Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 54Ek/555/2024 6124257366 17. 06. 2024 Mgr. Andrej Brenkus ECLI:SK:OSBB:2024:6124257366.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci A.: X/ B. C. D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX/XX, XXX XX E.; 2/ B. D. D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: F. XXX/XX, XXX XX E.; zast.: JUDr. Vincent Lechman, IČO: 42242665, Štefánikova 40, 040 01 Košice; proti povinnej: G. D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., zast.: Vojčík & Partners, s.r.o., IČO: 36866563, Rázusova 13, 040 01 Košice; o vymoženie istiny vo výške 3.551,95 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Barbora Hovanová, so sídlom exekútorského úradu Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
z a m i e t a.
II. Oprávnení m a j ú voči povinnej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 150,97 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. odôvodnenie: 1. Oprávnení sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.03.2024 domáhali od povinnej vymoženia istiny 3.551,95 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného dňa 15.01.2024 pod sp. zn. 18Up/17/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.02.2024 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 28.03.2024 Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/555/2024 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) súdnemu exekútorovi – JUDr. Barbora Hovanová, so sídlom exekútorského úradu Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 289EX 200/24. 3. Dňa 03.06.2024 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, v ktorom zaslal súdu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie spolu s prílohami a vyjadrenie oprávnených. 4. V Návrhu na zastavenie exekúcie povinná žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu, že: cit.: „Dňa 31.01.2024 bol Exekučný titul doručený Povinnej v dôsledku fikcie doručenia, t. j. uplynutia úložnej lehoty rozhodnutia. Povinná o doručení Exekučného titulu do elektronickej schránky nemala vedomosť z dôvodu nevedomosti o aktivácií elektronickej schránky a doručovaní do nej. Dňa 08.04.2024 Povinná pri výbere peňažných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty zistila, že jej bankový účet je blokovaný z dôvodu prebiehajúcej exekúcie. Povinná o existencii žiadneho exekučného konania voči nej ako povinnej toho času nemala vedomosť. Dňa 12.04.2024 Povinná po vybavení prístupu do elektronickej schránky na príslušnom Okresnom riaditeľstve policajného zboru vstúpila do elektronickej schránky, kde si stiahla obsah doručenej elektronickej pošty vo veci Súdneho konania, t. j. Exekučný titul vrátane príloh. Deň 12.04.2024 je preto prvým dňom, kedy sa Povinná dozvedela o obsahu Exekučného titulu vrátane príloh spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní. Dňa 23.04.2024 Povinná
podala na Okresný súd Banská Bystrica návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu a odpor voči Exekučnému titulu zo dňa 23.04.2024. Povinná ako dôvod na zastavenie exekúcie uvádza, že existujú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti Exekučného titulu a v tejto súvislosti odkazuje na opis skutkového stavu uvedeného v bode 3. až 10. tohto podania. Najmä poukazuje na to, že vo veci Exekučného titulu bol v Súdnom konaní podľa § 122 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku podaný Návrh a Odpor, t. j. návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu voči platobnému rozkazu vrátane odporu ako riadneho opravného prostriedku proti Exekučnému titulu. V Návrhu a Odpore Povinná navrhuje odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu a zrušenie právoplatného a vykonateľného Exekučného titulu. Povinná dodáva, že vzhľadom na komplexné odôvodnenie Návrhu a Odporu je možno legitímne očakávať, že v najbližšej dobe dôjde k zrušeniu Exekučného titulu, čím dôjde k zániku podkladu na vedenie Exekučného konania. Z dôvodu prehľadnosti si Povinná dovoľuje v krátkosti priblížiť skutkové okolnosti prípadu, ktoré samotné sú spôsobilé odôvodniť zastavenie exekučného konania v tejto veci. V prípade, že Okresný súd Banská Bystrica nerozhodne o zastavení exekúcie, Povinná podáva a odôvodňuje tento návrh na odklad exekúcie dôvodom podľa § 61h písm. d) Exekučného poriadku, a to, že: „povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky.“ Povinná má za to a vyhlasuje, že sa bez svojej viny ocitla prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu zvlášť nepriaznivé následky.