Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 5Ek/2917/2021 6121454652 21. 10. 2024 Mgr. Pavol Badány ECLI:SK:OSBB:2024:6121454652.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX A. – B. A., (pôvodne – JUDr. Rudolf Krutý, PhD. – súdny exekútor IČO.: 37 929 810 so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava – mestská časť Nové Mesto), zastúpený: ROHUTNÝ&Spol., s.r.o., so sídlom Nová 524/37, 900 23 Viničné, IČO: 53 360 168, proti povinnému: Quantum Credit, a.s., IČO.: 47 248 980, so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava – mestská Ružinov, o vymoženie sumy vo výške 42,00 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Drahomír Kriváň, IČO.: 50 918 320, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 211EX 1644/21, o námietkach oprávneného voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie náhrady paušálnych výdavkov 211EX 1402/21 zo dňa 19.03.2024, takto rozhodol: I. Súd námietkam oprávneného v y h o v u j e. II. Súd z r u š u j e Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 211EX 1402/21 zo dňa 19.03.2024. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.08.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 42,- Eur a to na základe exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení starej exekúcie sp.zn. EX 1775/16 zo dňa 07.04.2021, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. 2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia bolo dňa 30.08.2021 vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. 3. Súdny exekútor dňa 26.04.2024 doručil súdu Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 211EX 1644/21 zo dňa 19.03.2024 (ďalej aj „Upovedomenie“) z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko pri exekúcii vedenej na majetok povinného ako právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora v celkovej výške 72,Eur. 4. Voči Upovedomeniu podal oprávnený v zákonnej lehote námietky, v ktorých uviedol, že súdny exekútor mal v rozhodnom období vymôcť v prospech povinného peňažné prostriedky, čo malo vyplývať z emailovej komunikácie so súdnym exekútorom, ako aj z prílohy doloženej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, vymáhajúcim pohľadávky povinného (v tomto exekučnom konaní) v iných exekučných konaniach. Ďalej poukázal na to, že na základe vydaných príkazov o prikázaní inej peňažnej pohľadávky doručených JUDr. Jakubcovi mali byť vymožené peňažné prostriedky poukázané v prospech
exekúcii, ktoré boli zastavené. Vzhľadom na vyššie uvedené tak oprávnený zastáva názor, že povinný disponuje zexekvovateľným majetkom a preto žiadal, aby súd Upovedomenie zrušil. 5. K námietkam sa vyjadril aj súdny exekútor, ktorý uviedol, že s poukazom na ustanovenia Exekučného poriadku o námietkach proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a s poukazom na bezvýslednosť lustrácii ohľadne majetku povinného konštatoval, že povinný ako právnická osoba na území Slovenskej republiky existuje len ako osoba de iure, pričom de facto nevlastní žiaden majetok. V tomto smere rovnako poukázal, že sumy, ktoré mali byť vymožené v rámci exekúcii vykonávaných v prospech povinného vzhľadom na počet exekučných konaní vedených v jeho neprospech sú zanedbateľné, a ako také by nestačili ani na pokrytie trov exekúcie. V tomto smere rovnako dodal, že pri posudzovaní nemajetnosti povinného sa vychádza z jeho relatívnej nemajetnosti, t. j. nemajetnosti posúdenej súdnym exekútorom v konkrétnom exekučnom konaní. Finančné prostriedky vymožené v prospech povinného mali byť priradené ku konaniam, ktoré boli zastavené pre ich vymoženie. Rovnako však súdny exekútor dodal, že cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli na uvedené konania poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej opatrnosti, ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte“. Podľa názoru súdneho exekútora vykonal všetky úkony nevyhnutné pre zistenie majetku povinného, pričom dospel k názoru že je skutočne nemajetný a z uvedeného dôvodu exekúciu zastavil. Tvrdenia oprávneného o existencii zexekvovateľného majetku považuje za nepreukázané. Záverom dodal, že účelom dôvodu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné skončenie. V prípade právnickej osoby zmena majetkových pomerov nemajetného povinného je v budúcnosti vysoko nepravdepodobná. Súdny exekútor má povinnosť vydať Upovedomenie o zastavení exekúcie ak do 30 mesiacov od začatia exekúcie nezistil majetok povinného, čo preukázal lustráciami majetkových pomerov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd námietky oprávneného zamietol. 6. Podľa § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. 7. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 9. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 10. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 11. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 12. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „vyhláška“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
13. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti takémuto Upovedomeniu u súdneho exekútora námietky. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súd poukazuje na to, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a pod.) Ustanovenie § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať Upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 30 mesiacov od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. c) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech. 14. Uprednostňovanie rýchlosti exekučného konania má však nepochybne aj určité logické hranice. Prednostnou a prvoradou úlohou exekúcie je pohľadávku vymôcť. V každom prípade súd musí dbať na to, aby napĺňanie litery zákona nezostalo jeho jediným účelom. Striktné dodržiavanie zákonných ustanovení bez prihliadnutia na ich zmysel a faktický účel by bolo totiž kontraproduktívne. 15. Súd nepovažuje rozhodnú dobu bezvýslednosti vymáhania pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie za „neprekročiteľnú“. Opačným výkladom by sme došli k absurdnému záveru a síce, kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c) by stačila samotná skutočnosť, že súdnym exekútorom nebol zistený žiadny zexekvovateľný majetok napríklad aj v prípade jeho absolútnej nečinnosti. Súd totiž zastáva názor, že predmetom rozhodovania súdu o námietkach proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie sú práve dôvody, pre ktoré predmetné Upovedomenie samotné byť vydané nemalo, teda že existuje zexekvovateľný majetok, t.z., že vymoženie pohľadávky oprávneného ešte stále nie je vylúčené, zmarené, nemožné, inak tiež že jej vymoženie je stále perspektívne. Prieskumom exekučného súdu v tomto štádiu však nie je preskúmavanie postupu súdneho exekútora ako takého. Ak totiž zastával oprávnený, prípadne iný subjekt, názor, že v exekúcii nie je pokračované bez zbytočných prieťahov alebo že exekúcia nie je vedená vhodne (jedným zo spôsobov výkonu exekúcie), či sa o tejto skutočnosti dozvedel sám, bol by súd býval (na podnet či z vlastnej činnosti) exekútora dopytoval, poprípade inštruoval pokynovým uznesením v zmysle § 32 Exekučného poriadku. V týchto prípadoch by sa tak exekúcia zastavila napriek tomu, že vymoženie pohľadávky oprávneného je stále nádejné či sľubné, inak povedané, stále objektívne možné, čo by bolo v rozpore so samotným účelom exekúcie. Rovnako súd nepovažuje za vhodný postup, kedy by sme oprávneného takpovediac nútili k opätovnému podávaniu návrhov na vymoženie týchto pohľadávok a zvyšovali tak administratívne zaťaženie nielen súdu, no v konečnom dôsledku aj samotného exekútora, čo by bolo v rozpore s hospodárnosťou konania, prípadne nútili k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu. 16. Súdny exekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej, v situácii, kedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy povinný disponuje viacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či vymáhanými), pričom vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní) je často predlžované alebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania (čiastočných) platieb v exekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky vymáhanej v tomto či iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne sa totiž uspokojujú pohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti povinnému, no aj v jeho prospech. Súd v tejto veci považuje za dôležité upriamiť pozornosť na samotné
