Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 63Ek/1602/2024 6124348367 28. 04. 2025 JUDr. Martin Kostúr ECLI:SK:OSBB:2025:6124348367.3
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A. – B. A., štátny občan SR, v konaní zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114 proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní zast.: JUDr. Katarínou Hegedüsovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3/ A, 841 05 Bratislava, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 22,56 EUR a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslavom Strakom, so sídlom Exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, pod sp. zn. 275EX 1064/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/1602/2024 zo dňa 21. januára 2025, takto rozhodol: I. Súd konanie o sťažnosti povinného z a s t a v u j e . II. Žiadny z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti povinného. odôvodnenie: 1. Dňa 21.1.2025 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 63Ek/1602/2024, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.), povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.) a povinnému uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia oprávneného v sume 26,44 Eur (výrok III.). 2. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby zákonný sudca Okresného súdu Banská Bystrica Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.1.2025, sp. zn. 63Ek/1602/2024 zmenil tak, že exekúciu zastaví a prizná povinnému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a právne posúdenie v napadnutom uznesení považoval za nesprávne. V prvom rade poukázal na údajné porušenie princípu rovnosti zbraní, kedy skutočnosť, že Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach výslovne neustanovuje povinnosť súdu povinného oboznámiť s vyjadrením oprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie, neznamená, že by súd vo veci mohol rozhodnúť bez toho, aby povinnému dal možnosť vyjadriť sa k takémuto vyjadreniu. Uvedeným malo preto podľa názoru povinného dôjsť k zvýhodneniu oprávneného na jeho úkor. Povinný súčasne vyjadril nesúhlas so záverom súdu, že k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky má dôjsť účinnosťou zmluvy o jej zrušení a následná informačná povinnosť má len informačný charakter. V tomto smere na začiatok poukázal na judikatúru českých súdov R 70/2007, NS ČR sp. zn. 29 Odo 1767/2006, podľa ktorých nemožno zrušiť už zrealizované postúpenie pohľadávky. Preto dohodu o zrušení zrealizovaného postúpenia pohľadávky považuje za nedovolenú, ktorá nemá za následok, že postupca sa opätovne stane majiteľom už postúpených pohľadávok. V tomto smere rovnako poukázal na rozhodnutie NS SR publikované
pod R 119/2003 podľa ktorého, relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie pohľadávky. Preto ak by sa zmluva o zrušení postúpenia pohľadávky vnímala aj ako spätné postúpenie pohľadávky, čo však podľa názoru povinného nie je možné, nebolo by takéto postúpenie pohľadávky voči povinnému účinné, keďže povinnému nebola postupníkom predložená zmluva o zrušení postúpenia pohľadávky. Návrh na vykonanie exekúcie mal byť preto podaný neoprávnenou osobou. Na záver s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20 Cdo1205/2017, podľa ktorého naplnenie predpokladov pre začatie exekučného konania treba skúmať k okamihu jeho začatia, pričom nedostatok preukázania aktívnej vecnej legitimácie nemožno počas konania zhojiť, uzavrel, že navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd exekúciu zastaví a prizná povinnému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Pred rozhodnutím o podanej sťažnosti súdny exekútor doručil súdu upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. 5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 8. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 9. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa končí, ak a) námietky neboli podané alebo nie s prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu; b) námietky boli podané, právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok. 10. V prejednávanej veci súd zistil, že pred rozhodnutím o sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky súdny exekútor súdu doručil upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. Dňom doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie tak došlo k ukončeniu exekučného konania, v čom sťažnostný súd vzhliadol prekážku v rozhodnutí o sťažnosti povinného. 11. Treba zdôrazniť, že sťažnostný súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania uplatňujúc princíp jednotnosti konania, resp. arbitrárneho poriadku, podľa ktorého konanie tvorí celok. Za procesné podmienky vedenia konania možno považovať predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol o opravnom prostriedku rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP). Civilný sporový poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno však z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti na strane súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ vedeného súdneho konania. Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. 12. V rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a súvisiaceho sťažnostného konania sa za osobitnú procesnú podmienku konania považuje prebiehajúca exekúcia (exekučné konanie), pretože ak dôjde k zastaveniu exekúcie (exekučného konania) pred právoplatným rozhodnutím súdu je ďalšie rozhodovanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bez právneho významu. Z dôvodu
ukončenia exekučného konania tak došlo k strate práva, resp. povinnosti súdu rozhodnúť o podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky. Sťažnostný súd tak nemal inú možnosť ako s poukazom aj na závery obsiahnuté v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 563/2023 - 21 zo dňa 07. 11. 2023 konanie o podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podľa § 200 Exekučného poriadku v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastaviť. 13. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, vychádzajúc z § 199d Exekučného poriadku súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, keď k meritórnemu prejedaniu sťažnosti nedošlo, a teda ani jedného z účastníkov nemožno považovať za úspešného. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
(§