Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 30Ek/1460/2024 6124333751 12. 11. 2024 Mgr. Robert Schmidt ECLI:SK:OSBB:2024:6124333751.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A. – B. A., v právnom zastúpení Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., IČO 55 134 114 so sídlom advokátskej kancelárie Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Martin Berec, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v právnom zastúpení JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka IČO 42 185 190, so sídlom advokátskej kancelárie C. X/X, XXX XX A., vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Strakom, IČO.: 30 854 342, so sídlom Exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, pod sp. zn. 275EX 382/24, o vymoženie sumy vo výške 19,92 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur na úhradu, ktorých zaväzuje povinného v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd povinnému náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznáva. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.06.2024, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 19,92 Eur na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Komárno, č.k. 13Er/481/2015 zo dňa 10.01.2019, (ďalej len „Exekučný titul“), pričom Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 27.03.2019. 2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 09.07.2024 poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Straku vydaním poverenia pod sp. zn. 30Ek/1460/2024, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 275EX 382/24. 3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie označeným ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 06.08.2024, (ďalej len „Návrh na zastavenie exekúcie“), doručeným súdnemu exekútorovi v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku domáhal zastavenia exekúcie. V Návrhu na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom právneho zástupcu povinný s poukazom na ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku uviedol,
že vymáhaný nárok môže v zásade zaniknúť všetkými spôsobmi zániku záväzkov, ktoré upravujú všeobecné predpisy súkromného práva hmotného. Pôjde najmä o splnenie dlhu, započítanie, pokonávku a pod. Povinný na tomto mieste poukázal na skutočnosť, že pohľadávka oprávneného priznaná Exekučným titulom vo výške 19,92 eur, ktorú si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom konaní zanikla v celom rozsahu dňa 23.07.2024, kedy bolo oprávnenému doručené písomné Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 16.07.2024. Citujúc ust. § 57, § 199c ods. 1 a § 199e Exekučného poriadku povinný ďalej uviedol, že na základe predmetných ustanovení povinný v celom rozsahu namieta výšku uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora, ako aj náhrady hotových výdavkov, nakoľko oprávnenému nevznikol žiaden nárok. V zmysle uvedeného povinný namieta aj výšku uplatnených trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, nakoľko k zániku pohľadávky oprávneného došlo ešte pred začatím exekúcie. V zmysle uvedeného má povinný za to, že náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní oprávnenému neprináleží. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhuje súdu vydať uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavuje. Povinný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia, ktorá pozostáva z 2 polovičných úkonov právnej služby, a to: prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a spísanie a podanie návrhu na zastavenie exekúcie, keď tarifná odmena za úkon právnej služby predstavuje 8,30 eur, teda spolu 16,60 eur, a k tomu režijný paušál (2 x 13,73 eur, t.j. spolu 27,46 eur) a teda všetko spolu bez DPH v sume 44,06 eur a s DPH celkovo 52,87 eur. Spolu s Návrhom na zastavenie exekúcie povinný okrem iného na podporu svojich tvrdení predložil listinu označenú ako „Započítanie pohľadávok“ zo dňa 16.07.2024, (ďalej len „Započítanie pohľadávok“). 4. Oprávnený vo vyjadrení k Návrhu na zastavenie exekúcie označenom ako „Vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie“ zo dňa 26.09.2024, (ďalej len „Vyjadrenie oprávneného“), podané prostredníctvom právneho zástupcu okrem iného uviedol, že „ Povinný v návrhu na zastavenie uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v exekučnom konaní zanikla v celom rozsahu a to dňa 23.07.2024, kedy bolo oprávnenému doručené písomné Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom. Uvedené tvrdenie povinného je nepravdivé, nakoľko k zániku pohľadávky započítaním nedošlo z dôvodu neexistencie pohľadávky povinného spôsobilej na započítanie. Oprávnený informoval povinného listom zo dňa 29.07.2024, že z dôvodu neexistencie pohľadávky povinného spôsobilej na započítanie, nie je úkon započítania platný a účinný. Podľa ust. § 61e Exekučného poriadku: „ Po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Nakoľko pohľadávka povinného nie je priznaným exekučným titulom, v zmysle § 61e Exekučného poriadku, nemožno ju (ani v prípade jej existencie) povinným jednostranne započítať. K povinným namietanej oprávnenosti výšky trov právneho zastúpenia oprávneného uvádzame, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného preukázateľne nedošlo, právny zástupca oprávneného má nárok na trovy právneho zastúpenia.“ Oprávnený si napokon odkazujúc na ust. § 199a, § 199d a § 199e Exekučného poriadku uplatnil nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia a to za úkon právnej služby (spísanie a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie: 8,30 eur, režijný paušál: 13,73 eur) a teda spolu bez DPH v sume 22,03 eur a s DPH 26,44 eur. Zároveň oprávnený uviedol, že trvá na tom, aby súdny exekútor až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie naďalej zachoval blokáciu majetku povinného do výšky vymáhanej exekučnej pohľadávky s príslušenstvom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd vydal uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamieta a ktorým uloží povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania vo výške 26,44 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. Spolu s Vyjadrením oprávneného tak, oprávnený na preukázanie svojich tvrdení predložil okrem iného listinu označenú ako „Vyjadrenie k započítaniu pohľadávok“ zo dňa 29.07.2024, (ďalej len „Vyjadrenie k započítaniu“).
