Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov SK-2T/30/2022 8622010197 31. 10. 2024 JUDr. Matúš Tarcala ECLI:SK:OSBJ:2024:8622010197.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. X, pre prečin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024, na hlavnom pojednávaní dňa 31.10.2024 takto rozhodol: rozhodol : Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. X sa uznáva za vinného, že ako konateľ obchodnej spoločnosti PALOMA SK, s.r.o., IČO: 36 512 451, so sídlom Gen. Svobodu 681/2, 089 01 Svidník, (ďalej len ako „spoločnosť PALOMA SK, s.r.o.), v rozpore s ustanovením § 135a Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, teda povinnosťou vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a rovnako v rozpore s osobitnými povinnosťami štatutárneho orgánu spoločnosti v kríze podľa § 67a až 67k Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorých nie je možné ak je spoločnosť v kríze vrátiť spoločníkovi alebo konateľovi poskytnuté plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania obchodnej spoločnosti, dňa 13.12.2016 vo Svidníku podpísal v mene spoločnosti PALOMA SK, s.r.o., ako predávajúceho ekonomicky zjavne nevýhodnú zmluvu so svojou osobou ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod pozemku registra C KN, parcelné číslo XXXX/X, ostatné plochy o výmere 4 400 m2 a prevádzková budova detského dopravného ihriska so súpisným číslom 465, na pozemku registra C KN, parcelné číslo XXXX/X, evidovaných na LV č. XXXX, okres F., obec F., k. ú. F., vrátane všetkého príslušenstva a súčastí, za zmluvne dohodnutú kúpnu cenu 21.600,- €, zaúčtovanú v účtovníctve spoločnosti PALOMA SK, s.r.o. vo výške 21.000,- € na základe započítania vzájomných pohľadávok medzi ním a spoločnosťou PALOMA SK, s.r.o., zo dňa 13.12.2016, napriek tomu, že všeobecná trhová hodnota prevádzaných nehnuteľnosti bola vo výške 76.100,- €, čím spoločnosti PALOMA SK, s.r.o., ktorá sa v tom čase nachádzala v kríze, spôsobil škodu vo výške 55.100,- €, teda porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok a spôsobil tak väčšiu škodu, čím spáchal
prečin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024. Za to mu súd ukladá Podľa § 237 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 237 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 a § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 5.000,- (päťtisíc) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. odôvodnenie: Odôvodnenie Prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník podal dňa 09.11.2022 Okresnému súdu Svidník obžalobu č. Pv191/18/7712-142 na obv. A. B. a to pre skutok v tom čase kvalifikovaný ako zločin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa §237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že ako konateľ obchodnej spoločnosti PALOMA SK, s.r.o., IČO: 36 512 451, so sídlom Gen. Svobodu 681/2, 089 01 Svidník, (ďalej len ako „spoločnosť PALOMA SK, s.r.o.), v rozpore s ustanovením § 135a Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, teda povinnosťou vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a rovnako v rozpore s osobitnými povinnosťami štatutárneho orgánu spoločnosti v kríze podľa § 67a až 67k Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorých nie je možné ak je spoločnosť v kríze vrátiť spoločníkovi alebo konateľovi poskytnuté plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania obchodnej spoločnosti, dňa 