Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 3Ek/2385/2021 6121478286 27. 11. 2024 JUDr. Eva Bomborová ECLI:SK:OSBB:2024:6121478286.4
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A., v konaní právne zast. ROHUTNÝ&Spol., s.r.o., so sídlom Nová 524/37, 900 23 Viničné, IČO: 53 360 168, proti povinnému: Quantum Credit a. s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 248 980, o vymoženie 42 eur, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 2900/111, 901 01 Malacky, ktorý ju vedie pod sp. zn. 211EX 1648/21, o námietkach oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie, o sťažnosti súdneho exekútora voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3Ek/2385/2021 zo dňa 13.09.2024, takto rozhodol: Súd sťažnosť súdneho exekútora z a m i e t a . odôvodnenie: 1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 13.09.2024 uznesenie, ktorým vyhovel námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a uvedené upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor upovedomením sp. zn. 211EX 1648/21 zo dňa 17.05.2024 zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Voči upovedomeniu oprávnený podal námietky z dôvodu, že podľa jeho názoru povinný disponoval exekvovateľným majetkom v podobe pohľadávok povinného (voči iným dlžníkom) vymáhaných či vymožených v iných exekučných konaniach. 2/ Vyšší súdny úradník aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c/, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 a ods. 7, § 105 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, posúdil námietky oprávneného ako dôvodné. Uviedol, že súdny exekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej, v situácii, kedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy povinný disponuje viacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či vymáhanými), pričom vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní) je často predlžované alebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania (čiastočných) platieb v exekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky vymáhanej v tomto či iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne sa totiž uspokojujú pohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti povinnému, no aj v jeho prospech. Podľa vyjadrenia samotného súdneho exekútora: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli na uvedené konania poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej opatrnosti ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte.“, možno nepochybne dôjsť k záveru, že ak by povinný nebol býval majetný, resp. ak by nedisponoval majetkom dostatočným na uhradenie pohľadávky oprávneného (aspoň v časti), nemohli byť v prospech „uvedených konaní“ poukázané finančné prostriedky vzhľadom na vydaný exekučný príkaz na prikázanie
inej peňažnej pohľadávky, t.j. majetok povinného bolo možné nielen predpokladať, no nepochybne prezumovať. 3/ Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve a výlučne na jeho ochranu, a to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách, kedy je vymoženie pohľadávky oprávneného nemožné či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť) nepravdepodobné. V prejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného (v tomto exekučnom konaní) až do mementu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech povinného, nielenže možné, no vysoko pravdepodobné. V prejednávanom prípade tak nejde o posúdenie potencionálnej možnosti nadobudnutia majetku v budúcnosti, no jeho skutočnej existencie v podobe pohľadávok vymáhaných v iných exekučným konaniach v prospech povinného. A contrario, konštatovať nemajetnosť povinného by bolo spoľahlivo možné v situácii, kedy by v prospech povinného neboli nevedené exekúcie, z ktorých sa úspešne vymohli alebo vymáhajú peňažné prostriedky, prípadne by súdu bolo preukázané, že vzhľadom na prioritu uspokojovania pohľadávok by plnenia prijaté v súčasnosti alebo v budúcnosti nestačili na úhradu konkrétnej