Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov 15Pc/5/2024 8224200437 06. 08. 2024 Mgr. Ivana Hanuščaková ECLI:SK:OSBJ:2024:8224200437.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou vo veci navrhovateľky - osoby oprávnenej na výživné A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, D., Zariadenie sociálnych služieb Egídius, zast. JUDr. Zuzanou Sarakovou, advokátkou so sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16, proti odporcovi - osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné 1. E. B., nar. XX.X.XXXX, F. G. X/XXXX, H., 2. E. H., nar. XX.X.XXXX, I. J. XX/XXX, F., 3. A. B., nar. XX.X.XXXX, Trojičné námestie 11, Mestská časť Bratislava II., Podunajské Biskupice, 4. K. L., nar. XX.X.XXXX, M. XX/XXXX, H., o určenie výživného, takto rozhodol: Súd návrh z a m i e t a. Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa podaným návrhom doručenom súdu dňa 13.2.2024 domáhala, aby súd určil odporcom v 1- 4. rade povinnosť prispievať na jej výživu sumou po 50 eur mesačne odo dňa podania návrhu na súd. Svoj návrh odôvodnila tým, že je matkou E. B., E. H., A. A. a K. L.. S deťmi nie je v kontakte, nevie uviesť miesto ich pobytu, či sú zamestnaní a či majú nejaký príjem. Je vydatá za E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX/XXXX. S manželom v kontakte nie je a ani on nie je v kontakte so svojimi deťmi a nevie uviesť ich aktuálny pobyt. Je invalidná dôchodkyňa. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená 80%. Trpí výpadkami krátkodobej pamäte, ostatné mentálne funkcie má zachované. V mnohých úkonoch potrebuje pomoc. Poberá invalidný dôchodok aktuálne vo výške 318,70 Eur mesačne. Iné príjmy nemá. Ošetrujúcim všeobecným lekárom je A. N. E., Bardejov. Od 5.3.2015 je umiestnená v Zariadení sociálnych služieb Egídius v Bardejove. Úhrada za poskytované služby v zariadení činí 12 Eur na deň (t.j. mesačne 360/372 Eur – podľa dní v mesiaci). V rámci úhrady sú jej poskytované služby: ubytovanie a strava, iné služby nepoberá. Z vyššie uvedeného vyplýva, že celý jej príjem nepostačuje na úhradu sociálnej služby, na ktorú je odkázaná. Poukazuje navyše na skutočnosť, že v zmysle § 73 ods. 2) zákona č. 448/2008 o sociálnych službách, jej musí po zaplatení za pobytovú službu zostať mesačne z jej príjmu najmenej 25% životného minima (ku dňu podania návrhu to je suma 67,22 Eur). Na úhradu sociálnej služby jej zostáva 251,48 Eur, čím jej každý mesiac narastá dlh na úhrade za poskytované služby o cca 120 Eur. Suma 25% životného minima (t.j. 67,22 Eur) zostáva na úhradu všetkých ostatných výdavkov ako napr. potraviny mimo stravnej jednotky (káva, čaj...), oblečenie, hygiena, zdravotná starostlivosť a pod., čo však je nepostačujúce. V dôsledku zdravotných ťažkostí nie je schopná riadne sa zamestnať a zarobiť si na úhradu svojich výdavkov. Má ukončenú 9 ročnú školskú dochádzku, v mladosti pracovala ako skladníčka ( Tatramat Poprad). Nevlastní žiaden majetok. Do zariadenia bola privezená z nemocnice, predtým pravdepodobne žila nejaký čas na ulici (bez domova). Návrh podáva podľa § 66 a § 67 ods. 1 Zákona o rodine. 2. Odporcovia sa k veci vyjadrili ( viď nižšie ) a predložili listinné dôkazy.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 6.8.2024, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa navrhovateľky, ktorá ospravedlnila jej neúčasť zo zdravotných dôvodov, o odročenie pojednávania nežiadala a odporkyňa v 4. rade. Nedostavili sa odporcovia v 1.a 2.. rade, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, o odročenie pojednávania nepožiadali, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila len odporkyňa v 2. rade, o odročenie pojednávania nežiadala. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ústnych a písomných vyjadrení účastníkov konania, s návrhom na začatie konania s príl., podaniami účastníkov konania s prílohami, podaniami príslušných štátnych inštitúcii a obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1Pc/17/2023 a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pob. Bardejov zo dňa 15.5.2017 vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky na účely dôchodkovej dávky bol posúdený posudkovým lekárom so záverom, že bola uznaná invalidnou s dátumom vzniku invalidity od 21.5.2013 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 %. Z potvrdenia zo dňa 11.8.2023 vyplýva, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok od 21.5.2013. Od 01-06/2023 ho poberala dôchodok vo výške 278,10 eur mesačne a od 1.7.2023 vo výške 307,60 eur mesačne. Nepoberala nemocenské dávky, dávky úrazové ani dávky v nezamestnanosti. Od 1.1.2024 je výška dôchodku v sume 318,70 eur mesačne. 6. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 11.8.2023 vyplýva, že navrhovateľka nepoberá štátne sociálne dávky a dávku pomoci v hmotnej núdzi. Z potvrdenia zo dňa 22.4.2024 vyplýva, že navrhovateľka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. 7. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 22.4.2024 a 23.4.2024 vyplýva, že odporkyňa v 3. rade nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá pomoc v hmotnej núdzi. 8. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 23.4.2024 vyplýva, že odporkyňa v 3. rade nepoberá dôchodkové dávky, nemocenské dávky, dávky úrazové ani dávky v nezamestnanosti. 9. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pob. Poprad zo dňa 24.4.2024 vyplýva, že odporcovia v 1., 2. a 4. rade rade nepoberajú dôchodkové dávky, nemocenské dávky, dávky úrazové ani dávky v nezamestnanosti. 10. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 24.4.2024 vyplýva, že odporca v 1. rade a 4. rade nepoberajú dávku v hmotnej núdzi, poberajú prídavok na maloleté dieťa ( obaja v sume 60 eur mesačne ). 11. Z dodatku č. 10 k zmluve č. 7/2017 zo dňa 29.12.2023 uzavretej medzi Zariadenie sociálnych služieb Egídius v Bardejove a navrhovateľkou vyplýva, že je jej poskytovaná sociálny služba v tomto zariadení, kde úhrada činí 360 eur mesačne ( ubytovanie, strava ). 12. K veci sa písomne vyjadrila odporkyňa v 4. rade dňa 18.3.2024. Uviedla, že s návrhom navrhovateľky na určenie vyživovacej povinností detí k rodičom nesúhlasí v celom rozsahu z dôvodu, že priznanie výživného navrhovateľka zo strany odporkyne je v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi v tomto prípade spočíva najmä v tom, že navrhovateľka nebola s odporkyňou v kontakte 20 rokov. Odporkyňa bola od svojich 14. rokov do 18. rokov umiestnená v Reedukačnom centre v Spišskom Hrhove na ulici Osloboditeľov 6 s tým, že navrhovateľka s umiestnením navrhovateľky v Reedukačnom centre v Spišskom Hrhove na ulici Osloboditeľov 6 súhlasila. V dôsledku umiestnenia odporkyne do Reedukačného centra v Spišskom Hrhove na ulici Osloboditeľov 6 musela odporkyňa začať navštevovať strednú školu v Spišskom Hrhove, pričom chcela ísť na strednú školu v Poprade, odbor kuchár/čašník, na ktorú bola dokonca prijatá. Od umiestnenia odporkyne v Reedukačnom centre v Spišskom Hrhove na