13.12.2016 vo Svidníku podpísal v mene spoločnosti PALOMA SK, s.r.o., ako predávajúceho ekonomicky zjavne nevýhodnú zmluvu so svojou osobou ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod pozemku registra C KN, parcelné číslo XXXX/X, ostatné plochy o výmere 4 400 m2 a prevádzková budova detského dopravného ihriska so súpisným číslom 465, na pozemku registra C KN, parcelné číslo XXXX/X, evidovaných na LV č. XXXX, okres F., obec F., k. ú. F., vrátane všetkého príslušenstva a súčastí, za zmluvne dohodnutú kúpnu cenu 21.600,- €, zaúčtovanú v účtovníctve spoločnosti PALOMA SK, s.r.o. vo výške 21.000,- € na základe započítania vzájomných pohľadávok medzi ním a spoločnosťou PALOMA SK, s.r.o., zo dňa 13.12.2016, napriek tomu, že všeobecná trhová hodnota prevádzaných nehnuteľnosti bola vo výške 76.100,- €, čím spoločnosti PALOMA SK, s.r.o., ktorá sa v tom čase nachádzala v kríze, spôsobil škodu vo výške 55.100,- €. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a teda že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkov: G. H., A. I., J. A. A. a J. A. C., výsluchom znalca K. J. L. a prečítaním jeho znaleckého posudku č. 05/2018 a jeho doplnenia, znaleckým posudkom znalca K. A. L. č. 304/2018, listinnými dôkazmi a to: výpisom z obchodného registra spol. PALOMA SK s.r.o., uznesením
o schválení zmieru ohľadom vyporiadania BSM, podnetom na začatie konania o zrušenie spoločnosti, kúpnou zmluvou medzi spol. PALOMA SK s.r.o. a A. B., rozhodnutím katastrálneho odboru OÚ Svidník, vyjadrením k trhovej hodnote nehnuteľnosti, podacím lístkom, spoločenskou zmluvou spol. PALOMA SK s.r.o., pozvánkou na valné zhromaždenie, zápisnicou z rokovania valného zhromaždenia, upozornením na nezákonné konanie, hlavnou knihou analytickej evidencie, súvahou, zmluvou o pôžičke, výpisom z účtovníctva, kúpnou zmluvou medzi spol. PALOMA SK s.r.o. a Mestom Svidník, potvrdením o výške škody zo dňa 04.05.2018 vystaveným obžalovaným, výpismi z účtov, žiadosťou o umorenie vkladnej knižky, nesúhlasom s programom valného zhromaždenia a obálkou, podaním J. A., plnomocenstvom udeleným G. B. J. A. A., výpisom z obchodného registra spol. MMLP s.r.o., výpismi z katastra nehnuteľností, lustráciami v Sociálnej poisťovni, správou ÚPSVaR, správami o povesti, uznesením o zrušení spoločnosti PALOMA SK s.r.o., výpisom z ÚGKK.sk, výpismi z evidencie priestupkov, odpisom z registra trestov a pripojeným vyšetrovacím spisom ORPZ Svidník ČVS: ORP-93/VYS-SK-2019. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať. Preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedol, že prevodom nehnuteľnosti (dopravného ihriska) bola vyrovnaná pohľadávka veriteľa, čo bolo schválené väčšinovým vlastníkom a zároveň zvolané valné zhromaždenie dňa 14.04.2009, kde v uznesení č. 4 bolo schválené vyporiadanie záväzku firmy voči konateľovi, kde sa firma PALOMA SK zaväzuje najneskôr do 31.12.2013 vysporiadať záväzok voči spoločníkovi – konateľovi. Ak by sa tak v stanovenom termíne nestalo z dôvodu nedostatočného finančného krytia finančných prostriedkov firmy alebo iných dôvodov, mal spoločník – konateľ právo vysporiadať si pohľadávku voči firme akýmkoľvek hmotným alebo nehmotným majetkom v účtovnej hodnote, ktoré bude v danom čase vo vlastníctve firmy a to formou odpredaja najneskôr do 3 rokov po pôvodnom termíne, t.j. najneskôr do 31.12.2016. Ďalej vypovedal, že na toto valné zhromaždenie poslal pozvánku aj