pohľadávky v konkrétnom exekučnom konaní. Normatívne vyjadrenie budúcej splatnosti pohľadávky povinného voči tretej osobe pritom obsahuje samotné ustanovenie § 105 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod zexekvovaním tak treba vnímať proces, resp. moment, keď sa predmet vlastníctva povinného (v tomto prípade pohľadávka) stane predmetom exekúcie. Prijať záver o nemajetnosti povinného napriek existencii takýchto pohľadávok možno spoľahlivo až po tom, ako napriek ich splatnosti k ich úhrade (pri ingerencii súdneho exekútora) nedôjde. Súd nemôže v dobrom svedomí zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy by jej zastavenie bolo na škodu nielen oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému, voči ktorému by zastavenie exekúcie malo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n ods. 6 Exekučného poriadku spolu s § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie. 4/ Základným postulátom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného, čo sa v predmetnom prípade nepreukázalo. Povinnému je pritom ešte stále zachovaná možnosť domáhať sa súdnej ochrany v podobe obrátenia sa na príslušný súd v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t.z. domáhať sa začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu samotného pre jeho (domnelú) nemajetnosť. Vyšší súdny úradník ďalej podotkol, že priradenie prípadne ďalších (aj dodatočne) vykonaných platieb má zásadný význam pre posúdenie prerušenia pôvodnej doby bezvýslednosti exekúcie a začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade by totiž išlo o (čiastočné) vymoženie pohľadávky oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku povinného. V súlade s dikciou § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod na zastavenie exekúciu pre nemajetnosť povinného, keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve tohto) posledného zexekvovania majetku povinného. 5/ Pokiaľ ide o tvrdenie súdneho exekútora, že suma či sumy vymožené v exekučných konaniach vedených v prospech povinného boli a sú vzhľadom na počet exekučných konaní, ktoré sa proti povinnému vedú, zanedbateľné, uviedol nasledovné: Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného musí súdny exekútor dospieť po dôkladnom zvážení všetkých informácii o majetku povinného jemu v tom ktorom konaní dostupných. Tento stav pritom musí reflektovať exekučný spis samotný. Súd v predmetnom prípade nemal túto skutočnosť za preukázanú. Na dôvažok dal súdnemu exekútorovi do pozornosti, že je to práve on, ktorý v súlade so zásadou legálneho poriadku zodpovedá za výkon exekúcie ako aj za stav exekučného spisu, ktorý musí nevyhnutne zodpovedať všetkým úkonom ním vykonaných práve pre prípady, kedy bude vo veci rozhodovať súd. 6/ V súvislosti s tvrdením o spornej aktívnej legitimácie JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ako osoby oprávnenej na podanie námietok vzhľadom na skutočnosť, že bol ku dňu 31.10.2023 odvolaný z funkcie súdneho exekútora, vyšší súdny úradník poukázal, že súdny exekútor vykonáva svoju činnosť ako slobodné povolanie a je v postavení podnikateľa s cieľom dosahovania zisku. Podľa § 16 ods. 9 v spojení s § 16a ods. 3 Exekučného poriadku nástupca súdneho exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol, zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. V posudzovanej veci je predmetom exekúcie pohľadávka oprávneného, ktorá síce vznikla v súvislosti s výkonom jeho exekučnej činnosti a to titulom nároku na náhradu trov exekúcie pri zastavení tzv. starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak ide o ukončené exekučné konania. Pokiaľ súdny exekútor po ukončení podnikateľskej činnosti zodpovedá
