Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov SK-3C/15/2021 8621200972 31. 07. 2024 Mgr. Tomáš Saraka ECLI:SK:OSBJ:2024:8621200972.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne A. B., C. A., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E. zastúpenej Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov proti žalovanému AGRO Vojtovce, s.r.o., so sídlom 091 01 Vojtovce 1, IČO:36 678 384 zastúpenému Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO:50 120 000 o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu s prísl. takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 29.06.2021 na Okresnom súde Svidník ( z ktorého výkon súdnictva prešiel dňom 01.06.2023 na Okresný súd Bardejov, viď zákon č.150/2022 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení neskorších predpisov) domáhala, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára s ňou ako s kupujúcim kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností – parciel registra „E“ čo do druhu a výmery špecifikovaných v petite žaloby v k.ú. B. vedených na LV č.XXX v podiele XXX/XXXXXX k celku, na LV č.XXX v podiele XXX/XXXXXX a XXX/XXXX k celku, na LV č.XXX v podiele XXX/XXXXXX a XXX/ XXXXXX k celku, na LV č.XXX v podiele 560/115920 a 168/115920 k celku, na LV č.XXX v podiele XX/ XXX k celku, na LV č.XXX v podiele XXX/XXXXXX k celku a na LV č.XXX v podiele XXX/XXXXXX k celku za kúpnu cenu, za ktoré predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný. 2. Svoju žalobu odôvodňovala tým, že kúpnymi zmluvami zo dňa 12.08.2019 č. V 530/2019, zo dňa 20.01.2021 č. V XXXX/XXXX a zo dňa 26.11.2020 č. V XXXX/XXXX došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v k. ú. B. špecifikovaných v žalobe zo strany predávajúcich do podielového spoluvlastníctva žalovaného, pričom ona ako podielový spoluvlastník nebola zo strany pôvodných podielových spoluvlastníkov oslovená v zmysle § 140 a § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka, žiadna ponuka ani oznámenie jej dané neboli a bolo jej tak upreté zákonné predkupné právo ako podielového spoluvlastníka. V žalobe uviedla, že vzhľadom na porušenie predkupného práva vzniklo jej právo dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv a tiež právo domáhať sa na žalovanom ako nadobúdateľovi, aby jej spoluvlastnícke podiely ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol, pričom ona sa rozhodla postupovať podľa § 140 a nasl. a § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka a vyzvala žalovaného, aby jej predal nadobudnuté podiely na predmetných nehnuteľnostiach, avšak žalovaný si túto povinnosť nesplnil, a preto sa domáha na súde, aby bol prejav vôle žalovaného nahradený v tomto smere rozhodnutím súdu podľa § 229 CSP. Žalobný návrh pôvodne neobsahoval konkrétne znenie požadovanej kúpnej zmluvy a toto nebolo ani pripojené k žalobe.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila kúpne zmluvy č. V XXXX/ XXXX, V XXX/XXXX a V XXXX/XXXX, ktoré navrhla vyžiadať od príslušného katastrálneho odboru a predložila tiež príslušné listy vlastníctva a písomnú výzvu žalovanému na ponúknutie nadobudnutých spoluvlastníckych podielov na kúpu zo dňa 20.04.2021 s podacím lístkom. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietal, že žalobkyňa vyslovuje záujem o celý prevedený podiel k nehnuteľnostiam, teda nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jej spoluvlastníckemu podielu, hoci v zmysle pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva by mala právo vykúpiť prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného podielu len jej časť pripadajúcu na jej podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Poukázal na to, že pravidlo pomerného uplatňovania nárokov z porušenia predkupného práva bolo vysvetlené už v rozsudku Najvyššieho súd SR z 12.05.2009 sp.zn.2Cdo/91/2008, pričom ak sa chcú podieloví spoluvlastníci odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z porušenia predkupného práva, musia sa o jeho výkone v každom prípade dohodnúť, a ak má jeden z nich záujem o celý prevedený podiel, nad rozsah, ktorý zodpovedá pomeru jeho podielu k ostatným spoluvlastníckym podielom, musia s tým vysloviť súhlas všetci ostatní podieloví spoluvlastníci, mlčanie alebo nečinnosť neznamená súhlas ostatných spoluvlastníkov. Žalovaný uviedol, že žiaden z ostatných obídených spoluvlastníkov sa doposiaľ nedovolával relatívnej neplatnosti zmluvy, ani toho, aby im boli podiely ponúknuté na predaj za rovnakých podmienok, preto možno predpokladať, že využili poslednú zákonnú možnosť, teda že si ponechali predkupné právo voči žalovanému ako nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Ich pasivita však podľa žalovaného neoprávňuje žalobkyňu, aby sa domáhala vykúpenia podielu vo väčšom, resp. inom pomere ako zodpovedá výške jej spoluvlastníckeho podielu v čase predaja. Žalovaný poukázal aj na to, že nakoľko rozsudok ukladajúci povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu nahrádza prejav vôle predávajúceho na uzavretie zmluvy a nie je preto potrebný súdny výkon takého rozhodnutia, lebo vznik zmluvy je spojený s momentom právoplatnosti takého rozsudku, je nevyhnutné aby obsah výroku takéhoto rozsudku, teda obsah kúpnej zmluvy spĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné pre platnosť tohto právneho úkonu, pre platnosť kúpnej zmluvy. Odvolávajúc sa na uvedené žalovaný navrhol, aby súd pre nedôvodnosť žaloby a nevykonateľnosť žalobného návrhu žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. Žalobkyňa v replike trvala na tom, že jej predkupné právo bolo porušené. Poukázala na to, že žalovaného v záujme predídenia súdneho sporu výzvou zo dňa 20.04.2021 vyzvala na ponúknutie nadobudnutých spoluvlastníckych podielov na kúpu, žalovaný však na jej výzvu nereagoval a jeho neochota vyplýva aj z jeho vyjadrenia k žalobe. Uviedla, že vzhľadom na obranu žalovaného žiada pripustiť zmenu žaloby tam uvedeným spôsobom tak, že sa domáha na žalovanom už len pomernej časti spoluvlastníckeho podielu pripadajúcej na jej podiel v pomere k ostatným spoluvlastníkom. 