Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 59Ek/1777/2024 6124356345 13. 12. 2024 Mgr. Marko Hudák ECLI:SK:OSBB:2024:6124356345.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO 35 776 005, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., o vymoženie 2.767,76 eur, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, Exekútorský úrad Nitra so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 272EX 639/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. III. Povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. IV. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi trovy exekúcie vo výške 60,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 02.08.2024 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 2.767,76 eur na podklade exekučných titulov – platobného výmeru č. 2090/2000/1 vydaného právnym predchodcom oprávneného – Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočka Nitra dňa 16.10.2000, platobného výmeru č. 2090/2000/2 vydaného právnym predchodcom oprávneného – Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočka Nitra dňa 16.10.2000, rozhodnutia č. 627/230/58046/05/Koc vydaného právnym predchodcom oprávneného – Daňovým úradom Nitra dňa 19.10.2005, rozhodnutia č. 627/230/54249/08/Juri vydaného právnym predchodcom oprávneného – Daňovým úradom Nitra dňa 07.10.2008, rozhodnutia č. 627/230/54268/08/Juri vydaného právnym predchodcom oprávneného – Daňovým úradom Nitra dňa 07.10.2008 a rozhodnutia č. 627/230/54274/08/Juri vydaného právnym predchodcom oprávneného – Daňovým úradom Nitra dňa 07.10.2008. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že oprávnený k návrhu predložil jednak exekučné tituly, na podklade ktorých už bola vedená exekúcia a teda ide čiastočne o opätovný návrh na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK), a jednak exekučné tituly, na podklade ktorých nebola vedená exekúcia a teda v tomto prípade ide o návrh na vykonanie exekúcie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 01.04.2017. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie bol podaný na podklade exekučných titulov - platobného výmeru č. 2090/2000/1 vydaného právnym predchodcom oprávneného – Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočka Nitra dňa 16.10.2000, pričom stará exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kunom nástupca
po odvolanom súdnom exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi, Exekútorský úrad Bratislava 2 so sídlom Miletičova 20, 821 08 Bratislava 2 pod sp. zn. EX 10510/2001 a Okresným súdom Nitra pod sp. zn. Er/2414/01 a platobného výmeru č. 2090/2000/2 vydaného právnym predchodcom oprávneného – Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočka Nitra dňa 16.10.2000, pričom stará exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kunom nástupca po odvolanom súdnom exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi, Exekútorský úrad Bratislava 2 so sídlom Miletičova 20, 821 08 Bratislava 2 pod sp. zn. EX 10511/2001 a Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 2415/01. V tejto súvislosti je zároveň potrebné konštatovať, že vyššie uvedené exekúcie boli podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zastavené v zmysle ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK. Exekučný súd dňa 22.08.2024 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/1777/2024, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. 2. Súdny exekútor dňa 18.10.2024 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v odôvodnení ktorého povinný citujúc ust. § 85 ods. 1 až 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedol, že má za to, že na základe citovaného ustanovenia došlo k premlčaniu exekučných titulov: platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom č. 627/230/58046/05/Koc zo dňa 19.10.2005 vydaný Daňový úrad Nitra, platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom č. 627/230/54249/08/Juri zo dňa 07.10.2008 vydaný Daňový úrad Nitra, platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom č. 627/230/54274/08/Juri zo dňa 07.10.2008 vydaný Daňový úrad Nitra, platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom č. 627/230/54268/08/Juri zo dňa 07.10.2008 vydaný Daňový úrad Nitra. Povinný ďalej citujúc ust. § 21 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov má tiež za to, že na základe uvedeného ustanovenia došlo k premlčaniu exekučných titulov: vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia č. 2090/2000/1 zo dňa 16.10.2000 vydaný Všeobecná zdravotná poisťovňa a vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia č. 2090/2000/2 zo dňa 16.10.2000 vydaný Všeobecná zdravotná poisťovňa. Na základe uvedených skutočností povinný žiada, aby súd vydal rozhodnutie, že exekúciu č. 272EX 639/24, sp. zn. 59Ek/1777/2024 v súlade s § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov zastavuje. 3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené aj na základe rozhodnutia Daňového úradu Nitra I č. 627/230/58046/05/Koc zo dňa 16.10.2005, č. 627/230/54249/08/Juri zo dňa 07.10.2008, č. 627/230/54274/08/Juri zo dňa 07.10.2008 a č. 627/230/54268/08/Juri zo dňa 07.10.2008, ktorými príslušný daňový úrad podľa ust. § 35b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“) vyrubil povinnému sankčný úrok. Podľa ust. § 1a písm. a) zákona o správe daní a poplatkov sa daňou rozumie daň vrátane sankčného úroku a úroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane. Podľa ust. písmena f) toho istého odseku zákona sa daňovým nedoplatkom rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti. V zmysle ust. § 69 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol. V zmysle ust. § 69 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie daňového nedoplatku je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve. Oprávnený v tejto súvislosti predkladá súdu Výzvu Daňového úradu Nitra č. 627/230/33329/09/Juri zo dňa 28.05.2009 spolu s doručenkou, Výzvu Daňového úradu Nitra č. 21108436/2015 zo dňa 28.10.2015 spolu s doručenkou ako aj výzvu oprávneného zo dňa 05.06.2019. V zmysle ust. § 69 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom nadobudla daňová exekučná výzva právoplatnosť. Oprávnený v ďalšom ponecháva vec na právnom posúdení súdom a nesúhlasí so zastavením exekúcie.
4. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 5. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia. 6. Podľa § 61k ods. 1 súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 10. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom do 31.12.2004 právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. 11. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom do 31.12.2004 pre právo vymáhať prirážku k poistnému, poplatok z omeškania, pokuty a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platia obdobne ustanovenia odsekov 1 až 3. 12. Podľa § 1a písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011 na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných zákonov vrátane sankčných úrokov a úrokov, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane. 13. Podľa § 35b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011 sankčný úrok vyrubí správca dane daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona; pri preddavkoch na daň sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania,
14. Podľa § 35b ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007 sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona. Právo vybrať a vymáhať sankčný úrok sa premlčuje po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom bol sankčný úrok vyrubený. 15. Podľa § 35b ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt daň, rozdiel dane, preddavok na daň alebo splátku dane podľa odseku 1 písm. a) až g) nezaplatil v lehote uvedenej v rozhodnutí alebo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom. 16. Podľa § 58a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 ak daňový dlžník v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. 17. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007 právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. 18. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007 ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. 19. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol. 20. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie daňového nedoplatku je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve. 21. Exekučné konanie sa začalo v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 02.08.2024, kedy bol súdu doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a to na podklade exekučných titulov – platobného výmeru č. 2090/2000/1 vydaného právnym predchodcom oprávneného – Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočka Nitra dňa 16.10.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2000 a vykonateľnosť dňa 16.11.2000 a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné na zdravotné poistenie v sume 24.514,- Sk (813,71 eur); platobného výmeru č. 2090/2000/2 vydaného právnym predchodcom oprávneného – Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočka Nitra dňa 16.10.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2000 a vykonateľnosť dňa 16.11.2000 a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania v sume 49.666,- Sk (1.648,60 eur) a trovy konania v sume 32,- Sk (1,06 eur); rozhodnutia č. 627/230/58046/05/Koc vydaného právnym predchodcom oprávneného – Daňovým úradom Nitra dňa 19.10.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2005 a vykonateľnosť dňa 24.11.2005 a ktorým bol povinnému vyrubený sankčný úrok v sume 6.312,- Sk (209,52 eur, pričom v zmysle prílohy k zmluve o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2018 mal exekučný súd za preukázané, že na oprávneného prešla pohľadávka vyplývajúca z
predmetného exekučného titulu vo výške 199,19 eur); rozhodnutia č. 627/230/54249/08/Juri vydaného právnym predchodcom oprávneného – Daňovým úradom Nitra dňa 07.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2008 a vykonateľnosť dňa 12.11.2008 a ktorým bol povinnému vyrubený sankčný úrok v sume 851,- Sk (28,24 eur); rozhodnutia č. 627/230/54268/08/Juri vydaného právnym predchodcom oprávneného – Daňovým úradom Nitra dňa 07.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2008 a vykonateľnosť dňa 12.11.2008 a ktorým bol povinnému vyrubený sankčný úrok v sume 1.196,- Sk (39,69 eur); rozhodnutia č. 627/230/54274/08/Juri vydaného právnym predchodcom oprávneného – Daňovým úradom Nitra dňa 07.