Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 32Ek/1998/2025 6125353303 12. 01. 2026 Mgr. Michal Dubníček ECLI:SK:OSBB:2026:6125353303.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., proti povinnému 1/: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX E., povinnému 2/: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. H. o vymoženie 1160,- eur a trov exekúcie vedenom súdnym exekútorom Mgr. Eduard Biro, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Žižkova č.6, 040 01 Košice, pod sp. zn. 214EX 585/25, o návrhu povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: Návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Eduard Biro, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Žižkova č.6, 040 01 Košice, pod sp. zn. 214EX 585/25 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.07.2025 domáhal od povinného vymoženia 1160,- eur na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 11Co/114/2024 - 93 zo dňa 12.08.2024. 2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 22.07.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Eduard Biro vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/1998/2025 s európskym spisovým identifikačným číslom: I.:J.:K.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 214EX 585/25. 3. Povinní v 1. a 2. rade (ďalej len „povinní“) sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhali zastavenia exekúcie. Povinní vo svojom podaní uviedli, že navrhujú exekúciu zastaviť, subsidiárne, aby súd rozhodol o odložení exekúcie do právoplatného skončenia konania o bezdôvodnom obohatení vedeného Mestským súdom Košice pod sp. zn. 65C/15/2024; konania o neodkladnom opatrení vedeného Mestským súdom Košice pod sp. zn. 65C/15/2024, v ktorom nebola podaná žaloba vo veci samej; konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolanie, resp. obnova konania) vo veci vedenej Mestským súdom Košice pod sp. zn. 24C/1/2023. Ďalej navrhujú súdu, aby tomuto návrh priznal odkladný účinok. Ďalej uviedli, že oprávnený sa v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 65C/14/2024 domáha mesačného plnenia vo výške 290,- eur z titulu údajného bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu, ktorý nadobudol darovacou zmluvou. Súčasťou tejto žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa oprávnený domáha, aby povinní mesačne uhrádzali sumu 290,- eur až do právoplatného rozhodnutia žaloby vo veci samej. Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 65C/15/2024-28 zo dňa 06.05.2024 návrh oprávneného na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Krajský súd v Košiciach však na základe odvolania oprávneného toto rozhodnutie zmenil a uznesením zo dňa 12.08.2024, sp. zn. 11Co/114/2024-93 uložil povinným povinnosť uhrádzať sumu 290,- eur mesačne. Vec týkajúca sa neodkladného opatrenia bola vylúčená na samostatné konanie vedené Mestským súdom Košice pod sp. zn. 65C/15/2024. Na základe rozhodnutia Krajského súdu o neodkladnom opatrení, vedenom vo veci pod sp. zn. 65C/15/2024 bola dňa 16.07.2025 začatá predmetná exekúcia. Meritórne rozhodnutie o bezdôvodnom obohatení vedené pod sp. zn. 65C/14/2024 nie je právoplatne skončené. Zároveň prebieha dovolacie konanie vo veci žaloby na obnovu konania
pod sp. zn. 24C/1/2023, ktoré sa týka platnosti zmlúv o prevode členských práv a vlastníctva bytu – teda otázok, ktoré predstavujú predbežnú otázku pre samotnú existenciu a výšku tvrdeného nároku. V samotnom konaní o neodkladnom opatrení vedenom pod sp. zn. 65C/15/2024 nebola do dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie podaná žaloba vo veci samej. Povinní o podaní takejto žaloby nemajú žiadne vedomosti. V zmysle § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku mal súd ex offo aj bez návrhu konanie zastaviť a zrušiť účinky neodkladného opatrenia, keďže žaloba nebola podaná. Napriek tomu sa na jeho základe začala exekúcia. Povinní preto podnikajú právne kroky na ochranu svojich práv, pričom finančné prostriedky, ktoré im boli doteraz zrazené z účtu budú uplatňovať späť ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté v dôsledku neoprávneného výkonu exekúcie. V konaní o bezdôvodnom obohatení vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 65C/14/2024 povinní navrhli prerušiť konanie, keďže vo veci prebieha dovolacie konanie o obnove konania sp. zn. 24C/1/2023. V konaní o neodkladnom opatrení vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 65C/15/2024 povinní navrhli konanie zastaviť. Povinní sú toho názoru, že predmetná exekúcia prebieha na základe právne pochybného a zároveň už zaniknutého neodkladného opatrenia ako exekučného titulu čo predstavuje dôvod na jej zastavenie podľa § 61k Exekučného poriadku. 