6. Žalovaný v duplike vzhľadom na zmenu žaloby žalobkyňou navrhol rozhodnúť o tejto zmene žaloby, ktorou žalobkyňa podľa neho súhlasila s jeho tvrdeniami. Podľa žalovaného však požadovaný žalobný návrh je naďalej nevykonateľný, nespĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné pre platnosť nahradzovaného právneho úkonu, preto pre nevykonateľnosť žalobného návrhu aj naďalej navrhuje žalobu zamietnuť. 7. Uznesením zo dňa 31.01.2023 súd žalobkyňu vyzval, aby opravila a doplnila svoju žalobu v spojení s jej zmenou, pripustenou súdom uznesením zo dňa 25.03.2022 tak, aby opravila a doplnila žalobná návrh ( petit ) – výrok navrhovaného rozsudku, aby tento bol presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, teda aby buď uviedla do žalobného návrhu celé znenie požadovanej kúpnej zmluvy so všetkými jej zákonom vyžadovanými náležitosťami, prípadne aby celú kúpnu zmluvu pripojila k žalobe tak, aby sa mohla stať neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia súdu. Súd výslovne poukázal aj na to ( viď bod 14 odôvodnenia uznesenia), že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy a že o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže modifikovať obsah hlavnej zmluvy, dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí. Zároveň poukázal na závery súdnej praxe ( bod 15 odôvodnenia), že „Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť
rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka“ ( Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 445/2016). 8. Žalobkyňa na uvedené reagovala tak, že prostredníctvom advokáta doručila súdu podanie označené ako oprava a doplnenie žaloby, v ktorom uviedla žalobný návrh obsahujúci už konkrétne znenie požadovanej kúpnej zmluvy. Zároveň ale v oprave a doplnení žaloby opätovne domáhala sa nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k celým prevádzaným spoluvlastníckym podielom, teda nad rozsah, ktorý zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu v pomere k ostatným, preto súd na pojednávaní dňa 07.02.2024 opätovne žalobkyňu prostredníctvom jej právneho zástupcu vyzval vysvetliť uvedený rozpor, keďže sama žalobkyňa už v podaní zo dňa 02.09.2021 uviedla, že vzhľadom na obranu žalovaného chce sa domáhať len pomernej časti spoluvlastníckeho podielu. Súd zároveň na pojednávaní vyzval advokáta žalobkyne vyjadriť sa k tomu, prečo v žalobnom návrhu jedna parcela je uvedená dvakrát a prečo tam nie je uvedená kompletná kúpna cena, len jednotková kúpna cena, hoci sa tam vôbec neuvádza konkrétna výmera žalobkyňou žiadaných podielov. 9. Na uvedené žalobkyňa na pojednávaní dňa 07.02.2024 prostredníctvom svojho advokáta reagovala tak, že akceptuje záver o nároku len na pomernú časť spoluvlastníckych podielov a požiadala o dodatočný priestor na úpravu žaloby tak, aby táto nebola vnútorne rozporná a zodpovedala právnej úprave. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 07.02.2024 nesúhlasil s poskytnutím akéhokoľvek ďalšieho priestoru žalobkyni na opravu žaloby, žiadal túto zamietnuť vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala dostatočný priestor formulovať žalobu správne, konanie sa vedie už od roku 2021, v súčasnosti je zastúpená advokátom, poukázal na zásadu koncentrácie konania, namietal, že žalobkyňa neuviedla a nevypočítala vôbec presný podiel, ktorého sa domáha. Je podľa žalovaného chybou žalobkyne a následne jej advokáta, že nedokázali naformulovať vykonateľný, určitý, presný petit a súd v žiadnom prípade nemá dávať jej priestor na ďalšie takéto úpravy, nakoľko došlo by tým k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 10. Súd s poukazom na materiálnu koncepciu právneho štátu a zákaz prepiateho formalizmu pojednávanie odročil za účelom opravy žaloby žalobkyňou, prípadne mimosúdnej dohody so žalovaným a poskytol žalobkyni na opravu žaloby lehotu 30 dní v rámci ktorej žalobkyňa doručila súdu dňa 08.03.2024 ďalšie podanie označené ako oprava a doplnenie žaloby. Súd toto podanie doručil žalovanému, ktorý vo vyjadrení k nemu zo dňa 10.04.2024 uviedol, že ani táto oprava a doplnenie žaloby napriek tomu, že išlo už o tretiu opravu a doplnenie a že súd opakovane žalobkyni zastúpenej advokátom dáva priestor na opravu a doplnenie žaloby, čím podľa žalovaného porušuje zásady CSP a jeho právo na spravodlivý proces nespĺňa zákonné požiadavky na rozhodnutie, ktorým sa nahrádza prejav vôle. Poukázal na to, že v čl. III Predmet zmluvy sú prevádzané podiely uvedené neurčito, nie je uvedený presný podiel k