Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 21Ek/1524/2024 6124345167 05. 02. 2025 JUDr. Mgr. Martina Rusnáková ECLI:SK:OSBB:2025:6124345167.3
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D. – E. D., práv. zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190, o vymoženie 22,21 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Straka, exekútorský úrad so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava pod sp. zn. 275EX 818/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/1524/2024 zo dňa 09.10.2024, takto rozhodol: I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/1524/2024 zo dňa 09.10.2024 z a m i e t a. II. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/1524/2024 zo dňa 09.10.2024. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.07.2024, domáhal od povinného vymoženia 22,21 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 76Er/342/2017 zo dňa 25.04.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2023, vykonateľnosť dňa 01.08.2023 (ďalej ako „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 18.07.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Strakovi, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 30 854 342, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 275EX 818/24. 3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/1524/2024 zo dňa 09.10.2024 vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol, rozhodol, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aktívnu vecnú legitimáciu, keď vymáhaný nárok bol na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi oprávneným ako postupcom a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o. ako postupníkom postúpený v celom rozsahu, a preto oprávnený nie je v tomto exekučnom konaní oprávnený. Povinnému bolo doručené zo strany oprávneného oznámenie o postúpení pohľadávok. Oprávnený predložil súdu svoje vyjadrenie a zároveň doručil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok medzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o. a rovnako aj dohodu o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok medzi oprávneným
a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o. Z takto zistených skutočností bolo preukázané, že suma vymáhaného nároku bola na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená, avšak toto postúpenie preukázateľne zaniklo nadobudnutím účinnosti dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok. Týmto momentom sa hmotnoprávnym nositeľom týchto pohľadávok na strane veriteľa opätovne stal oprávnený, ktorému svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto exekučnom konaní. Keďže oprávnenému prináleží aktívna vecná legitimácia, začatím exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov, ako aj odmena z vymoženého plnenia (v zmysle § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.). Povinný vzniesol námietku aj proti trovám exekúcie oprávneného ako aj námietku proti výške trov súdneho exekútora obsiahnutých v upovedomení o začatí exekúcie pre ich neopodstatnenú výšku (z dôvodu námietky o zániku vymáhaného nároku). Vyšší súdny úradník konštatoval nedôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie povinného aj v časti námietky povinného proti výške a dôvodnosti trov exekúcie oprávneného a súdneho exekútora. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nepreukázal zánik vymáhaného nároku v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a preto oprávnenému vznikol nárok na náhradu trov spojených s podaním tohto nároku, a to v podobe súdneho poplatku za podaný návrh, ako aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo možné exekúciu zastaviť, a zároveň ani vyšší súdny úradník nevzhliadol niektorý z dôvodov, pre ktoré by bolo možné exekúciu zastaviť, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. 4. Proti uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že podľa jeho názoru tým, že exekučný súd rozhodol vo veci v neprospech povinného na základe vyjadrenia oprávneného a ním predloženého listinného dôkazu, ktorý povinný nepozná, došlo vydaným uznesením k porušeniu práva na spravodlivý proces v neprospech povinného. Ďalej, povinný opätovne poukázal na postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023, pričom vyjadril nesúhlas s právnym záverom súdu, že dochádza k zrušeniu postúpenia pohľadávok samotnou účinnosťou zmluvy o zrušení postúpenia pohľadávok uzavretej medzi postupcom a postupníkom a následná informácia voči dlžníkovi má len informačný charakter. Podľa súdnej judikatúry však takéto zrušenie už realizovaného postúpenia nie je možné, nakoľko prvotné postúpenie už prv zaniklo splnením (napr. Právní praxe v podnikání, 1997, č. 1, str. 31, R ČR 70/2007, NS ČR sp. zn. 29 Odo 1767/2006; k tomu viď aj prednáška E. F. na tému postúpenia pohľadávok zo dňa 28. 