4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že v prvom rade uvádza, že nie sú naplnené žiadne zákonné znaky, ktoré by opodstatňovali zastavenie exekúcie a ani odklad exekúcie na báze návrhu povinných. Spomedzi všetkých tvrdených dôvodov uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. odkladu exekúcie povinných nepredstavuje ani jediný zákonný dôvodov pre povinnými navrhovaný postup súdu (zastavenie exekúcie), resp. odkladu exekúcie. Z toho dôvodu nemôže byť exekúcia zastavená ani odložená na báze návrhu povinných (nie je naplnená žiadna skutková ani právna podstata exekučného poriadku pre zastavenie, alebo odklad exekúcie). So zastavením exekúcie a ani s jej odkladom kategoricky oprávnený nesúhlasí. Návrh na zastavenie exekúcie bol navyše oneskorene podaný zo strany povinných, ak mienili nejaký dôvod podľa § 61k ods. 1 exekučného poriadku, čo z ich návrhu ani nie je zrejmé (návrh povinných je nejasne, neprofesionálne a chaoticky napísaný). Odkladný účinok sa navyše neuplatní pri návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3, 4 exekučného poriadku a zároveň exekučný titul v danej exekúcii je neodkladné opatrenie (§ 61k ods. 4 písm. b) exekučného poriadku), a preto ani odkladný účinok nemôže byť uplatnený. Oprávnený uvádza, že exekučný súd nie je súdom oprávneným na nové prejednanie dôvodnosti vydaného neodkladného opatrenia, ani nejakou "super odvolacou-inštanciou" vo vzťahu k právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu, ktorý predstavuje ústredný motív tejto exekúcie ako sa zjavne mylne domnievajú povinní. Skutkové tvrdenia uvádzané povinnými je možné označiť ako skrumáž nepravdivých chaotických tvrdení eklektického charakteru, ktoré majú za cieľ zavádzať súd. Oprávnený je zvyknutý v súdnych konaniach na obdobné nízke praktiky povinných, je to ich typický "modus operandi". Vymyslieť si absurditu, dubasiť na nej až pokým nie je súdu zrejmé, že sa jedná o nepravdivé tvrdenie, potom si vymyslia inú absurditu, alebo nejaký nový šokujúci príbeh, alebo absurdný infantilný "právny argument" v podobe prekrucovania práva. Bohužiaľ toto je realita povinných, ich vnútorný svet, ktorým zahlcujú už beztak zaťažené súdne orgány. Preto oprávnený nebude komentovať "príbehy" povinných, ak nemajú hoc len potenciálnu relevanciu k návrhu na zastavenie, resp. odklad vedenej exekúcie. Na margo tvrdení povinných však oprávnený musí uviesť dva dôkazy, ktoré celkom vyvracajú ich nepravdivé tvrdenia uvedené v nimi vymyslenom "Skutkovom stave". Je príkro klamlivé, že by oprávnený nepodal žalobu na povinných spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdu, žaloba s neodkladným opatrením bola povinným riadne doručená, a preto príkro klamú súd, že žaloba nebola podaná. Naopak, pravdou je, že oprávnený podal žalobu a neodkladné opatrenie naraz v jednom dokumente. Klamlivé tvrdenia, že povinný v 1. rade nebýva v byte oprávneného od 01.09.2018 je čisto nepravdivým tvrdením povinných. Dokonca ešte dňa 25.03.2025 Policajný zbor na báze šetrenia súdu vykonal previerku pobytu povinného v 1. rade a jasne uviedol, že v byte býva. Sám povinný v 1. rade uvádza v podaní, že sa o invalidného manžela "stará". Ako by sa mohol starať o manžela, ak by sa nenachádzal v byte oprávneného? Natíska sa otázka: stará sa o manžela na ulici? Samozrejme nie. To, že povinný v 1. rade neuvádza pravdu o svojom nebývaní v byte oprávneného od 01.09.2018 vyplýva i z ďalších dôkazov, ktoré oprávnený poskytne súdu, kde povinný uviedol dňa 15.marca 2022 uviedla F. B. na verejnom zasadnutí vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. III.ÚS 89/2019 naledovné: "Otázka predsedu senátu: Kde teraz bývate? Odpoveď F. B. v pozícii Sťažovateľky: „Ja bývam teraz na L. XX, ale chodievam dosť často k dcére....“ To, že povinný v 1. rade neuvádza pravdu o svojom nebývaní v byte oprávneného od 01.09.2018 vyplýva i z ďalších dôkazov, ktoré oprávnený poskytne súdu, kde povinný v 2. rade uvádza dňa 28.11.2022 nasledovné tvrdenie: „Do dnešného dňa bývame s manželkou v tomto byte na L. XX/XXXX, E. a inú strechu nad hlavou nemáme.“ To, že povinný