celku, aký žalobkyňa nadobudne, tak aby uvedené bolo zrejmé aj pre potreby posúdenia zmluvy katastrom v rámci povoľovacieho konania. Rozporný, zavádzajúci a nadbytočný je podľa žalovaného aj čl. V Zmluvy, tretí odstavec, nakoľko žalobkyňa si má uplatňovať svoj nárok z porušenia svojho zákonného predkupného práva v rozsahu, v akom nezasahuje a neporušuje práva ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí prevod nenapadli a len v takom prípade súd žalobe vyhovie, preto žalobkyňu ani žalovaného nezaväzuje v takejto situácii povinnosť ako pri predaji spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný namietal tiež to, že v čl. VI zmluvy, Kúpna cena je kúpna cena uvedená len ako cena za 1 m2, pričom v zmluve chýba výpočet koľko m2 je predmetom prevodu, v zmluve chýba vyjadrenie celkovej kúpnej ceny, čím je táto podstatná časť kúpnej zmluvy nepresná a neurčitá. Pri výpočte výmery a následnej kúpnej ceny by tak podľa žalovaného mohli vznikať rozpory, nakoľko každá zmluvná strana by si ju musela počítať sama. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Sžo/36/2010 podľa ktorého aj v prípade, že návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností je doložený rozsudkom súdu, ktorým došlo k nahradeniu vôle príslušného účastníka konania, musí kataster z úradnej moci skúmať, či obsah výroku tohto rozsudku, t.j. v danom prípade obsah kúpnej zmluvy spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné pre platnosť tohto právneho úkonu. Namietal aj žalobkyňou žiadaný spôsob úhrady kúpnej ceny, nakoľko nie je podľa neho možné, aby žalobkyňa uhradila mu kúpnu cenu v deň podpisu zmluvy v hotovosti k jeho rukám. Namietal aj to, že podľa čl. VIII Zmluvy kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti zaplatením celej kúpnej ceny, avšak nakoľko v celom znení zmluvy nie je celková kúpna cena vôbec uvedená, je ustanovenie neurčité a nejasné. Namietal tiež podľa neho nesprávne formulácie o podpise zmluvy a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
11. Súd uvedené vyjadrenie žalovaného s námietkami voči žalobnému návrhu doručil žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 30.04.2024. Žalobkyňa naň nijako nereagovala. 12. Na prejednanie sporu súd nariadil ďalší termín pojednávania na deň 31.07.2024 na ktorý sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu predvolaní právni zástupcovia strán nedostavili. Právny zástupca žalovaného, ktorému predvolanie doručené bolo dňa 04.06.2024 neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť, súhlasil s konaním pojednávania v svojej neprítomnosti a neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobkyne krátko pred pojednávaním ( pojednávanie nariadené bolo na 09:30 hod) o 9:14 hod doručil súdu správu elektronickej pošty v ktorej uviedol, že ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie termínov viacerých pojednávaní, predvolania na ktoré pripojil a tvrdil, že na vytýčené pojednávanie bol zabezpečený substitučný právny zástupca, ktorý v ranných hodinách z osobných dôvodov účasť na pojednávaní odriekol, preto žiada o odročenie pojednávania a pre prípad, že by súd vo veci konal, poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. 13. Súd žiadosti právneho zástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko neboli na to dané zákonné dôvody. 14. Podľa § 157 ods.1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. 15. Podľa § 183 ods.1 až 3 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. (2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. (3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 16. Z citovanej zákonnej úpravy jasne vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Obdo 19/2014). V žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť ( uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 167/2010). Keďže právny zástupca žalobkyne ako dôvod odročenia uvádzal kolíziu pojednávaní, súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe súd nemôže akceptovať pri kolízii podanie, v ktorom advokát iba uvádza, že má kolíziu. „Žiadosť advokáta o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie je úplná a môže reálne viesť k odročeniu pojednávania bez prejednania veci iba vtedy, ak advokát už v žiadosti uvedie: a) kedy sa o kolízii dozvedel, b) čo bráni alternatívnemu riešeniu ( substitúcia vrátane koncipientov), c) aké efektívne opatrenia prijal na zabezpečenie prejednania veci na tomto pojednávaní d) prečo žiada o odročenie práve tohto pojednávania a nie pojednávania, ktoré koliduje a pod. Súčasne je potrebné zohľadniť, že záujem advokáta je v sporovom konaní až druhoradý. Primárny je záujem na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a záujem strany, a to nielen žalujúcej, ale aj žalovanej. Odročenie pojednávania z dôvodov na strane advokáta zabezpečuje náležitý komfort iba jeho osobe, resp. jeho podnikaniu v oblasti poskytovania právnych služieb, neguje však na druhej strane všetky vyššie uvedené princípy a legitímne záujmy a smeruje k vyvolaniu zbytočných súdnych prieťahov. Z tohto dôvodu by mali byť dôvody na strane advokáta akceptované ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania iba vo výnimočných prípadoch.“ (citované z publikácie Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 735, výklad k § 183 CSP ).