za záväzky vzniknuté v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorú vykonával, rovnako má nárok aj na pohľadávky, ktoré mu v súvislosti s touto činnosťou vznikli, a to aj po zániku jeho funkcie 7/ Voči rozhodnutiu podal súdny exekútor sťažnosť, považujúc sa za osobu oprávnenú na podanie sťažnosti. Napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté aj v jeho neprospech, keď jeho nárok na trovy zastavenej exekúcie je závislý od rozhodnutia o zastavení exekúcie. Napadnuté uznesenie podľa neho vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. V oznámení doručenom súdu uviedol, že boli vydané príkazy na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok a exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok. Z vyjadrenia oprávneného v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie je zrejmé, že tieto príkazy boli doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi. Samotné vydanie exekučného príkazu podľa § 105 Exekučného poriadku v tomto exekučnom konaní ešte vôbec nedeklaruje, že povinný ku dňu vydaniu upovedomenia aj naďalej takýmto majetkom disponuje, resp. že má skutočne príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Za nepravdivé považoval tvrdenie súdu, že súdny exekútor predložil len lustráciu pomerov z roku 2021 (ods. 11 odôvodnenia). Súdu bola predložená aj lustrácia majetkových pomerov z roku 2022 a 2023, súdny exekútor vykonal všetky lustrácie majetkových pomerov pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie s negatívnym výsledkom. K podanej sťažnosti súdny exekútor predložil príkazy na začatie exekúcie a príkazy na vykonanie exekúcie, ktoré opomenul pripojiť. V ďalšom poukázal, že sumy vymožené v exekučných konaniach vedených v prospech povinného mali byť v plnom rozsahu skonzumované a použité na úhradu pohľadávok v iných exekučných konaniach, ktoré boli zastavené. Súd si tieto informácie preto mal a mohol (nakoľko uvedenými informáciami disponuje, keď vo všetkých konaniach vydal poverenie a ide o zanedbateľný úkon na základe ktorého sú tvrdené informácie ľahko overiteľné) sám preveriť. 8/ Vyšší súdny úradník sa podľa neho nevysporiadal ani so zásadnou námietkou exekútora o tzv. relatívnej exekučnej imunite právnickej osoby. S poukazom na bod 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde súd poukázal, že vymoženie pohľadávky oprávneného je vysoko pravdepodobné, uviedol, že tento záver je zmätočný a strohý, nemajúci ani oporu v zistenom skutkovom stave. Súd si ani nevyžiadal informácie od súdneho exekútora (JUDr. Jakubca) o tom, aké množstvo konaní je u neho vedených, v akom objeme sa u neho nachádzajú peňažné prostriedky povinného. Súd podľa jeho názoru opomenul vlastnú funkciu a povinnosť zistiť si rozhodujúce skutočnosti. Exekučný spis má tak obsahovať zrejmé informácie o realizácii procesných úkonov. Podľa Exekučného poriadku má súdny exekútor povinnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak po uplynutí doby 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného, ak nezistí majetok alebo príjmy, ktoré by bolo možné exekúciou postihnúť, a ktoré by stačili aspoň na úhradu jeho trov. Tento dôvod zastavenia exekúcie je pritom konštruovaný ako tzv. relatívna nemajetnosť povinného, ktorú je možné konštatovať v situácii, kedy sa súdnemu exekútorovi v konaní nepodarí zistiť majetok, a to z pohľadu výlučne tohto exekučného konania. Záverom súdny exekútor poukázal, že pohľadávky povinného boli postúpené, a preto v prebiehajúcich konaniach dôjde na strane oprávneného k zmene subjektu. Na základe tejto skutočnosti nebude možné poukazovať vymožené peňažné prostriedky v prospech exekučných konaní vedených súdnym exekútorom. 9/ Ďalej poukázal, že vo viacerých exekučných konaniach (211EX 1642/21, 211EX 1415/21, 211EX 1775/21, 211 EX 1387/21, 211EX 1414/21, 211EX 1417/21, 211EX 1643/21) mu boli dňa 03.07.2024 doručené uznesenia o zamietnutí námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. S uvedenými rozhodnutiami sa stotožnil a uviedol, že oprávnený ho informoval, že nebude voči týmto rozhodnutia podávať sťažnosť. Mal tak za to, že sa to dá považovať za súhlas oprávneného s rozhodnutím súdu o zamietnutí námietok. Vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie rozhodnutie. 10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 11/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
