Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 21Ek/1524/2024 6124345167 09. 10. 2024 JUDr. Milan Belko ECLI:SK:OSBB:2024:6124345167.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX E. - D. E., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., IČO: 55 134 114, so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, IČO: 42 185 190, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka o vymoženie 22,21 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Strakom, IČO: 30 854 342, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, pod sp. zn. 275EX 818/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 EUR. III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.07.2024, domáhal od povinného vymoženia 22,21 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 76Er/342/2017 zo dňa 25.04.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2023, vykonateľnosť dňa 01.08.2023 (ďalej ako „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 18.07.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Strakovi, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 30 854 342, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 275EX 818/24. 3. Povinný podal v zákonnej lehote u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v exekučnom konaní, keďže pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzatvorenej medzi oprávneným ako postupcom a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s.r.o., so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 55825150, ako postupníkom postúpená v celom rozsahu. Na základe uvedenej skutočnosti povinný mal za to, že oprávnený sa nemôže domáhať vymoženia uvedenej pohľadávky. Povinný dodal, že v tejto súvislosti mu bolo doručené písomné Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2023. Povinný s poukazom na § 199c ods. 1 Exekučného poriadku v celom rozsahu namietol aj výšku vymáhaných trov exekúcie, nakoľko k zániku vymáhaného nároku došlo ešte pred začatím exekúcie a preto im nárok na ich náhradu nevznikol. Na
základe uvedených dôvodov povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil a povinnému priznal nárok na náhradu trov. 4. K návrhu povinného sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzatvorená medzi oprávneným ako postupcom a spoločnosťou EURK Finance s.r.o. ako postupníkom bola ukončená zmluvnými stranami Dohodou o ukončení zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k zrušeniu dotknutej zmluvy v celom rozsahu, a povinnému bolo ukončenie Zmluvy o postúpení pohľadávok oznámené. Oprávnený dodal, že k povinným uvádzanému zániku pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo. Oprávnený uviedol, že súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, vrátane príloh, a v súlade s § 53 ods. 1 Exekučného poriadku vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, v ktorom ako oprávnený subjekt je označený práve JUDr. Rudolf Krutý, a teda je oprávnený domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky. K povinným vznesenej námietke o nedôvodnosti nároku na náhradu trov oprávneného v exekučnom konaní oprávnený uviedol, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného preukázateľne nedošlo, oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov. 5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 10. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
11. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra. 12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 13. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“ 14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. 15. Súd po zistení, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku má odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania, preskúmal podanie povinného a dospel k záveru, že je nedôvodné. 16. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v tomto exekučnom konaní z dôvodu zmluvného postúpenia pohľadávky deklarovanej exekučným titulom oprávneným ako postupcom na postupníka, ktorým je spoločnosť EURK Finance s.r.o.. 17. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade uznesenia Okresného súdu Prešov, sp. zn. 76Er/342/2017 zo dňa 25.04.2023, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekučnom konaní trovy exekúcie vo výške 22,21 Eur. V exekučnom titule je ako oprávnený uvedený JUDr. Rudolf Krutý. Súd v tomto bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti a dospel k záveru, že rozhodnutie je formálne a materiálne vykonateľné, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci exekučného konania. 18. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený
požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012). 19. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektužalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. 20. Zo spisového materiálu po začatí exekúcie bolo preukázateľne zistené, že vymáhaná pohľadávka deklarovaná exekučným titulom bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 postúpená oprávneným ako postupníkom na obchodnú spoločnosť EURK Finance s.r.o.. O uvedenej skutočnosti bol povinný upovedomený oznámením zo dňa 31.10.2023. Tak ako to vyplýva z podaní účastníkov exekučného konania skutočnosť postúpenia pohľadávky priznanej exekučným titulom nebola medzi účastníkmi sporná. Na základe uvedeného mal exekučný súd za preukázané, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto konaní bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 postúpená na spoločnosť EURK Finance s.r.o. (deň účinnosti postúpenia pohľadávky nastal ku dňu podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok - bod 1.4. tejto zmluvy). Oprávnený ako postupca upovedomil povinného o postúpení pohľadávok listom. 21. Zo spisového materiálu taktiež súd zistil, že vyššie uvedená zmluva o postúpení pohľadávok bola zrušená na základe Dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 20.06.2024, s účinnosťou tejto dohody od momentu podpisu zmluvnými stranami, teda oprávneným a spoločnosťou EURK Finance s.r.o.. Nadobudnutím účinnosti tejto dohody došlo k zániku právnych účinkov postúpenia podľa dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávok a to ku dňu 20.06.2024. Týmto momentom sa hmotnoprávnym nositeľom týchto pohľadávok (vrátane pohľadávky priznanej exekučným titulom) na strane veriteľa opätovne stal oprávnený. V tomto prípade bolo exekučné konanie iniciované dňa 02.07.2024, teda v čase keď oprávnený objektívne bol nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu. Skutočnosť, že oprávnený oznámil zrušenie postúpenia povinnému až po začatí exekúcie (s vykázaním doručenia ku dňu 31.07.2024) nezakladá následok v podobe nedostatku aktívne vecnej legitimácie oprávneného v tomto konaní. Oneskorené upovedomenie povinného o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok by malo vplyv na vymáhaný nárok len v prípade, ak by povinný preukázal, že od momentu zrušenia zmluvy o postúpení do času kým bol upovedomený zo strany pôvodného veriteľa alebo oprávneného, by splnil vymáhaný nárok pôvodnému veriteľovi (spoločnosť EURK Finance s.r.o.), čím by nastal predpokladaný účinok podľa § 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka v podobe zániku záväzku jeho splnením. V predmetnom exekučnom konaní povinný nepreukázal súdu, že by došlo k zániku vymáhaného nároku v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie, čím nenastal dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. 22. Nadväzujúc na tieto závery tak možno zamietnuť aj námietku povinného týkajúcu sa trov právneho zastúpenia oprávneného ako aj trov súdneho exekútora, nakoľko jeho návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, keďže povinný svoju povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnil. 23. Vzhľadom na uvedené preto súd o návrhu povinného rozhodol tak, že ho v celom rozsahu zamietol.
24. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 26. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 28. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 31. O trovách oprávneného rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že mu priznal ich náhradu a to v rozsahu 100 % , t.j. 26,44 Eur za 1 polovičný úkon právnej služby (vyjadrenie k návrhu povinného) vrátane režijného paušálu, nakoľko mal v konaní plný úspech. Na ich náhradu zaviazal povinného ako procesne neúspešného účastníka. Po právoplatnosti rozhodnutia budú tieto trovy vymáhané na základe dodatku k povereniu pre súdneho exekútora. O trovách povinného súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal, nakoľko bol v konaní neúspešný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.