“ 5. Vo vyjadrení oprávnených oprávnení oznamujú, že s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasia a žiadajú, aby sa v exekúcii pokračovalo. Oprávnení uvádzajú, že: cit.: „Povinná tvrdí, že „deň 12.04.2024 je preto prvým dňom, kedy sa Povinná dozvedela o obsahu Exekučného titulu vrátane príloh spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní.“ Povinná však mohla a mala vedieť o možných následkoch, keďže dostala predžalobnú výzvu Oprávnených, ako potvrdzuje jej právny zástupca v bode 37. návrhu, a následne ešte predžalobnú výzvu právneho zástupcu Oprávnených zo dňa 21. 12. 2023. Povinná sa snaží vyvolať dojem, že o celej záležitosti nemala vedomosť. V podanom návrhu na zastavenie exekúcie však sám jej právny zástupca v bode 37. priznáva, že: „Oprávnení pritom v predžalobnej výzve zo dňa 31.10.2023 sami požadovali od Povinnej z titulu ušlého nájomného len sumu vo výške 2.400,- EUR.“ Čiže Povinná obdržala 2 predžalobné výzvy, a teda musela vedieť, že Oprávnení podajú na súd žalobu. Uvádzané skutočnosti preukazujú len to, že Povinná si svoju schránku nekontrolovala a nečítala si z nej správy, ale to nedokazuje to, že ju nemala aktivovanú bez jej vedomia, a že akým spôsobom došlo k aktivácii jej dátovej schránky. Aktivovať schránku si mohla iba ona, resp. pracovník Ministerstva vnútra, ktorý jej elektronický občiansky preukaz vydával, a to len s jej súhlasom. V prípade, že je pravda to, čo tvrdí jej právny zástupca, tak to nie je dôvod na to, aby bola zastavená exekúcia, ale aby podali trestné oznámenie na Ministerstvo vnútra za neoprávnené aktivovanie jej elektronickej schránky. Ako jediný dôkaz môže byť potvrdenie Ministerstva vnútra, kto aktivoval jej elektronickú schránku. Oprávnení sú presvedčení, že Povinná z princípu dobrovoľne svoje dlhy platiť nechce a bude skúšať všetko, aby sa ich zbavila, čo potvrdzuje aj teraz. Preto aj v minulosti mala exekúcie a skončilo to až dražbou. Záverom možno len uviesť, že dôvody uvádzané Povinnou sú riadne nepreukázané, sú len všeobecnými tvrdeniami, pričom nie sú aktuálne a ani v čase vydania exekučného titulu naplnené zákonné podmienky podľa § 10 Občianskeho zákonníka, a teda spôsobilosť Povinnej na právne úkony, a teda následne aj spôsobilosť niesť zodpovednosť podľa § 422 a nasl. Občianskeho zákonníka. Povinná nepredložila súdu žiaden dôkaz, ktorý by ju zodpovednosti za jej konanie, resp. opomenutie akokoľvek zbavoval. Tvrdenie, že Povinná nevedela o aktivácii elektronickej schránky je len tendenčným a účelovým tvrdením, čo je spochybnené následne samotným poverením advokátskej kancelárie na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že Povinná si je riadne vedomá svojho konania, resp. opomenutia, a teda nie sú na jej strane dané ospravedlniteľné dôvody, na ktoré by bolo možné relevantne prihliadnuť. Oprávnení preto naďalej trvajú na výkone exekúcie a navrhujú, aby návrh Povinnej na zastavenie exekúcie, alternatívne na odklad exekúcie sp. zn. 289EX 200/24, 54Ek/555/20204 bol zamietnutý, a priznal oprávneným náhrad trov exekučného konania v plnom rozsahu (aktuálne v sume 150,97 EUR (vyjadrenie oprávneného v 1. rade: 65,57 EUR + režijný paušál 13,73 EUR, vyjadrenie oprávnenej v 2. rade 32,78 EUR + režijný paušál 13,73 EUR + 20 % DPH 25,16 EUR).“ 6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný včas.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne. 11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby. 12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 15. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. 16. Podľa § 61g ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach. 17. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila. 18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali
až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní. 19. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 20. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. 21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon o e-Governmente“), elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis. 22. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. 23. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. 24. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