ulici Osloboditeľov 6 do dnešného dňa navrhovateľka odporkyňu žiadnym spôsobom nekontaktovala. Navrhovateľka si neplnila svoje povinnosti ako matky od útleho detstva odporkyne. Navrhovateľka si voči odporkyni neplnila žiadnym spôsobom ani vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka odporkyňu v Reedukačnom centre v Spišskom Hrhove na ulici Osloboditeľov 6 nenavštevovala. Medzi odporkyňou a navrhovateľkou nie je žiadny vzťah. Navrhovateľka celý život holdovala alkoholu a žiadnym spôsobom sa nestarala o svoje deti. Do 14 rokov odporkyňa žila v spoločnej domácnosti so svojimi súrodencami, matkou a otcom, pričom počas týchto rokov videla odporkyňa navrhovateľku neustále opitú a v prítomnosti s cudzími mužmi. Navrhovateľka pred odporkyňou neustále spochybňovala biologické otcovstvo otca odporkyne, pričom jej častokrát predstavovala cudzieho muža ako jej otca. Odporkyňa zo strany navrhovateľky nikdy nepocítila záujem, materinskú lásku, pochopenie a podporu. Po tom, čo odporkyňa opustila Reedukačné centrum v Spišskom Hrhove na ulici Osloboditeľov 6, bola prinútená postaviť sa na vlastné nohy pričom zo strany navrhovateľky nemala žiadnu podporu ani pomoc. Odporkyňa má ešte troch súrodencov E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. X/XXXX, XXX XX H., E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XX/XXX, F. a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. - H. D., D. O.. Všetci súrodenci boli nútení odísť zo spoločnej domácnosti navrhovateľky veľmi skoro, a to z dôvodu, že podmienky na život v domácnosti navrhovateľky boli častokrát neúnosné. Všetci súrodenci zažívali v detstve zo strany okolia - najmä spolužiakov vysmievanie, posmešky a vtipy z dôvodu životného štýlu navrhovateľky (alkohol, správanie, zanedbávanie starostlivosti o maloleté deti, nezáujem, návštevy cudzích mužov a pod.). Každého súrodenca svojím spôsobom detstvo poznačilo. Najväčšiu ujmu na zdraví pocítila sestra odporkyne E. H., ktorá trpí depresiami a je liečená aj na psychiatrií v Levoči, a to práve z dôvodu tráum, ktoré utrpela v detstve zapríčinením správania sa navrhovateľky. Odporkyňa v dôsledku správania sa navrhovateľky neustále utekala z domu a častokrát chodievala poza školu. Úteky z domu boli podmienené práve tým, že to doma s navrhovateľkou nevedela vydržať a do školy častokrát nechodila práve z dôvodu, že sa jej spolužiaci vysmievali. Na záver odporkyňa považuje za podstatné uviesť aj tú skutočnosť, že navrhovateľka sa odporkyňu nepokúsila za celé obdobie, až do podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, neozvala a nežiadala o poskytnutie pomoci. Odporkyňa má za to, že sa jej podarilo preukázať nemožnosť priznania výživného na navrhovateľku zo strany odporkyne, a to práve z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Podľa názoru odporkyne nie je od nej spravodlivé požadovať plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, ktorá sa o odporkyňu nestarala, nezaujímala sa a dokonca odporkyňu v 14. rokoch aj opustila. Navrhla preto návrh zamietnuť. Súdu predložila výučný list v SOU v Spišskom Hrhove zo dňa 20.6.2008. 