17. Tu právny zástupca žalobkyne ani len neuviedol a nepreukázal kedy sa o kolízii dozvedel a prečo žiadal o odročenie práve tohto pojednávania. Všetky predvolania, ktoré predložil na dôkaz kolízie sa pritom týkajú vecí podstatne mladších ako je tu súdená vec ( ide o spotrebiteľské veci z rokov 2023, 2023 a 2022). Vôbec neuviedol, prečo sa rozhodol osobne nezúčastniť práve tohto pojednávania, keď napr. predvolanie na pojednávanie v kolidujúcej veci sp. zn. 56Csp/74/2023 bolo ešte len vyhotovené dňa 28.06.2024, teda v čase, kedy v tejto veci už dávno vedel o termíne pojednávania ( tu predvolanie za doručené sa považuje dňa 20.06.2024) a neuviedol prečo teda nežiadal odročiť tieto kolidujúce veci. Nie je zo žiadosti o odročenie vôbec zrejmé, prečo uprednostnené boli mladšie veci vrátane veci, kde predvolanie preukázateľne bolo doručené neskôr ako tu, a to najmä v situácii, kedy v tu súdenej veci už pojednávanie konané dňa 07.02.2024 bolo odročené len a výlučne z dôvodov na strane žalobkyne/jej zástupcu a jej neschopnosti napriek opakovane poskytnutému veľkorysému priestoru a výzve naformulovať správne petit žaloby. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania, nebol preukázaný dôležitý dôvod pre taký postup ani včasnosť žiadosti o odročenie. Právny zástupca žalobkyne predvolanie na pojednávanie mal doručené 40 dní pred dňom konania pojednávania, svoje tvrdenie, že mal zabezpečené na toto pojednávanie substitučného zástupcu ani tvrdenie o odrieknutí účasti na pojednávaní substitučným zástupcom nijako nepreukázal, ani bližšie neuviedol, o akého zástupcu malo ísť, aby to bolo možné preveriť. Súd prihliadal tiež na to, že konanie vedie sa tu už od júna 2021, teda ku dňu pojednávania išlo na rozdiel od „kolidujúcich“ vecí o viac ako 3 roky starú vec, pričom odročenie pojednávania za daných okolností by nesporne bolo zásahom do práva žalovaného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného a zároveň vo veci meritórne rozhodol. 18. Pre úplnosť treba uviesť, že ani osobná účasť zástupcu žalobkyne alebo odročenie pojednávania na ďalší termín nezmenili by tu nič na výsledku sporu. Súd by žalobu musel tak či tak zamietnuť, nakoľko napriek tri roky trvajúcemu súdnemu sporu a skutočnosti, že námietka žalovanej strany o nespôsobilosti petitu žaloby na jej vyhovenie je v konaní prítomná už od prvého vyjadrenia žalovaného k žalobe ( od augusta 2021) totiž žalobkyňa napriek opakovane jej na to poskytnutému veľkorysému priestoru neuviedla žalobný návrh, ktorému by súd mohol vyhovieť. Žaloba žalobkyne po jej oprave a doplnení na základe uznesenia súdu zo dňa 31.01.2023 bola síce z procesného hľadiska úplnou, spôsobilou ďalšieho prejednania a rozhodnutia o nej, nebolo jej však možné vyhovieť, nakoľko žalobkyňa napriek procesnému poukazu súdu v uznesení zo dňa 31.01.2023 na závery súdnej praxe, že obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka a že súd o žalobe rozhodnúť môže len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne, že nemôže modifikovať obsah hlavnej zmluvy, dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí vymedzila obsah zmluvy spôsobom nezodpovedajúcim týmto podmienkam pre vyhovenie žaloby. Keďže tak neurobila ani potom, čo súd odročil predošlé pojednávanie a ani potom, čo žalovaný vo vyjadrení ktoré súd jej zástupcovi doručil ešte dňa 30.4.2024 opätovne uviedol konkrétne početné dôvody pre ktoré žalobný návrh nie je spôsobilý na vyhovenie, poskytnutie žiadneho ďalšieho priestoru na také úpravy neprichádzalo by už do úvahy, keďže išlo tu o klasický kontradiktórny spor so zásadou koncentrácie a rovnosti strán, kde za svoj výsledok sporu je zodpovedná výlučne tá ktorá sporová strana a nie súd. 19. Vzhľadom na uvedené, po oboznámení sa s obsahom žaloby a s obsahom všetkých písomných vyjadrení strán vo veci a po vykonanom dokazovaní obsahom všetkých žalobkyňou navrhnutých dôkazov ( keď všetkým dôkazným návrhom žalobkyne súd vyhovel, žiaden dôkazný návrh nezamietol ) súdu neostávalo iné, než žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 20. Medzi stranami nebolo skutkovo sporné, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalovaný nerozporoval ani tvrdenie žalobkyne, že neboli jej prevádzané podiely ako spoluvlastníčke ponúknuté a nerozporoval ani jej tvrdenie, že nereagoval na jej predžalobnú výzvu na vrátenie podielov z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva. Nároku žalobkyne bránil sa tým, že žaloba žalobkyne nerešpektuje pravidlo pomerného uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva a že žalobkyňou uvádzaný žalobný návrh je nevykonateľný a nezodpovedá zákonným požiadavkám pre vyhovenie žalobe. 21. Žalobkyňa podanou žalobou domáhala sa tu nároku z porušeného zákonného predkupného práva - nahradenia prejavu vôle žalovaného. Pri právnom posúdení veci preto súd vychádzal z príslušných hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve, predkupnom práve