25. Podľa § 32 ods. 3 zákona o e-Governmente, ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií, bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty. 26. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. 27. Súd preskúmaním návrhu povinnej na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Po oboznámení sa s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie a jeho príloh a vyjadrením oprávnených k tomuto návrhu, súd konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku. 28. Jedným z dôvodov podania návrhu povinnej na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že exekučný titul jej bol doručovaný elektronicky a nemala o tom vedomosť z dôvodu nevedomosti o aktivácii elektronickej schránky a doručovaní do nej. Exekučný súd preto nahliadol do súdneho spisu 18Up/17/2024 v ktorom bol vydaný exekučný titul a z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise mal súd za preukázané, že exekučný titul bol povinnej doručený dňa 31.01.2024 a bol doručovaný v súlade so zákonom o e-Govrmente do jej aktivovanej elektronickej schránky. Zo súdneho spisu 18Up/17/2024 je preukázané, že povinná mala v čase doručovania exekučného titulu aktívnu elektronickú schránku. 29. Súd uvádza, že s účinnosťou od 01.11.2017 platí novela zákona o e-Govrmente (tento zákon upravuje doručovanie úradných správ do elektronických schránok), pričom táto novela zaviedla, že elektronická úradná správa, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, považuje sa v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Govrmente za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Vyššie uvedené znamená, že ak má žalovaný aktivovanú elektronickú schránku a žalobca voči nemu podá návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom súd na základe návrhu tento platobný rozkaz vydá, súd doručí platobný rozkaz do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného s tým že, ak v 15 dňovej úložnej lehote žalovaný nepotvrdí doručenie elektronickej úradnej správy, platobný rozkaz sa bude považovať za doručený aj v tom prípade, ak sa o správe žalovaný nedozvedel (napr. preto, lebo si obsah elektronickej schránky v danom čase nekontroloval). Ak sa teda platobný rozkaz považuje za doručený, plynie žalovanému 15 dňová lehota na podanie odporu, pričom ak v tejto lehote žalovaný nepodá vecne odôvodnený odpor, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť, na základe čoho žalobca bude môcť podať návrh na začatie exekúcie. Na podklade elektronickej doručenky k exekučnému titulu súd považoval za zistené, že povinná mala v čase doručovania exekučného titulu aktivovanú elektronickú schránku, v opačnom prípade by jej správa obsahujúca exekučný titul nemohla byť doručená a Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý vydal a doručoval exekučný titul by o tom prišlo oznámenie. Z výsledkov doručovania tohto dokumentu však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by povinná nemala elektronickú schránku aktivovanú a ani povinná túto skutočnosť súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom práve na jej pleciach spočíva okrem bremena tvrdenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie aj povinnosť tvrdené skutočnosti preukázať. 30. Nakoľko povinná mala v čase doručovania exekučného titulu prvostupňovým súdom aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie úradných správ, prvostupňový súd pri jeho doručovaní povinnému postupoval v súlade so zákonom o e-Governmente. Súd konštatuje, že povinnou uvedený dôvod na základe ktorého navrhuje zastaviť exekúciu v celom rozsahu, nezakladá ani jeden z dôvodov na jej zastavenie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Exekučný titul bol povinnej účinne doručený v súlade so zákonom. Údaje na doručenke k exekučnému titulu, ktorá je v zmysle § 111 ods. 1 CSP verejnou listinou, exekučný súd považuje za pravdivé, keďže v konaní nebol preukázaný opak, keď sa súd nestotožnil s právnym názorom povinnej, že platobný rozkaz jej nebol účinne doručený a ani žiadne iné skutkové zistenia
