KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokOkresný súd Banská Bystrica23. 1. 2025plný text

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Cb/12/2024 z 23. 1. 2025

CitáciaRozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 23. januára 2025, sp. zn. 67Cb/12/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124348909.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Banská Bystrica 67Cb/12/2024 6124348909 23. 01. 2025 JUDr. Katarína Zdechovanová ECLI:SK:OSBB:2025:6124348909.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 5 67Cb/12/2024

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Katarínou Zdechovanovou, v spore žalobcu: TECHNOLOGY SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom: Záturčianska 10, 036 01 Martin, IČO: 36 388 173, v konaní zastúpený: JUDr. Michal Slameň, advokát so sídlom Šoltésovej 11, 036 01 Martin, proti žalovanému: Babičkin dvor, a.s., so sídlom: J. Kráľa 2661, Veľký Krtíš 990 01, IČO: 45 538 557, o zaplatenie 5.068,54 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: 2

I.

67Cb/12/2024

Súd konanie v časti istiny vo výške 5.068,54 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 2.508,77 Eur za obdobie od 03.06.2024 do 11.09.2024 , úroky z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 2.508,77 Eur od 02.07.2024 do 11.09.2024 a úroky z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 54 Eur od 15.07.2024 do 11.09.2024, t.j. celkovo sumu 147,99 Eur, a sumu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 3

67Cb/12/2024

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.07.2024, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 5.068,54 Eur s príslušenstvom, ktoré tvoril úrok z omeškania, paušálna náhrada nákladov a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému vystavil faktúru č. 24001461 na sumu 2.508,77 Eur so splatnosťou 02. 06. 2024, faktúru č. 24001867 na sumu 2.508,77 Eur so splatnosťou 01. 07. 2024 a faktúru č. 24002047 na sumu 54 Eur so splatnosťou 14. 07. 2024, a to za dodanie tovaru potvrdeného dodacími listami. Žalovaný vystavené faktúry v lehote splatnosti neuhradil, preto si žalobca v podanej žalobe spolu s dlžnou istinou uplatnil

aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12,5 % ročne z každej neuhradenej faktúry, a tiež náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a náhradu vynaložených trov konania. 2. Dňa 21.08.2024 vydal tunajší súd platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu. 3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný riadne a včas odpor, kde namietol, že všetky povinnosti z obchodnoprávneho vzťahu so žalobcom považuje za riadne splnené a teda mal za to, že so žalobcom nie je aktuálne v akomkoľvek obchodnom vzťahu. Namietal, že žalobca nepredložil žiadnu písomnú zmluvu, pričom len samotné vystavenie faktúr nezakladá nárok na zaplatenie fakturovanej sumy. Tiež uviedol, že žalobcom predložené dodacie listy nerozpoznáva. Za účelom objasnenia situácie navrhol vykonať výsluch štatutárnych zástupcov žalobcu aj žalovaného, a tiež A. B. C.. Samotné faktúry, ktorými žalobca preukazuje svoj nárok, neboli žalovanému doručené a neeviduje ich ani vo svojom účtovníctve. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku. 4. V reakcii na odpor žalovaného zaslal žalobca súdu dňa 30.09.2024 písomné podanie označené ako Čiastočné späťvzatie žalobného návrhu v časti celej istiny, ktoré odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný napriek podaniu odporu proti vydanému platobnému rozkazu uhradil v prospech žalobcu dňa 12.09.2024 dlžné sumy za vystavené faktúry v plnej žalovanej výške. Vzhľadom na to žalobca uviedol, že žiada konanie v časti o zaplatenie istiny 5.068,54 Eur zastaviť s tým, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade vyčíslených úrokov z omeškania v sadzbe 12,5 % ročne za obdobie od 03.06.2024 do 11.09.2024 v celkovej sume 85,92 Eur, od 02.07.2024 do 11.09.2024 v celkovej sume 61 Eur a od 15.07.2024 do 11.09.2024 v celkovej sume 1,07 Eur, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a tiež žiadal uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy súdneho konania. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podaniu žalobcu uviedol, že čiastočné späťvzatie žaloby berie na vedomie a nemá k takémuto procesnému postupu žiadne výhrady. 6. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 23.01.2025. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý si v deň pred pojednávaním splnomocnil v konaní právneho zástupcu a ten požiadal o ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na vytýčenom pojednávaní, pričom súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Po oboznámení predmetu sporu súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktorými sú: Dodací list DL241028 (č.l. 7); Dodací list DL241299 (č.l. 8); Dodací list DL241432 (č.l. 9); Faktúra č. 241001461 zo dňa 18.04.2024 (č.l. 10); Faktúra č. 24001867 zo dňa 17.05.2024 (č.l. 11); Faktúra č. 24002047 zo dňa 30.05.2024 (č.l. 12); Výpis z bankového účtu žalobcu za účelom preukázania úhrady istiny (č.l. 52-53). 7. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, výsluchom podpredsedov predstavenstva žalovaného ani výsluchom A. B. C., nakoľko uskutočnenie týchto dôkazov považoval za neúčelné a nehospodárne. 8. Z predmetných listinných dôkazov ako aj z obsahu celého spisového materiálu súd zistil nasledovný skutkový stav veci. Odberateľsko-dodávateľská činnosť medzi stranami sporu prebiehala niekoľko rokov na základe telefonických objednávok, pričom aj v prejednávanom prípade došlo k ústnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému baliaci tovar a žalovaný sa zaviazal za dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu. Žalovaný sa dostal so zaplatením vystavených faktúr do omeškania, z dôvodu čoho podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu. Predmetom žaloby bol nárok na plnenie z faktúr č. 24001461, č 24001867 a č. 24002047, pričom dodanie tovaru bolo potvrdené dodacími listami č. DL241028, č. DL241299 a č. DL 241432, s podpisom odberateľa pri prevzatí. Žalovaný spočiatku namietal existenciu obchodného vzťahu so žalobcom, proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, avšak následne niekoľko dní po podaní tohto odporu (dňa 12.09.2024) celú dlžnú sumu vyplývajúcu z vystavených faktúr žalobcovi uhradil prevodom na účet. V dôsledku tejto úhrady žalobca zobral podanú žalobu v časti celej istiny späť. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a tiež nárok na náhradu trov konania.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 12. Žalobca má právo so svojim návrhom disponovať, t. j. môže ho za konania vziať späť, či už celkom, alebo sčasti. Späťvzatím návrhu žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. V prípade, že k späťvzatiu návrhu dôjde pred predbežným prejednaním sporu alebo pred prvým pojednávaním, na rozhodnutie súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu súhlas žalovaného nie je potrebný. 13. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby v časti istiny vo výške 5.068,54 Eur rozhodol v rozhodnutí vo veci samej – výrokom I. tohto rozsudku tak, že konanie v tomto rozsahu zastavil. Súd uvádza, že mal preukázané, že k úhrade istiny zo strany žalovaného došlo dňa 12.09.2024, čiže po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý žalobca podal dňa 23.07.2024. 14. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že k späťvzatiu návrhu v časti došlo pred otvorením pojednávania, keď sa súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 CSP nevyžaduje, súd konanie v zmysle ustanovenia zastavil bez vyžadovania vyjadrenia sa k tomuto procesnému úkonu žalobcu (I. výrok rozsudku). 15. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 16. Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny. 17. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 18. Súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka vzhľadom na to, že predmetom posúdenia boli vzťahy medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Predmetom posúdenia zostal nárok na príslušenstvo pohľadávky a trovy konania. 19. Vo vzťahu k úrokom z omeškania, žalobca plynutie úrokov z omeškania zastavil ku dňu vykonaných úhrad. Medzi stranami neboli dohodnuté úroky z omeškania, preto súd priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s §1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v sadzbe 12,5 % ročne z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do dňa úhrady istiny, tzn. do 12.09.2024. 20. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd po posúdení veci dospel k záveru, že žalovaný si záväzok zaplatiť cenu za dodaný tovar nesplnil riadne a včas, preto žalobe v zostávajúcom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 2.508,77 Eur od 03.06.2024 do 11.09.2024 (čo predstavuje sumu 85,92 Eur), úroky z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 2.508,77 Eur od 02.07.2024 do 11.09.2024 (čo predstavuje sumu 61 Eur) a úroky z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 54 Eur od 15.07.2024 do 11.09.2024 (čo predstavuje sumu 1,07 Eur). Zároveň súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú aj v časti nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, kde aplikoval právnu úpravu § 369c

ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a zaviazal žalovaného aj k povinnosti zaplatiť žalobcovi 40 Eur titulom paušálnej náhrady nákladov v súvislosti s uplatnením jeho pohľadávky, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (výrok II. tohto rozsudku) 21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že k čiastočnému zastaveniu konania došlo z dôvodu úhrady žalovaného po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu (12.09.2024), súd pričítal zavinenie na zastavenie konania žalovanému. V zostávajúcej časti súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Z tohto dôvodu žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % tak, ako je uvedené v treťom odseku tohto rozhodnutia. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok III. tohto rozsudku) Poučenie: 2

67Cb/12/2024

Proti výroku súdneho rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.