Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 24Ek/638/2019 6119272913 27. 03. 2025 JUDr. Petra Benková ECLI:SK:OSBB:2025:6119272913.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 3311/7, 841 04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 35 717 769, proti povinnému 1.: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX C. a povinného 2: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX F., XXX XX F. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 300,75 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 34 046 917, pod sp. zn. 130EX 491/19, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta. II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v spojení s návrhom povinných na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.04.2019 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 300,75 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Galanta spis. zn.: 15Csp/47/2016-42 zo dňa 13.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.03.2017 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 15.07.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 34 046 917, pod sp. zn. 130EX 491/19. 3. Dňa 22.11.2024 podali povinní návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 12.11.2024, ktorý bol zaslaný oprávnenému na vyjadrenie. Povinná 1 si Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.07.2019 prevzala dňa 06.08.2019 a povinnému 2 bolo Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.07.2019 doručené v súlade s ustanovením § 61b ods.3 Exekučného poriadku. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. 4. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádzajú, že exekúcia by mala byť zastavená nakoľko ubehla rozhodná doba 5 rokov a povinní sú nemajetní, Upovedomenie o začatí exekúcie nebolo doručené povinným, neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. 5. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 13.12.2024 tak že, Oprávnený sa nevie kvalifikovane vyjadriť, či rozhodná doba uplynula alebo nie. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku totiž platí, že: „Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.“ Oprávnený nemá informáciu, kedy bolo vydané poverenie doručené exekútorovi, a teda nevie určiť, kedy
rozhodná doba začala plynúť a či teda uplynula v čase, ktorý uvádzajú povinní. Čo sa týka argumentácie povinných k doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie, má oprávnený za to, že upovedomenie o začatí exekúcie im bolo doručené zákonným spôsobom podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. K ďalšej argumentácii povinných sa oprávnený nevie relevantne vyjadriť, túto argumentáciu považuje za veľmi chaotickú a nezrozumiteľnú. Pre úplnosť oprávnený uvádza, že v exekúcii vymáhaná pohľadávka nebola na oprávneného postúpená a táto pohľadávka je vymáhaná na základe riadne právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. V predmetnom súdnom konaní si oprávnený neuplatňoval žiadne úroky, servisné poplatky, zmluvné pokuty ani iné poplatky či odmeny súvisiace s poskytnutým úverom, uplatnil si iba reálne to, čo bolo povinným skutočne poskytnuté (=istinu úveru) a čo oprávnenému povinní nesplatili. 6. Súdny exekútor vo svojom podaní k uvedenému návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril, že v zmysle §61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V uvedenom prípade nie je možné vydať upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko dňa 31.08.2020 a 30.09.2020 boli vymožené finančné prostriedky. Upovedomenie začatí exekúcie bolo povinnej v 1.rade doručené cestou pošty do vlastných rúk dňa 6.8.2019. Povinnému v 2.rade bolo upovedomenie doručené v súlade s ustanovením § 61b ods.3 Exekučného poriadku. Úroky v exekučnom konaní boli povinným priznané exekučným titulom – Platobný rozkaz Okresného súdu Galanta, č.k. 15Csp/47/2016-42 zo dňa 13.1.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2017. Svoje námietky proti úrokom mali povinní riešiť v prvostupňovom konaní. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a.) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b.) exekučný titul bol zrušený, c.) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d.) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e.) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. 10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 12. Podľa § 121 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“), lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
13. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej 1. doručené dňa 06.08.2019 a povinnému 2. bolo upovedomenie doručené v súlade s ustanovením § 61b ods.3 Exekučného poriadku. Návrh na zastavenie exekúcie povinní boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 22.11.2024, približne päť rokov po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Súd po preskúmaní návrhu povinných na zastavenie exekúcie a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nebol podaný včas podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, nemožno mu teda priznať odkladný účinok. 14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinní v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. 16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 17. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnými. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môžu povinní tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v §61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. 18. Exekučný súd teda poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom, teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinní dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.
19. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom, je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. 20. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa súd zaoberal podaným návrhom povinných a uvádza, že z podanie nie je zrejmé čo skutočne povinní namietajú. Návrh je doplnení judikatúrou, ktorá pre dané konanie nie je žiadnym spôsobom relevantná a nemá súvis s predejnávanou vecou. Z vykonaných úhrad predložených súdnym exekútorom, je zrejmé, že povinnému 2 vznikol v inom exekučnom konaní preplatok z dňa 30.09.2020 v sume 2,53 EUR a z dňa 31.08.2020 v sume 48.25 EUR, ktorý bol započítaný na túto konkrétnu exekúciu, ktorú vedie súdny exekútor pod spis. zn. EX 491/19. Exekútor je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného, pričom poverený súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku, ale dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým je uplynutie zákonnom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických osôb 30 mesiacov a v prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto konkrétnom prípade došlo k zexekvovaniu majetku súdnym exekútorom v roku 2020. 21. Exekučný súd poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom, teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinní dôvody zastavenia exekúcie neuplatnili (nepreukázali) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu. V tomto prípade nie je možné, aby exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného nakoľko bolo vymožených spolu 50,78 EUR za rok 2020. 22. K námietke povinných ohľadom nedoručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, súd uvádza, že z predloženej doručenky je jasne preukázané, že povinná prevzala Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 06.08.2019 a povinnému 2. bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené v zmysle §61 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý uvádza, že: „Ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku; súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku.“ V Obchodnom vestníku 200/2023, X066881 bolo Upovedomenie o začatí exekúcie zverejnené dňa 19.10.2023. 23. Exekučný súd poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom, teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu. V tomto prípade nie je možné, aby exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného nakoľko bolo vymožených spolu 50,78 EUR za rok 2020. 24. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné
chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. 25. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, nakoľko povinní nesplnili to, čo im ukladá právoplatný a vykonateľný exekučný titul - – Platobný rozkaz Okresného súdu Galanta, č.k. 15Csp/47/2016-42 zo dňa 13.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2017, povinní ani žiadnym spôsobom nepreukázali zrušenie exekučného titulu, resp. ani jeho formálnu a materiálnu nevykonateľnosť. 26. V exekúcii vymáhaná pohľadávka nebola na oprávneného postúpená a táto pohľadávka je vymáhaná na základe riadne právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. V predmetnom súdnom konaní si oprávnený neuplatňoval žiadne úroky, servisné poplatky, zmluvné pokuty ani iné poplatky či odmeny súvisiace s poskytnutým úverom, uplatnil si iba reálne to, čo bolo povinným skutočne poskytnuté a čo oprávnenému povinní nesplatili. 27. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinných za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia. 28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. V ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.