5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 13.09.2024 na rozhodnutie. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril po obsahovej stránke, pričom len uviedol, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 26.07.2024 a návrh na zastavenie exekúcie podal v zákonnej lehote elektronicky.
6. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 7. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa ust. § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne. 9. Podľa ust. § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby. 10. Podľa ust. §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Podľa ust. §61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému ibaže, je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. 12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. 13. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považovala nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odvolanie, respektíve námietky kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. 14. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. 15. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník z 26. februára 1964, (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 16. Konajúci súd k námietke povinného ohľadom zániku pohľadávky oprávneného vo výške 19,9,21 Eur z z dôvodu započítacieho prejavu povinného voči oprávnenému zo dňa 26.07.2024 uvádza nasledovné. V tejto súvislosti exekučný súd k inštitútu započítania pohľadávok pred samotným začatím exekúcie poukazuje na súčasnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci č.k. III. ÚS 359/2020-40 zo dňa 22.06.2021, ktorý k problematike započítania pred začatím exekúcie uvádza nasledovné „Vo veci sp. zn. I. ÚS 311/2020 ústavný súd práve otázku spornosti pohľadávky sťažovateľky považoval za ten dôvod, pre ktorý na pohľadávku nebolo možné v exekúcii prihliadnuť (I. ÚS 311/2020 z 23. júna 2020, bod 27). Rovnako vo veci sp. zn. I. ÚS 393/2015 spornosť pohľadávky sťažovateľa ako povinného, popieranie danosti tejto pohľadávky oprávneným a vedenie základného konania o nej boli dôvodom na neprihliadanie na jej započítanie v exekúcii (uznesenie č. k. I. ÚS 393/2015 zo 16. septembra 2015). Napokon vo veci sp. zn. II. ÚS 228/09 sa neprihliadlo na pohľadávku namietanú na započítanie z dôvodu, že nebola preukázaná, a dokonca bola aj premlčaná (uznesenie č. k. II. ÚS 228/09 z 2. júna 2009). Ústavný súd využíva túto možnosť a nadväzuje na svoju predchádzajúcu judikatúru rozvíjaním snáh o vyriešenie napätia medzi všeobecnou úpravou započítania (kde sa žiadne uznanie, resp. nepopretie pohľadávky protistranou nevyžaduje) a osobitosťami započítania, ktoré vyvstávajú práve v exekučnom konaní, keď pre obmedzené použitie ustanovení Civilného sporového poriadku (najmä pre vylúčenie ustanovení o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii v zmysle § 200 Exekučného poriadku) a zásadnú neprípustnosť opravných prostriedkov (okrem sťažnosti) nie je uspôsobené na riešenie týchto otázok. Preto ústavný súd za ústavne akceptovateľné uznáva, keď exekučný súd v zásade vyžaduje vo vzťahu k nejudikovanej pohľadávke, aby ju protistrana uznávala, resp. aby ju nepopierala (uvedené sa podľa novej úpravy Exekučného poriadku týka tých pohľadávok, ktoré boli započítané pred začatím exekúcie). Ako príhodnejšie sa však javí argumentovať preukázaním či nepreukázaním pohľadávky s dostatočnou istotou (či je s dostatočnou istotou preukázaná oproti judikovanej pohľadávke, ktorá sa nútene vykonáva), než poukazovať na jej prípadnú nespôsobilosť na započítanie, keď inak žiadna takáto nespôsobilosť zo zákona nevyplýva a zákon nezakazuje zápočet nejudikovanej pohľadávky voči judikovanej. Teda je ústavne akceptovateľná súdna prax, ktorá kladie vyššie nároky na povinného pri preukazovaní danosti svojej pohľadávky, pokiaľ exekučný súd vyžaduje, aby sa existencia na započítanie uplatnenej pohľadávky podávala celkom jednoznačne aj bez potreby osobitne náročného dokazovania. Ústavný súd zároveň víta ochotu exekučného súdu nepostupovať v okolnostiach jednotlivých prípadov prísne formalisticky (ako to plynie z vyjadrenia okresného súdu), pretože aj v exekučnom konaní má byť ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov spravodlivá, čo sa rovnako môže týkať aj povinného (čl. 2 ods. 1 CSP). Miera preukazovania danosti a výšky