Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 18Ek/501/2024 6124252540 20. 09. 2024 Mgr. Terézia Lattová ECLI:SK:OSBB:2024:6124252540.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: AT DUNAJ, spol. s r.o., so sídlom Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, IČO: 31 734 600, práv. zast.: KOČIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Súľovská 9, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 52 662 624, proti povinnej: Gemermilk rs, s.r.o., so sídlom Bélu Bartóka 41, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 31 592 848, práv. zast.: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., LL.M., advokátka so sídlom Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, o vymoženie pohľadávky vo výške 213957,56 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Žofia Žabková, so sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 96501 Žiar n/Hronom pod sp. zn. 420EX 186/24, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a . II. Oprávnenej voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nepriznáva. odôvodnenie: 1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13. 03. 2024 domáhala od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 213957,56 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Up/1954/2023 zo dňa 19. 12. 2023, ktorý sa stal vykonateľným dňa 23. 01. 2024 (ďalej aj ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 21. 03. 2024 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Žofia Žabková, so sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 96501 Žiar n/Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. 420EX 186/24. 3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 29. 04. 2024 doručené podanie povinnej zo dňa 29. 04. 2024 označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, v ktorom sa povinná najskôr vyjadrovala ku skutočnostiam prevodu obchodného podielu z pôvodného spoločníka a konateľa. K tejto skutočnosti sa povinná vyjadrovala veľmi obšírne, tvrdila, že nemala vedomosť o tom, že dané dlhy voči povinnej existujú, a má ich plniť, z dôvodu, že im pôvodný spoločník zamlčal podstatné skutočnosti týkajúce sa stavu spoločnosti. Následne sa povinná vyjadrila tak, že plnila dlhy z čias ešte pred prevodom, k čomu aj uviedla, že z nových dodávok očakávala vytvorenie zisku, ktorý chcela použiť na úhradu faktúr, avšak tento zisk pripadol pôvodnému spoločníkovi, a to všetko v situácii, keď podľa daňového „due diligence“ spoločnosti povinnej za obdobia roku 2022 a 1-6/2023, ktorý bol vypracovaný 20. októbra 2023 obchodnou spoločnosťou Moore BDR s. r. o., si povinná ešte vyžiadala aj doplňujúci prehľad vyhotovený k 28. novembru 2023 a súčasne sa oboznámila so správou nezávislého audítora o overení účtovnej závierky za rok 2022 a z jeho odporúčaní z 08. mája 2017, 04. apríla 2019, 03. marca 2020 a z 02. apríla 2021 zistila, že pred prevodom obchodného podielu sa uskutočnilo množstvo situácií týkajúcich sa hospodárenia s financiami a majetkom povinnej, ktorých zoznam uviedla vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Následne sa povinná vyjadrovala k tomu, že na celý jej majetok je
zriadené záložné právo vo vzťahu k pôvodnému spoločníkovi. Dané skutočnosti argumentovala za pomoci viacerých súdnych rozhodnutí, ktoré sa vzťahujú na záložné právo. Povinná ďalej uviedla, že práve z dôvodu zriadeného záložného práva nie je možné zriadiť exekučné záložné práva na jej majetok bez súhlasu záložného veriteľa, ako ani viesť exekúciu v prospech záložného veriteľa, ktorý je treťou osobou a ktorý na jej vedenie nedal súhlas. Povinná vo svojom návrhu ďalej zdôraznila skutočnosť, že záložné právo na celý jej majetok svedčí ako v poradí druhému záložnému veriteľovi práve oprávnenej, ktorá sa cestou Okresného súdu Banská Bystrica domohla vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bolo zriadené záložné právo na celý majetok povinnej – nehnuteľných a hnuteľných vecí, pohľadávok a zásob povinnej. Podľa povinnej, na strane jednej tak oprávnenej svedčí záložné právo na všetok majetok povinnej a na strane druhej sa domáha uhradenia totožnej pohľadávky, pre ktorú sa úspešne domohla vydania zabezpečovacieho opatrenia, aj v prebiehajúcom exekučnom konaní. Povinná ďalej uviedla, že takýto