11. 2019 na pôde Justičnej akadémie SR). Pritom relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (R 119/2003). Dohoda o zrušení už realizovaného postúpenia pohľadávok nie je právne dovolená a ani nemá voči povinnému za následok obnovenie právneho postavenia pôvodného veriteľa – oprávneného. Ak by aj hypoteticky bola dovolená a vnímaná ako spätné postúpenie pohľadávky (čo nie je), informácia o postúpení pohľadávky (naviac zo strany pôvodného veriteľa ako postupníka, a nie spoločnosti EURK Finance s.r.o. ako postupcu) nie je právne relevantná, pretože sa zo strany postupníka (oprávneného) vyžaduje preukázanie zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky. Ak by aj bola relevantná (čo nie je), až samotným oznámením dlžníkovi sa pôvodný veriteľ stáva opätovne veriteľom, čo dosadené do predmetnej právnej veci znamená, že až 31.07.2024 by sa spätné postúpenie pohľadávky stalo účinným voči dlžníkovi (povinnému). To za každých okolností znamená, že návrh na vykonanie exekúcie je podaný osobou a aj poverenie na vykonanie exekúcie je vydané vo vzťahu k osobe, ktorá v tom čase nebola veriteľom povinného. A nie je ním ani doteraz. Povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil a povinnému priznal právo na náhradu trov konania. 5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že povinný namieta, že exekučný súd mal oboznámiť povinného s obsahom vyjadrenia oprávneného k podanému návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedená povinnosť však nevyplýva súdu a ani exekútorovi zo žiadneho konkrétneho ustanovenia Exekučného poriadku, keď Exekučný poriadok je vo vzťahu k zákonu č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), v postavení lex specialis k lex generalis. Exekučný súd ani súdny exekútor preto neporušili žiadnu spoju zákonnú povinnosť. Spornou skutočnosťou zostáva, a zároveň oprávnený popiera, že by boli splnené všetky záväzky zo Zmluvy o postúpení pohľadávky (uvedené bola aj dôvodom pre ktorý prišlo k zrušeniu zmluvy). Najmä neprišlo k splneniu povinnosti podľa čl. 4, bod 4.1 Zmluvy o postúpení pohľadávky, a to neprišlo k odovzdaniu všetkých dokumentov (dokladov, resp. spisov) týkajúcich sa pohľadávok. Nakoľko neprišlo k naplneniu Zmluvy o postúpení pohľadávky v celom rozsahu, t. j. čo do všetkých záväzkov, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnuté, nemožno hovoriť o splnení, a preto bolo a je možné uzavrieť Dohodu o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky. Oprávnený poprel, že v
danom prípade sa jedná o spätné postúpenie pohľadávok. Pokiaľ by sa exekučný súd nestotožnil s vyššie uvedenou právnou argumentáciou oprávnený poukázal na skutočnosť, že to bol samotný povinný, ktorý v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III, sp. zn. 73Cb/3/2024 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, namietal neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023, a to s poukazom na aktuálnu súdnu judikatúru najvyššieho súdu, ktorá dovodila neplatnosť postúpenia pohľadávok postúpených osobou viazanou profesijnou mlčanlivosťou na osobu mimo profesijnej mlčanlivosti. Práve i predmetná právna spornosť a pochybnosť bola dôvodom uzavretia Dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, ako postúpené pohľadávky vznikli, a že všetky tieto pohľadávky súviseli a vyplynuli z činnosti oprávneného v exekučnom konaní. Pokiaľ by mal preto súd za sporné, či Dohoda o zrušení pohľadávok je platná, oprávnený poukázal na to, že účinky samotnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nikdy nenastali, nakoľko táto bola od počiatku ako právny úkon absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/73/2009 zo dňa 25.11.2010). Neoznámenie Dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky povinnému nemá vplyv na platnosť a účinnosť tohto právneho úkonu ako takého. Oznámenie o Dohode o zrušení postúpenia pohľadávky zakladá len ochranu pre samotného dlžníka z dôvodu, že ak nepríde k splneniu notifikačnej povinnosti môže plniť aj pôvodnému veriteľovi a zbaví sa tým svojho dlhu. Za žiadnych okolností nemožno prijať záver o tom, že až oznámením o postúpení pohľadávky vzniká aktívna vecná legitimácia vo vzťahu k povinnému v exekučnom konaní. Aktívna vecná legitimácia súvisí s otázkou danosti hmotnoprávneho nároku, ktorého existencia na strane oprávneného bola ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie jednoznačne preukázaná. Oprávnený je preto aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a neexistujú žiadne dôvody pre zastavenie exekúcie. 