a nárokoch z jeho porušenia a tiež z ust. 229 Civilného sporového poriadku upravujúceho rozsudky nahrádzajúce prejav vôle. 22. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 23. Podľa § 853 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. 24. Podľa § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. 25. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. 26. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“) všeobecne upravuje dve formy predkupného práva, a to zákonné predkupné právo podľa § 140 OZ a zmluvné predkupné právo podľa § 602 a nasl. OZ, pričom s prihliadnutím na § 853 OZ sa podrobnejšia právna úprava zmluvného predkupného práva subsidiárne použije i na zákonné predkupné právo, okrem ustanovení, ktoré sa svojou povahou týkajú len zmluvného predkupného práva. Zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka má vecnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje tým, že sa neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale je spojené s vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu. To sa prejavuje aj tým, že ak podielový spoluvlastník ako povinný z predkupného práva prevedie svoj podiel na iného bez toho, aby ho predtým ponúkol na predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, nemá to za následok absolútnu neplatnosť prevodnej zmluvy, ale oprávnený z predkupného práva má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo sa domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 ods.3 OZ. Novému nadobúdateľovi vzniká na základe výzvy oprávneného podielového spoluvlastníka povinnosť ponúknuť vec na kúpu za podmienok, za ktorých mu mal vec pôvodne ponúknuť povinný podielový spoluvlastník. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže sa oprávnený podielový spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol nahradený súdnym rozhodnutím. 27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel previesť na inú osobu ako osobu jemu blízku vzniká povinnosť ponúknuť podiel najprv všetkým ostatným spoluvlastníkom. Ak je ostatných spoluvlastníkov viac, zákon preferuje ich dohodu o výkone predkupného práva. Ak sa nedohodnú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Za porušenie povinnosti povinného z predkupného práva možno považovať najmä prípady, kedy voči ostatným spoluvlastníkom vôbec nedošlo k urobeniu ponuky. V takom prípade oprávnený spoluvlastník má právo buď a) dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, alebo b) domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods.3 OZ za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby alebo c) si predkupné právo ponechať voči budúcemu nadobúdateľovi podielu. Zákon ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010, sp. zn. 3Cdo/122/2009). 28. V tu súdenej veci žalovaný vôbec nepopieral, že zákonné predkupné právo žalobkyne porušené bolo, dôvodne však namietal zásadné nedostatky žaloby. Žalobe žalobkyne nemohlo byť vyhovené, lebo žalobkyňa napriek zastúpeniu advokátom a procesnému poučeniu zo strany súdu vo vzťahu k formulácii žalobného návrhu, kde obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka počas celého konania nedokázala naformulovať žalobný návrh tak, aby zodpovedal zákonnej úprave a podmienkam pôvodne uzavretých zmlúv. 29. Súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Cdo/91/2008 a 8Cdo/124/2018 podľa ktorých „za nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je
názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov“. 30. „Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typicky rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon...Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť určitú zmluvu nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že právny úkon ( napr. zmluva) sa považuje za dovŕšený ( zmluva za uzavretú) dňom právoplatnosti rozhodnutia....Správne formulovaný petit má znieť : žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu tohto znenia:...( do výroku rozhodnutia súd pojme buď celé znenie zmluvy, prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú súčasť k svojmu rozhodnutiu). Ak takýto petit, resp. výroková časť súdneho rozhodnutia spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti pre platnosť tohto právneho úkonu, len čo takýto rozsudok nadobudne právoplatnosť, považuje sa takáto zmluva ( či iné vyhlásenie vôle súdom ) za uzavretú.“ ( citované z : Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 836s. komentár k § 229 ). 31. V prípade vyhovenia žaloby o nahradenie prejavu vôle teda súd do výroku rozhodnutia pojme buď celé znenie zmluvy, prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú súčasť k svojmu rozhodnutiu ( R 53/1991). Aj podľa zatiaľ najnovšieho Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie, Komentár. Praha: C.H.Beck, 2022, s.922, správne formulovaný petit má znieť „Žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu tohto znenia...)