13. K veci sa vyjadrila aj odporkyňa v 2. rade dňa 9.5.2024. Uviedla, že s predmetným návrhom v celom rozsahu nesúhlasí. Poukázala na ust. § 66 ZR, § 67 ZR, § 75 ods. 1 ZR. Práve na základe uvedeného zákonného dôvodu spochybňuje a odmieta žalovaný nárok navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, ktorý odôvodňuje nasledovnými skutočnosťami. Od narodenia spolu so súrodencami žila v spoločnej domácnosti s rodičmi v Poprade. Použila výraz v spoločnej domácnosti, a nie rodine, pretože charakter života s jej matkou, rodičmi, sa nedá nazvať ani rodinou, a ani detstvom. Od útleho detstva až do odchodu zo spoločnej domácnosti a dovŕšenia dospelosti sa matka o ňu a o súrodencov nezaujímala, nestarala, nezabezpečovala základné životné potreby. Nikdy od nej nepocítila materinskú lásku, a nevytvoril sa medzi nimi žiaden citový vzťah. Nikdy riadne nepracovala, a jej celý život, a život oboch ich rodičov bol naplnený konzumáciou alkoholu a zabezpečovaním si peňažných prostriedkov na jeho zakúpenie. Pokiaľ nemala čo jesť, alebo peniaze na alkohol, tak spolu s otcom vyberali kontajnery, pričom to, či má ona alebo súrodenci čo jesť, ju vôbec nezaujímalo. Pokiaľ otec nebol doma, tak si domov vodila pánske návštevy, kde to bolo opäť naplnené konzumáciou alkoholu, a následne intímnosťami, pričom ani v tomto na nich nebrala žiaden ohľad. Dodnes si spomína, i keď sa to, ako i celé detstvo a mladosť snaží vytesniť zo spomienok, že pravidelnou stravou boli „halušky", ktoré im robila z múky, vody, soli, a cibule. Jej utrpenie z detstva sa vystupňovalo po tom, čo začala povinnú školskú dochádzku. Bola terčom výsmechu a ponižovania spolužiakov. Mala iba jednu kamarátku, ktorá sa s ňou delila o desiate, pretože matka jej ich do školy nikdy nedala. Nikdy s mojimi spolužiakmi nebola na školskom výlete, pretože matka nebola ochotná na školské výlety finančne prispieť. Kým spolužiaci boli na školských výletoch, ju preložili do inej triedy. Rovnaké utrpenie v škole prežívala i jej mladšia sestra Ľudmila, ktorá sa preto začala škole vyhýbať, a nakoniec bola umiestnená v reedukačnom centre. Matka sa počas toho času o ňu vôbec nezaujímala. Jej snom bolo stať sa kaderníčkou, to sa jej však nenaplnilo, pretože dochádzanie do školy a ďalšie výdavky s tým spojené si ako dieťa nemala ako zabezpečiť, a matka rovnako o jej vzdelanie neprejavila žiaden záujem. Nakoniec nastúpila na strednú školu, ktorú ukončila v odbore predavačka. Približne v tom čase jej matka spolu s otcom nastúpili do väzenia na výkon trestu odňatia slobody, V tom čase už brigádnicky pracovala, aby si zabezpečovala
základné životné potreby pre seba a mohla pomáhať a postarať sa aj o jej súrodencov. Keď bola matka vo výkone trestu, ona platila nájomné, starala sa o súrodencov, a ešte matke do väzenia zasielala balíčky so sladkosťami, základným oblečením a peniaze, o ktoré ju žiadala. Po jej návrate z väzenia sa na jej živote nič nezmenilo, všetko sa točilo okolo alkoholu a pánskych návštev. Keď jej to možnosti dovolili, okamžite odišla do podnájmu, kde sa k nej nasťahovali súrodenci K. a E.. Tam spoločne žili, až kým sa aj oni neosamostatnili. Keď si našla stabilné zamestnanie ako predavačka, matka ju občas opitá hľadala v práci, a žiadala od nej peniaze na alkohol. Potom sa ich kontakt úplne prerušil, nikdy viac o nej nepočula, ona sama ju nikdy viac nekontaktovala, čo už je dvadsať rokov. Zúfalé podmienky, ktoré zažila počas detstva a mladosti sa u nej postupne vyvinuli do duševného ochorenia. Prvýkrát bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení nemocnice v Levoči v roku 2007. Matka ani vtedy neprejavila o ňu žiaden záujem. Odvtedy podstupuje ambulantnú psychiatrickú liečbu, čo preukazuje priloženými listinnými dôkazmi ( súdu predložené lekárske správy na čl. 96-99 ). Istotu a stabilitu našla až pri manželovi. Priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, preto navrhla návrh zamietnuť. 