v 1. rade neuvádza pravdu o svojom nebývaní v byte oprávneného od 01.09.2018 vyplýva i z ďalších dôkazov, ktoré oprávnený poskytne súdu k tomuto podaniu, kde je uvedené samotným povinný v 1. rade: „ ...nemá a ani nemala žiadne právo na náš byt z ktorého nás starších ľudí chce vyhodiť na ulicu pri tom, že má vlastné bývanie v rodinnom dome... „My s manželom žiadne bývanie nemáme.“ „Byt je našou jedinou strechou nad našimi hlavami“. Pre oprávneného je skutočne nedôstojné vysvetľovať dookola súdom, čo má v skutočnosti za protistranu v súdnych konaniach. Dnes to však musí učiniť vo vzťahu k exekučnému súdu, nakoľko tento ešte povinných nepozná. Oprávnený pre ilustráciu "pravdovravnosti" a dôveryhodnosti povinných dodáva súdu i rozhodnutia, ktoré jasne definujú profil povinných osôb, ktoré neváhajú konať nízko a zavádzať štátne orgány, viď príloha č. 3,4. Vo vzťahu k rozsudku trestného súdu netreba viac komentovať, avšak k rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Bratislava III oprávnený navrhuje súdu najmä preštudovať stranu 9 dole (druhý odsek z dola), kde už pani prokurátorka jasne uviedla, že povinná F. B. zavádza štátny orgán, aby mohla nepravdivo spôsobiť trestné stíhanie slušnému a serióznemu znalcovi, policajtovi KEÚ PZ. Toto je svet nedôveryhodných povinných, zavádzať súdy, štátne orgány za účelom získania nenáležitej výhody pre seba. Takto isto konajú i teraz vo vzťahu k exekučnému súdu, jedná sa o ich typický modus operandi. Oprávnený sa pokúsil nájsť dôvod povinných pre zastavenie exekúcie v katalógu dôvodov pre možnosť zastavenia exekúcie "Exekúciu možno zastaviť, ak existuje dôvod, pre ktorý sa nemôže vykonať, alebo ak by bola zjavne neprimeraná vzhľadom na neistotu uplatneného nároku". Takýto dôvod sa medzi zákonnými dôvodmi na zastavenie exekúcie nenachádza, vymysleli si ho povinní. Preto tento dôvod neprichádza v úvahu ako dôvod pre zastavenie vedenej exekúcie. Tento ich postup v podstate plne odhaľuje ich bežný modus operandi, len zavádzať súdy, zdržovať, brzdiť, hatať, fabulovať a vyhýbať sa výkonu spravodlivosti. "Exekúcia je založená len na dočasnom neodkladnom opatrení, ktoré stratilo účinnosť podľa § 336 ods. 3 CSP, keďže oprávnený nepodal žalobu vo veci samej" Je príkrou nepravdou, že by exekučný titul na základe ktorého je vykonávaná táto exekúcia stratil účinnosť, jedná sa o absurdný a zúfalý výmysel povinných ako zaviesť súd. Žalovaný podal žalobu a v rámci tejto žaloby dala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, viď príloha č. 1 k tomuto podaniu. Je preto absurdným klamstvom, že by exekučný titul stratil účinnosť. Povinní navyše komplet dezinterpretovali § 336 ods. 3 CSP, resp. si vymysleli jeho znenie (fabulácia paragrafového znenia CSP už napovedá zúfalému pokusu povinných zavádzať súd). "§ 324 a nasl. CSP - dočasnosť a subsidiarita neodkladných opatrení Neodkladné opatrenie nesmie suplovať konečné rozhodnutie vo veci samej. Jeho výkon prostredníctvom exekúcie by bol v rozpore s jeho dočasným charakterom" Opäť si povinní vymysleli obsah zákonných noriem, ktoré dezinterpretovali do absurdných rozmerov. Vymysleli si, že neodkladné opatrenie netreba rešpektovať, pretože oni nechcú. Prečo by výkon exekúcie neodkladného opatrenia bol v rozpore s jeho dočasným charakterom nedokáže oprávnený pochopiť a nájsť dokonca ani "medzi riadkami" v ustanoveniach CSP. Jedná sa o výsmešný až urážlivý pokus o zavádzanie súdu, ktorý už pôsobí ,aspoň na oprávneného ako právnika až urážlivo k súdu. Ak si povinní mysleli, že súd je miestom, ktoré nepozná právo, tak to sa hlboko mýlia. Práve súd je ten, ktorý je miestom uplatňovania princípu "iura novit curia", a preto ho vymysleným dezinetrpretovaním právnych noriem nemožno oklamať. "§336 ods. 3 CSP- zánik účinkov neodkladného opatrenia. Ak nebola podaná žaloba do jedného mesiaca od vykonateľnosti uznesenia, účinky neodkladného opatrenia zanikli zo zákona a exekúcia vykonávaná na jeho podklade je nezákonná" Oprávnený nerozumie tomu prečo sa pokúšajú povinní už doslova infantilným spôsobom zavádzať súd, a teda, že oprávnený nepodal žalobu, ak ju mali riadne doručenú spolu s neodkladným opatrením. I keby oprávnený nepodal žalobu, tak súd len môže ju k tomu zaviazať ale nemusí (nejedná sa o obligatórnu povinnosť súdu). Žiadne účinky neodkladného opatrenia nezanikli, jedná sa o právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Jeho právne účinky zaniknú až momentom právoplatnosti rozhodnutia v právnej veci vedenej pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. 23C/37/2018, čo je i uvedené priamo vo výroku samotného neodkladného opatrenia. Práve povinní oddialili moment právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o ich vyprataní vo veci vedenej pred Mestským súdom Košice pod sp.zn. 23C/37/2018 podaným odvolaním. Mimochodom i z podania odvolania žalovaného voči rozsudku o vyprataní je zrejmé, že žalovaný v byte stále býva, inak by pre neho predsa nedávalo zmysel podávať odvolanie. Konanie vedené pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. 