Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 54Ek/1945/2024 6124366373 12. 11. 2024 Mgr. Andrej Brenkus ECLI:SK:OSBB:2024:6124366373.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21/21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005; proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D.; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lucia Baničová, so sídlom exekútorského úradu: Paulínska 17, 917 01 Trnava, IČO: 37926179, pod č. 382EX 457/24; pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 30.928,28 Eur, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Lucia Baničová trovy konania vo výške 60,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.08.2024 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 30.928,28 Eur na základe exekučných titulov: 1/ Platobný výmer č. 647/230/33479/2004 zo dňa 26.07.2004, ktorý vydal Daňový úrad Hlohovec; 2/ Rozhodnutie č. 647/230/46358/2004 zo dňa 24.11.2004, ktorý vydal Daňový úrad Hlohovec; 3/ Rozhodnutie č. 647/230/19000/09/KUK zo dňa 22.06.2009, ktorý vydal Daňový úrad Hlohovec (ďalej len „exekučné tituly“). 2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vydal pod spisovou značkou 54Ek/1945/2024 dňa 28.08.2024 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Lucia Baničová, so sídlom exekútorského úradu: Paulínska 17, 917 01 Trnava, IČO: 37926179 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod č. k. 382EX 457/24. 3. Dňa 23.10.2024 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, v ktorom zaslal súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného.. 4. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že dňa 30.09.2024 mu Sociálna poisťovňa oznámila, že súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku, a predtým mu Slovenská sporiteľňa oznámila, že dostali príkaz na exekúciu účtu – základného bankového produktu, ktorý slúži výlučne na zasielanie dôchodku zo sociálnej poisťovne. Povinný má za to, že konanie exekútora je v rozpore s exekučným poriadkom a do dnešného dňa mu nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný zároveň uplatnil námietku premlčania, nakoľko právo vymáhať plnenie z exekučných titulov je v celosti premlčané.
5. Vo vyjadrení oprávneného oprávnený oznamuje, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí a žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo. Oprávnený uvádza, že nie sú splnené podmienky na zastavenie exekučného konania. 6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že: cit.: „Upovedomenie o začatí exekúcie sme vydali v predmetnej exekúcii dňa 13.09.2024, povinný si ho neprevzal v odbernej lehote – viď príloha. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v súlade s ust. § 61b ods. 1 Exekučného poriadku doručované do vlastných rúk na adresu lustrovanú cez REGOB. Tvrdenie povinného, že mu upovedomenie o začatí exekúcie nebolo doručené nie je teda pravdivé. Povinný si totiž nepreberá poštu (následne si neprevzal ani upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva). Podaním zo dňa 07.10.2024 sme oprávneného vyzvali na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (výzvu oprávnený prevzal dňa 08.10.2024) a v stanovenej lehote sa vyjadril. Vyjadrenie oprávneného nám bolo doručené dňa 22.10.2024 (viď príloha). K tvrdeniu povinného, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku ako aj príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke uvádzam, že exekútor stanoví spôsob vykonania exekúcie. Povinný zatiaľ nijako nepreukázal aké finančné prostriedky mu chodia na blokovaný účet. Vzhľadom na túto skutočnosť ako aj na výšku vymáhanej pohľadávky a majetok povinného bol nami blokovaný dôchodok povinného ako aj účet, avšak ihneď po oznámení Sociálnej poisťovne, že povinnému bude vykonávať zrážky z dôchodku bol účet povinného nami odblokovaný. Exekúcia sa teda vykonáva zrážkami z dôchodku povinného, avšak keďže povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, tak je vydaný len príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov. Všetky tvrdenia týkajúce sa vedenia exekučného konania, ktoré vo svojom návrhu uvádza povinný sú teda nepravdivé. Mám za to, že exekučné konanie je vedené v súlade so zákonom.“ 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby. 12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Podľa § 45 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom. 14. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia. 15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému sa brániť proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. 16. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ak povinný namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tak ich mal namietať v základnom konaní. Ak to opomenul, tak mu nie je poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považoval nárok oprávneného ako nedôvodný alebo premlčaný, tak mal možnosť podať odvolanie, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. 17. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne preskúmavať. 18. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta premlčanie každej z pohľadávok vymáhaných na základe exekučných titulov. 19. Premlčanie je spojené s uplynutím času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, v čoho dôsledku sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva uplatnením námietky premlčania. Následkom premlčania vzniká právo na námietku premlčania pre povinného, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť. V dôsledku premlčania právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je jednak stimulácia veriteľa (oprávneného) k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka (povinného) proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania tak poskytuje povinnému východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho vymáhateľnosti. S poukazom na uvedené sa tak premlčaním rozumie oslabenie práva, ktoré spočíva v tom, že po uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané právo, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Súd tak prihliadne na premlčanie, len ak bola vznesená námietka premlčania účastníka konania, a sú splnené zákonné podmienky, v opačnom prípade jeho plnenie nie je bezdôvodným obohatením. Relevantnosť námietky premlčania vyžaduje splnenie troch náležitostí: 1. uplynutie právnym predpisom vymedzeného času (premlčacej doby), 2. oprávnený nevykonal právo v rámci premlčacej doby, a 3. povinný vzniesol v súdnom konaní o uplatnenom práve námietku premlčania.