menšinovej spoločníčke G. H., ktorá si ju prevzala, pretože v deň konania valného zhromaždenia ho v poobedných hodinách (po skončení valného zhromaždenia) kontaktovala J. A. A., právna zástupkyňa G. H. a oznámila mu, že bola splnomocnená, no zabudla na valné zhromaždenie prísť. Konštatoval, že pozvánku na valné zhromaždenie mu vyhotovil J. A. C. 2 týždne pred konaním valného zhromaždenia. Pokiaľ ide o prevod nehnuteľnosti (dopravného ihriska), tak ten konzultoval so svojou ekonómkou A. I., ktorá mu mala potvrdiť správnosť jeho rozhodnutia a uviedla mu účtovnú hodnotu dopravného ihriska ako aj to, že všetko je v súlade so zákonom (mala mu uviesť, že k odpredaju nehnuteľnosti nie je potrebný znalecký posudok a že nehnuteľnosť je možné predať za účtovnú hodnotu). Následne mu správnosť postupu mal potvrdiť aj J. A. C., s ktorým prevod nehnuteľnosti konzultoval a ten mu aj mal vypracovať zmluvu, ktorú mu aj s opísaním ďalšieho postupu zaslal e-mailom, po čom on túto zmluvu odniesol na kataster. Obžalovaný tiež vypovedal, že prevod sa uskutočnil na základe uznesenia valného zhromaždenia č. 4, takže podľa jeho názoru nemôže podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka ako konateľ spoločnosti zodpovedať za škodu. O odpredaji nemal rozhodovať ako konateľ ale ako väčšinový vlastník, pretože v tom čase vlastnil 70% obchodného podielu spoločnosti, pričom ak pani H. nebola s vyrovnaním pohľadávky spokojná, mohla do 3 mesiacov od uskutočnenia valného zhromaždenia podať voči uzneseniu námietku na obchodný súd, čo ale neurobila, a tak teraz podľa obžalovaného aj napriek súkromnoprávnemu charakteru vzťahu pani H. zneužíva orgány činné v trestnom konaní na to, aby od neho dostala peniaze a majetok, na ktorý nemá nárok. Obžalovaný taktiež konštatoval, že ako konateľ vložil do spoločnosti PALOMA SK s.r.o. vklad vo výške 900.000,Sk a pri ukončení podnikateľskej činnosti spoločnosti bol povinný vyrovnať pohľadávku veriteľa, lebo inak by sa ako konateľ dopustil trestného činu poškodzovania veriteľa a uviedol aj to, že ustanovenia obchodného zákonníka § 67a – 67k o „spoločnosti v kríze“ nadobudli účinnosť až 01.01.2016, pričom uznesenie valného zhromaždenia je z r. 2009, a preto sú tieto ustanovenia v tomto prípade podľa obžalovaného neaplikovateľné. Svedkyňa G. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej bývalý manžel (obžalovaný) previedol celý ich spoločný majetok (majetok spoločnej firmy) na seba, čo sa ona dozvedela asi v roku 2016, pričom na podrobnosti prevodu si na hlavnom pojednávaní (jej výsluch bol vykonaný 11.07.2023) už nepamätala. Ohľadom vzniku spoločnosti PALOMA SK s.r.o. uviedla, že túto spoločnosť založili spolu s obžalovaným, pričom ona dovtedy podnikala na živnosť a on odišiel od polície, a preto aby nemuseli viesť podvojné a aj jednoduché účtovníctvo, zlúčila svoje podnikanie s podnikaním spoločnosti a vložili do nej spoločné peniaze. Predmetom činnosti spoločnosti bol maloobchod a veľkoobchod, no aj prevádzka autoškoly. Následne prišla ponuka od mesta odkúpiť dopravné ihrisko, ktoré odkúpili v roku 2006 za sumu 500.000,Sk, a keďže bolo v zlom stave a bolo potrebné ho zrekonštruovať, riešili to formou pôžičky poskytnutej spoločnosti, čo síce urobil obžalovaný ako konateľ, no zo spoločných peňazí pochádzajúcich z jej
