Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 20Ek/554/2025 6125242569 26. 05. 2025 JUDr. Katarína Homolová ECLI:SK:OSBB:2025:6125242569.1
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1) A. B., nar.: X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., a oprávneného 2) C. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., obaja oprávnení zákonne zastúpení: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Viktória Hajduová, advokát, so sídlom M.R. Štefánika 68/11, 075 01 Trebišov, IČO: 45 008 639, proti povinnému: F. B., nar.: XX.X.XXXX, trvale bytom D. G. F. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie výživného, o návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh oprávnených na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a . II. Súd oprávneným nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Oprávnení sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.02.2025 od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 2700 Eur a bežného výživného vo výške 450 Eur mesačne (250 Eur mesačne na oprávneného 1) a 200 Eur mesačne na oprávneného 2) ), a to na základe exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.01.2025 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. 3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom. 4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. 5. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. 6. Podľa § 45 ods. 8 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. 7. Podľa § 80 zákona o rodine, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu (zákon 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom). 8. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený. Oprávneným v exekučnom konaní je osoba, ktorá je oprávnená z exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať aj ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo. 9. Pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012). 10. Súd po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho príloh zistil, že v exekučnom titule súd vo výroku I. zveril maloletých oprávnených do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke a vo výroku II. určil povinnosť otcovi maloletých (povinnému) prispievať na výživu oprávnených vo výške 450 Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc od 29.07.2024 na účet H. I., J. K. L. M. D.. 11. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca – rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Avšak ak bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, tak súd určí povinnosť rodičom prispievať na výživu detí prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle § 45 ods. 8 zákona o rodine, ktorý vyslovene hovorí, že ak povinný rodič neplní vyživovaciu povinnosť, tak tento nárok má možnosť uplatňovať v exekučnom konaní úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojom mene a na účet dieťaťa. V zmysle § 80 zákona o rodine následne úrad práce, sociálnych vecí a rodiny následne vypláca dieťaťu náhradné výživné. 12. Súd tak má za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie boli ako oprávnené osoby uvedené maloleté deti zastúpené starou matkou, ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ako už bolo vyššie uvedené, pri vymáhaní výživného pre dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti je oprávneným úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý má právo domáhať sa
splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. Tento nedostatok aktívnej vecnej legitimácie bráni vymáhateľnosti povinným nesplnenej povinnosti z exekučného titulu v tomto exekučnom konaní. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti - aktívna, pasívna. (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 13/2016 zo dňa 29.03.2017). 13. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 14. Podľa § 199a ods.1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 15. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 16. Podľa § 199d ods.1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 17. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. 18. Vzhľadom na to, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkmi konania sú iba oprávnení (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku) a súčasne konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, tak súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnení, ktorí boli neúspešní s návrhom na vykonanie exekúcie, nemajú nárok na ich náhradu (výrok II.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.