14. Navrhovateľka súdu predložila email z adresy G. adresovaný jej právnej zástupkyni s podpisom Pitoňák ( malo by sa jednať o brata navrhovateľky, ktorý vyvracia tvrdenia detí o starostlivosti o nich navrhovateľkou ). Z obsahu emailu sa zisťuje : ,, Ja brat H. M. vyhlasujem, že moja sestra A. B. sa pred pár rokmi ocitla vo veľmi zlej situácii či už po finančnej stránke, sa ocitla na ulici tak aj po zdravotnej stránke, priateľ ju bil a týral, čo malo za následok jej poškodenie mozgu, následne som bol kontaktovaný mestom Partizánske, kde som sa dozvedel o tejto situácii, keďže sa nevedeli dopátrať, kde sa nachádzajú jej deti, čo mne ako bratovi bolo ľúto, za pomoci mesta Poprad som jej vybavil všetky doklady a vyšetrenia, ktoré preukázali, že potrebuje celodennú starostlivosť a je odkázaná na pomoc druhých, preto som bol nútený po dohovore z lekárom umiestniť ju do domova sociálnych služieb. Vybavil som jej dôchodok, ktorý však nepostačuje na pokrytie všetkých nákladov domu sociálnych služieb. Čo sa týka A. B. riadne sa starala o deti kým nedosiahli plnoletosť. To že deti tvrdia, že ich vyhodila z domu, tak ja neviem o tom, žeby to tak bolo, čo mi potvrdí môj brat, aj ktorý ich pravidelne navštevoval, je pravda, že ich výchovu nezvládala, ale nikdy ich nevyhodila z domu, oni samé utekali, prebývali u svojich priateľov. Keď ich vyslala do školy, tak namiesto do školy sa flákali, čoho dôkazom je aj to, že viackrát ich bol vyzdvihnúť môj brat -ich strýko L. H. na požiadanie našej sestry A. H.. Najstaršej dcére E. dovolila bývať aj s priateľom pokiaľ samy neodišli. Čo sa týka mladšej dcéry A. tá prebývala u priateľov a po dovŕšení 18 rokov odišla do zahraničia. Sem tam sa ešte stretávali niekedy ju dcéra aj navštívila. Čo sa týka najmladšej dcéry o nej nemám žiadne informácie len to, že bola umiestnená v detskom domove, nie som si istý, ale asi na nariadenie školy. Obaja rodičia boli v hmotnej núdzi, ale sestra sa snažila, aby mali všetky základne veci čo potrebovali, boli pod dohľadom sociálky, vzhľadom na to, že boli udaný, že popíjajú alkohol. S mojej stránky viem, že popíjali, ale vždy bolo o deti postarane, brat aj zo švagrinou tam často chodil, vždy mala upratané, navarene. Zároveň som kontaktoval aj dcéru aj A. aj syna E., či by nemohli prispievať mame nejakým vreckovým. Sľúbili, že v prípade potreby by jej aj niečo poslali, ale v tej dobe bol v zlej finančnej situácii, tak som to akceptoval, tak som sa snažil ja posielať čo bolo treba. Ja som tiež už na invalidnom dôchodku, tak neviem jej ďalej pomôcť. Po dohode s domom sociálnych služieb bolo najvhodnejšie riešenie žiadať cez právnu pomoc výživné od manžela alebo deti. Viem, že všetky deti to nemali ľahké, mali to tiež ťažké. Neviem v akej sú situácii, ale ich matka je odkázaná na ich pomoc, nemá sa na koho iného obrátiť, nemá bývanie, prišla o všetko, má len deti. dňa 29.05.2024. S pozdravom Pitoňák. " 15. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 30.5.2024 vyplýva, že : E. B., nar. XX.XX.XXXX , bytom F. G. X, XXX XX H., je slobodný, vyučený kuchár, v stálom pracovnom pomere od 18.03.2022, nie je uchádzačom o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR Poprad. E. H., nar. XX.XX.XXXX, vydatá, bytom I. XX, F., toho času nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je predpoklad, že je zamestnaná, nakoľko je vyučená predavačka, A. B., nar.XX.XX.XXXX, rozvedená, bytom H. D. X, XXX XX D., toho času matka na rodičovskom príspevku, vyučená v odbore technicko-administratívny pracovník, K. L., nar. XX.XX.XXXX, vydatá, bytom M. XX, XXX XX H., do marca 2024 s mal. dieťaťom na rodičovskom príspevku. E. B., otec vyššie uvedených osôb, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX H., toho času žije v spoločnej domácnosti s družkou svojho nebohého brata P. N., majú spoločného syna A., nar. XX.XX.XXXX. Je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR Poprad od 05.08.2022 doposiaľ.
Dané informácie boli získané zo zjednoteného informačného systému, ak v minulosti bola A. B., nar. XX.XX.XXXX vedená v systéme ohrozených rodín OSPOaSK Poprad ako matka detí a boli v rodine vykonávané činnosti v zmysle opatrení, bola vedená v príslušnej evidencii OSPOaSK Poprad do plnoletosti dieťaťa, tú v prípade tejto rodiny dosiahla ako posledná zo súrodencov Ľudmila, teda príslušná dokumentácia a sociálna práca s danou rodinou bola ukončená v roku 2007. Ani jedno z vtedy mal. detí po dosiahnutí plnoletosti a založení si svojich rodín nemali na príslušnom OSPOaSK Poprad vedenú spisovú dokumentáciu. Otec vyššie uvedených plnoletých detí E. B., nar. XX.XX.XXXX spolu so svojou družkou a mal. deťmi A. B., Q. B., F. B., má vedenú spisovú dokumentáciu na danom OSPOaSK od roku 2009, odkedy je táto rodina vedená ako ohrozená rodina s nízkou mierou ohrozenia. 16. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 5.10.2023, č.k. 1Pc/17/2023-68 súd zamietol návrh navrhovateľky A. B., nar. XX.X.XXXX proti odporcovi E. B., nar. XX.X.XXXX ( žiadané manželské výživné ). Z odôvodnenia rozsudku oi. vyplýva, že : 20. Po prevedenom dokazovaní súd dospel k záveru, že v tomto prípade je návrh navrhovateľky nedôvodný. Majetkové – zárobkové pomery manželov sú viac menej rovnaké ( na počet vyživovaných a spoločne posudzovaných členov domácnosti je odporca na tom finančne horšie ). Navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku, má skrz nepriaznivého zdravotného stavu obmedzené možnosti na prácu ( miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 80 % ). Je umiestnená v zariadení poskytujúcom sociálne služby, kde jej príjem nepostačuje na mesačnú úhradu služieb, mesačne je jej dlh cca 100 eur. Odporca je evidovaný nezamestnaný, spolu s posudzovanými osobami ( spolu 5 členov domácnosti, vrátane jeho maloletého dieťaťa Maxima ) poberajú dávku v hmotnej núdzi. Vzhľadom na vek a zdravotný stav má problém sa zamestnať. Obaja manželia nemajú momentálne možnosti a schopnosti na zabezpečenie vyššieho príjmu prácou. Naviac účastníci konania - manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, nevedú klasický manželský život ( 25 rokov ) a dokonca nemajú ani vedomosť o svojich deťoch pochádzajúcich z manželstva. Zo zistených skutočností teda vyplýva, že životná a finančná úroveň účastníkov je približne rovnaká a že nie je v schopnostiach a možnostiach odporcu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prispievať na výživu navrhovateľky určitou peňažnou sumou titulom manželského výživného. Len samotný inštitút manželstva ( v tomto prípade úplne nefungujúceho desiatky rokov ) nezakladá automaticky bez splnenia zákonných podmienok uvedených v cit. ust. Zákona o rodine, nárok na priznanie manželského výživného. 21. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľky zamietol." Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2023. 17. Na pojednávaní dňa 6.8.2024 : 1/ právna zástupkyňa navrhovateľky udávala, že situácia navrhovateľky ani osobná ani finančná sa nezmenila, sama si nevie zabezpečiť finančné prostriedky, preto trvá na návrhu. Dôkazy, ktoré mohli predložiť predložili, ostatné ponecháva na zváženie súdom, či sú splnené podmienky na priznanie vyživovacej povinnosti. Uvedené skutočnosti nevie vyvrátiť ani potvrdiť, poukazuje len na predložené dôkazy. V zmysle zákona o rodine sú deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, pokiaľ je to potrebné. Príjem navrhovateľky nepostačuje na úhradu jej základných potrieb, jej zdravotný stav jej neumožňuje príjem si zvyšovať. Manžel navrhovateľky nie je schopný prispievať na jej výživu, nakoľko jeho životná úroveň je v zásade rovnaká. O tomto rozhodoval súd v konaní 1Pc 17/2023. vzhľadom na uvedené, navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle podaného návrhu. 2/ odporkyňa v 4. rade udávala, že nesúhlasí s návrhom. 21 rokov s matkou nebola v kontakte, nezaujímala sa o ňu, prečo by sa ona mala teraz zaujímať o ňu, nevie o tom, aby s ňou boli súrodenci v kontakte. Ona je v kontakte so sestrou E., ostatní súrodenci sú v zahraničí, tam sú kontakty minimálne, skôr žiadne. Nevie v čom ja zakomponovaný brat matky, kde udáva, že my sme boli problémoví, problémová bola matka, nebude sa k tomu vyjadrovať. Keď mala sestra 18 rokov, tak ju vyhodila z domu, brat jej mal pomôcť vyplatiť dlhy, ostala na ulici. Čo sa dozvedela, že má trvalé následky na zdraví, vraj ju niekto týraj, že ju našli v katastrofálnom stave, že ju dali do ústavu, o tom nič nevie, vôbec nerozumie, prečo je tu. Sestra E. má 42 rokov a nemôže mať deti kvôli psychickým problémom. Už je po MD, pracuje s príjmom cca 900,- eur, žije s manželom, majú spolu jedno dieťa. Čo sa týka E. B., manžela matky, tak sa s ním vôbec nekontaktuje. Za otca ho nepovažuje. On povie mojej sestre, že je starý cap a splodil dieťa. Od 15 rokov s ním nemá kontakt. Ona sa nevie k tomu vyjadriť, nevie ani ako táto žena vyzerá, nemá o nej vedomosť, ani nejaké informácie. Nevie, čo ešte iné by predložila. Bola
v reedukačnom domove, mohla chodiť domov, ale nechodila, matka nemala podmienky, ani chuť, ani ochotu, ani na jej vzdelanie, prijala ju na SOŠ kuchár – čašník. Ona má výpadky pamäte, ale my deti si všetko pamätáme. Nech sa o ňu stará ten, kto ju do takého stavu dostal. Na deti sa vykašľala, 20 rokov sa o nás nezaujímala, na deti sa vykašľala. Rovnako aj manžel, ktorý robí ďalej to, čo robil, keď mal ich. Tiež celý život musela sama bojovať. S návrhom nesúhlasí, ani jej súrodenci. 18. Podľa § 66 Zákona o rodine / ďalej len ZR / deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. 19. Podľa § 67 ZR : (1) Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. (2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. 20. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 22. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 23. Predmetom konania je určenie výživného – primeranej výživy rodiča – navrhovateľky od svojich detí – odporcov s poukazom na ust. § 66 a § 67 Zákona o rodine. Výživné je žiadané od 13.2.2024 do budúcna ( t.j. od podania návrhu na súd ). 