6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 8. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. 10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 13. Podľa § 36 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra. Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie. 14. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 15. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
16. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 17. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Sudca po opätovnom preskúmaní listín tvoriacich obsah súdneho spisu dospel k názoru, že rovnako ako vyšší súdny úradník nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie a predmetná exekúcie sa začala a naďalej je vedená dôvodne, keď aktívna vecná legitimácia v predmetnej exekúcii patrí oprávnenému. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s ohľadom a reagujúc na argumentáciu povinného v sťažnosti sudca dodáva: 18. K námietke povinného o tom, že nedoručením vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sudca uvádza, že Exekučný poriadok nepredpokladá doručenie vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie povinnému. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie IV. ÚS 20/2019 zo 17.01.2019) je zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom konaní značne oslabená. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom všeobecný súd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích právomocí len posudzuje splnenie podmienok pre nútený výkon exekučného titulu. Exekučný súd nemal Exekučným poriadkom ani subsidiárne Civilným sporovým poriadkom stanovenú povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie na vyjadrenie povinnému, nakoľko zákonodarca po novele č. 2/2017 Z. z. obmedzil možnosť právnych debát. Vyšší súdny úradník tak postupoval v súlade so zákonom, keď po predložení návrhu na zastavenie exekúcie na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu, o podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol bez toho, aby povinnému predtým zaslal vyjadrenie oprávneného (§ 61k ods. 5 Exekučného poriadku). Súd vzhľadom na uvedené preto nezistil v postupe súdu a súdneho exekútora žiadne procesné pochybenie, ktoré by mohlo viesť k porušeniu práva povinného na spravodlivý proces. Súčasne súd dodáva, že povinný má možnosť prostredníctvom prístupového kódu kedykoľvek nahliadnuť do súdneho spisu, ktorý je vedený v elektronickej podobe a kedykoľvek sa oboznámiť s jeho obsahom. 19. K námietke povinného týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného sudca uvádza, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky, ktorá predstavuje trovy exekúcie vedenej oprávneným ako súdnym exekútorom. Keďže oprávnený uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie k vymoženiu peňažný nárok ako nositeľ práva vyplývajúceho z exekučného titulu v tom zmysle, že práve oprávnenému bola exekučným titulom priznaná náhrada trov exekúcie, ktorú exekúciu ako poverený súdny exekútor vykonával, v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd nemal pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii oprávneného. V rámci návrhu na zastavenie exekúcie povinný vniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného, a to s poukazom na oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023, ktorých existencia nebola medzi účastníkmi exekučného konania sporná. Sporným bolo medzi účastníkmi posúdeniu právnych účinkov Dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok, ku ktorej došlo dňa 20.06.2024 s tým, že zrušenie zmluvy bolo povinnému oznámené (postupcom i postupníkom) Listom zo dňa 29.07.2024. 20. Aktívna vecná legitimácia je pojmom procesného práva a vo všeobecnosti znamená možnosť domáhať sa ochrany práva na súde. Aktívna vecná legitimácia na podanie (procesného) návrhu na súde vychádza z práva hmotného, kedy len subjekt, ktorý je v skutočnosti držiteľom hmotného práva, môže byť v konaní pred súdom úspešný. Nedostatok práva v zmysle hmotnoprávnych ustanovení právneho poriadku vyústi do zamietnutia, resp. nevyhovenia procesnému návrhu dotknutej osoby. Takejto osobe totiž právo nesvedčí.
21. Nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je primárne osoba oprávnená z exekučného titulu (teda osoba, ktorej z exekučného titulu vyplýva právo na plnenie voči povinnej osobe). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešlo právo z exekučného titulu. Jedným z inštitútov, na základe ktorých dochádza k hmotnoprávnej zmene v osobe veriteľa – oprávneného, je inštitút postúpenia pohľadávky, ktorý sa realizuje prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok je dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene a zániku práv a povinností medzi jeho účastníkmi (je záväzný inter partes). Aby sa zmluva o postúpení pohľadávok prejavila aj v procesnej rovine, musí byť platná a účinná. Treba zdôrazniť, že otázkou aktívnej (ako aj pasívnej) vecnej (exekučnej) legitimácie sa exekučný súd zaoberá „ex offo“ v každom štádiu konania. Aktívna vecná legitimácia sa vzhľadom na zmeny v hmotnoprávnom oprávnení medzi subjektami môže počas konania meniť, a to aj viackrát. Rozhodujúci je a bude stav ku dňu rozhodovania súdu. Aktívna vecná legitimácia a tomu zodpovedajúci korelát v podobe oprávnenia nakladať s hmotným právom, je základným predpokladom úspešnosti strany v konaní. Ide o akúsi (aj keď nie procesnú) podmienku konania, ktorej nedostatok možno v priebehu konania konvalidovať preukázaním toho, že subjekt súdneho konania má, mal, prípadne dodatočne nadobudol právo, ktorého ochrany sa domáha. V podmienkach exekučného konania treba ešte zdôrazniť, že exekučný súd nemá právomoc určiť platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len posudzuje či tento právny úkon mohol alebo nemohol vyvolať zamýšľané dôsledky v rovine príslušných ustanovení hmotného práva prejavujúcich sa v exekučnej vecnej legitimácii subjektov. Tiež to znamená, že dotknutým subjektom nič nebráni v tom, aby sa určovacou žalobou na príslušnom súde podľa CSP domáhali vyslovenia platnosti/neplatnosti zmluvy a v prípade, ak by bolo určené, že zmluva o postúpení pohľadávok je platná/neplatná, vznikne na strane postupníka/postupcu (podľa výsledku sporu) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takéto rozhodnutie by potom pre exekučný súd vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii nevyhnutnom rozsahu predstavovalo vec právoplatne rozhodnutú a vecná legitimácia by tak bola v ďalšom priebehu exekučného konania nespochybniteľná. Tiež možno ešte doplniť, že dlžník v zásade nemôže namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže nie je účastníkom tejto zmluvy a aj v prípade, že zmluva by bola neplatná, „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky postupník.“ (R 119/2003) 22. Na základe vyššie uvedeného potom sudca uvádza, že k postúpeniu pohľadávky môže dôjsť len na podklade platnej zmluvy. Po oboznámení sa so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 však sudca konštatuje, že sporná zmluva by tento atribút nespĺňala. Postúpenie pohľadávok súdneho exekútora, ktoré vznikli v súvislosti s vykonávaním funkcie súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku na subjekt, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti súdneho exekútora, za stavu, že súdny exekútor nebol povinnosti mlčanlivosti zbavený (uvedené nebolo preukázané), totiž odporuje zákonu. Spornú zmluvu o postúpení pohľadávok tak treba označiť za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 30 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť ex offo. Pri uvedenom závere možno vychádzať z analogického použitia ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/78/2021 zo dňa 22.02.2023, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2023, pod číslom R 54/2023. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť tvrdeného postúpenia vymáhanej pohľadávky je potom bez právneho významu následné posudzovanie s tým súvisiacich úkonov (oznámení o postúpení pohľadávky, oznámení o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok a podobne). 23. Sudca napriek uvedenému pre úplnosť dodáva, že v čase vystavenia predmetného oznámenia o postúpení pohľadávok dňa 31.10.2023 postupník (spoločnosť EURK Finance, s.r.o., IČO: 55 825 150) ešte neexistoval, keďže do obchodného registra bol zapísaný až dňom 04.11.2023. Pritom samotné oznámenie postúpenia pohľadávky veriteľom ešte neznamená bez ďalšieho aj skutočnú zmenu v osobe oprávnenej z exekučného titulu. Táto oznamovacia povinnosť má chrániť dobrú vieru dlžníka v tom, že do oznámenia o postúpení pohľadávky môže plniť pôvodnému veriteľovi. Toto je však podstatné len vo vzťahu k plneniu dlhu, t.j. vo vzťahu k otázke, komu má dlžník plniť svoj dlh s právnymi účinkami
