Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 32Ek/2534/2023 6123436699 10. 05. 2024 Mgr. Michal Dubníček ECLI:SK:OSBB:2024:6123436699.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO 35 799 200, proti povinnému 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., povinnému 2/: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G. o vymoženie 25583,04 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom Mgr. Marián Janec, Exekútorský úrad Žilina so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina pod sp. zn. 351EX 579/23, o návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: Súd návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Marián Janec, Exekútorský úrad Žilina so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina pod sp. zn. 351EX 579/23 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.11.2023 domáhal od povinných vymoženia 25583,04 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Nitra, sp. zn. 12Csp/108/2021, zo dňa 09.07. 2021. 2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.11.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marián Janec vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/2534/2023 s európskym spisovým identifikačným číslom: F.:H.:I.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 351EX 579/23. 3. Povinný v 2. rade sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 12.12.2023 domáhal zastavenia exekúcie. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul je zo dňa 09.07.2021 a zaväzuje povinných 1 a 2 spoločne a nerozdielne k úhrade judikovanej pohľadávky 28.133,04 eur s príslušenstvom. Štyri roky pre vydaním predmetného exekučného titulu došlo k rozvodu manželov – povinných 1 a 2, teda došlo k zániku BSM, a to právoplatnosťou rozsudku OS Martin zo dňa 22.02.2017, č.k. 19P/1/2017-43 o rozvode manželstva povinných 1 a 2, a to dňom 20.03.2017. Od 20.03.2017 teda povinný v 2. rade nadobúda nové práva a povinnosti, nové záväzky a majetkové hodnoty len do svojho výlučného vlastníctva. Dňa 13.07.2018 si povinný v 2. rade založil bankový účet v H. H., J.. Predmetná exekúcia však blokuje majetok – financie na bežnom účte povinného v 2. rade, ktorý nepochádza z BSM, ale je výlučným majetkom povinného 2, čiže tento majetok je exekučne nepostihnuteľný. Bankový účet vznikol dňa 13.07.2018 až po zániku BSM dňa 20.03.2017. Vzhľadom na uvedené povinný v 2. rade žiada, aby jeho námietkam bolo vyhovené a exekútor, resp. súd túto exekúciu zastavil. Povinný v 2. rade ďalej v rámci podania, ktorým podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, uviedol, že navrhuje vylúčenie bankového účtu IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z exekúcie v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku. V predmetnom podaní zároveň povinný v 2. rade navrhol odklad exekúcie. 4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný 2 vo svojom podaní zo dňa 12.12.2023, ktoré je návrhom na zastavenie exekúcie označuje ako dôvody na zastavenie exekúcie tie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku ako aj podľa ust. § 61n ods. 1 písm. b), f) a g) Exekučného poriadku. K jednotlivým dôvodom: Dôvod na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1. písm. a) – povinný 2 vo svojom podaní žiadnym spôsobom neuvádza, aké okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku mali nastať po vzniku exekučného titulu. Naopak, oprávnený vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie preukázal, že vymáhaný nárok po vzniku exekučného titulu nezanikol tým, že priložil výpisy z konta úveru. Dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1. písm. d) – povinný 2 neuviedol ani to, aké nastali iné skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený ako prílohu podaného návrhu na vykonanie exekúcie priložil rozhodnutie súdneho orgánu spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, preto je zrejmé, že exekučný titul je vykonateľný. Argument povinného 2 spočívajúci v tom, že manželstvo s povinným 1 bolo rozvedené pred vznikom exekučného titulu, a ktorým sa domáha zastavenia exekúcie z vyššie uvedených dôvodov neobstojí, nakoľko uvedená skutočnosť nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu. Ako vyplýva priamo z exekučného titulu, súd, ktorý ho vydal uložil povinnosť úhrady vymáhaného nároku obom žalovaným spoločne a nerozdielne, preto sú v postavení solidárnych spoludlžníkov. Tvrdenia povinného 2 o rozvode manželstva a zániku BSM sú preto v danom prípade právne irelevantné. Dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61n ods. 1. písm. b) tu nie je nakoľko oprávnený návrh na zastavenie exekúcie nepodal. Dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61n ods. 1. písm. f) a g) taktiež nie sú dané, nakoľko exekúcia sa osobitným predpisom doposiaľ nezastavila a ani nie je dôvod na jej zastavenie. V tejto súvislosti oprávnený dodáva, že samotný zámer povinného 2 oddlžiť sa nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie pred tým, ako bude svojich záväzkov zbavená súdnym rozhodnutím podľa zákona . 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže súčasťou podania povinného 2 bol aj návrh na odklad exekúcie, o ktorom už bolo rozhodnuté, oprávnený sa k nemu ďalej nevyjadruje. 