Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 2Ek/492/2018 6118246787 31. 05. 2024 JUDr. Radovan Greško ECLI:SK:OSBB:2024:6118246787.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného A. B., nar: XX.X.XXXX, C. D. XXX/X, XXX XX E., zast. zákonným zástupcom F. B., nar: XX.XX.XXXX, C. dvor 305/9, 949 01 Nitra proti povinnému: B. G., nar: X.X.XXXX, A. XXX/X, XXX XX E., o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P. Pazmáňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 34 046 917, pod č. k. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.3.2018, domáhal od povinného vymoženia výživného s príslušenstvom na podklade exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 23.10.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 9.11.2017 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 3.4.2018 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P. Pazmáňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 34 046 917, ktorý exekúcie vedie pod H. I. XXXXX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 15.2.2024 postúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného zo dňa 8.2.2024, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené mailom, t. j. elektronicky, avšak bez autorizácie podľa osobitného predpisu. Vo vzťahu k predmetnému podaniu povinného zo dňa 8.2.2024 (e-mailové podanie bez autorizácie) preto súd konštatuje, že toto nebolo podané v súlade s ustanovením § 125 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok nakoľko povinný ho dodatočne nedoručil v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu do desiatich dní. Súd preto na predmetné podanie povinného, v súlade s ustanovením § 125 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, neprihliadol. 4. Následne súdny exekútor dňa 28.2.2024 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 16.7.2018 postupom v zmysle § 61b odsek 3 Exekučného poriadku doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Vec: Žiadosť o zastavenie exekúcie spisová značka XXXXX XXX/XX.“ 5. Povinný vo svojom podaní, ktorý súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada exekúciu zastaviť z dôvodu, že celkovú dlžnú čiastku uhradil. Poukázal, že bolo na jeho osobu podané trestné oznámenie pre trestný čin podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pričom v danej veci bol oslobodený spod obžaloby nakoľko celá dlžná suma bola uhradená. Nesúhlasil a nechcel, aby bola vykonávaná naďalej exekúcia nakoľko celý dlh zaplatil a považuje to za nezákonné.
6. Súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom zákonného zástupcu uviedol, že exekúciu žiada zastaviť až po uhradení zameškaného výživného voči oprávnenému. 7. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, bližšie sa vyjadril k doručovaniu návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnenému. Súčasne uviedol, cit.: „Zároveň uvádzam, že v exekučnom konaní XXXXX XXX/XX zostáva k úhrade k 08.03.2024 suma v celkovej výške 1.400,59 EUR: -Zameškané výživné vo výške 40,- EUR (na základe oznámenia oprávnenej zo dňa 05.03.2024) -Trovy súdneho exekútora s DPH vo výške 1.360,59 EUR.“ 8. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 9. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 11. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 14. Podľa § 61l odsek 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 15. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 16.7.2018 postupom v zmysle § 61b odsek 3 Exekučného poriadku. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi bol dňa 27.2.2024 (podaný na poštovú prepravu dňa 26.2.2024) doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd preto konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku. 16. Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 17. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom
obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 18. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Súčasne súd dopĺňa a poukazuje na ustanovenie § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie zároveň nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia alebo existenciu predpokladov v zmysle § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 19. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, čo povinný v konečnom dôsledku ani nenamietal, resp. opak netvrdil. Rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. J. XXX/XXX/XXXX J. dňa 23.10.2017, nadobudol vykonateľnosť dňa 9.11.2017. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo preto vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1,2 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj samotná exekúcia sa začali dôvodne. 20. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné: Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, t. j. povinný navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pričom v súvislosti s uvedeným poukazoval na trestné konanie vedené proti nemu Okresným súdom Nitra, pod č.k. XX/XX/XXXX, pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona, v ktorom bol oslobodený spod obžaloby, z dôvodu, že trestnosť činu zanikla. Súd vo vzťahu k argumentácii povinného zdôrazňuje, že povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu mal povinný možnosť dobrovoľne splniť v lehote (príp. lehotách) stanovenej exekučným titulom. Keďže povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil to, čo mu bolo uložené právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 16.3.2018, pričom deň 16.3.2018 je dňom začatia exekučného konania. Súd následne vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 3.4.2018, ktoré doručil poverenému súdnemu exekútorovi dňa 9.5.2018, pričom uvedeným dňom začala i samotná exekúcia. Povinný uhradil časť pohľadávky titulom výživného, až v dôsledku vedenia trestného konanie pre prečin zanedbania povinnej výživy voči oprávnenému, a to až po začatí exekučného konania (ako i samotnej exekúcie). Súd v exekučnom konaní konštatuje, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného je daný len vtedy, ak k splneniu pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Úhradu povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie tak nemožno pripočítať oprávnenému a exekúciu zastaviť (čo i len v časti), nakoľko moment uhradenia pohľadávky je čisto na vôli povinného, či ju uhradí riadne a včas, nútene počas exekúcie alebo, ako v tomto prípade, „dobrovoľne“ (v dôsledku trestného konania vedeného Okresným súdom Nitra, pod č. k. XX/XX/XXXX, K. prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona, v ktorom bol povinný oslobodený spod obžaloby, z dôvodu, že trestnosť činu zanikla, keď svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, ako sa súd odobral na záverečnú poradu, za súčasného splnenia podmienky, že trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky) v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Ak povinný uhradí vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému po začatí exekučného konania, robí tak aj pod ťarchou exekučného konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor v uhradenej časti fakticky upustí od vykonania exekúcie a už ju nevymáha. V takomto prípade nedôjde k skončeniu exekučného konania vymožením, keďže nedošlo k vymoženiu pohľadávky v celosti. Súdny exekútor po čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní jej zvyšku. K skončeniu exekučného konania preto dôjde len vtedy, keď je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom vrátane trov exekúcie, ktoré súdny exekútor vyčíslil dňa 8.3.2024 na sumu vo výške 1 360,59 Eur s DPH, pričom súčasne povinný musí postupovať v zmysle §61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, v spojení s § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd preto uzatvára, že kým nedôjde k vymoženiu celej pohľadávky vrátane trov exekúcie, nedôjde ani k ukončeniu exekučného konania. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok). 22. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.