Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 2C/82/2024 6124453059 16. 01. 2025 JUDr. Stanislava Padúchová ECLI:SK:OSBB:2025:6124453059.1
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., X. XXXX XXXX/XX zast. JUDr. Martinom Dolinajom, advokátom, Trnava, Helenárska 412/7 proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd u k l a d á žalovanému zákaz vstupovať do nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B., obec B., D. B., ktorá sú evidované D. E. B., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, a to do vchodu č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcela C-KN č. XXXX/XX až pozemku parcela C-KN č. XXXX/XX a taktiež do bytu č. X F. X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu. II. Súd u k l a d á žalovanému zákaz vedomého priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch orgánov verejnej moci v nevyhnutnom rozsahu. III. Vo zvyšku návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. IV. Toto neodkladné opatrenie t r v á do právoplatného skončenia trestnej veci žalovaného C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., ktorá je vedená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Brezne, odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024. V. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť, aby nevstupoval do nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B., obec B., D. B., ktoré sú evidované D. E. B., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, a to do vchodu č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcela C-KN č. XXXX/XX až pozemku parcela C-KN č. XXXX/XX a taktiež do bytu č. X F. X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu, ktorého je podľa výpisu z LV č. XXXX zo dňa 28.11.2024 výlučnou vlastníčkou žalobkyňa. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa taktiež domáha, aby súd uložil žalovanému, aby sa vedome nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Návrh odôvodnila najmä tým, že má X deti, medzi inými aj syna C. B. (žalovaného). Žalovaný pracoval v zahraničí v G. H. odkiaľ sa vrátil späť na Slovensko cca v roku XXXX, a to v zúboženom stave a čím sa jej uľútostilo a prichýlila ho vo svojom byte na adrese B., X. XXXX XXXX/XX. Ďalej uviedla, že žalovaný je komplikovanej povahy a počas doby kedy žil s ňou a s jej manželom C. (jeho otcom) v ich domácnosti sa prejavoval agresívne a pár krát dokonca fyzicky napadol aj manžela žalobkyne. So žalovaným boli prakticky počas celého obdobia ako býval u nich problémy z dôvodu, že je prchkej povahy, pričom doma nadával žalobkyni a aj jej manželovi. Nevedel si nájsť prácu a mal problém
s alkoholom. Manžel žalobkyne dňa XX.XX.XXXX zomrel. Po jeho smrti jej syn často pod vplyvom alkoholu v denných, ale aj v nočných hodinách, dva až tri krát do týždňa spôsoboval fyzické a psychické utrpenie, a to tak, že sa jej vyhrážal, že ju zabije, že s ňou urobí poriadky, pričom jej nadával slovami, že je „C. I. A. J., G.“. Často ju ponižoval a hovoril jej, že je hlúpa a stará. Ďalej uviedla, že ju aj viackrát fyzicky napadol, pričom jej dal buď facku alebo ju zhodil na zem, na brucho a prikľakol ju, pričom jej vravel, že je ,,vražedkyňa“. Búchal jej na dvere spálne, kde sa pred ním zo strachu zamykala, a nadával jej pri tom. Taktiež si od nej pýtal peniaze na alkohol, bála sa chodiť aj von z bytu zo strachu, že čo bude, keď sa vráti. Chodievala preto iba na nákupy. Správanie žalovaného sa stupňovalo. Dňa XX.XX.XXXX K. G. L. I. XX.XX hod ju fyzicky napadol, a nadával jej, že je vrahyňa, vtedy v prítomnosti susedy M. N. jej vykrúcal ruky, udieral ju päsťami po hlave, po tvári, do rúk z boku a do čela a aj po chrbte, v čom sa mu suseda snažila zabrániť. Následne žalovaný (syn) odišiel do izby a vrátil sa s nožom, kýval na ňu a povedal jej, že ju zabije a zabije aj seba a to tak, že vyskočí z okna. V dôsledku uvedeného sa žalobkyni zhoršilo fyzické a aj psychické zdravie, pričom nemôže ani poriadne spávať. Toho istého dňa t.j. dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa zavolala políciu, ktorá prišla a žalovaného eskortovala na protialkoholické liečenie, na ktoré žalovaný dobrovoľne nastúpil, pričom toto je v poradí 4. protialkoholické liečenie. Predchádzajúce liečenia nepriniesli prakticky žiaden efekt. V súčasnej dobe podľa jej informácií žalovaný podstupuje túto liečbu v zariadení F. – H., Zvolen, Kráľová 540, IČO 359 80 788. Žalobkyňa sa žalovaného neustále bojí, má strach z toho, že by ho mala čo i len stretnúť na ulici. Po všetkom, čo jej syn spôsobil, sa cíti veľmi zle a začala to riešiť aj so psychologičkou p. O. P. v B.. Žalovaný jej v minulosti spôsobil aj fyzické poranenia, ktoré si síce nevyžiadali ošetrenie lekára, ale má ich odfotené a aspoň pre ,,ilustráciu“ ich predložila do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napr. krvné