24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci tohto konania sú v postavení rodiča –matkynavrhovateľka a detí – odporcovia. Navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku, má skrz nepriaznivého zdravotného stavu obmedzené možnosti na prácu ( miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 80 % ). Je umiestnená v zariadení poskytujúcom sociálne služby, kde jej príjem nepostačuje na mesačnú úhradu služieb, mesačne je jej dlh cca 100 -120 eur. Podľa dostupných informácii sú deti navrhovateľky zrejme zamestnané, keď že nie sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie, resp. poberateľmi štátnych sociálnych dávok, či dávok sociálneho poistenia. Majú svoje rodiny, deti, okrem odporkyne v 2. rade. Odporkyňa v 4. rade skrz nevhodných pomerov v rodine bola ako maloletá umiestnená v reedukačnom centre až do jej plnoletosti, odporkyňa v 2. rade je v dôsledku uvedeného psychiatrickým pacientom. Podľa vyjadrení detí sa matka o nich nikdy riadne nestarala, v škole sa hanbili, nechodili na výlety, posmievali sa im v škole, rodičia požívali alkohol, nezaujímali sa o nich mnoho rokov a pod. Momentálne nemajú o matke žiadnu vedomosť. Nekontaktovala ich. Rodičia mali byť aj vo výkone trestu. To vyústilo do udávaných problémov detí, dokonca odporkyňa v 2. rade sa starala o svojich súrodencov, kým sa sami neosamostatnili a neodišli ( keď začala pracovať matka mala pýtať peniaze a pod. ), s matkou nemajú kontakt 20 rokov. To aký život viedli rodičia odporcov v neposlednom rade vyplýva aj z dokazovania vo veci sp. zn. 1Pc/17/2023. Odporkyňa v 2. a 4. rade preto poukazovali na nevhodné správanie sa navrhovateľky, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. 25. Vo vzťahu k predloženému vyhláseniu p. H. súd udáva, že tento neakceptoval, keďže nebol súdu predložený a podpísaný s úradne overeným podpisom ( napr. ako čestné prehlásenie ), že toto vyhlásenie podáva skutočne táto osoba. Jednalo sa len o poslaný email, nevedno kým napísaný a poslaný.
Naviac ak, by súd aj tento dôkaz akceptoval, nevychádzal by z neho pri hodnotení vecí, keďže vyjadrenia v ňom si odporujú s vyjadreniami detí navrhovateľky – odporcov ( aj s priloženými dôkazmi ), pričom aj v maily sa konštatuje, že rodičia- t.j. navrhovateľka a jej manžel popíjali, boli pod dohľadom sociálneho odboru, že to mali detí ťažké a pod.. Teda aj uvedené len svedčí o nie práve fungujúcej rodine a vzťahoch v nej a rozpore s dobrými mravmi. 26. Z vykonaného dokazovania teda súdu plynie záver, že rodina navrhovateľky s deťmi nefungovala tak, ako sa od rodiny a vzťahu rodičov k deťom očakáva. Nezabezpečovanie riadnej starostlivosti, nezáujem matky o deti ( mnoho rokov ), požívanie alkoholu, nevedenie riadneho manželského života s otcom detí za účelom vytvorenia pokojného a stabilného domova pre deti, o uvedenom nesvedčí. Súdu sa javí normálne a vhodné, že matka by mala byť tou osobou, ktorá by sa mala o svoje deti riadne starať, mala by problémy rodiny a detí riešiť, odstraňovať ich a zmierňovať, zaujímať sa o svoje deti, pomáhať im, mala by byť ich najbližšom osobou, vzorom v živote, nie naopak. Medzi deťmi a matkou sa nevytvoril vzťah, aký by sa vytvoriť mal. Skrz uvedeného je namieste konštatovať, že navrhovateľka sa správala k svojim deťom v rozpore s dobrými mravmi, čo je podľa § 75 ods. 2 ZR dôvodom na nepriznanie výživného. 27. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľky - osoby oprávnenej na výživné zamietol v celom rozsahu. 28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.