podnikania a jeho platu. Majetkový podiel v spoločnosti mala v tom čase v rozsahu 30% a obžalovaný v rozsahu 70%, čo navrhol obžalovaný a ona s tým súhlasila, pričom ona sa v tom čase starala o 3 spoločné deti a o spoločnosť sa nestarala (konateľom bol obžalovaný). Pôžička bola poskytnutú vo výške okolo 900.000,- Sk, ihrisko sa začalo rekonštruovať a podnikaniu sa darilo – tak pri prevádzkovaní autoškoly ako aj obchodu so zmiešaným tovarom vo Svidníku. Svedkyňa ďalej vypovedala, že problémy medzi ňou a obžalovaným nastali v roku 2008, keď v tom čase bývali spolu aj s deťmi u rodičov obžalovaného v Kurimke, kde mali aj evidované trvalé pobyty a kedy prišla k obžalovanému na dopravné ihrisko a ten jej povedal, že ona tam nebude. Potom odišla aj s deťmi preč a keď prišla do banky, tak zistila, že z jej účtu boli vybrané peniaze, ktoré boli vyberané priebežne (v priebehu 2 rokov možno 700.000,- Sk) bez jej súhlasu a keď mal syn 18 rokov a chcel si v banke založiť účet, tak zistil, že na jeho meno bola založená obžalovaným vkladná knižka, pričom v tom čase už tam peniaze neboli (posledný výber bol v r. 2009). Ďalej vypovedala, že už v novembri 2008, keď ešte prevádzkovala obchod, jej obžalovaný hovoril, že on je konateľom a že ten obchod zavrie a skutočne tam raz našla na obchode reťaz, a tak od januára 2009 začala podnikať na živnosť. V roku 2010 sa s obžalovaným rozviedli a v rámci konania o vyporiadanie BSM uzavreli dohodu, podľa ktorej boli podiely v obchodnej spoločnosti PALOMA SK s.r.o. v rozsahu 50 na 50, pričom až v roku 2016 zistila, že dopravné ihrisko je prepísané. Svedkyňa ďalej konštatovala, že sa o situáciu v spoločnosti nezaujímala, pretože s obžalovaným bola po roku 2008 veľmi zlá komunikácia a ohľadom právnych krokov splnomocnila J. D. z Vranova nad Topľou. Ohľadom pozvánky na valné zhromaždenie spoločnosti zo dňa 23.03.2009 svedkyňa vypovedala, že jej jej vtedajšia právnička v konaní o rozvod manželstva J. A. povedala, že pozvánka prišla a že zaslala list obžalovanému, pretože chcela vedieť program valného zhromaždenia, no list sa vrátil ako neprevzatý. To sa ale svedkyňa mala dozvedieť podľa jej výpovede až v rámci tohto trestného konania. Svedkyňa A. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola externou účtovníčkou obžalovaného, resp. spol. PALOMA SK s.r.o. a na základe kúpnopredajnej zmluvy a rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti zúčtovala prevod nehnuteľností, pričom ešte pred tým bol za ňou obžalovaný sa informovať, ako si má svoju pohľadávku voči spoločnosti vysporiadať a či by to mohol takýmto spôsobom. Ona mu na to povedala, že po účtovnej stránke je to v poriadku a nech si cez právnika zabezpečí kúpnu zmluvu. Presnú kúpnu cenu si svedkyňa nepamätala, no malo ísť o zápočet pohľadávky v rozsahu možno 2/3, pričom o zápočet išlo preto, pretože spoločnosť nedisponovala hotovosťou ani v pokladni a ani na účte (spoločnosť mala len jediný majetok a to predmetnú nehnuteľnosť). Konštatovala, že účtovníctvo pre túto spoločnosť robila už 2 roky pred tým a vie, že v tom čase okrem záväzku voči obžalovanému (konateľovi) mala spoločnosť záväzok aj voči sociálnemu fondu (možno 15 eur) a aj za krátkodobú finančnú výpomoc vo výške 2.000,- eur, no všetky záväzky neboli po splatnosti, pretože boli bez doby splatnosti. Svedkyňa tiež vypovedala, že obžalovanému oznámila, že je na ňom, za akú cenu to predá, že tak môže urobiť aj za 1 euro a že vie, že tá nehnuteľnosť bola v dezolátnom stave. Účtovná hodnota bola určená z obstarávacej ceny po zohľadnení účtovných