spôsob konania, ktorý zvolila oprávnená je šikanózny výkon práva, súčasne s tým, že exekúcie na majetok povinnej vôbec nemožno viesť, lebo je to v rozpore so záložným právom pôvodného spoločníka viaznucom na celom majetku povinnej, ktorá existenciu tejto pohľadávky nedokáže ovplyvniť, pretože nie je dlžníkom pôvodného spoločníka a vo vzťahu záložného práva vystupuje iba ako záložca a nie aj ako záložný dlžník. Povinná sa opäť vracia k tomu, že nie je možné na majetok, na ktorý už je zriadené záložné právo, zriadiť exekučné záložné právo, pričom tvrdila, že prípadné zriadenie v poradí ďalšieho záložného práva (či už zmluvného alebo núteného) sa právneho postavenia doterajších záložných veriteľov žiadnym spôsobom nedotýka. Povinná ďalej uviedla, že pokiaľ ide o jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie na vymoženie peňažného plnenia, teda o spôsoby smerujúce k nútenému predaju majetku povinného alebo k dosiahnutiu výťažku zákonom stanoveným úkonom tretej osoby, treba konštatovať, že ustanovenia exekučného poriadku znemožňujú vykonanie exekúcie na uvedený majetok bez predchádzajúceho alternatívneho splnenia predpokladu postavenia oprávneného ako záložného veriteľa (resp. jedného zo záložných veriteľov), alebo existencie súhlasu záložného veriteľa (v prípade plurality záložných veriteľov za súhlasu všetkých osôb v tomto postavení) s vykonaním exekúcie zálohu. Právna úprava záložného práva tak zvýhodňuje záložného veriteľa oproti veriteľom, ktorí svoju pohľadávku záložným právom nezabezpečili, a spomedzi záložných veriteľov zvýhodňuje toho, ktorého záložné právo je v lepšom poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Povinná ďalej argumentovala tým, že exekučný poriadok uvádza taxatívny výpočet spôsobov vykonania exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, medzi ktoré patrí s odkazom na prejednávanú vec prikázanie pohľadávky, predaj hnuteľných vecí a predaj nehnuteľností. Všetky pohľadávky, hnuteľné a nehnuteľnosti povinnej sú zaťažené záložným právom v prospech pôvodného spoločníka a oprávnenej. V prospech pôvodného spoločníka je zaťažený aj samotný obchodný podiel spoločnosti povinnej. Z tohto dôvodu má povinná za to, že exekúciu nemožno vykonať ani jedným z do úvahy prichádzajúcich spôsobov exekúcie. Povinná preto navrhuje, aby bolo exekučné konanie vedené na exekútorskom úrade JUDr. Žofie Žabkovej pod sp. zn. 420 EX 186/24 zastavené v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. 4. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúciu dňa 17. 05. 2024 súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávnenej. 5. Oprávnená vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 10. 05. 2024 uviedla, že s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie zásadne nesúhlasí a to pre zjavnú nedôvodnosť, účelovosť a snahu o marenie priebehu a účelu vedenej exekúcie. Oprávnená poukazuje tiež na skutočnosť, že povinná zahlcuje súd rozsiahlym súborom listín, ktoré sú pre výkon exekúcie irelevantné a ich cieľom je nedôvodne oddialiť výkon exekúcie. Oprávnená vo svojom vyjadrení uviedla, že z podkladov predložených povinnou je zrejmé, že pôvodný spoločník povinnej, za súčinnosti nového spoločníka povinnej, za priamej súčinnosti povinnej, vopred fakticky financovali kúpu/predaj 100% obchodného podielu v povinnej majetkom povinnej, pričom samotná povinná zjavne bezdôvodne a bez primeraného protiplnenia umožnila zriadenie záložného práva na svoj majetok na zabezpečenie úhrady kúpnej ceny zo strany nového spoločníka. To znamená, že povinná nedôvodne poskytla vlastný majetok na zabezpečenie záväzku tretej osoby. Z uvedeného podľa povinnej vyplýva, že povinná navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu zriadeného záložného práva, ktoré však samotná povinná zriadiť dovolila a vlastnými právnymi úkonmi umožnila. Podľa oprávnenej ide zo strany povinnej o účelový návrh na zastavenie exekúcie v tom zmysle, aby v dlhšom časovom horizonte nebolo možné pristúpiť k samotnému nútenému výkonu exekučného titulu. Zároveň povinná konštatovala, že povinnou účelovo deklarovaný záujem na ochranu jej právneho postavenia nemôže byť uprednostnený pred záujmom oprávnenej na riadnom a čo najefektívnejšom vymožení jej právoplatne judikovanej pohľadávky.