pohľadávky, ktorá je uplatnená na započítanie, má vychádzať z okolností prípadu a nemožno k tomu pristupovať formalisticky. Na druhej strane by malo ísť naozaj o jednoznačné prípady, pretože záver exekučného súdu (proti ktorému nie je prístupný riadny opravný prostriedok) o tom, že došlo k započítaniu, má závažný (nereparovateľný) dopad na oprávneného z exekučného titulu (vo vzťahu k povinnému takýto dopad je zmierňovaný možnosťou následného uplatňovania vydania bezdôvodného obohatenia). Toto napätie medzi protichodnými záujmami oboch strán, kde tvrdšie právne dôsledky zaťažujú oprávneného než povinného, preto treba starostlivo vyvažovať. Napriek tomu, že exekučný súd nemá ako použiť ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany, najmä § 151 CSP, treba pripomenúť, že obrana námietkou započítania, ktorá bola realizovaná pred začatím exekúcie, je vo svojej podstate skutkovým tvrdením v zmysle § 150 CSP (a námietka započítania uplatnená až v exekúcii by bola hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 CSP, na ktorú by exekučný súd prihliadol, ak by sa uplatňovala judikovaná pohľadávka alebo by išlo o dvojstranný zápočet, ktorý, samozrejme, nemusí byť na jednej listine a nemusí byť ani písomný, keďže ani Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník písomnú formu započítania a ani dohody o započítaní nevyžadujú).“
17. Zároveň exekučný súd k inštitútu započítania pohľadávok uvádza, že započítanie predstavuje jeden zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Účelom ako aj zmyslom započítania je teda zánik záväzku bez toho, aby došlo ku skutočnému plneniu. Zánik záväzku jednostranným započítaním zákon pripúšťa v prípade, že sú zároveň splnené zákonom stanovené podmienky. Nepochybne sa musí jednať o pohľadávky, ktoré musia byť spôsobilé na započítanie, pričom jednou z podmienok je skutočnosť, že sa musí jednať o vzájomné pohľadávky, čo znamená, že veriteľ jednej pohľadávky spôsobilej na započítanie (kompenzabilnej pohľadávky) je súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a naopak. Ďalšou podmienkou je, že jednostranné započítanie je možné len medzi pohľadávkami, ktorých predmetom je plnenie rovnakého druhu, t.j. zaplatenie určitej peňažnej sumy. Nevyhnutnou podmienkou započítania je ďalej jej splatnosť, a teda bezpodmienečne možno započítať len pohľadávku, ktorá je splatná najneskoršie v dobe započítania. Započítanie vzájomných pohľadávok má právne účinky zániku záväzku v okamihu, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú. K započítaniu pohľadávok musí pristúpiť právny dôvod, ktorým je buď dohoda účastníkov alebo jednostranný kompenzačný prejav účastníka. Čo sa však týka právnych účinkov započítania je potrebné uviesť, že takéto účinky nastávajú v momente stretu splatných pohľadávok. Z hľadiska doby zániku vzájomných pohľadávok započítaním nie je rozhodné, kedy bol prejav smerujúci k započítaniu urobený, resp. kedy došiel druhého účastníkovi (Ro NS ČR z 5.11.2002 sp.zn. Odo 723/2001). V tejto súvislosti tak aj v prípade, ak bol kompenzačný prejav urobený až po tom, čo sa pohľadávky stretli, má kompenzačný prejav spätné právne účinky k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). Z uvedeného vyplýva, že účinky započítania tak, pôsobia spätne. Pohľadávka skôr splatná tak zanikne započítaním v čase splatnosti pohľadávky, ktorá je splatná neskôr. Nie je preto rozhodujúce, kedy bol prejav smerujúci na započítanie urobený. Zákon nespája účinky započítania s okamihom urobenia, resp. doručenia kompenzačného prejavu. Z uvedeného vyplýva, že k započítaniu nedochádza v dobe, kedy bola prejavená vôľa započítať pohľadávky, ale v dobe, keď sa stala splatnou započítavaná pohľadávka. 18. V nadväznosti na vyššie uvedené je tak možné konštatovať, že pohľadávka povinného voči oprávnenému vo výške 5.726,88 Eur tak, ako vyplýva zo Započítania pohľadávok nie je spôsobilá na započítanie z dôvodu, že exekučný súd nemá za preukázané, že reálne došlo vôbec k samotnému vzniku povinným uvádzanej pohľadávky vo výške 5.726,88 Eur a následne jej splatnosti voči pôvodnej judikovanej a splatnej pohľadávke oprávneného v danom konaní vo výške 22,01 Eur tak, ako sa to snaží navodiť povinný. Samotnú pohľadávku povinného a jej vznik popiera aj priamo samotný oprávnený vo Vyjadrení oprávneného a vo Vyjadrení k započítaniu a zároveň z predložených listinných dôkazov ani vznik takejto pohľadávky povinného voči oprávnenému vo výške 5.726,88 Eur exekučnému súdu nevyplýva a daná skutočnosť je v rovine len tvrdenia samotného povinného. Rovnako údajná pohľadávka povinného vo výške 5.726,88 Eur je nejudikovaná pohľadávka a z vyššie uvedených dôvodov ak sú celkom zjavné pochybnosti ohľadom samotnej existencie nejudikovanej pohľadávky tak, v takom prípade nie je možné takúto pohľadávku započítať voči judikovanej pohľadávke, ktorá nie je sporná. 