Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 37Ek/2167/2024 6124384158 17. 07. 2025 Mgr. Michal Dubníček ECLI:SK:OSBB:2025:6124384158.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina 0, 845 45 Bratislava, IČO 56 398 255, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. o vymoženie 128,36 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Albín Božek, Exekútorský úrad Holíč so sídlom Námestie mieru 7, 908 51 Holíč pod sp. zn. 11EX 507/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Albín Božek, Exekútorský úrad Holíč so sídlom Námestie mieru 7, 908 51 Holíč pod sp. zn. 11EX 507/24 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.09.2024 domáhal od povinného vymoženia 128,36 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, sp. zn. 61C/74/2023 zo dňa 14.09.2023. 2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Albín Božek vydaním poverenia pod sp. zn. 37Ek/2167/2024 zo dňa 08.10.2024 s európskym spisovým identifikačným číslom: D.:B.:E.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 11EX 507/24. 3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie podaným na poštovú prepravu dňa 04.11.2024 domáhal zastavenia exekúcie. Povinný v odôvodnení návrhu uviedol, že oznamuje po zistení za čo na neho bola začatá exekúcia, že voči nemu je to nereálne, on s oprávneným nič nemal. Keď to (pozn. súduzrejme pohostinstvo, ktoré povinný spomína ďalej) chcel otvoriť, zhorelo to. Potom to mala v prenájme tretia osoba, ktorej to povinný neskôr aj predal a už sú to roky, pričom myslí, že tretia osoba to ďalej predala nejakej stavebnej firme. Takže ak je to o tom, žiada o zastavenie exekúcie. Ďalej povinný priložil preberací protokol ako doklad, ktorým prebral a následne predal pohostinstvo po vypálení. Kúpnopredajná zmluva je vo F. na miestnom výbore. Nie povinný ale tretia osoba možno niečo mala so SOZOu. 4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že všetky podklady, ktoré povinný doložil sú irelevantné vo vzťahu k vymáhanému nároku oprávneného. Povinný nepreukázal žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zníženie resp. zánik vymáhaného nároku. Návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného považuje oprávnený preto za nedôvodný. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 29.11.2024. Súdny exekútor sa po obsahovej stránke k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. Prílohou podania súdneho exekútora bolo Upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou, ktorá preukazuje, že povinný upovedomenie prevzal dňa 21.10.2024. Vzhľadom na to, že
povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 04.11.2024 je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote a má odkladný účinok. 6. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. 7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 12. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a povinností za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, resp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa (§ 45 Exekučného poriadku). Inak povedané účelom exekučného konania je nútený výkon tej povinnosti, ktorá bola účastníkovi s konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. 13. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je teda skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti. Ak sú tieto požiadavky formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti splnené, ich následkom je existencia exekučného titulu, ktorý presne stanovuje
práva a povinnosti jednotlivých subjektov (účastníkov exekučného konania) tak, aby bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. 14. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je preto vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. 15. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na to, že v podstate nemá voči oprávnenému žiadnu pohľadávku, nakoľko svoje pohostinstvo po jeho vyhorení predal tretej osobe, exekučný súd v súvislosti s uvedenými tvrdeniami povinného nemôže prijať iný záver než ten, že predmetné námietky sú bez právneho významu vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie. Základným predpokladom vykonania exekúcie je totižto existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul ukladá za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. Je nutné poukázať zároveň na skutočnosť, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je záväzné, nezmeniteľné a vynútiteľné, pričom platí, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť a takéto rozhodnutie nie je možné v rámci exekučného konania meniť a ani ho zrušiť. Účelom exekučného konania je nútený výkon povinnosti, ktorá bola účastníkovi s konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. V prípade, ak povinný nesúhlasil s uloženou povinnosťou, svoju obranu mal uplatniť zákonom stanoveným spôsobom a to využitím práva podať proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok (odpor). V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na starú rímsko-právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt , t.j. „právo patrí bdelým“ a teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Inak povedané, podanie riadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu vydaného v základnom (nachádzacom) konaní v zákonnej lehote je založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania v procesnom postavení žalovaného, pričom je potrebné dodať, že exekučný súd nemá žiadnu právomoc zasahovať do právoplatného rozhodnutia, resp. posudzovať činnosť súdu rozhodujúceho v rámci základného konania. 16. Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). 17. Vo väzbe na uvedené exekučný súd ako nedôvodné vyhodnotil námietky povinného uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinného namietané v základnom konaní podaním vecne odôvodneného odporu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je
predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. 18. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. 19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 22. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.