Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 32Ek/1998/2025 6125353303 14. 04. 2026 Mgr. Michal Dubníček ECLI:SK:OSBB:2026:6125353303.3
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., proti povinnému 1/: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX E., povinnému 2/: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. H. o vymoženie 1160,- eur a trov exekúcie vedenom súdnym exekútorom Mgr. Eduard Biro, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Žižkova č.6, 040 01 Košice, pod sp. zn. 214EX 585/25, o návrhu povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: Návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Eduard Biro, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Žižkova č.6, 040 01 Košice, pod sp. zn. 214EX 585/25 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.07.2025 domáhal od povinného vymoženia 1160,- eur na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 11Co/114/2024 - 93 zo dňa 12.08.2024. 2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 22.07.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Eduard Biro vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/1998/2025 s európskym spisovým identifikačným číslom: I.:J.:K.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 214EX 585/25. 3. Povinní v 1. a 2. rade (ďalej len „povinní“) sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 28.01.2026, podaným ako druhý v poradí domáhali zastavenia exekúcie. Povinní vo svojom podaní uviedli, že na základe Upovedomenia o začatí exekúcie č. 214EX 585/25-8 zo dňa 23.07.2025 bola voči povinným začatá exekúcia na základe vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/114/2024 zo dňa 12.08.2024, ktorým bola povinným v 1. a 2. rade uložená povinnosť platiť k rukám žalobkyne sumu 290,00 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde v Košiciach pod sp. zn. 23C/37/2018. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Co/41/2025 zo dňa 31.10.2025, bol potvrdený napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. 23C/37/2018 - 1026 zo dňa 03.10.2024 vo výrokoch I. a IV. Uvedený rozsudok Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2025. Keďže dňa 08. 01. 2026 bolo právoplatne skončené konanie vedené na Mestskom súde v Košiciach pod sp. zn. 23C/37/2018, na trvanie ktorého bola povinnosť povinných platiť sumu 290,00 eur mesačne výslovne viazaná, uvedená povinnosť týmto dňom zanikla. Z uvedeného dôvodu exekučný titul stratil svoju účinnosť, keďže povinnosť, ktorú mal zabezpečovať, zanikla v dôsledku splnenia podmienky, na ktorú bola viazaná. Vzhľadom na to, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu zanikla v dôsledku právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde v Košiciach pod sp. zn. 23C/37/2018 ku dňu 08.01.2026, povinní navrhujú, aby exekučný súd podľa § 6lk ods. 1 Exekučného poriadku bezodkladne rozhodol tak, že: Exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Eduardom Birom pod č. 214EX 585/25-8 sa v celom rozsahu zastavuje.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn 11Co/114/2024 zo dňa 12.08.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.09.2024 a vykonateľnosť dňa 16.10.2024, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa povinným ukladá povinnosť platiť k rukám žalobkyne sumu 290 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 23C/37/2018. Povinní túto povinnosť nesplnili a nezaplatili predpísané platby počas platnosti neodkladného opatrenia. Dňa 08.01.2026 nadobudol právoplatnosť rozsudok o vypratanie v konaní sp. zn. 23C/37/2018. Povinní tvrdia, že exekučný titul zanikol dňa 08.01.2026. Oprávnený s poukazom na ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že žiadny zákonný dôvod zastavenia exekúcie nie je daný a preto exekúcia nemôže byť zastavená. Ďalej uviedol, že výrok neodkladného opatrenia obsahoval časové obmedzenie, ktorým bola jeho platnosť viazaná až do právoplatného skončenia konania sp. zn. 23C/37/2018. Toto obmedzenie má jediný právny účinok, a to ten, že od 08.01.2026 prestáva vznikať nová povinnosť povinných platiť 290 eur mesačne k rukám oprávneného a už nemôžu vznikať nové pohľadávky. Časové obmedzenie však neznamená zánik už vzniknutých pohľadávok ani zrušenie exekučného titulu. Túto právnu konštrukciu poznajú aj iné právne vzťahy. Pri výživnom po plnoletosti dieťaťa zaniká povinnosť platiť do budúcna, avšak dlh za minulé výživné zostáva vykonateľný. Pri nájomnom po skončení nájmu zaniká povinnosť platiť do budúcna, avšak dlh za minulé nájomné zostáva nárokovateľný. Pri mzde po skončení pracovného pomeru zaniká povinnosť platiť do budúcna, avšak dlh za minulú mzdu zostáva nárokovateľný. Z hľadiska právnej teórie časové obmedzenie pôsobí bezpochyby ex nunc, teda od teraz, čo znamená, že účinky nastávajú od 08.01.2026 do budúcna a povinnosti vzniknuté pred týmto dátumom zostávajú nedotknuté. Nejedná sa o účinky ex tunc ako sa mylne domnievajú povinní, teda spätné, ktoré by vyžadovalo zrušenie rozhodnutia súdom, ku ktorému však nedošlo. Z hľadiska hmotnoprávnych princípov je relevantná zásada nemo ex aliena iactura lucrum facere debet, teda nikto nesmie mať zisk z cudzej škody. Povinní sa priživovali na majetku oprávneného tým, že neplatili za nájom bytu, čo aj doteraz stále činia. Akceptovanie ich absurdného výkladu a nezmyselnej argumentácie by legitimizovalo toto nízke konanie a bezdôvodné obohatenie z neho vyplývajúce. Ďalej je relevantná zásada neminem laedere podľa § 415 Občianskeho zákonníka, teda nikoho nepoškodzuj. Povinní porušili túto základnú zásadu a musia niesť dôsledky. Plenárny nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 17/08 stanovuje, že materiálny právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom. Akceptovanie argumentácie povinných by predstavovalo formalizmus popierajúci spravodlivosť. Ak by časové obmedzenie znamenalo zánik všetkých neuhradených pohľadávok, mal by povinný záujem neplatiť počas trvania neodkladného