“. Rozsudok ukladajúci povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu nahrádza prejav vôle predávajúceho na uzavretie zmluvy, a preto nie je potrebný súdny výkon takéhoto rozhodnutia, pokiaľ odporca svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v znení určenom výrokom rozsudku dobrovoľne nesplní. Bezprostredným účinkom právoplatnosti takéhoto rozsudku je, že zmluva sa považuje za uzatvorenú dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku ( rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2010 sp.zn.2Sžo/36/2010). 32. „Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka“ ( Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 445/2016). 33. Petit žaloby uvedený žalobkyňou ani po opakovaných opravách a doplneniach vyššie uvedené požiadavky nespĺňa, lebo nezodpovedá obsahu prevodných zmlúv č. V XXX/XXXX, V XXXX/XXXX a V XXXX/XXXX ( č.l. 108 až 129 spisu) a neobsahuje rovnaké podmienky, za ktorých nadobúdateľ ( tu žalovaný) nadobudol podiely na nehnuteľnostiach od pôvodných podielových spoluvlastníkov. Neobsahuje správne a jasné vymedzenie vzájomného plnenia, teda zaplatenia kúpnej ceny a vôbec neuvádza podiely, vyjadrené zlomkom k celku, ktoré majú byť predmetom zmluvy tak, aby rozsudok bol spôsobilým na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra. Uvedené nedostatky nebránili konaniu o žalobe, ale bránili jej vyhoveniu. 34. Ako uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 30.01.2024 sp. zn. 1Cdo/47/2022, bez toho, aby bolo potrebné rozvíjať akademickú polemiku o tom, či je žaloba o nahradenie prejavu vôle žalobou na plnenie alebo osobitným typom žaloby, je zrejmé, že žaloba o nahradenie prejavu vôle nie je klasickou žalobou o splnenie povinnosti, ktorú by bolo možné relatívne voľne ( aj keď vždy v intenciách žalobcom požadovaného plnenia) preformulovať. Naopak, tu ide o vstup súdu do mechanizmu kontraktácie zmlúv a zmluvnej voľnosti strán. Súd môže ( za splnenia podmienok podľa hmotného práva) vstúpiť do zmluvnej voľnosti žalovaného ( to je podstata rozhodnutia súdu nahrádzajúceho prejav vôle, resp. ukladajúceho povinnosť prejavu vôle), nemôže však vstupovať do zmluvnej voľnosti žalobcu. Podľa najvyššieho súdu na rozdiel od žaloby na určenie obsahu zmluvy, pri rozhodovaní o žalobe na nahradenie prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, dopĺňať či upresňovať. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu
uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže modifikovať obsah zmluvy dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí (Vojčík, P., Bajánková J.: Nahradenie prejavu vôle v teórii a v súdnej judikatúre. In: „Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do kontraktačného procesu“. Pezinok : Justičná akadémia Slovenskej republiky. 2013, s. 17). Nie je úlohou súdu iniciatívne opravovať nedostatky v žalobcom predloženom texte zmluvy. Neobstojí analógia s bežným kontraktačným mechanizmom medzi účastníkmi zmluvy, keď adresát návrhu môže návrh modifikovať a ak navrhovateľ s takouto modifikáciou súhlasí, dôjde k uzavretiu takto modifikovanej zmluvy. Súd totiž nie je zmluvnou stranou, ale verejným orgánom, ktorý autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Zároveň podľa najvyššieho súdu ( viď bod 22 odôvodnenia predmetného rozhodnutia) je síce správny argument, že spôsobilosť zmluvy, aby na jej základe bolo zapísané vlastnícke právo nadobúdateľa do katastra nehnuteľností preveruje správny orgán na úseku katastra aj vtedy, ak prejav vôle jedného z účastníkov bol nahradený súdnym rozhodnutím, neznamená to však, že v civilnom procese môže súd rezignovať na preskúmanie vykonateľnosti žalobou požadovaného rozhodnutia. Nemôže byť účelom súdneho konania „vyprodukovať“ rozhodnutie, ktoré bude nevykonateľné, a teda aj pre žalobcu zbytočné. Súd teda môže vyhovieť žalobe o nahradenie prejavu vôle len vtedy, ak právny úkon, ku ktorého uzavretiu má smerovať súdom nahradený prejav vôle, spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné pre jeho platnosť a neobchádza zákon ani iné súdne alebo úradné rozhodnutia. 35. Žalovaný dôvodne namietal absenciu zákonných náležitostí potrebných pre platnosť žalobkyňou žiadanej zmluvy. 36. Súd poukazuje na § 42 ods.1 a 2 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) upravujúci spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra podľa ktorého na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností ( odsek 1). Zmluva, verejná listina alebo iná listina musia okrem iného obsahovať označenie ( § 42 ods.2 písm. c/ katastrálneho zákona) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. 37. Tu žalobkyňou žiadaný petit napriek opakovaným námietkam žalovaného a jeho správnemu tvrdeniu na pojednávaní dňa 07.02.2024, že petit je nevykonateľný a neurčitý lebo žalobkyňa neuviedla, neprepočítala presný podiel nezodpovedá zákonnej požiadavke. Žalobkyňa ani po opakovanej oprave a doplnení presný podiel neuviedla, ňou použité vymedzenia „v spoluvlastníckom podiele.....k spoluvlastníckemu podielu....