Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 40Ek/1944/2024 6124366325 20. 02. 2025 Mgr. Veronika Petreková ECLI:SK:OSBB:2025:6124366325.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Hliník nad Váhom 8, 014 01 Bytča, 2) C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. A. X, XXX XX F., zastúpených zákonným zástupcom – matkou: G. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. A. X, XXX XX F., proti povinnému: C. B., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., o vymoženie zameškaného výživného, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martin Rišian, so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 140EX 420/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e . II. Oprávnení 1) a 2) sú p o v i n n í nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Martin Rišian, so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská 1069, 010 01 Žilina trovy súdneho exekútora vo výške 123 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Oprávnení 1) a 2) (ďalej len „oprávnení“) sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.08.2024 domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného. Ako exekučný titul pripojili k návrhu na vykonanie exekúcie rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/319/2018 zo dňa 06.05.2019. 2. Exekučný súd poverením zo dňa 17.10.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Rišiana, so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod sp. zn. 140EX 420/24. 3. Dňa 29.10.2024 doručil povinný poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 28.10.2024. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 22.10.2024. Z uvedeného teda vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. 4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v decembri 2021 boli obe deti u neho, a preto neuhradil výživné ich matke. Oprávnený 2) (syn) mal v tom čase už 18 rokov, a preto mu posielal výživné priamo na jeho účet, o čom predložil čestné vyhlásenie oprávneného 2), že mu otec ako povinný nedlhuje na výživnom. Zameškané výživné na oprávnenú 1) poslal povinný priamo na účet matky dňa 16.05.2022, o čom predložil výpis z účtu. 5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadrila zákonná zástupkyňa oprávnených. Uviedla, že exmanžel nezaplatil výživné za mesiac december 2021. Výživné na oprávneného 2) začal posielať bez jej vedomia a súhlasu na účet oprávneného 2), pričom má podľa exekučného titulu platiť na účet matky. 6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 9. V posudzovanej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/319/2018 zo dňa 06.05.2019. Uvedeným exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť platiť výživné na oprávnenú 1) v sume 180 eur a na oprávneného 2) v sume 200 eur mesačne, a to do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Oprávnení sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhali zameškaného výživného za mesiac december 2021 v celkovej sume 380 eur (200 eur + 180 eur). 10. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že zameškané výživné, ktorého sa oprávnení domáhali prostredníctvom návrhu na vykonanie exekúcie uhradil a že nedlhuje žiadne výživné. Jedným z dôvodov zastavenie exekúcie sú tiež okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Tieto okolnosti sú upravené v rôznych hmotnoprávnych predpisoch (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), pričom takouto okolnosťou je tiež splnenie dlhu. Na to aby súd posúdil splnenie dlhu ako dôvod na zastavenie exekúcie, musí ísť o také splnenie dlhu, ktoré nastalo po vzniku exekučného titulu, ale ešte pred začatím exekučné konania. 11. Z predloženého návrhu na zastavenie exekúcie mal súd za preukázané, že výživné za mesiac december 2021 v sume 180 eur na oprávnenú 1) uhradil povinný priamo na účet matky, a to dňa 16.05.2022. Exekučné konanie sa začalo dňa 26.08.2024, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Na základe uvedeného súd konštatuje, že návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie výživného za mesiac december 2021 pre oprávnenú 1) nebol podaný dôvodne, nakoľko k úhrade výživného došlo ešte pred samotným začatím exekučného konania. 12. Pokiaľ ide o výživné na oprávneného 2), súd mal z predloženého čestného vyhlásenia oprávneného 2) preukázané, že povinný výživné v sume 200 eur za mesiac december 2021 uhradil priamo do úrok oprávneného 2) dňa 15.12.2021. Teda k úhrade výživného za mesiac december 2021 došlo ešte pred začatím exekučného konania, ktoré sa začalo dňom, keď bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu, t.j. dňa 26.08.2024. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie zameškaného výživného za mesiac december 2021 pre oprávneného 2) nebol dôvodný, nakoľko výživné bolo uhradené ešte pred začatím exekučného konania. 13. K tvrdeniu zákonnej zástupkyne oprávnených, že povinný začal bez jej vedomia a súhlasu platiť oprávnenému 2) výživné priamo do jeho rúk, súd uvádza nasledovné. Právo na výživné je osobným právom dieťaťa a nie rodiča do ktorého starostlivosti bolo zverené. V prípade, že súd zaviazal otca (povinného) prispievať na výživu svojich detí (oprávnených) matke, ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti, takýmto rozhodnutím stanovil, resp. vymedzil, subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony. Teda výživné sa platí do rúk toho rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, a to až do dosiahnutia plnoletosti, teda dovŕšenia 18. roku života dieťaťa. Možno teda uzavrieť, že ak povinný platí výživné po dosiahnutí plnoletosti oprávneného 2) už do jeho rúk oprávneného a nie matke, nemožno toto považovať za neplnenie si vyživovacej povinnosti, nakoľko matka je len platobným miestom na platenie výživného do času, kým dieťa nedosiahne plnoletosť.
14. Vzhľadom na to, že došlo k splneniu vymáhaného nároku povinným ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho bol návrh na vykonanie exekúcie podaný nedôvodne, súd preto exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. 15. Nakoľko oprávnení ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd o nich nerozhodoval. 16. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 17. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 18. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. 19. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur. 20. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, súd v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie § 199c ods. 1 Exekučného poriadku vzhľadom na to, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať práve oprávneným, nakoľko samotný návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný dôvodne, keď povinný uhradil zameškané výživné ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. A teda zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu je možné pričítať oprávneným, v nadväznosti na čo nebolo možné zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného, ale v zmysle citovaných ustanovení platia trovy súdneho exekútora oprávnení, a preto na náhradu trov súdneho exekútora súd zaviazal oprávnených. S poukazom na vyššie uvedené preto súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu paušálnych výdavkov vo výške 123 eur (100 eur náhrada paušálnych výdavkov + 23 eur DPH) na úhradu ktorej súd zaviazal oprávnených. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.