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2008 a vykonateľnosť dňa 12.11.2008 a ktorým bol povinnému vyrubený sankčný úrok v sume 1.123,- Sk (37,27 eur) a to za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb. 22. Zákonodarca prijatím zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov umožnil oprávnenému v prípade, ak exekúcia v rámci ktorej sa domáhal od povinného vymoženia svojej pohľadávky a k zastaveniu ktorej došlo v zmysle ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK, podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie a to za splnenia podmienok ustanovených v § 9 ods. 1 predmetného zákona. Inak povedané, aj keď v rámci „exekučnej amnestie“ došlo k zastaveniu niektorých exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 ex lege, teda priamo zo zákona, pohľadávka oprávneného nezanikla a jej vymoženia sa môže domáhať podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. 23. V súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie exekučný súd preskúmal spis vedený pod sp. zn. 59Ek/1777/2024 a dospel k záveru, že návrh povinného je dôvodný. Pokiaľ sa oprávnený opätovným návrhom na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku priznaného exekučnými titulmi – platobným výmerom č. 2090/2000/1 zo dňa 16.10.2000 a platobného výmeru č. 2090/2000/2 zo dňa 16.10.2000, právoplatných dňa 07.11.2000, exekučný súd poukazuje na vyššie citované ust. § 21 ods. 3 a 4 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2004, upravujúce inštitút premlčania v súvislosti s právom vymáhať poistné, resp. poplatok z omeškania. 24. Premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť ako dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol. 25. Podanie včasného návrhu na vykonanie exekúcie vo vzťahu k premlčacej dobe má za následok jej spočívanie. Vo všeobecnosti možno uviesť, že plynutie premlčacej doby prebieha neprerušene od začiatku jej plynutia až do jej skončenia. Inak povedané podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa plynutie premlčacej doby zastavuje (prerušuje), a to po celý čas trvania exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví a nárok oprávneného nebol uspokojený v celom rozsahu, premlčacia doba plynie ďalej a to právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd o zastavení exekúcie rozhodol.
26. V oblasti právnej úpravy zdravotného poistenia, ktorá svojou povahou upravuje verejnoprávne vzťahy, je z dôvodu postavenia zákona č. 273/1994 Z. z. ako právneho predpisu v pozícii lex specialis k Občianskemu zákonníku vylúčené subsidiárne použitie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich premlčanie. Nemôže byť preto sporné, že na uvedenú právnu úpravu nie je možné aplikovať ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje podmienky, za ktorých dochádza k spočívaniu premlčacej doby. Exekučný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že v tomto prípade podanie návrhu na vykonanie exekúcie nespôsobuje spočívanie premlčacej doby, a teda skutočnosť, že v rámci starej exekúcie bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, je pre prebiehajúce exekučné konanie z právneho hľadiska irelevantné. Z vyššie citovaného ust. § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2004 vyplýva, že premlčacia doba vzťahujúca sa na právo vymáhať poistné je trojročná, pričom táto plynie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Ak teda neexistuje všeobecná úprava premlčania pre účely zdravotného poistenia a subsidiárne použitie ustanovení Občianskeho zákonníka je vylúčené, exekučný súd má za to, že pohľadávky oprávneného priznané exekučnými titulmi (platobné výmery č. 2090/2000/1 zo dňa 16.10.2000 a č. 2090/2000/2 zo dňa 16.10.2000 – právoplatné dňa 07.11.2000) sú pohľadávkami premlčanými z dôvodu, že odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uplynula trojročná premlčacia doba ustanovená osobitnými predpismi. 27. Oprávnený inicioval exekučné konanie podaním návrhu na vykonanie exekúcie aj na podklade exekučných titulov – rozhodnutia č. 627/230/58046/05/Koc vydaného právnym predchodcom oprávneného – Daňovým úradom Nitra dňa 19.10.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2005 a vykonateľnosť dňa 24.11.2005 a ktorým bol povinnému vyrubený sankčný úrok v sume 6.312,- Sk (209,52 eur, pričom v zmysle prílohy k zmluve o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2018 mal exekučný súd za preukázané, že na oprávneného prešla pohľadávka vyplývajúca z predmetného exekučného titulu vo výške 199,19 eur); rozhodnutia č. 627/230/54249/08/Juri vydaného právnym predchodcom oprávneného – Daňovým úradom Nitra dňa 07.