“ sú absolútne nepostačujúce. V petite žaloby nebola dostatočným, určitým a zrozumiteľným spôsobom vyjadrená veľkosť podielov ktoré majú byť predmetom prevodnej zmluvy tak, aby výrok rozsudku bol zrozumiteľným a zapísateľným do katastra nehnuteľností. Ako konštatoval v obdobnej veci aj Krajský súd v Žiline ( rozsudok sp. zn. 6Co/869/2014 ktorý bol preskúmavaný v konaní o ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom SR vo veci sp. zn. III. ÚS 445/2016) „nie je úlohou súdu v tomto konaní, a následne ani správneho orgánu pri zápise takéhoto rozhodnutia vypočítavať podiel, teda konkrétnu výšku spoluvlastníckeho podielu, ktorý je predmetom zmluvy... nie je povinnosťou súdu nahrádzať obsah jeho žaloby a právneho úkonu, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného. Tým by sa v podstate činnosť súdu rovnala nahrádzaniu plnenia povinností účastníka. Uvedené je neprípustné pre priamy rozpor takéhoto postupu s pozíciou súdu v sporovom civilnom konaní a v konečnom dôsledku i s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov.“ Aj ústavný súd pri ústavnom prieskume uvedených záverov pritom poukázal na to ( viď bod 20 odôvodnenia jeho uznesenia III. ÚS 445/2016) že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, dopĺňať či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii veci, ktoré majú byť predmetom prevodu boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy. Podľa záverov ústavného súdu ( bod 21 odôvodnenia predmetného uznesenia) pritom aj nezrozumiteľnosť petitu a uvedenie nevýhodnejších
podmienok pre žalovaného oproti pôvodnej zmluve bola by aj samostatne dôvodom pre zamietnutie žaloby. 38. Uvedené závery potvrdzuje aj názor vyjadrený v Katastrálnom bulletine č.1/2018 ( dostupný na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/kb_1_2018.pdf) kde vo vzťahu k tomu, či je povinnosťou katastrálneho odboru vyrátavať podiely v zmluve, verejnej listine alebo inej listine, ak sú nesprávne, nejasne alebo neúplne uvedené formulovaný je jednoznačný záver, že nie je povinnosťou katastrálneho odboru vyrátavať podiely v zmluve, verejnej listine alebo inej listine, ak sú nesprávne, nejasne alebo neúplne uvedené a to v zmysle Čl. 2 ods. 2 ústavy. 39. Súd poukazuje tiež na to, že na rozdiel od pôvodných prevodných zmlúv je v petite žaloby uvedená iná kúpna cena, a táto navyše nie je uvedená určitým a zrozumiteľným spôsobom, lebo žalobkyňa uviedla len jednotkovú kúpnu cenu za 1 m2, ale keďže neuviedla vôbec prevádzanú výmeru podielov/ pozemkov, nie je možné určiť aká kúpna cena by sa mala vlastne platiť. Petit žaloby je navyše aj vnútorne rozporný, lebo v bode I žalobkyňa uvádza požadovanú povinnosť žalovaného uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX v spoluvlastníckom podiele XXX/XXXXXX k spoluvlastníckemu podielu XXX/XXXXXX, následne v článku II kúpnej zmluvy je uvedený ako podiel predávajúceho na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX podiel pod B. XXX/XXXXXX a vzápätí článok III označený ako predmet zmluvy na jednej strane odkazuje na nehnuteľnosti „špecifikované v čl.II tejto zmluvy“ a súčasne pri LV č.XXX uvádza spoluvlastnícky podiel XXX/XXXXXX k spoluvlastníckemu podielu XXX/XXXXXX, hoci v čl. II zmluvy na ktorý odkazuje a odvoláva sa je uvedený podiel žalovaného XXX/XXXXXX. Aj článok IV a VII zmluvy odkazujú na nehnuteľnosti a veľkosti podielov v čl. II. Tieto rozpory sú v žalobnom návrhu aj pri ostatných listoch vlastníctva a na nich zapísaných podieloch a nehnuteľnostiach. Žalovaný na príslušných listoch vlastníctva je zapísaný ako vlastník viacerých podielov, preto aj uvedené rozpory pri súčasnej absencii uvedenia výmery a konkrétnych podielov spôsobujú zjavnú nezrozumiteľnosť žalobného návrhu, keď napríklad aj článok VI. kúpna cena odkazuje len na čísla listov vlastníctva, kde ale žalovaný je zapísaný ako vlastník aj podielov, ktoré nadobudol inými zmluvami ( napr. pri LV č.XXX je to zmluva V XXX/XXXX, ktorá vôbec nie je predmetom konania). 40. Kúpna cena nezodpovedá podmienkam pôvodných zmlúv, lebo podľa kúpnej zmluvy č. V XXX/XX ( č.l.108 až 113 spisu) predávajúci F. C. odpredával žalovanému podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX, XXX, G.XXX a LV č.XXX v k.ú. B. za kúpnu cenu 0,12 eur/m2 a žalobkyňa v petite žaloby v navrhovanom znení kúpnej zmluvy v čl. VI označenom ako kúpna cena uviedla kúpnu cenu za nehnuteľnosti v k.ú. B. zapísané na LV č.XXX a LV č.XXX vo výške 0,12 eur/m2, avšak za nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX a LV č.XXX vo výške 0,15 eur/m2, čo nezodpovedá podmienkam pôvodnej zmluvy. 41. Rovnako podľa kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX ( č.l.116 až 118 spisu) predávajúci Spoločnosť pre dobre spravovanú samosprávu odpredával žalovanému podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX v k.