Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 4Er/137/2006 6106201601 07. 11. 2024 JUDr. Pavol Tomáš ECLI:SK:OSBB:2024:6106201601.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: A. B., C. D., E.: XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX, XXX XX F., H. I. J., proti povinnému: D. D., E.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. K. K., XXX XX K. K., H. I. J., na vymoženie pohľadávky na výživnom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Robotnícka č. 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 29/06 ta rozhodol: Súd exekúciu zastavuje. odôvodnenie: 1. Exekučné konanie začalo dňa 01.02.2006, kedy oprávnená, v tom čase maloletá, zastúpená matkou, podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky na výživnom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, rozsudku, sp. zn. 15C 38/04-33 zo dňa 08.06.2004. Okresný súd Banská Bystrica poverením č. 5601 006358 * zo dňa 03.02.2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eleonóru Noskovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, ktorá ju vedie pod sp. zn. EX 29/06. 2. Zo správy súdneho exekútora o stave konania, doručenej súdu ako aj z opakovane vykonaných lustrácií majetku povinného vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Taktiež neboli zistené príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii. Z uvedeného dôvodu nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ustanoveniach § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor uvádza, že od 22.01.2010 neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky a pohľadávka je dlhodobo nevymožiteľná. 3. Podľa § 240 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 30. 11. 2006) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 30. 11. 2006) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 30.11.2006) je súdny exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ak nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie. 7. Súd z podania správy súdneho exekútora o stave exekúcie mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34
Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zistil, že povinný nemá vedené účty v bankových inštitúciách, nie je vlastníkom, ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Povinný nie je zamestnaný, nie je poberateľom dávok, dôchodku ani iného príjmu. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území SR. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. 8. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v danej veci splnené nebolo). Toto ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení - lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide o stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie povinného. Súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora, ako aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov v obdobných veciach (uznesenia Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/109/2019, sp. zn. 43CoE/195/2019-46 zo dňa 22. 08. 2019, sp. zn. 1CoE/61/2019-50 zo dňa 10. 09. 2019, sp. zn. 41CoE/155/2019-53 zo dňa 16. 07. 2019, sp. zn. 41CoE/197/2019-63 zo dňa 14. 08. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoE/83/2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoE/6/2020...). 9. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne irelevantná. Významná je len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie. Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Postup v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý (ďalší) zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Nakoľko nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie a ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z týchto dôvodov súd rozhodol prvým výrokom tohto uznesenia tak, že exekúciu ex offo zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 30. 11. 2006). Účelom citovaného ustanovenia je zastaviť len neperspektívnu exekúciu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti (vyplývajúcej z exekučného titulu), keďže v konkrétnej veci nie je daný reálny predpoklad vymoženia pohľadávky v prospech oprávneného. 10. O trovách exekúcie súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.