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2008 a vykonateľnosť dňa 12.11.2008 a ktorým bol povinnému vyrubený sankčný úrok v sume 851,- Sk (28,24 eur); rozhodnutia č. 627/230/54268/08/Juri vydaného právnym predchodcom oprávneného – Daňovým úradom Nitra dňa 07.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2008 a vykonateľnosť dňa 12.11.2008 a ktorým bol povinnému vyrubený sankčný úrok v sume 1.196,- Sk (39,69 eur); rozhodnutia č. 627/230/54274/08/Juri vydaného právnym predchodcom oprávneného – Daňovým úradom Nitra dňa 07.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2008 a vykonateľnosť dňa 12.11.2008 a ktorým bol povinnému vyrubený sankčný úrok v sume 1.123,- Sk (37,27 eur) a to za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb. Pohľadávky priznané týmito rozhodnutiami však neboli predmetom vymáhania v rámci tzv. „starej exekúcie“, ale v danom prípade ide o návrh na vykonanie exekúcie podaný v zmysle ust. § 48 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. 28. V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie k vznesenej námietke premlčania exekučný súd uvádza, že pokiaľ ide o posúdenie premlčania nárokov vyplývajúcich z exekučných titulov uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia a vo vzťahu ku ktorým povinný vzniesol námietku premlčania, vzhľadom na zmenu právnej úpravy premlčania vykonanú novelou zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov č. 215/2007 Z. z. účinnou od 01.09.2007, súd tieto posudzoval v dvoch rovinách. 29. V prvom prípade, ak ide o rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.k. 627/230/58046/05/Koc zo dňa 19.10.2005 a z neho vyplývajúca pohľadávka oprávneného vo výške 199,19 eur, ktorá vznikla dňa 24.11.2005, na základe ktorého bol povinnému uložený sankčný úrok podľa § 35b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007, je potrebné posudzovať premlčanie pohľadávky oprávneného (sankčného úroku) v zmysle ust. § 35b ods. 9 citovaného zákona, keďže právna úprava v ust. § 35b ohľadom ukladania a vyrubenia sankčných úrokov má prednosť pred ust. § 69 zákona o správe daní a teda právnou úpravou premlčania práva vybrať a vymáhať daňové nedoplatky. Keďže na sankčné úroky ako daňové nedoplatky sa nevzťahuje úprava premlčania práva vybrať a vymáhať daňové nedoplatky podľa § 69 vyššie uvedeného zákona, v zmysle ust. § 35b ods. 9 platí, že právo vybrať a vymáhať sankčný úrok sa premlčuje po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom bol sankčný úrok vyrubený. Vzhľadom na deň vyrubenia uvedeného sankčného úroku, t.j. 24.11.2005, nemôže byť sporné, že došlo k premlčaniu práva vybrať a vymáhať predmetný sankčný úrok, keďže premlčacia lehota začala plynúť dňa 01.01.2006 a táto uplynula dňom 01.01.2012. Keďže sa exekučné konanie v posudzovanej veci
začalo v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 02.08.2024, kedy bol súdu doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania, exekučný súd z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty vybrať a vymáhať vyššie uvedenú pohľadávku oprávneného rozhodol o zastavení exekúcie aj v tejto časti vymáhaného nároku. 30. Nakoľko exekučný súd v súvislosti s posudzovaním premlčania pohľadávok oprávneného titulom sankčného úroku postupoval tak, že vychádzal z ust. § 35b ods. 9 a nie z ust. § 69 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007, na podporu správnosti tohto postupu exekučný súd poukazuje na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 51 Sž-o-ks 219/03, podľa ktorého sa právo žalovaného vymáhať uložené pokuty premlčí uplynutím 6 rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutí, ktorými boli pokuty uložené. Právna úprava v ust. § 35 zákona o správe daní je špeciálnou úpravou týkajúcou sa ukladania a vyrubenia pokút a nemožno si ju zamieňať, resp. spájať s § 69 zákona o správe daní, ktorý upravuje premlčanie práva vybrať a vymáhať daňové nedoplatky, a teda nie premlčanie práva vybrať a vymáhať pokuty za správne delikty v zmysle ust. § 35 ods. 1 zákona o správe daní. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že ustanovenie § 35 a § 35b zákona o správe daní neupravuje inštitút prerušenia a plynutia premlčacej lehoty. Premietnutím uvedených záverov na posudzovanú vec možno konštatovať, že právo vybrať a vymáhať sankčné úroky sa bez ohľadu na ust. § 69 zákona o správe daní premlčí uplynutím šiestich rokov po skončení roka, v ktorom bol sankčný úrok vyrubený. 31. Pokiaľ ide o rozhodnutie Daňového úradu Nitra, č.k. 627/230/54249/08/Juri zo dňa 07.10.2008 a z neho vyplývajúca pohľadávka oprávneného vo výške 28,24 eur, ktorá vznikla dňa 12.11.2008; rozhodnutie Daňového úradu Nitra, č.k. 627/230/54268/08/Juri zo dňa 07.10.2008 a z neho vyplývajúca pohľadávka oprávneného vo výške 39,69 eur, ktorá vznikla dňa 12.11.2008; rozhodnutie Daňového úradu Nitra, č.k. 627/230/54274/08/Juri zo dňa 07.10.2008 a z neho vyplývajúca pohľadávka oprávneného vo výške 37,27 eur, ktorá vznikla dňa 12.11.2008 a ktorými bol povinnému vyrubený sankčný úrok podľa § 35b ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007, exekučný súd pri posudzovaní premlčania vyššie uvedených pohľadávok postupoval v súlade s ust. § 69 zákona o správe daní, keďže novelou č. 215/2007 Z. z. došlo k zmene právnej úpravy premlčania sankčných úrokov. V zmysle predmetnej novely došlo k zmene ust. § 35b ods. 9, ktorý už neupravoval osobitnú premlčaciu dobu vzťahujúcu sa na právo vymáhať sankčný úrok, keďže uvedené ustanovenie pojednávalo už len o premlčaní práva sankčný úrok vyrubiť. Ak ide o premlčanie daňových nedoplatkov v zmysle ust. § 69 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní (či už v znení účinnom do 31.08.2007 alebo od 01.09.2007) dĺžka premlčacej lehoty práva vybrať (vymáhať) daňový nedoplatok bola stanovená na 6 rokov, pričom táto začala plynúť po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Zároveň je však potrebné prihliadať na prípady, keď správca dane vykonal úkon na vybratie daňového nedoplatku, keďže týmto úkonom začala opätovne plynúť šesťročná premlčacia lehota a to po skončení kalendárneho roka, v ktorom bol o takomto úkone daňový dlžník upovedomený. Pre úplnosť je nevyhnutné dodať, že daňový nedoplatok je možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Oprávnený spolu s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie predložil súdu výzvu zo dňa 28.05.2009 pod č. 627/230/33329/09/Juri a výzvu zo dňa 28.10.2015 pod č. 21108436/2015 a z obsahu ktorých vyplýva, že právny predchodca oprávneného ako správca dane vyzval povinného, aby v náhradnej lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatil alebo odviedol daňový nedoplatok vzniknutý na dani Daň z príjmov fyzickej osoby – na základe dokumentu Rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku za nezaplatenie preddavkov č. 2005/58046 zo dňa 19.10.2005, na základe dokumentu Rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku za nezaplatenie preddavkov č. 2008/54249 zo dňa 07.10.2008, na základe dokumentu Rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku za nezaplatenie preddavkov č. 2008/54268 zo dňa 07.10.2008 a na základe dokumentu Rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku za nezaplatenie preddavkov č. 2008/54274 zo dňa 07.10.2008. Z doručeniek založených v spise mal exekučný súd ďalej za preukázané, že výzvu zo dňa 28.05.2009 si povinný prevzal dňa 15.06.2009 a výzvu zo dňa 28.10.2015 si povinný prevzal dňa 04.11.2015, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Preto ak povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania aj voči pohľadávkam z vyššie uvedených exekučných titulov, berúc do úvahy deň, kedy bola povinnému doručená výzva správcom dane (04.11.2015), je nutné konštatovať, že došlo k premlčaniu práva vymáhať vyrubené sankčné úroky vyplývajúce z predmetných exekučných titulov, keďže do dňa začatia exekučného konania, t.j. 02.08.2024 uplynula zákonom stanovená šesťročná premlčacia lehota, ktorá začala znovu plynúť po skončení kalendárneho roka, v ktorom bol povinný upovedomený o úkone na vyberanie, zabezpečenie