zániku tohto dlhu. Iné právne následky spojené s porušením oznamovacej povinnosti vo vzťahu k dlžníkovi z právnej úpravy nevyplývajú. Následná obrana povinného poukazujúca na oznámenie o postúpení pohľadávky by tak mala význam len v prípade, ak by povinný tvrdil a preukázal, že vymáhanú pohľadávku uhradil už novému veriteľovi, teda spoločnosti EURK Finance, s.r.o., IČO: 55 825 150. V takomto prípade by sa exekučný súd zaoberal tým či a kedy bolo povinnému oznámené postúpenie pohľadávky a komu bol povinný plniť povinnosť z exekučného titulu. Povinný sa však v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti touto skutočnosťou (úhradou pohľadávky inému subjektu ako oprávnenému) nebránil. 24. Čo sa týka argumentácie povinného o nemožnosti zrušenia splnenej zmluvy (zmluvy o postúpení pohľadávok) s touto by bolo možné súhlasiť, avšak len vtedy, ak by bolo v konaní jednoznačne preukázané, že došlo k zániku záväzkového vzťahu vzniknutého z postúpenia pohľadávky, ktorý však nastáva výlučne za splnenia všetkých vzájomných povinností (najmä v rozsahu uhradenia odplaty na jednej strane a odovzdania dokladov súvisiacich s postúpením na druhej strane (povinnosť o.i. uložená § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka)). Uvedené však v konaní preukázané nebolo, naopak tento záver spochybňuje práve oznámenie o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok, na ktorom sa dohodli zmluvné strany, pričom dohodu o zrušení záväzku možno uzavrieť s poukazom na § 572 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené tak odkaz povinného na súdnu judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky nie je priliehavý. Za stavu, keď teda postupník sa z pozície oprávneného nedomáha vstupu do exekučného konania a s dôrazom na skutočnosť, že oprávnenie zmluvne modifikovať, doplniť alebo zrušiť existujúci (ešte stále nezaniknutý) záväzkovo-právny vzťah vyplýva z komplexnosti zmluvných vzťahov, ako aj autonómie vôle subjektov práva, sudca konštatuje, že na základe zisteného skutkového stavu (z dokumentov tvoriacich obsah súdneho spisu) nemá pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii oprávneného na vymáhanie pohľadávky v zmysle predloženého exekučného titulu. Nemožnosť zrušiť záväzkovo-právny vzťah dohodou po jeho zániku splnením (ako jedným zo spôsobov zániku záväzkov zaradených do šiesteho oddielu Občianskeho zákonníka) je logický, zmysel však dáva až po skutočnom zániku splnením všetkých povinností. 25. Čo sa týka oznámenia zrušenia zmluvy o postúpení pohľadávok, zákon nepredpisuje formu ani obsah takéhoto oznámenia, pričom s poukazom na vyššie uvedené aj napriek tvrdeniu povinného sa v danom prípade nejednalo o spätné postúpenie pohľadávok. Za relevantné oznámenie tak z pohľadu povinného možno považovať i upovedomenie povinného o začatí exekúcie, z ktorého možno jednoznačne identifikovať subjekt oprávnený z exekúcie. Zároveň platí (tak ako už bolo uvedené), že obrana povinného by mala význam len v prípade, ak by povinný tvrdil, že vymáhanú pohľadávku medzičasom uhradil už novému veriteľovi, teda spoločnosti EURK Finance, s.r.o., IČO: 55 825 150. Povinný sa však v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti touto skutočnosťou (úhradou pohľadávky inému subjektu ako oprávnenému) nebránil. 26. Záverom sudca vzhľadom na nespokojnosť a nesúhlas povinného s napadnutým uznesením dodáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (a práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. 27. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného a oprávneného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005). 28. Vzhľadom na uvedené sudca považoval práve oprávneného za aktívne vecne legitimovaného na vymáhanie pohľadávky z predloženého exekučného titulu, keď zo strany povinného nebol jednoznačne preukázaný prevod práv z exekučného titulu na tretiu osobu. Vzhľadom na uvedené potom sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/1524/2024 zo dňa 09.10.2024 podľa § 250 ods. 1 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
29. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Oprávnený si v súvislosti s podaním vyjadrenia k sťažnosti povinného neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Povinný si nárok na náhradu trov konania v sťažnosti uplatnil. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinným podanej sťažnosti neúspešný povinný nemá nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
(§