opatrenia, po zániku neodkladného opatrenia by všetky dlhy automaticky zmizli, oprávnený by nemal žiadnu možnosť ochrany a neodkladné opatrenie by stratilo akýkoľvek zmysel. Takýto výklad by viedol k popretiu princípu spravodlivosti podľa čl. 1 ods. 1 a bolo by celkom nelogickým v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Rozhodnutia súdov musia byť naopak logickými a spravodlivými, nie ako pseudovýklad produkovaný povinnými, porovnaj I. ÚS 236/06: „V súvislosti s arbitrárnosťou napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho rozporu s princípmi právnej logiky sťažovateľ v doplnení svojej sťažnosti uviedol, že jedným z prípadov svojvôle, resp. arbitrárnosti rozhodnutia je nevyhnutne aj rozpor právneho záveru súdu s princípmi logiky, resp. právnej logiky. Ide o interpretáciu zákonného ustanovenia, ktorá sa v žiadnom prípade nedá z príslušného ustanovenia racionálne a logicky vyvodiť. Idea racionálneho zákonodarcu a racionálne vyjadrených a pochopiteľných právnych noriem je nevyhnutným predpokladom existencie právneho štátu a právnej istoty, čo sú v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy základné znaky ústavného zriadenia Slovenskej republiky. Možnosť racionálneho pochopenia významu právnych noriem je zároveň nevyhnutným predpokladom legitimity celého právneho poriadku. (...)Hoci ústavný súd nemá za úlohu skúmať správnosť výkladu zákona zo strany najvyššieho súdu, lebo takýto výklad patrí do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 1/03), možno konštatovať, že rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré nie sú „logické“, porušujú základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“ Na záver oprávnený svoje vyjadrenie zhrnul tak, že žiadny dôvod podľa § 61k ods. 1 písm. a) až e) Exekučného poriadku nie je naplnený. Časové obmedzenie neodkladného opatrenia znamená len zánik povinnosti platiť do budúcna, nie zánik už vzniknutých dlhov. Právny názor povinných je v rozpore so základnými princípmi hmotného i procesného práva a vedie k absurdným výsledkom. Námietka nemá odkladný účinok a exekúcia pokračuje. Vzhľadom na uvedené navrhuje návrh na zastavenie zamietnuť.
5. Súdny exekútor predložil súdu druhý návrh povinných na zastavenie exekúcie dňa 06.02.2026 na rozhodnutie. Súdny exekútor sa po obsahovej stránke k návrhu povinných nevyjadril. 6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Csp“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 Csp, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Csp, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Podľa § 330 ods. 1 Csp, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 15. Podľa § 333 Csp, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 16. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a povinností za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, resp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa (§ 45 Exekučného poriadku). Inak povedané účelom exekučného konania je nútený výkon tej povinnosti, ktorá bola účastníkovi s konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.
17. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je teda skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti. Ak sú tieto požiadavky formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti splnené, ich následkom je existencia exekučného titulu, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov (účastníkov exekučného konania) tak, aby bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. 18. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 11Co/114/2024 - 93 zo dňa 12.08.2024 (uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia), ktorým bola povinným uložená povinnosť platiť k rukám oprávneného sumu 290,- eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 23C/37/2018. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal pohľadávky vo výške 1160 eur, ktorá vznikla titulom neuhradených mesačných platieb v zmysle exekučného titulu, ktoré mali byť zaplatené najneskôr dňa 15.04.2024, 15.05.2025,15.06.2025 a 15.07.2025, pričom túto svoju povinnosť povinní do podania návrhu na vykonanie exekúcie nesplnili. 19. Povinní spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložili súdu rozhodnutia, na ktoré vo svojom návrhu poukazovali. Mestský súd Košice rozsudkom č. k. 23C/37/2018- 1026 zo dňa 03.10.2024 rozhodol vo veci samej. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 8Co/41/2025-1220 zo dňa 31.10.2025 napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil. Rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 23C/37/20181026 zo dňa 03.10.2024 nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2025 a vykonateľnosť dňa 08.01.2026. Povinným teda možno dať čiastočne za pravdu, že časové obdobie, na ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené uplynulo právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nemožno im však dať za pravdu v tom ohľade, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v celosti zanikla. Oprávnený inicioval exekučné konanie na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a táto podmienka vedenia exekúcie zostala nezmenená. Ako správne poznamenali vo svojom návrhu povinní, exekučný titul nestratil vlastnosť vykonateľnosti ako takú, ale stal sa neúčinným odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej do budúcna. Avšak skutočnosť, že sa exekučný titul stal neúčinným automaticky neznamená zánik povinností, ktoré povinným do tohto dňa vznikli. Inak povedané, vymáhaná pohľadávka v celkovej výške 1160 eur, ktorú mali povinný uhradiť platbami po 290,- eur najneskôr dňa 15.04.2024, 15.05.2025,15.06.2025 a 15.07.2025 neúčinnosťou exekučného titulu nezanikla, nakoľko neodkladné opatrenie ako také nebolo zrušené od začiatku. 20. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a s dokumentmi, ktoré predložili povinní a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 24. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.