12/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 13/ Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor. 14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná, nakoľko nebola podaná oprávnenou osobou. 15/ Exekučné konanie je procesný postup subjektov exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. K subjektom exekučného konania možno zaradiť exekučný súd, súdneho exekútora, platiteľa mzdy povinného a pod., ktorých však nemožno stotožňovať s účastníkmi exekučného konania. Za účastníkov exekučného konania Exekučný poriadok považuje okrem povinného a oprávneného aj ďalšie osoby, ktorým toto postavenie priznáva pre určitý úsek konania. Účastníci konania majú procesné práva a povinnosti, vrátane možnosti podávať opravné prostriedky voči rozhodnutiam súdu a súdneho exekútora. Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi priznáva postavenie účastníka exekučného konania len v časti, v ktorej súd rozhoduje o jeho trovách (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku). Pod rozhodovaním o trovách je pritom nevyhnutné mať na mysli situáciu, kedy súd priamo rozhoduje o priznaní či nepriznaní nároku súdneho exekútora na trovy, resp. o ich náhrade v konkrétnej výške. Pod rozhodovaním súdu o trovách exekútora však nemožno rozumieť postup súdu, kedy z dôvodu procesného pochybenia exekútora dôjde k zrušeniu jeho rozhodnutia upovedomenia o zastavení exekúcie. Z povahy veci totiž vyplýva, že trovy exekútora budú a nevyhnutne musia byť nepriamo rozhodnutím súdu o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie dotknuté. 16/ Podstatou rozhodovania súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie je totiž zhodnotenie správnosti alebo nesprávnosti procesného postupu súdneho exekútora, jeho jednotlivých úkonov. Súd hodnotí, či postup súdneho exekútora bol v súlade s princípom primeranosti a suficiencie na naplnenie účelu exekučného konania, a či práva účastníka konania neboli dotknuté nad rámec nevyhnutný pre vymoženie pohľadávky oprávneného. Ide o normatívne vyjadrenie kontroly súdu nad zákonnosťou vedenia exekúcie, ktoré bolo v súlade s princípom legálneho poriadku zverené subjektu odlišnému od súdu, teda súdnemu exekútorovi. Odhliadnuc od tohto dvojdelenia, ide o subjekty, ktoré sa spoločnými silami snažia dosiahnuť ten istý cieľ. Exekútor je akousi „predĺženou rukou súdu“, ktorého činnosť súd náležite usmerňuje. Právne názory týchto zdanlivo odlišných subjektov by sa preto nemali čo do výkonu exekúcie rozchádzať, exekútor by mal vôľu exekučného súdu rešpektovať a vo svojom postupe náležite reflektovať. Ak exekučný súd v rámci svojho oprávnenia pokynovať súdneho exekútora (§ 32 Exekučného poriadku), či po napadnutí jeho rozhodnutia účastníkom konania, zistí nedostatky v jeho postupe, je exekútor takéto rozhodnutie povinný rešpektovať (inak tiež je ním viazaný v súlade s § 3 Exekučného poriadku). A contrario, spochybnenie tohto záveru by bolo spochybnením štátno-mocenského nadriadenia exekučného súdu, základných zásad a princípov Exekučného poriadku, in concreto o.i. princípu legálneho poriadku. Nemožno tak v tomto štádiu konania logicky hovoriť o účastníctve súdneho exekútora, ktorý podáva sťažnosť voči rozhodnutiu súdu, ktoré má len procedurálny charakter, týkajúci sa vedenia exekúcie, resp. posúdenia postupu súdneho exekútora ako takého, nemajúci priamy dopad na jeho materiálne práva, rozumej nárok na trovy a/alebo ich výšku. Takouto sťažnosťou by exekútor len takpovediac napádal záver súdu o vyhodnotení jeho postupu ako nesprávneho. Viazanosť subjektu názorom nadriadeného subjektu je všeobecne prítomný v celom (nie len) civilnom procese. Ide o obdobnú situáciu ako v prípade, keď súd vyššej inštancie zruší rozhodnutie súdu nižšieho stupňa, nie je súd nižšej inštancie oprávnený podať voči zrušujúcemu rozhodnutiu opravný prostriedok. 