Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 76Ek/2311/2024 6124401331 11. 03. 2026 Mgr. Marek Mižák ECLI:SK:OSBB:2026:6124401331.3
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Trenčianske Teplice, so sídlom Gen. M. R. Štefánika 613/4, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 00 312 088, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti povinnému: BianKa plus, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 73, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 306 509, právne zast.: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611, o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Iveta Tóth Ailerová, so sídlom exekútorského úradu J. Bottu 21, 934 01 Levice, 402EX 902/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.09.2025, sp. zn. 76Ek/2311/2024, takto rozhodol: I. Sťažnosť povinného zamieta. II. Oprávnenému proti povinnému priznáva náhradu trov sťažnostného konania vo výške 94,54 eur. odôvodnenie: 1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (výrok I.), oprávnenému priznal proti povinnému náhradu trov exekučného konania vo výške 79,85 eur (výrok II.) a povinnému proti oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania (výrok III.). 2. Uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil podaním žaloby na obnovu konania, v rámci ktorej sa domáha aj odkladu vykonateľnosti exekučného titulu. Podľa povinného je preto vylúčené ďalšie vedenie exekučného konania. 3. Súdny úradník vec posúdil podľa § 48 ods. 1, § 50 ods. 1, § 57 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že podanie žaloby na obnovu konania nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a nepredstavuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Podanie žaloby o obnovu konania žiadnym spôsobom neovplyvňuje exekučný titul a nespôsobuje jeho zánik, nemá suspenzívny účinok a nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Napriek tomu, že povinný tvrdil, že podal návrh na odklad vykonateľnosti, doposiaľ exekučnému súdu nepredložil právoplatné rozhodnutie, ktorým by došlo k odkladu vykonateľnosti vo vzťahu k exekučnému titulu. Ak by došlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, nie je to dôvodom zastavenia exekúcie, ale len dôvodom odkladu exekúcie (§ 61h Exekučného poriadku). 4. O trovách exekučného konania, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, rozhodol súdny úradník podľa § 199d ods. 1, 2, § 199e Exekučného poriadku, § 11 ods. 1, § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov za polovičný úkon
právnej služby (vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 52,81 eur na odmene, 13,73 eur na režijnom paušále (za rok 2024) a 20% DPH, pričom tieto súdny úradník zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. 5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný, ktorý žiadal jeho zmenu tak, že sa exekúcia zastaví. Uviedol, že ak by bola exekúcia vykonaná skôr, než dôjde k právoplatnému rozhodnutiu o obnove pôvodného konania, mohlo by dôjsť k vymoženiu plnenia na základe rozhodnutia, ktoré by neskôr mohlo byť zrušené. Takýto postup by bol v priamom rozpore nielen so zmyslom a účelom exekučného konania, ale aj so základnými princípmi spravodlivého procesu, zákazu zneužitia práv a zásady právnej istoty. Žaloba na obnovu konania v danom prípade nevychádza len z formálnych chýb, ale z nových skutočností a dôkazov, ktoré v čase rozhodovania neboli známe, pričom tieto nové informácie môžu viesť k zrušeniu samotného exekučného titulu. Ďalej povinný uviedol, že súdny úradník uznesenie nepodoprel žiadnou konkrétnou úvahou a nezaoberal sa existujúcimi hrozbami zásahu do základných práv povinného. Bez bližšieho odôvodnenia len uviedol, že dôvody na zastavenie exekúcie sú podľa Exekučného poriadku upravené taxatívne, čím fakticky odmietol posudzovať akékoľvek okolnosti, ktoré výslovne nespadajú pod znenie § 61k Exekučného poriadku. Súčasne nevyužil ani právny nástroj prerušenia konania, hoci právny poriadok takýto postup umožňuje. Pasívnym prístupom tak súdny úradník umožnil, aby sa realizovala exekúcia bez toho, aby bola povinnému poskytnutá efektívna procesná ochrana pred jej nezákonnými alebo ústavne neudržateľnými dôsledkami. V dôsledku toho sa inštitút obnovy konania stáva fakticky zbytočným, keďže právna úprava neobsahuje dostatočný mechanizmus ochrany pred skorším výkonom rozhodnutia, ktorého zákonnosť je predmetom mimoriadneho preskúmania. 6. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj sťažnosť povinného sú nedôvodné a motivované len snahou o oddialenie exekúcie. 7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. 8. Povinný ani v sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Opakované poukazovanie na podanie žaloby na obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, s ktorými zákon nespája (ex lege) odklad vykonateľnosti napádaného rozhodnutia, vzhľadom na správnosť záverov súdneho úradníka, nemôže priniesť iný výsledok, len zamietnutie podanej sťažnosti. Zachovanie princípu právnej istoty strán v existenciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia musí prevládnuť nad len potenciálnou hrozbou zvrátenia exekučného titulu v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. Povinný ani v sťažnosti neuvádza, že by bolo jeho žalobe o obnovu konania, či návrhu na odklad vykonateľnosti exekúcie vyhovené. Stále zotrváva len na tvrdení o ich podaní. V danom štádiu konania sa tak snaha povinného javí len ako snaha o oddialenie výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v neprospech oprávneného, ktorý sa správne a zákonne domáha skorého výkonu právoplatne mu priznaného nároku. 9. Ak povinný uviedol, že súdny úradník uznesenie nepodoprel žiadnou konkrétnou úvahou, uvedené nie je pravdou. Súdny úradník náležite vysvetlil, že podanie žaloby o obnovu konania žiadnym spôsobom neovplyvňuje exekučný titul, nespôsobuje jeho zánik, nemá suspenzívny účinok a nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Správne uviedol, že povinný si nesplnil svoje procesné povinnosti, ak spolu s návrhom na zastavenie exekúcie nepredložil aj právoplatné rozhodnutie, ktorým by došlo (aspoň) k odkladu vykonateľnosti vo vzťahu k exekučnému titulu. Napokon správne uvažoval súdny úradník, keď uviedol, že ak by došlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, nie je to dôvodom zastavenia exekúcie, ale len dôvodom odkladu exekúcie podľa § 61h Exekučného poriadku. Uvedené potvrdzuje aj odborná literatúra (ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 334.). 10. Ak ďalej povinný uvádzal, že sa súdny úradník nezaoberal existujúcimi hrozbami zásahu do základných práv povinného, resp. že odmietol posudzovať akékoľvek okolnosti, ktoré výslovne
nespadajú pod znenie § 61k Exekučného poriadku, súd uvádza, že (prieskumná) činnosť exekučného súdu je obmedzená mantinelmi právnej úpravy (zákonnými dôvodmi zastavenia exekúcie). Ak povinný tvrdí, že súdny úradník sa nezaoberal možnosťou prerušenia konania, súdny úradník správne poukázal na špeciálne ustanovenia Exekučného poriadku o odklade exekúcie a správne vymedzil, za akých okolností by bol naň dôvod. Ani súd teda nevidí žiaden dôvod na odďaľovanie výkonu tejto exekúcie dosiaľ len domnelými dôvodmi pre obnovu konania. 11. S ohľadom na vyššie uvedené súd nedôvodnú sťažnosť povinného zamietol (§ 250 ods. 1 CSP). Vzhľadom na úspech oprávneného v sťažnostnom konaní, kde oprávnenému vznikli trovy v súvislosti s jeho zastúpením, súd, v súlade s § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199e Exekučného poriadku a § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, priznal oprávnenému náhradu trov konania vo výške 94,54 eur za jeden polovičný úkon právnej služby (vyjadrenie v roku 2026 k sťažnosti) po 61,eur na odmene, 15,86 eur na režijnom paušále a 23 % DPH (17,68 eur). Ohľadne týchto trov súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
(§