Poukazuje predovšetkým na to, že nie je možné poskytnúť právnu ochranu zjavnému zneužitiu práva zo strany povinnej. V súvislosti s týmto oprávnená uvádza Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. Oprávnená sa taktiež bráni voči klamlivým tvrdeniam povinnej o koordinovanom postupe oprávnenej spolu s predchádzajúcim spoločníkom povinnej – povinná argumentovala tým, že práve z predložených listinných dôkazov bolo preukázané spoločné konanie pôvodného spoločníka, nového spoločníka a samotnej povinnej pri predaji 100% obchodného podielu v povinnej, dôsledkom ktorého je ukracovanie oprávnenej. Zároveň oprávnená upozorňuje na skutočnosť, že podaným návrhom na zastavenie exekúcie sa povinná snaží vyhnúť svojej zákonnej povinnosti na predloženie zoznamu svojho majetku, čím dochádza k priamemu a zjavnému mareniu exekúcie. Oprávnená dôrazne namieta skutočnosti uvedené v návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorých popisuje právne vzťahy medzi povinnou na jednej strane a osobami predchádzajúceho a súčasného spoločníka povinnej na druhej strane, ako aj právne vzťahy medzi predchádzajúcim spoločníkom a novým spoločníkom navzájom, pre nedôvodnosť a účelovosť, keďže nároky oprávnenej judikované právoplatným a vykonateľným exekučným titulom nie sú uvedenými právnymi vzťahmi tretích osôb nijako dotknuté, a tieto právne vzťahy sú pre prebiehajúcu exekúciu právne irelevantné. Zároveň oprávnená aj vyzdvihuje, že je právne irelevantné, ktorý spoločník povinnej, či už súčasný alebo pôvodný danú situáciu zavinil. De iure aj de facto všetky námietky vznesené povinnou sú vnútorným vzťahom medzi súčasným a bývalým spoločníkom povinnej a povinnou samotnou. Predstavujú však samostatné záväzkové vzťahy pôvodného spoločníka, nového spoločníka a povinnej z titulu prevodu obchodného podielu v povinnej, ktorý v prebiehajúcom exekučnom konaní, ale nemá žiadnu právnu relevanciu. Exekúcia je vedená v neprospech povinnej a okolnosti tretích osôb sú preto pre jej ďalší priebeh zjavne irelevantné. Povinná si podľa oprávnenej uplatňuje svoju obranu voči nesprávnej osobe a v nesprávnom konaní, pričom povinná podľa oprávnenej spoluzavinila tento vzniknutý právny stav. Zároveň uviedla, že dôvody na zastavenie exekúcie uvádzané povinnou sú zjavne nesprávne a vnútorne rozporné. V závere vyjadrenia k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, oprávnená konštatuje, že z uvedeného je zrejmé, že argumentácia povinnej neobstojí pre zjavnú vnútornú rozpornosť, účelovosť a snahu o zneužitie práva. Ak záložné právo predchádzajúceho spoločníka podľa tvrdenia povinnej zaniklo a ak povinná súčasne disponuje peňažnými prostriedkami nezaťaženými právami tretích osôb spôsobilých na zaplatenie vymáhanej pohľadávky, potom je nad rámec dôvodov uvádzaných oprávnenou v predchádzajúcich bodoch tohto vyjadrenia zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný a smeruje k zásahu do práv a právom chránených záujmov oprávnenej na riadnom a včasnom výkone exekúcie. Na základe uvedeného oprávnená navrhuje, aby konajúci súd rozhodol tak, že sa návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamieta. 6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 7. Podľa § 61k ods. 1, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. V danej veci súd zistil, že oprávnená sa domáhala vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu, ktorým súd uložil povinnej povinnosť zaplatiť istinu vo výške 213957,56 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 213957,56 Eur od 04. 12. 2023 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 6418,50 Eur a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. 01. 2024. 11. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 15. 04. 2024 a návrh na zastavenie exekúcie povinná podala dňa 29. 04. 2024, t. j. v 15-dňovej zákonnej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávnenej a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. 12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávnenej, ktorý jej bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinnej. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávnenej, ktorá jej bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila. 13. Exekučný súd v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnú, ktorá ho podala. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré exekúcia ani nemala začať. Súd v exekučnom konaní je v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 14. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že platobný rozkaz, na podklade ktorého exekúcia začala, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu. Z tohto dôvodu v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi. 15. Súd uvádza, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len také skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Ak povinná namieta, že o dlhoch, ktoré mala voči oprávnenej ani nevedela a to nie vlastným zavinením, ale z dôvodu, že jej tieto informácie neposkytol pôvodný spoločník, mala tieto skutočnosti namietať v rámci pôvodného konania, v ktorom bol daný exekučný titul vydaný. Na základe predložených listín súd konštatuje, že k prevodu obchodného podielu došlo ešte v čase pred vydaním exekučného titulu, t. j. 19. 05. 2023, pričom exekučný titul bol vydaný 19. 12. 2023 – v tomto momente už teda o existencii dlhov povinná musela mať vedomosť. Keďže exekučným titulom je platobný rozkaz, opravným prostriedkom voči takémuto rozhodnutiu je odpor. O možnosti podať odpor bola povinná riadne poučená (v poučení daného rozhodnutia) a súčasne
možnosť podať odpor, pokiaľ s rozhodnutím nesúhlasí, je spomenutá aj v samotnom výroku v bode I. platobného rozkazu: „Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istina 213 957,56 Eur úrok z omeškania 13,50 % ročne zo sumy 213 957,56 Eur od 4.12.2023 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor.“ Na základe predložených dokumentov súd konštatuje, že povinná možnosť podať opravný prostriedok a tým brániť svoje práva, nevyužila. 16. Povinná namietala existenciu záložného práva vo vzťahu k oprávnenej a pôvodnému spoločníkovi. Čo sa týka tejto námietky, povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že by voči nej ani nemala byť vedená exekúcia, pretože ustanovenia Exekučného poriadku znemožňujú vykonanie exekúcie na uvedený majetok bez predchádzajúceho splnenia predpokladu postavenia oprávneného ako záložného veriteľa alebo existencie súhlasu záložného veriteľa s vykonaním exekúcie zálohu. Pokiaľ povinná tvrdila, že záložné právo je zriadené na celý jej majetok, mala túto skutočnosť podložiť relevantným dôkazom, a teda súpisom jej majetku, kde by bol presne definovaný majetok povinnej a na ktorý majetok je zriadené záložné právo. V elektronickom súdnom spise súd neeviduje žiadny takýto alebo obdobný dokument, teda nemôže relevantne posúdiť, či daná exekúcia je skutočne vedená voči majetku, voči ktorému je zriadené záložné právo. Zároveň súd dáva do pozornosti aj možnosť vylúčenia veci z exekúcie, ale v takomto prípade môže túto skutočnosť namietať len osoba, ktorá preukáže, že má vlastnícke alebo iné právo k danej veci, o čom hovorí § 44 ods. 1 Exekučného poriadku: „Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu.“ Rovnako aj v prípade vylúčenia veci by teda argumentácia zo strany povinnej, ako dôvod na zastavenie exekúcie, neobstála. 17. Exekúcia je nútený výkon exekučného titulu. Základnou úlohou súdneho exekútora je zistiť a zablokovať majetok povinného v potrebnom rozsahu, a ak budú splnené predpoklady (márne uplynutie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom alebo doručenie uznesenia exekučného súdu o zamietnutí takéhoto návrhu) vykonať exekúciu. Ak tomu žiadna skutková alebo právna okolnosť nebráni, je exekútor povinný vykonať exekúciu ihneď, ako to bude možné. Treba zdôrazniť, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinného, vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor, pričom exekučný súd do tejto právomoci súdneho exekútora zasahuje len výnimočne. Rozhodne však nesprávny procesný postup súdneho exekútora nepredstavuje dôvod pre zastavenie exekúcie. 18. Súd uvádza, že vo všeobecnosti platí skutočnosť, že ak povinný uhradí pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie, môže to byť dôvodom na zastavenie exekúcie súdom, avšak len v prípade ak k úhrade došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania. Ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, nejde o dôvod zastavenia exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. 19. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam. 20. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dokumentov, ktoré boli pripojené k spisu ako prílohy a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených tvrdení, nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia) 21. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
22. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnená bola v tomto konaní úspešná, pretože súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej jej tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré jej vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnená nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie voči povinnej neuplatnila a ani jej žiadne preukázateľne vynaložené trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že oprávnenej voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výroková veta rozhodnutia) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.