odpisov a malo ísť o sumu okolo 20.000,eur v zmysle zákona o účtovníctve. Svedkyňa konštatovala, že ide o bežnú prax a že žiaden zákon neprikazuje dať si nehnuteľnosť oceniť znaleckým posudkom a tiež to, že investície do ihriska neboli robené žiadne (možno len nejaký hygienická maľba alebo drobná údržba), pretože to by sa ukázalo v účtovníctve. K majetkovej situácii spoločnosti PALOMA SK s.r.o. svedkyňa uviedla, že v roku 2016 už to išlo rapídne dole, platili sa len nájmy z nehnuteľností a možno tam v tom roku prišle nejaká škôlka, z čoho boli minimálne príjmy (možno 50 eur), no spoločnosť mala v roku 2016 záporné vlastné imanie, pričom záväzky boli väčšie ako majetok spoločnosti. Vypovedala tiež, že G. H. sa ako spoločník o chod spoločnosti nezaujímala, nenosila doklady na zúčtovanie a za doby jej účtovania jej ani nebol vyplácaný podiel zo zisku. V prípravnom konaní svedkyňa vypovedala, že ona poradila obžalovanému na otázku ako si môže pohľadávku vysporiadať, že sa to dá urobiť zápočtom a tiež že mu povedala, že si nemusí dať vypracovať znalecký posudok alebo nehnuteľnosť predať cez realitnú kanceláriu, ale stačí kúpnopredajná zmluva, čo na hlavnom pojednávaní po prečítaní časti zápisnice z prípravného konania svedkyňa potvrdila. Svedkyňa J. A. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zastupovala G. H. vo veci valného zhromaždenia ale aj iných veciach rodinnoprávnych, priestupkových ako aj ohľadom jej ponuky na odpredaj obchodného podielu obchodnej spoločnosti. Vo veci valného zhromaždenia (kde bola pozbavená mlčanlivosti) vykonala jeden úkon a to zaslanie výzvy na zvolanie nového termínu valného zhromaždenia, ktoré by bolo v súlade so zákonom, pretože obžalovaným zvolené valné zhromaždenie (kde mala byť schvaľovaná účtovná závierka) neobsahovalo potrebné náležitosti (nebola doložená potrebnými dokumentmi) a ďalším bodom programu mala byť len odmena konateľa namiesto
schvaľovania zisku pripadne vyporiadanie sa so stratou. Predmetná výzva sa jej mala vrátiť ako neprevzatá v odbernej lehote až po termíne hlavného zhromaždenia, po čom jej mala pani H. oznámiť, že už si to zariadi sama a tým jej činnosť vo veci skončila. Svedkyňa nevedela presne uviesť, kedy jej tú pozvánku na hlavné zhromaždenie doručila G. H., no mohlo to byť tak 2 týždne pred konaním valného zhromaždenia, pričom na tento úkon ju G. H. osobitne písomne nesplnomocňovala, splnomocnila ju len ústne a plné moci mala v súvislosti s predchádzajúcimi úkonmi. Svedok J. A. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v minulosti poskytoval právne služby obžalovanému zrejme ohľadom rozvodu alebo pri vyporiadaní BSM. Nevylúčil, že aj ohľadom obchodnej spoločnosti, no nepamätal si ohľadom čoho. Po nahliadnutí na zmluvu o predaji dopravného ihriska uviedol, že táto zmluva má formu zmlúv, ktoré vyhotovoval, a preto ju mohol vyhotoviť aj on a identifikoval aj e-mailovú adresu, z ktorej mala byť táto zmluva odosielaná obžalovanému ako svoju e-mailovú adresu. Svedok nevedel uviesť okolnosti za akých mala byť zmluva uzatváraná a ani čo jej predchádzalo, keďže v jeho advokátskej kancelárii vyhotovujú takéto zmluvy pomerne často, pričom o okolnostiach sa s klientom ani nebavia a pracuje s informáciami potrebnými na vypracovanie zmluvy (t.j. potrebuje poznať zmluvné strany, typ zmluvy, predmet zmluvy, výšku kúpnej ceny (pri obchodných spoločnostiach aj z pohľadu odpisov) a pri vyššej sume aj číslo