alebo vymáhanie daňového nedoplatku. Exekučný súd pre úplnosť dodáva, že na uplynutí premlčacej lehoty nemá vplyv ani ust. § 9 zákona č. 67/2020 Z. z., ktoré plynutie premlčacej lehoty prerušilo počas obdobia pandémie. S poukazom na § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 67/2020 Z.z. na účely opatrenia uvedeného v § 9 citovaného zákona, bolo obdobie pandémie vymedzené na obdobie od 12.03.2020 do 30.09.2020, čo je 6 mesiacov a 18 dní, teda o túto dobu sa predĺžilo plynutie premlčacej lehoty. Keďže premlčacia lehota v posudzovanej veci, ktorá by v prípade neexistencie opatrení počas pandémie Covid-19 uplynula 01.01.2022 bola predĺžená o uvedené obdobie jej neplynutia (od 12.03.2020 do 30.09.2020, čo je 202 kalendárnych dní) táto uplynula dňa 22.07.2022 a teda ešte pred začatím exekúcie. 32. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie odkazuje aj na výzvu oprávneného zo dňa 05.06.2019. Exekučný súd vo väzbe na uvedené konštatuje, že predmetná výzva súdu nebola predložená a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie je tak možné prihliadať len na preukázané tvrdenia, nakoľko dôkazmi nepodložené tvrdenia neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby k uvádzaným tvrdeniam poukázali na konkrétne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Pokiaľ oprávnený výzvu zo dňa 05.06.2019 súdu nepredložil, nemožno prijať iný právny záver než ten, že oprávnený v tejto časti dôkazné bremeno neuniesol, v dôsledku čoho súd na uvedené tvrdenia povinného neprihliadol. 33. Prenesením doposiaľ uvedených záverov na túto exekúciu a vzhľadom na skutočnosť, že uplynutím času, s ktorým osobitné právne predpisy spájajú premlčanie práva oprávneného vymáhať pohľadávky vyplývajúce z exekučných titulov, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie v tejto veci, s poukazom na povinnosť súdu prihliadať na námietku premlčania vznesenú povinným, exekučný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. 34. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom. 35. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 36. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 38. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 39. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 40. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 41. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 42. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd. 43. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 44. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 45. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur. 46. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 47. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. Vzhľadom
na skutočnosť, že oprávnený v konaní nebol úspešný z dôvodov, ktoré exekučný súd uvádza v nasledujúcom bode tohto uznesenia a povinný si trovy neuplatnil, exekučný súd v súvislosti s otázkou náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania dospel k záveru, že tieto nie je možné priznať žiadnemu z účastníkov, a preto rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. 48. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100,- eur a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 50,- eur. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku alebo o prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať oprávnenému. V predmetnej veci súd exekúciu zastavil a dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému, nakoľko ten podal návrh na vykonanie exekúcie po tom, čo uplynula premlčacia lehota práva vymáhať daňové nedoplatky v zmysle osobitných právnych predpisov a povinný v konaní uplatnil námietku premlčania. Inak povedané, bolo zodpovednosťou oprávneného podať a aj doručiť návrh na vykonanie exekúcie príslušnému súdu pred uplynutím premlčacej lehoty, keďže zastavenie exekúcie v dôsledku úspešného uplatnenia námietky premlčania povinným má za následok, že dôvod zastavenia sa prisudzuje oprávnenému. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného teda spočíva v tom, že je výlučne na oprávnenom, kedy a či vôbec návrh na vykonanie exekúcie podá. Nakoľko ide o konanie, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, ktoré je vedené na vymoženie pohľadávky oprávneného, riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade, ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je preto rizikom oprávneného. Je teda výlučne na rozhodnutí oprávneného či návrh na vykonanie exekúcie po zvážení tohto rizika podá alebo nie. 49. Exekučný súd v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 60,- eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 v spojení s ust. § 22 ods. 2 vyhlášky, nakoľko dôvod zastavenia exekučného konania nastal v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (vo výške 50,- eur + 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.