5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 08.01.2024, pričom tento bol dňa 10.01.2024 doplnený o vyjadrenie oprávneného. Súdny exekútor spolu s predložením návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že povinný v 2. rade si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 28.11.2023 a návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 14.12.2023. Návrh na zastavenie exekúcie bol teda podaný v zákonnej 15 dňovej lehote a má odkladný účinok. 6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 12. Podľa § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak a) povinný v priebehu exekúcie zomrel, b) bola podaná vylučovacia žaloba alebo prebieha konanie o určení vlastníckeho práva podľa § 44 ods. 9, c) povinný podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada, d) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, e) povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne, f) povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel, g) z osobitného predpisu7s) vyplýva, že sa exekúcia odkladá alebo že sa prerušuje, h) po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, i) súd podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, pretože dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, j) súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. 13. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 14. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 15. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 16. Podľa § 149 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 17. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 18. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne a formálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
19. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide napr. o skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa následne prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti. 20. Exekučný poriadok umožňuje povinnému v exekučnom konaní uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. 21. Vzhľadom na to súd po preskúmaní návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný v 2. rade sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Pokiaľ povinný v 2. rade vo svojom návrhu poukazuje na to, že pred vydaním exekučného titulu došlo k rozvodu manželstva povinných v 1. a v 2. rade čím došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode povinný v 2. rade nadobúda nové práva a povinnosti ako aj nové záväzky a majetkové hodnoty výlučne do svojho vlastníctva súd k tejto argumentácii uvádza, že uvedené tvrdenie súd v žiadnom prípade nerozporuje, avšak v uvedenom kontexte je potrebné zdôrazniť, že rozvodom manželstva a zrušením BSM sa povinný nezbavuje svojich záväzkov, ktoré nadobudol za trvania manželstva. Povinný v 2. rade predložil len rozsudok Okresného súdu Martin, č.k. 19P/1/2017-43 zo dňa 22.02.2017, ktorým bolo manželstvo povinných v 1. a v 2. rade rozvedené a zároveň súd upravil práva a povinnosti oboch rodičov k maloletému dieťaťu. Povinný v 2. rade však nepredložil rozhodnutie súdu ani dohodu medzi bývalými manželmi o vyporiadaní majetku v BSM a preto sa po uplynutí troch rokov uplatní zákonná fikcia vyporiadania majetku v režime BSM v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súd k tejto argumentácii dodáva, že s ohľadom na to ako povinný v 2. rade sám uviedol, exekučný titul bol vydaný 4 roky po zrušení BSM a pokiaľ sa domnieval, že ide o skutočnosť, ktorá mala za následok zbavenie sa uvedeného záväzku voči oprávnenému ide o skutočnosti, ktoré mali byť prejednávané v rámci základného konania, ktorého výsledkom bolo vydanie exekučného titulu. Súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť
rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Uvedená argumentácia povinného v 2. rade teda mala byť predmetom opravného prostriedku voči exekučnému titulu, pričom pokiaľ túto možnosť nevyužil rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a povinný v 2. rade je týmto rozhodnutím súdu viazaný. 22. Povinný v 2. rade v rámci svojho návrhu na zastavenie exekúcie podal taktiež návrh na odklad exekúcie, resp. návrh na dočasné nekonanie úkonov do 30.06.2024. K návrhu povinného o odklad exekúcie súd poznamenáva, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej od 01.04.2017 možno o odklade exekúcie rozhodnúť len ak sú naplnené predpoklady ustanovené v § 61h a nasl. Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Exekučný súd nemôže zasahovať do právomoci súdneho exekútora a preto v danej procesnej situácii nemá oprávnenie ani o návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodnúť, resp. žiadosti povinného vyhovieť. 23. Na záver súd uvádza, že v rámci podania, ktorým povinný v 2. rade podal návrh na zastavenie exekúcie bol obsiahnutý aj návrh na vylúčenie veci z exekúcie v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku, konkrétne účtu v banke. K predmetnému návrhu súd uvádza, že bude predmetom samostatného rozhodovania postupom v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku, po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia o návrhu na zastavenie exekúcie. 24. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný v 2. rade povinnosť obsiahnutú v exekučnom titule nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný v 2. rade vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. 25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v 2. rade v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 28. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný v 2. rade si nárok na ich náhradu neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.