účtu). Ohľadom valného zhromaždenia spoločnosti PALOMA SK s.r.o. dňa 14.04.2009 (pozvánky, zápisnice) svedok nevedel uviesť, či ich vypracoval (k zápisnici uviedol, že takú formu nikdy nepoužíval, no ide o rok 2009) a nevedel si spomenúť ani na to, či riešil otázku vyrovnania pohľadávky veriteľa v súvislosti s uznesením valného zhromaždenia spoločnosti PALOMA SK s.r.o.. Svedok taktiež konštatoval, že on nepozná hospodársku situáciu svojich klientov a že vždy pracuje s aktuálnym Obchodným zákonníkom, pričom je bývalý komerčný právnik so zameraním na obchodné právo. Znalec K. J. L. (znalec z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo) sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu odvolal na ním podaný znalecký posudok č. 05/2018 ako aj podané doplnenie k nemu. V znaleckom posudku znalec uviedol, že spoločnosť PALOMA SK s.r.o. mala v analyzovanom období roka 2016 k 12.12.2016 (t.j. pred predajom nehnuteľnosti) povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z.z., má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov k 12.12.2016 je vo výške 32.928,- eur, čo presahuje hodnotu jej majetku, ktorý má účtovnú hodnotu 23.619,- eur, z čoho vyplýva, že je v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 z.z. v úpadku z titulu predlženia majetku, a teda ku dňu 13.12.2016 v čase predaja nehnuteľnosti bola v kríze podľa § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka. Znalec v znaleckom posudku ďalej konštatoval, že spoločnosť nemá vlastné imanie v kladnej hodnote, a preto nie je splnená ani podmienka minimálneho podielu vlastného imania na majetku pre rok 2016 minimálne 3,85% z majetku spoločnosti a aj preto je v kríze. Uviedol tiež, že predajom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2016 zo spoločnosti PALOMA SK s.r.o. na konateľa a spoločníka tejto spoločnosti A. B. v kúpnej cene 21.000 eur, ktorá je stanovená pod úroveň účtovnej zostatkovej ceny týchto nehnuteľností (21.863,64 eur) znamená ďalšie predlženie spoločnosti PALOMA SK s.r.o. a ďalšie zníženie vlastného imania (čistého obchodného imania) spoločnosti oproti stavu pred predajom nehnuteľností k 12.12.2016 o čiastku 864 eur, t.j. že vlastné imanie sa ponížilo z mínus 9.309 eur mínus 10.173 eur. Po zohľadnení stanovenia všeobecnej (trhovej) hodnoty predmetných nehnuteľností znalcom K. A. L. v znaleckom posudku č. 304/2018 na sumu 76.100,- eur, znalec K. L. znaleckým ohodnotením zložiek majetku a záväzkov spoločnosti PALOMA SK s.r.o. stanovil všeobecnú (trhovú) hodnotu majetku spoločnosti a zároveň čistého obchodného imania (ČOI) k 13.12.2016 na sumu 44.927 eur a z toho podľa výšky vkladov do základného imania stanovil hodnotu obchodných podielov spoločníkov spoločnosti na: 31.449 eur pre A. B. a 13.478 eur pre G. H.. Záverom znalec konštatoval, že tým, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti odpredal k 13.12.2016 dlhodobá hmotný majetok, ktorý mal uvedenému dátumu účtovnú zostatkovú hodnotu 21.863,64 eur, všeobecnú trhovú hodnotu 76.100 eur, tak v dôsledku tejto transakcie predaja nehnuteľností konateľom A. B. k 13.12.2016 došlo k ekonomicky neopodstatnenému úbytku majetku spoločnosti PALOMA SK s.r.o. v hodnote rozdielu medzi predajnou cenou (21.000 eur) a všeobecnou trhovou hodnotou nehnuteľností (76.000 eur) vo výške 55.100 eur a súčasne k poklesu všeobecnej hodnoty obchodného podielu spoločníka G. H. k 13.12.2016 z hodnoty 13.478 eur na hodnotu mínus 3.052 eur, čiže hodnota obchodného podielu je 0 eur a u spoločníka A. B. z hodnoty 31.449 eur na hodnotu mínus 7.121 eur, čiže hodnota jeho obchodného podielu je 0 eur. Na hlavnom pojednávaní navyše uviedol, že spoločnosť PALOMA SK s.r.o. mala ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy okrem obžalovaného aj ďalších veriteľov a to daňový úrad, pričom záväzok voči daňovému úradu