19. S prihliadnutím na vyššie uvedené ako aj skutočnosti uvedené oprávneným vo Vyjadrení oprávneného ako aj na listinné dôkazy možno konštatovať, že Návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný. V danom prípade nemá exekučný súd za preukázané ani len samotný vznik nejudikovanej pohľadávky povinného vo výške 5.726,88 Eur, ktorá by bola spôsobila na započítanie voči judikovanej pohľadávke oprávneného v zmysle Exekučného titulu. Exekučný súd povinnému dáva do pozornosti dôležitú skutočnosť, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že vyššie uvedené námietky povinného, nezakladajú pre exekučný súd zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. §61k ods.1 Exekučného poriadku, pretože exekučný súd vo vykonávacom konaní musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Zároveň exekučný súd poukazuje dôležitú skutočnosť a to, že povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní.
20. Vo vzťahu k ďalšej v poradí námietke povinného ohľadom výšky uplatnených trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní, exekučný súd za tejto procesnej situácie, keď Návrh na zastavenie exekúcie zamieta v celom rozsahu, nemôže prijať iný právny záver než ten, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie je dôvodný a preto oprávnenému prináleží náhrada trov exekúcie, a to výdavky za zaplatený súdny poplatok, ako aj výdavky za zastupovanie, t.j. trovy právneho zastúpenia (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku). Exekučný súd napokon ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky povinného týkajúce sa výšky uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora a náhrady hotových výdavkov, keďže nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného, pričom po oboznámení sa s obsahom upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie súd nezistil, že súdny exekútor pri vyčíslení trov postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. 21. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o Návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a povinný vo svojom Návrh na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná a zároveň exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného Exekučného titulu v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku Návrh na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete č. I. daného uznesenia. 22. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 25. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 28. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 29. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. 30. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 32. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, keďže súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 33. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k Návrhu na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v celkovej sume 19,92 Eur, odmena za polovičný úkon právnej
služby predstavuje 8,30 Eur. Oprávnený tak má nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 8,30 Eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2024 (1 x 13,73 Eur) a 20% DPH (4,41 Eur) celkovo vo výške 26,44 Eur. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej vete č. II. daného uznesenia a oprávnenému priznal náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v uplatnenom rozsahu. 34. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku kde zohľadní priznané trovy právneho zastúpenia oprávneného v danom exekučnom konaní. 35. V rámci podaného Návrhu na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, avšak súd v zmysle ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinnému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete č. III. daného uznesenia vzhľadom na to, že povinný nebol úspešný a súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.