17/ Nevyhnutnosť zrušenia výzvy na úhradu trov exekútora tak vyplýva zo samotnej povahy veci, kedy nárok na ich úhradu súdnemu exekútorovi vznikne výlučne a jedine v situácii, kedy k zastaveniu exekúcie skutočne dôjde. Ergo, ak k zastaveniu exekúcie nedôjde, resp. rozhodnutie (exekútora) o jej zastavení je súdom zrušené, nárok na úhradu takýchto trov (či paušálnych výdavkov) mu do tohto momentu neprináleží. Ak súd rozhodne o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie, musí nevyhnutne zrušiť aj výzvu na úhradu trov exekútora. Zrušenie výzvy na úhradu trov exekútora tak predstavuje „len“ sekundárny, nepriamy a logický právny následok rozhodnutia súdu o zrušení upovedomenia o zastavení
exekúcie. In fine, súdny exekútor by bol oprávnený podať sťažnosť proti rozhodnutiu súdu v prípade jeho rozhodnutia o vrátení výzvy na úhradu trov exekútora na prepracovanie v súlade s § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, prípadne rozhodnutie súdu v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník však napadnutým uznesením nielenže nerozhodoval o nároku exekútora na trovy, ale ani o ich samotnej výške. Na dôvažok súd uvádza, že napriek tomu, že súdny exekútor argumentujúc svojim právom na podanie sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka z dôvodu, že ním mali byť dotknuté jeho trovy, ani na jednom mieste sťažnosti bližšie neopísal, neodôvodnil alebo bližšie nenačrtol, v čom má byť napadnuté rozhodnutie čo do trov exekútora nesprávne. 18/ V súvislosti s rozhodnutím tunajšieho súdu (aj keď ho súdny exekútor priamo v sťažnosti neuviedol, ani nepredložil, z vlastnej činnosti súdu je známe, že ide o rozhodnutie sp. zn. 4Ek/2990/2021), ktorým súd námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach, a to dokonca len rozhodnutiami jediného vyššieho súdneho úradníka, ktoré ani neprešli sudcovským prieskumom, viazaný. 19/ Ustálená súdna prax považuje za nedôvodné aj tie sťažnosti, ktoré sú podané neoprávnenou osobou. Preto sudca sťažnosť podanú súdnym exekútorom ako neoprávnenou osobou vyhodnotil ako nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol. 20/ Napriek tomu, že v prípade zamietnutia sťažnosti podanej neoprávnenou osobou, sa súd takou sťažnosťou vecne nezaoberá, súd obiter dictum uvedie prečo by neobstála ani samotná sťažnosť. Vyšší súdny úradník správne uviedol, že závery, ktoré viedli súdneho exekútora pri konštatovaní o nemajetnosti povinného (aj tej relatívnej) musia nevyhnutne reflektovať stav spisu. Ak exekútorský spis neobsahuje úkony, ktoré mali preukazovať spoľahlivé zistenie skutkového stavu o nemajetnosti povinného, potom súdny exekútor nepreukázal, že také úkony vykonal a vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci. Za výkon exekúcie zodpovedá súdny exekútor a úlohou súdu v exekučnom konaní nie je suplovanie činnosti súdneho exekútora tým, že by mal (podľa názoru súdneho exekútora v súlade s vyšetrovacím princípom) nad rámec súdnym exekútorom predložených zistení, sám zisťovať skutkový stav týkajúci sa nemajetnosti povinného. Súdny exekútor sa mylne domnieva, že na zastavenie exekúcie stačí uplynutie rozhodnej doby a konštatovanie, že napriek jeho úkonom sa nepodarilo vymôcť sumu, ktorá by stačila na úhradu jeho trov. Súd za správny nemôže považovať ani postup súdneho exekútora v prípade exekúcie vykonávanej prikázaním inej pohľadávky podľa § 105 Exekučného poriadku. Z exekučných príkazov súdneho exekútora jasne vyplýva, že nimi boli oprávnenému prikázané pohľadávky povinného, ktoré má voči exekútorovi, ktorý tieto vymáha v inom exekučnom konaní. Súdny exekútor však nemôže byť osobou, voči ktorej má oprávnený pohľadávku, ale je osobou, ktorá disponuje peňažnými prostriedkami z peňažnej pohľadávky, ktorú má povinný voči inej osobe (osobe z pôvodného hmotnoprávneho záväzkového vzťahu). Taký nesprávny postup súdneho exekútora má dopad na možnosť správneho posúdenia uplynutia doby bezvýslednosti exekúcie, teda nemajetnosti ako takej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
(§