podliatiny, ktoré jej syn spôsobil na ruke a medzi hánkami ruky. Žalovaného správanie voči žalobkyni je v súčasnosti riešené aj v trestnom konaní, a to na ORPZ Brezno, ČVS: ORP-198/1-VYSBR-2024, pričom v súčasnej dobe má žalovaný vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, a to uznesením vyšetrovateľa zo dňa 20.08.2024. V závere uviedla, že žalovaný bol v minulosti (domnieva sa) asi dvakrát právoplatne odsúdený za napadnutie manžela žalobkyne (svojho otca). S poukazom na vyššie uvedené, ako aj s ohľadom na konanie žalovaného, ktoré zasahovalo do psychickej a aj fyzickej integrity žalobkyne, a taktiež s ohľadom na jej strach z neho sa touto cestou domáha o ochranu súdu pred ďalším konaním žalovaného, a to v podobe uloženia zákazu priblíženia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako ,,CSP“) a zákazu vstupu do obydlia (bytu) v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP. 2. Ako dôkazy označila LV č. XXXX zo dňa 28.11.2024, uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024 zo dňa 20.08.2024, Tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, Čestné vyhlásenia A. P., Q. B., K. B.. 3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán by bolo právo strany ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené (mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné) všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v prípade, ak je potrebná bezodkladná úprava pomerov. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov v prípade stavu, ktorý neznesie odklad. Pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti a jeho účelom je rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. 11. Obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 12. Pred nariadením takéhoto neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 13. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe alebo proti určitej skupine, ktoré má za následok prípadne vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, psychickej škody a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
14. Z predloženého uznesenia OR PZ v Brezne, odbor kriminálnej polície je zrejmé, že pod ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024 vyšetrovateľ uznesením zo dňa 20.08.2024 začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol voči žalovanému obvinenie za zločin podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného poriadku, a to za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona. 15. Žalobkyňa svoju požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odvodzuje z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia voči nej žalovaným, pričom má ísť o dlhotrvajúci stav. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobkyne a záznamu polície. 16. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keď prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje ani neprimeraný a bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. 17. Súd však vo vzťahu k uloženému zákazu priblíženia považoval za primeranú vzdialenosť 10 metrov a nie navrhovanú vzdialenosť 50 metrov, tak ako sa domáhala žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedená vzdialenosť 10 metrov je podľa súdu primeraná aj v súvislosti s okolnosťami bežného života a možno ju považovať za primeranú a dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť. Uvedené obmedzenie sa nevzťahuje na situácie popísané vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď v dôsledku úkonov napr. v trestnom konaní sa môže žalobkyňa a žalovaný ocitnúť spolu v budove súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala uložiť povinnosť nepribližovania sa na vzdialenosť 50 metrov súd v tejto časti (teda vo zvyšku) návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol. 18. V predmetnej veci súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP), pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa dosiahla trvalá úprava pomerov medzi stranami. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. Súd však časovo ohraničil trvanie nariadeného neodkladného opatrenia tak, že toto bude trvať do právoplatného skončenia trestnej veci žalovaného C. B., ktorá je vedená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Brezne, odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024, kedy bude jednoznačne preukázané, či sa žalovaný dopustil skutkov voči žalobkyni, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie a ktorým žalobkyňa odôvodňuje obavu z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity. 19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, keď návrhu žalobkyni nebolo vyhovené len v časti týkajúcej sa požadovanej vzdialenosti 50 metrov, čo nemožno považovať za neúspech žalobkyni v konaní. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).