Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 39Ek/2022/2020 6120440232 08. 05. 2026 Mgr. Veronika Petreková ECLI:SK:OSBB:2026:6120440232.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 235,17 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 157EX 821/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto rozhodol: Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. XXXXX XXX/XX zo dňa 07.01.2026 vydanému súdnym exekútorom JUDr. Soňa Stodolová z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 23.11.2020 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 235,17 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie platobný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 6Csp/161/2017 zo dňa 09.01.2019. 2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 11.12.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňu Stodolovú, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn. 157EX 821/20. 3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 07.01.2026 upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov proti povinnému (ďalej len Exekučný poriadok) a zároveň vyzvala oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 73,80 eura vrátane DPH. 4. Dňa 14.01.2026 doručil poverený súdny exekútor súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Oprávnený v námietkach uviedol, že nebola preukázaná nemajetnosť povinného. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňuje Exekučný poriadok. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku
podľa § 41 Exekučného poriadku, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. 5. K námietkam oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Súdny exekútor uviedol, že v priebehu exekučného konania vykonal lustrácie o majetku povinného, a to opakovane (a vo viacerých exekučných konaniach, ktoré boli vedené na exekútorskom úrade voči povinnému). Voči povinnému boli vedené celkovo 3 exekučné konania. Vykonanými lustráciami na Okresnom dopravnom inšpektoráte, v evidencii katastra nehnuteľností, v elektronickom systéme bánk, v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie bolo zistené, že povinný nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné vykonať exekúciu. Lustráciou sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný je od 02.04.2018 vedený ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov. Súdny exekútor má pri výkone exekúcie diskrečnú právomoc a pristupuje k výkonu exekúcie na základe princípu hospodárnosti, účelnosti, efektívnosti a proporcionality, a to s ohľadom na výšku pohľadávky, predpokladanú efektivitu úkonov a zistené majetkové pomery povinného. Súdny exekútor nie je povinný vykonať napr. fyzickú návštevu miesta bydliska povinného za účelom zisťovania hnuteľného majetku len preto, že tento spôsob výkonu exekúcie zákon pripúšťa. Súdny exekútor má na základe predchádzajúcich zisťovaní majetkových pomerov povinného dôvodné závery, že povinný nevlastní majetok postihnuteľný exekúciou, a preto nie je povinný pristupovať k ďalším úkonom, ktoré by boli nákladné a neefektívne. Zákon nezaväzuje súdneho exekútora k použitiu všetkých dostupných prostriedkov výkonu exekúcie, ak na základe svojho odborného posúdenia dospeje k záveru, že ich vykonanie by neviedlo k uspokojeniu pohľadávky a iba by neúmerne zvyšovalo náklady exekučného konania. Zisťovanie hnuteľného majetku povinného v danom prípade by bolo v zjavnom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky. Náklady spojené s fyzickým zisťovaním majetku, jeho zabezpečením, úschovou a predajom týchto hnuteľných vecí by boli v zjavnom nepomere k výške samotnej vymáhanej pohľadávky. Takýto postup by bol v rozpore s princípom hospodárnosti a zároveň by zaťažil oprávneného zbytočnými nákladmi. Z dikcie ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku formuluje relatívnu nemajetnosť, teda nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania. Ak by zákon vyžadoval absolútnu nemajetnosť, snaha zákonodarcu o reguláciu dĺžky exekúcie by bola neefektívna. Tiež by to znamenalo neúmerné trvanie exekúcie vedenej proti povinnému, ktorý síce nie je absolútne nemajetný, ale v dlhom časovom horizonte nebude možné dosiahnuť žiadny výťažok. Riziko neúspešného vymoženia pohľadávky nesie oprávnený. Právna istota poskytovaná oprávnenému je limitovaná majetkovou situáciou povinného. Zastavenie tohto exekučného konania pre nemajetnosť povinného nie je prekážkou pre oprávneného opätovne sa domáhať od povinného núteného splnenia nároku oprávneného z exekučného titulu v exekučnom konaní. Zastavenie exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nemá za následok, že oprávnený v budúcnosti už nebude môcť podať nový (ďalší) návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom sa bude domáhať núteného splnenia nároku z exekučného titulu, ktorý už bol predmetom exekučného konania ukončeného pre nemajetnosť povinného. 6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. 7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, Ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu. 8. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je skutočnosť, keď sa pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného
zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzv. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. 9. Súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie majetku povinného postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Pokiaľ ide o zisťovanie majetku povinného, súd má z obsahu spisu preukázané, že súdny exekútor v priebehu exekúcie nebol pasívny ohľadom zisťovania majetku povinného. Poverený súdny exekútor vykonal jemu dostupné lustrácie na katastri, v Sociálnej povinnosti, v bankách a na dopravnom inšpektoráte. S poukazom na uvedené možno prijať záver, že súdny exekútor preukázateľne zisťoval majetok povinného, ktorý by mohol v danej exekúcii zexekvovať, napriek tomu sa mu nepodarilo vymôcť vymáhaný nárok. 10. V súvislosti s tvrdením oprávneného, že súdny exekútor nevykonal fyzické zisťovanie hnuteľného majetku povinného, súd k tomuto uvádza, že ak súdny exekútor vzhľadom na vykonané lustrácie nezistil majetok povinného, ktorý by mohol v danej exekúcii zexekvovať, možno s najväčšou pravdepodobnosťou očakávať, že by vykonanie súpisu hnuteľného majetku povinného neprinieslo želaný výsledok. Nie každá hnuteľná vec povinného má takú hodnotu, aby súdny exekútor vykonal ich súpis a následný predaj na dražbe. Teda musí ísť o hnuteľné veci takej hodnoty, aby bolo z dosiahnutého výťažku na dražbe možné uspokojiť vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie. V opačnom prípade by bolo vykonanie súpisu hnuteľných vecí neefektívne, neúčelné a nehospodárne. Súd tiež dodáva, že súdny exekútor ani nie je povinný vykonávať fyzické zisťovanie majetku povinného v mieste jeho bydliska a následný predaj takéhoto majetku. To, ktorý spôsob vykonania exekúcie súdny exekútor zvolí, je výlučne na jeho zvážení v závislosti od toho, aký majetok zistí. Podmienkou je aby ním zvolený spôsob vykonania exekúcie bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. K takémuto spôsobu súdny exekútor pristúpi len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa nachádzajú hnuteľného veci vyššej hodnoty. Nie je účelné ani hospodárne, aby súdny exekútor v každej exekúcii fyzicky zisťoval hnuteľný majetok povinného a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neboli uspokojené ani trovy exekúcie. Takýto postup súdneho exekútora by bol v priamom rozpore s ust. § 63 Exekučného poriadku, podľa ktorého spôsob vykonania exekúcie určí súdny exekútor tak, aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. 11. Oprávnený tiež tvrdil, že v prípade povinného možno predpokladať existenciu hnuteľného majetku povinného podliehajúceho exekúcii. S uvedeným tvrdením oprávneného sa však nemožno stotožniť, keď ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného. Ak by tomu tak bolo, potom by Exekučný poriadok neukladal súdnemu exekútorovi povinnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady na takýto postup. Účelom tohto ustanovenia nie je to, aby súdny exekútor ďalej vykonával exekúciu napriek tomu, že sa mu nepodarilo zistiť majetok povinného, ktorý by mohol v danej exekúcii zexekvovať ale jeho účelom je zastavenie neperspektívnych exekúcii, ktoré nemožno úspešne skončiť vymožením vymáhaného nároku oprávneného pre nedostatok majetku povinného. Ak súdny exekútor v danej exekúcii nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného a od začatia exekúcie uplynulo päť rokov, je súdny exekútor potom povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. 12. Pokiaľ ide o uloženie donucovacieho opatrenia súdny exekútor má možnosť (nie povinnosť) uložiť donucovacie opatrenie, ak možno predpokladať, že bez jeho použitia nedôjde k splneniu povinnosti, ktorej splnenie sa má vynútiť (dotknutá povinnosť). Súdny exekútor pri tom prihliadne najmä na význam dotknutej povinnosti a na primeranosť donucovacieho opatrenia dotknutej povinnosti. Ak potom súdny exekútor vyhodnotí, že uloženie donucovacieho opatrenia by vzhľadom na zistenia v priebehu exekučného konania bolo zjavne neprimerané a neúčelné, neboli splnené zákonné podmienky
na uloženie donucovacieho opatrenia. Ak súdny exekútor v danej exekúcii nepristúpil k uloženiu donucovacieho opatrenia, nemožno na základe tejto skutočnosti vyvodiť záver o majetnosti povinného. 13. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že námietky oprávneného nie sú dôvodné, a preto ich súd podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.