Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 71Ek/2656/2024 6124445331 28. 03. 2025 JUDr. Daniel Ivanko, PhD. ECLI:SK:OSBB:2025:6124445331.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, práv. zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt bezdomovca, XXX XX C. D., o vymoženie 116,30 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/2656/2024 zo dňa 30. 12. 2024, takto rozhodol: I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/2656/2024 zo dňa 30. 12. 2024 z a m i e t a. II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/2656/2024 zo dňa 30. 12. 2024. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. doručeným súdu dňa 26.11.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 116,30 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž dňa 08.03.2016 pod sp. zn. SRSAspA 04173/15, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01.09.2016. 2. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 71Ek/2656/2024 zo dňa 30. 12. 2024 zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. 3. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil v podstate tým, že rozhodcovská zmluva je v spotrebiteľských zmluvách prípustná a nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď je možnosť riešenia sporov aj pred všeobecným súdom. 4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 5. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 6. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. 7. V prípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa jednalo o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), kde dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený mohol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného. Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, exekučný súd v tomto „novom“ exekučnom konaní začatom
na základe opätovného návrhu oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie, pričom ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný, je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť (v celom rozsahu alebo v časti). Uvedený záver podporuje napríklad aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 106/2022-19 zo dňa 24. 02. 2022, podľa ktorého, či už zákon o starých exekúciách (233/2019 Z.z. – pozn.) alebo Exekučný poriadok neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nový návrh na vykonanie exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný titul. Účelom zákona o starých exekúciách bolo zastaviť jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že nové návrhy na vykonanie exekúcie na podklade starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu ich posúdenia v prípade, ak sa oprávnený rozhodol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie. 8. K námietke právneho posúdenia rozhodcovskej doložky sudca považoval za preukázané, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie v spore medzi oprávneným a povinným bola uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Pokiaľ má byť rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej doložky boli vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľ (povinný) ich nemohol ovplyvniť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie oprávneného, že v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy bolo možné spory riešiť aj pred všeobecným súdom. Táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o tom, že spotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a následkami jej uzavretia, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že nedošlo ani k jej podpísaniu, keď Všeobecné obchodné podmienky nie sú spotrebiteľom podpísané. Zo znenia rozhodcovskej doložky síce vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenia dodržané neboli, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12. 2008). Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Aj keď rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradná, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku sleduje
jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. 9. Súd tiež pre úplnosť uvádza, že rozhodcovská doložka vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nespĺňa požiadavky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy písomnou formou podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, keď Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú obsiahnuté v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba podpis dlžníka aj veriteľa). V takejto forme absentuje písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) oprávnený nepreukázal, nepredložil Všeobecné podmienky poskytnutia úveru podpísané oboma zmluvnými stranami. Z týchto dôvodov dospel exekučný súd k záveru o neexistencii platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, ktorá ak nie je uzavretá písomnou formou je neplatná. Právne posúdenie platnosti uzavretia rozhodcovskej doložky uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach nepodpísaných zmluvnými stranami podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014 súdna prax najvyšších súdnych autorít v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 19/2009 zo dňa 24. 11. 2010 a 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011 vykonala v zhode s názorom exekučného súdu. 10. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/2656/2024 zo dňa 30. 12. 2024 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie exekučného titulu, keď rozhodcovská doložka uzatvorená medzi oprávneným a povinným je absolútne neplatná z dôvodu nedodržania predpísanej formy právneho úkonu a z dôvodu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách, následkom čoho je oprávneným predložený exekučný titul nevykonateľný, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. 11. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
(§