ú. B. za kúpnu cenu 0,15 eur/m2 a žalobkyňa v petite žaloby v navrhovanom znení kúpnej zmluvy v čl. VI označenom ako kúpna cena uviedla kúpnu cenu za nehnuteľnosti v k.ú. B. zapísané na LV č.XXX vo výške len 0,12 eur/m2, čo nezodpovedá podmienkam pôvodnej zmluvy. 42. Rovnako podľa kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX ( č.l.122 až 126 spisu) predávajúci F. H. odpredával žalovanému podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX ( podľa parcelného čísla a výmery a druhu pozemku správne malo byť uvedené LV č.XXX) v k.ú. B. za kúpnu cenu 0,15 eur/m2 a žalobkyňa v petite žaloby v navrhovanom znení kúpnej zmluvy v čl. VI označenom ako kúpna cena uviedla kúpnu cenu za nehnuteľnosti v k.ú. B. zapísané na LV č.XXX vo výške len 0,12 eur/m2, čo nezodpovedá podmienkam pôvodnej zmluvy. 43. O nesprávnosti kúpnej ceny v žalobkyňou navrhovanom výroku rozsudku tak niet pochýb, pričom žalobkyňa na rozdiel od pôvodných kúpnych zmlúv, kde vo všetkých bola uvedená celková kúpna cena za prevádzané podiely nielenže neuviedla celkovú kúpnu cenu za prevádzané podiely, ale keďže neuviedla ani to, aká výmera sa prevádza, nie je možné celkovú kúpnu cenu určiť ani výpočtom cez ňou uvádzanú ( ako už bolo uvedené aj tak nesprávne) jednotkovú kúpnu cenu. 44. Ako už súd opakovane uviedol ( a v priebehu sporu žalobkyňu o tom citáciou príslušných rozhodnutí súdov vyššej inštancie aj procesne poučil ) súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej
zmluvy meniť, dopĺňať či upresňovať. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Súd nie je zástancom prílišného formalizmu, zároveň je však nutné dodržať procesné predpisy. Preformulovanie petitu žaloby súdom tu bolo neprípustné. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/245/2020 –Akákoľvek poučovacia povinnosť o tom, akým spôsobom by mal žalobca formulovať žalobný návrh, aby mohol byť v spore úspešný, presahuje rámec poučovacej povinnosti zakotvenej v Civilnom sporovom konaní. Súd dospel k záveru, že žalobkyni sa nepodarilo petitom navrhovaného rozsudku urobiť zadosť hmotnoprávnej úprave. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobkyňou navrhovaný žalobný návrh je nezrozumiteľný ( čo do výšky žiadaného podielu, výmery, výšky kúpnej ceny) a obsahuje uvedenie iných a nevýhodnejších podmienok pre žalovaného oproti pôvodnej zmluve, čo aj podľa už spomínaného názoru Ústavného súdu je aj samostatne dôvodom pre zamietnutie žaloby, neostávalo súdu iné, než žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. 45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 257 CSP podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 46. Podľa výsledku konania a pomeru úspechu vo veci ( § 255 ods.1 CSP) nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, keďže žaloba voči nemu bola v celom rozsahu zamietnutá. Majúc však za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a že nepriznaním trov konania vzhľadom na ich výšku nebude neprimeraným spôsobom zasiahnutá majetková sféra žalovaného mu súd náhradu trov konania nepriznal. XX. Použitie ustanovenia § 257 CSP, umožňujúceho súdu neuložiť neúspešnej strane sporu povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu nie je viazané na návrh, teda strana ktorá by inak mala povinnosť nahradiť trovy konania sa nemusí použitia uvedeného ustanovenia osobitne dovolať. Ak súd existenciu výnimočných dôvodov hodných osobitného zreteľa zistí sám, tak ak má naplniť svoje poslanie strážcu spravodlivosti a vyváženosti, musí ho aplikovať aj bez návrhu. Aplikácia § 257 CSP tu navyše pre žalovaného nemôže byť prekvapivá, nakoľko súd už na pojednávaní dňa 07.02.2024, vzhľadom na okolnosti veci uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania bude vo vzťahu k postupu a správaniu oboch strán sporu vyhodnocovať aj skutočnosti v zmysle daného zákonného ustanovenia. Pri rozhodovaní súdu musí byť vždy zohľadnená všeobecná požiadavka spravodlivosti a tiež to, čo niekdajší Občiansky súdny poriadok hneď vo svojom prvom ustanovení ( § 1 ) pomenoval ako výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Inými slovami, nerešpektovanie pravidiel je nežiaduci jav a aj súčasný procesný predpis stanovuje, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá ( čl.2 základných princípov CSP) a že súd musí zohľadňovať špecifiká sporových strán ( čl.6 ods.2 základných princípov CSP). Preto v situácii, kedy žalovaný v konaní vôbec nepopieral, že zákonné predkupné právo žalobkyne nebolo tu absolútne rešpektované a že na jej predžalobnú výzvu na ponúknutie jej podielov na kúpu z dôvodu porušenia predkupného práva ani len nereagoval bolo by nespravodlivé žalobkyňu popri sankcii straty sporu pre neschopnosť naformulovať správne žalobný návrh postihnúť ešte aj znášaním náhrady trov konania žalovanému, ktorý z porušenia predkupného práva ( ktoré nepoprel ) profitoval. Za daných okolností by bolo priznanie náhrady trov konania žalovanému proti žalobkyni neprimerane prísne, preto súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.