20. Podľa § 69 ods. 1 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 14.12.2009 (ďalej len „zákon o správe daní“), právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol. 21. Podľa § 69 ods. 2 zákona o správe daní, ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. 22. Podľa § 58a zákona o správe daní, Ak daňový dlžník v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. 23. Podľa § 74 ods. 1 písm. a) zákona o správe daní, exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie. 24. Podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len „Daňový poriadok“), exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov. 25. Podľa § 89 ods. 2 Daňového poriadku, výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný. 26. Podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku, deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. 26. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. 27. Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie. 28. Podľa § 80 ods. 2 Daňového poriadku, výzva podľa odseku 1 sa použije aj na zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré nie sú daňou a ktoré boli uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov. 29. Podľa § 165 ods. 1 Daňového poriadku, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 30. V zmysle § 85 ods. 1 zákona 563/2009 Z. z. Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok
vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80 Daňového poriadku, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Súd v tomto bode poukazuje na ust. 165 ods. 1 Daňového poriadku v zmysle ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti Daňového poriadku, zostávajú zachované, v čoho dôsledku do nadobudnutia účinnosti nového Daňového poriadku, je potrebné prihliadnuť aj na plynutie premlčacích lehôt v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní účinného do 14.12.2009. V zmysle § 69 ods. 1 zákona o správe daní právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., právo vybrať a vymáhať nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom sa stal tento nedoplatok splatným. Podľa druhého odseku citovaného paragrafu, ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný. 31. Šesťročná premlčacia doba rozhodnutia - Platobný výmer č. 647/230/33479/2004 zo dňa 26.07.2004, ktorý vydal Daňový úrad Hlohovec ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť daň z príjmov fyzických osôb v sume 536.478,00 Sk (17.807,81 Eur) začala plynúť po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, teda začala plynúť po skončení roku 2004, t. j. začala plynúť odo dňa 01.01.2005, a pôvodne mala uplynúť dňom 31.12.2010. Týmto dňom sa považuje nárok z uvedeného rozhodnutia za premlčaný podľa § 69 ods. 1 zákona o správe daní č. 511/1992 Zb., a to z dôvodu, že opravený nedoložil súdu pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie ani pri vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadny dôkaz, že príslušný správca dane pred uplynutím tejto lehoty odoslal povinnému ako daňovému subjektu výzvu podľa § 69 ods. 2 zákona o správe daní č. 511/1992 Zb. za účelom splnenia uloženej povinnosti, a tým pádom aj za účelom založenia plynutia novej 6-ročnej premlčacej lehoty, ktorá by začala plynúť po skončení kalendárneho roka, v ktorom by bola výzva povinnému doručená, resp. že bolo na základe vyššie uvedeného exekučného titulu vedené exekučné konanie, ktoré spôsobilo neplynutie premlčacej lehoty. Súd po preskúmaní rozhodnutia - Platobný výmer č. 647/230/33479/2004 zo dňa 26.07.2004, ktorý vydal Daňový úrad Hlohovec ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť daň z príjmov fyzických osôb v sume 536.478,00 Sk (17.807,81 Eur), konštatuje, že ku dňu podania návrhu na vykonania exekúcie, dňa 26.08.2024, nárok je premlčaný v zmysle príslušných procesnoprávnych predpisov daňového práva. 32. Šesťročná premlčacia doba rozhodnutia - Rozhodnutie č. 647/230/46358/2004 zo dňa 24.11.2004, ktorý vydal Daňový úrad Hlohovec ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu na dani z príjmov fyzických osôb v sume 72.425,00 Sk, ktorý ale bol následne opravený Rozhodnutím o oprave zrejmých omylov a nesprávnosti zo dňa 21.01.2005 tak, že výroková časť má správne znieť na sumu 67.809,00 Sk (2.250,85 Eur) začala plynúť po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, teda začala plynúť po skončení roku 2004, t. j. začala plynúť odo dňa 01.01.2005, a pôvodne mala uplynúť dňom 31.12.2010. Týmto dňom sa považuje nárok z uvedeného rozhodnutia za premlčaný podľa § 69 