23C/37/2018 o vyprataní povinných doposiaľ neskončilo, a preto je neodkladné opatrenie právoplatné a vykonateľné. K ďalším absurdným "právnym dôvodom" uvádzaným v čl. III. podania povinných uvádza oprávnený, že tieto dôvody nepredstavujú zákonné dôvody pre odklad exekúcie, zastavenie exekúcie resp. odkladný účinok vo vzťahu k vedenej exekúcii. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje oprávnený bezodkladne pokračovať v exekúcii a riadne ju vykonať, keďže návrh povinných nemá odkladný účinok a navrhuje tiež konajúcemu súdu zamietnuť návrh povinných na zastavenie, resp. odklad exekúcie ako zjavne nedôvodný. Poskytnúť súdnu ochranu strane, ktorá úmyselne zavádza súd by bolo podľa názoru oprávneného nespravodlivé a i nesprávne.
5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinných na zastavenie exekúcie dňa 17.10.2025 na rozhodnutie. Súdny exekútor sa po obsahovej stránke k návrhu povinného nevyjadril. V podaní, s ktorým predložil návrh súdu uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.07.2025, ktoré prevzali povinní dňa 18.08.2025 a Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 15.10.2025. 6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 11. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť zameškanie lehôt. 13. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. 14. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 15. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 16. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinným doručené do vlastných rúk dňa 18.08.2025. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 19.08.2025, t.j. deň po dni, kedy bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 02.09.2025. Návrh povinných na zastavenie exekúcie bol podaný osobne na
exekútorskom úrade až dňa 15.10.2025 a teda po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. 17. Vychádzajúc z uvedeného preto nemôže byť sporné, že tento bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom, v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania o návrhu, príp. viacerých návrhoch na zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na všetky skutočnosti a predložiť, resp. označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Z obsahu podania povinného však nevyplýva, že povinným namietané skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mali odôvodňovať zastavenie exekúcie, nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a to vzhľadom na to, že povinní namietali skutočnosti týkajúce sa základného konania, zánik exekučného titulu, ktorý mal nastať podľa názoru povinných po uplynutí jedného mesiaca od vykonateľnosti neodkladného opatrenia, teda ešte do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je totiž založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na strane povinného a preto nemožno v oneskorene podanom návrhu namietať ako dôvod zastavenia exekúcie to, čo nastalo pred začatím exekučného konania, resp. pred uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. 18. Exekučný súd ďalej uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného (povinných), prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Súd v súvislosti s podaným návrhom z úradnej povinnosti skúma v prvom rade to, či návrh bol podaný oprávnenou osobou a či bol podaný v zákonom stanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených zákonných predpokladov je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými dôvodmi podaného návrhu. 19. Nakoľko neboli naplnené predpoklady podľa vyššie citovaného ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol bez toho, aby sa dopodrobna zaoberal jeho obsahom. 20. Navzdory koncentrácii konania sa exekučný súd zaoberal námietkami povinných, ktoré považoval za relevantné na posúdenie vedenia exekúcie. Povinní namietali zánik exekučného titulu, nakoľko nemala byť podaná žaloba vo veci vedenej pod sp. zn. 65C/15/2024 a preto mal exekučný titul zo zákona v zmysle ust. § 336 ods. 3 CSP zaniknúť. K predmetnej námietke exekučný súd uvádza, že preskúmaním exekučného titulu zistil, že jeho účinnosť nie je viazaná na žiadne podanie žaloby a už vôbec nie v konaní vedenom pod sp. zn. 65C/15/2024. Výrokom exekučného titulu boli povinní zaviazaní uhrádzať sumu 290,- eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 23C/37/2018, pričom uvedená skutočnosť doposiaľ nenastala a preto je neodkladné opatrenia účinné a je spôsobilým exekučným titulom pre vedenie exekúcie. 21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. 22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 25. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.