dôkaz o opaku pri údajoch vyznačených na elektronickej doručenke nepriniesli. Súd vzhľadom na zistené skutočnosti nemal pochybnosti o tom, že v čase doručovania exekučného titulu mala povinná aktivovanú elektronickú schránku. Preto ak do jej aktivovanej elektronickej schránky bola doručená elektronická úradná správa určená do vlastných rúk, bolo možné uplatniť fikciu doručenia podľa § 32 ods. 5 písm. b) Zákona o e-Governmente. Fikcia doručenia je v danom prípade obdobou odopretia písomnosti určenej do vlastných rúk adresátom pri doručovaní súdnych písomností cestou poštového doručovateľa a je zosúladením týchto dvoch typov doručovania. Opačný výklad by mohol viesť k obštrukciám pri doručovaní týchto typov zásielok, kedy by stačilo majiteľom týchto schránok sa na svoj účet neprihlásiť s odôvodnením, že o existencii tejto schránky nemali vedomosť, a zmariť tak tento spôsob doručovania zásielok. 31. Ďalším dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnou je, že podala návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu voči platobnému rozkazu vrátane odporu ako riadneho opravného prostriedku proti Exekučnému titulu. Súd k predmetnému uvádza, že samotné podanie odporu proti exekučnému titulu nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať za následok zastavenie exekúcie. Samotné podanie odporu nepreukazuje ani zánik resp. neexistenciu hmotného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané exekučným titulom. Dôvodom pre zastavenie exekúcie potom nemôže byť bez ďalšieho podanie odporu proti exekučnému titulu ktorý je právoplatný a vykonateľný, a ani exekučný súd sám nemôže prezumovať výsledok tohto konania (zrušenie exekučného titulu) v podobe zastavenia exekúcie. Súd pri posúdení daného prípadu vychádzal z postulátu, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu. Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol v predpísanom konaní zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Opačný výklad by bol v rozpore s primárnym účelom exekučného konania, ktorým je rýchle a efektívne uspokojenie judikovaného nároku oprávneného. V tomto smere súd tiež poukazuje na skutočnosť, že zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04). Spory a iné právne veci sú prejednávané a rozhodované pred (k tomu povolanými) súdmi v občianskom súdnom konaní, a to v tzv. nachádzacom (základnom) konaní. Ak je súčasťou tohto rozhodnutia uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v rozhodnutí súdu. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté judikované plnenie riadne a včas, teda v stanovenej výške a lehote. Z ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať plnenie z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinný svoju judikovanú povinnosť voči oprávnenému nesplnil, oprávnený má zákonom priznanú možnosť domáhať sa núteného výkonu takéhoto rozhodnutia. Súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorého je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. V prípade zrušenia exekučného titulu súdom môže povinná opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie. 32. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia povinnej o skutočnostiach, ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu, že spochybňuje existenciu pohľadávky aj z jej materiálneho hľadiska, keďže nárok Oprávnených priznaných Exekučným titulom v čase vydania Exekučného titulu neexistoval v požadovanej výške, a že nárok uplatnený oprávnenými a priznaný exekučným titulom je v nesprávnej výške, súd uvádza, že predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý daný exekučný titul vydal. V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže súd zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktorý bol exekučný titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd
právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. 33. Ďalej sa súd zaoberal žiadosťou povinnej o odklad exekúcie. Súd v tomto bode uvádza, že o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor v zmysle §61h Exekučného poriadku. To znamená, že uvedené nespadá do kompetencie exekučného súdu. 34. Súd je v zmysle vyššie uvedených skutočností toho názoru, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok) 35. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 39. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 40. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 41. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby. 42. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 43. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi – povinnému, ktorý úspech nemal. 44. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 150,97 EUR. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 150,97 Eur počítané z istiny vo výške 3.551,95 eur, pozostávajúce z vyjadrenia oprávneného v 1. rade: 65,57 EUR + režijný paušál 13,73 EUR, vyjadrenie oprávnenej v 2. rade 32,78 EUR + režijný paušál 13,73 EUR + 20 % DPH 25,16 EUR. 45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške 84,28 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.