ods. 1 zákona o správe daní č. 511/1992 Zb., a to z dôvodu, že opravený nedoložil súdu pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie ani pri vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadny dôkaz, že príslušný správca dane pred uplynutím tejto lehoty odoslal povinnému ako daňovému subjektu výzvu podľa § 69 ods. 2 zákona o správe daní č. 511/1992 Zb. za účelom splnenia uloženej povinnosti, a tým pádom aj za účelom založenia plynutia novej 6-ročnej premlčacej lehoty, ktorá by začala plynúť po skončení kalendárneho roka, v ktorom by bola výzva povinnému doručená, resp. že bolo na základe vyššie uvedeného exekučného titulu vedené exekučné konanie, ktoré spôsobilo neplynutie premlčacej lehoty. Súd po preskúmaní rozhodnutia - Rozhodnutie č. 647/230/46358/2004 zo dňa 24.11.2004, ktorý vydal Daňový úrad Hlohovec, konštatuje, že ku dňu podania návrhu na vykonania exekúcie, dňa 26.08.2024, nárok je premlčaný v zmysle príslušných procesnoprávnych predpisov daňového práva. 33. Šesťročná premlčacia doba rozhodnutia - Rozhodnutie č. 647/230/19000/09/KUK zo dňa 22.06.2009, ktorý vydal Daňový úrad Hlohovec ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sankčný úrok v sume 12.004,50 Eur, začala plynúť po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, teda začala plynúť po skončení roku 2009, t. j. začala plynúť odo dňa 01.01.2010, a pôvodne mala uplynúť dňom 31.12.2015. Týmto dňom sa považuje nárok z uvedeného rozhodnutia za premlčaný podľa § 69 ods. 1 zákona o správe daní č. 511/1992 Zb., a to z dôvodu, že opravený nedoložil súdu
pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie ani pri vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadny dôkaz, že príslušný správca dane pred uplynutím tejto lehoty odoslal povinnému ako daňovému subjektu výzvu podľa § 69 ods. 2 zákona o správe daní č. 511/1992 Zb. za účelom splnenia uloženej povinnosti, a tým pádom aj za účelom založenia plynutia novej 6-ročnej premlčacej lehoty, ktorá by začala plynúť po skončení kalendárneho roka, v ktorom by bola výzva povinnému doručená, resp. že bolo na základe vyššie uvedeného exekučného titulu vedené exekučné konanie, ktoré spôsobilo neplynutie premlčacej lehoty. Súd po preskúmaní rozhodnutia - Rozhodnutie č. 647/230/19000/09/KUK zo dňa 22.06.2009, konštatuje, že ku dňu podania návrhu na vykonania exekúcie, dňa 26.08.2024, nárok je premlčaný v zmysle príslušných procesnoprávnych predpisov daňového práva. 34. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že bolo zistené, že všetky nároky vymáhané v tomto exekučnom konaní sú premlčané, takže súd exekúciu 382EX 457/24 vedenú JUDr. Luciou Baničovou v celom rozsahu podľa § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 35. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 36.Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 39. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. 40. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. 41. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur. 42. Podľa § 22 ods. 12 vyhlášky, Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 43. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (výrok II.) 44. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie súd uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej
povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená Vyhláškou vo výške 100,00 Eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky o 50 %), ktorá sa zvyšuje o DPH v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom DPH za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor je za základe poverenie udeleného mu súdom povinný začať vykonávať exekúciu, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal. 45. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie súdom z dôvodu, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na podklade premlčaného nároku, teda dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že procesne zavinil zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov tak podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 60,00 Eur, pričom táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 50,- Eur (50 % zo sumy 100,00 Eur) a DPH vo výške 10,00 Eur (20 % DPH), keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal na úhradu trov oprávneného, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako vymožením alebo splnením vymáhaného nároku a zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať. (III. výroková veta rozhodnutia) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.