vyjadrenie súdneho exekútora, podľa ktorého cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli na uvedené konania poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej opatrnosti ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte.“ Z uvedeného možno použitím základných pravidiel formálnej logiky nepochybne dôjsť k záveru, že ak by povinný nebol majetný, resp. ak by nedisponoval majetkom dostatočným na uhradenie pohľadávky oprávneného (aspoň v časti), nemohli byť v prospech „uvedených konaní“ poukázané finančné prostriedky vzhľadom na vydaný exekučný príkaz na prikázanie inej peňažnej pohľadávky, t.z. že majetok povinného bolo možné nielen predpokladať, no nepochybne prezumovať. 17. Súd osobitne poukazuje na fakt, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve a výlučne na jeho ochranu, a to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách, kedy je vymoženie pohľadávky oprávneného nemožné či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť) nepravdepodobné. V prejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného (v tomto exekučnom konaní) až do momentu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech povinného, nielenže možné, no vysoko pravdepodobné. V prejednávanom prípade tak nejde o posúdenie potencionálnej možnosti nadobudnutia majetku v budúcnosti, no jeho skutočnej existencie v podobe pohľadávok vymáhaných v iných exekučným konaniach v prospech povinného. A contrario, konštatovať nemajetnosť povinného by bolo spoľahlivo možné v situácii, kedy by v prospech povinného neboli vedené exekúcie, z ktorých sa úspešne vymohli alebo vymáhajú peňažné prostriedky, prípadne by súdu bolo preukázané, že vzhľadom na prioritu uspokojovania pohľadávok by plnenia prijaté v súčasnosti alebo v budúcnosti nestačili na úhradu konkrétnej pohľadávky v konkrétnom exekučnom konaní. Normatívne vyjadrenie budúcej splatnosti pohľadávky povinného voči tretej osobe pritom obsahuje samotné ustanovenie § 105 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod zexekvovaním tak treba vnímať proces, resp. moment, keď sa predmet vlastníctva povinného (v tomto prípade pohľadávka) stane predmetom exekúcie. Prijať záver o nemajetnosti povinného napriek existencii takýchto pohľadávok možno spoľahlivo až po tom, ako napriek ich splatnosti k ich úhrade (pri ingerencii súdneho exekútora) nedôjde. 18. Je v najvyššom záujme oprávneného, aby sa vo vymáhaní jeho pohľadávky pokračovalo, v najlepšom záujme povinného, aby exekučné konanie a výkon exekúcie naďalej prebiehal (inými slovami, aby exekúcia pre jeho nemajetnosť nebola zastavená), pričom úlohou súdom povereného exekútora je podľa svojich najlepších schopností a možností s odbornou starostlivosťou výkon exekúcie zabezpečiť. Súd tak nemôže v dobrej viere zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy by jej zastavenie bolo na škodu nielen oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému, voči ktorému by zastavenie exekúcie malo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n ods. 6 Exekučného poriadku spolu s § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie. 19. Základným postulátom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného, čo sa v predmetnom prípade nepreukázalo. Povinnému je pritom ešte stále zachovaná možnosť domáhať sa súdnej ochrany v podobe obrátenia sa na príslušný súd v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, tzn. domáhať sa začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu samotného pre jeho (domnelú) nemajetnosť. 20. Za nemenej dôležité považuje súd aj to, že priradenie prípadne ďalších (aj dodatočne) vykonaných platieb má zásadný význam pre posúdenie prerušenia pôvodnej doby bezvýslednosti exekúcie a začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade by totiž išlo o (čiastočné) vymoženie pohľadávky oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku povinného. V súlade s dikciou § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve tohto) posledného zexekvovania majetku povinného. 21. Pokiaľ ide o tvrdenie súdneho exekútora, že suma či sumy vymožené v exekučných konaniach vedených v prospech povinného boli a sú vzhľadom na počet exekučných konaní, ktoré sa proti povinnému vedú, zanedbateľné, súd uvádza, že pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného musí súdny exekútor dospieť po dôkladnom zvážení všetkých jemu dostupných informácii o majetku povinného. Tento stav pritom musí reflektovať exekučný spis samotný. Súd v prejednávanom prípade nemal túto skutočnosť za preukázanú. Na záver dáva súd do pozornosti, že je to súdny exekútor,
ktorý v súlade so zásadou legálneho poriadku zodpovedá za výkon exekúcie ako aj za stav exekučného spisu, ktorý musí nevyhnutne zodpovedať všetkým úkonom ním vykonaných práve pre prípady, kedy bude vo veci rozhodovať súd. 22. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného vyhovel a Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora zrušil. Súd už taktiež nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať zároveň k zvyšným častiam námietok oprávneného, nakoľko jeho námietkam vyhovel v plnom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.