bol určite po lehote splatnosti, pretože predstavoval tzv. daňovú licenciu za rok 2015, ktorá bola splatná ku dňu podania daňového priznania ku dňu 31.03.2016 (max. do 30.06.2016, ak by bol odklad daňového priznania) a vo vzťahu k záväzku voči obžalovanému nemal podklady k tomu, aby mohol konštatovať, že záväzok je splatný. Konštatoval, že spoločnosť splnila kritéria v zmysle § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože hodnota jej vlastného imania/hodnota záväzkov bola nižšia ako 4%, a teda jej hrozil úpadok (v prípade mínusového vlastného imania, čo bol aj tento prípad, nemôže byť dosiahnutý pomer + 4%). Znalec K. A. L. (znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností) v znaleckom posudku č. 304/2018 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti: Prevádzkovej budovy detského dopravného ihriska s.č. 465 s príslušenstvom a pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. F., obec Svidník ku dňu 13.12.2016 na sumu 76.131,83 eur (zaokrúhlene 76.100,- eur). Z vyšetrovacieho spisu ORPZ Svidník ČVS: ORP-93/VYS-SK-2019 súd zistil, že predmetom uvedeného konania bolo trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenie konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktoré bolo uznesením vyšetrovateľa dňa 31.10.2019 zastavené z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2019. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti PALOMA SK s.r.o. súd zistil, že spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra dňa 17.01.2006 a bola zrušená dňa 03.07.2016. Dňa 01.06.2023 bola ex offo vymazaná z obchodného registra. Spoločníkmi spoločnosti boli počas celej doby jej existencie A. B. (obžalovaný) a G. H. (do 03.05.2019 ako Džupková) a jediným konateľom bol obžalovaný A. B.. Z kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou PALOMA SK s.r.o. a Mestom Svidník súd zistil, že na základe tejto zmluvy zo dňa 30.10.2006 sa za kúpnu cenu 513.500 Sk stala spoločnosť PALOMA SK s.r.o. výlučným vlastníkom nehnuteľnosti: prevádzkovej budovy detského ihriska súp. č. 465, nachádzajúcej sa na ul. Festivalovej, postavenej na parcele č. D. XXXX/X a tiež pozemku č. D. XXXX/X – ostatná plocha vo výmere 4440 m2, kat. úz. F., na ktorom je vybudované detské ihrisko. Zo zmluvy o pôžičke medzi A. B. a spoločnosťou PALOMA SK s.r.o. zo dňa 27.03.2006 súd zistil, že na základe tejto zmluvy mal A. B. (obžalovaný) poskytnúť spoločnosti PALOMA SK s.r.o. pôžičku vo výške 900.000 Sk a to tak, že ju odovzdá sám sebe v hotovosti do pokladne na preklenutie finančných nákladov v ten istý deň. Pôžička mala byť podľa znenia zmluvy bezúročná a poskytnutá mala byť na dobu neurčitú. Zmluvu podpísal za obe zmluvné strany obžalovaný A. B.. Z pozvánky na valné zhromaždenie spoločnosti PALOMA SK s.r.o. , ktoré sa malo konať dňa 14.04.2009 o 08.00 hod. v budove B. B. K. na ul. Festvalovej 465 vo Svidníku súd zistil, že táto pozvánka je datovaná na deň 23.03.2009 a jej adresátom je G. M., D. X, XXX XX D.. Program valného zhromaždenia v tejto pozvánke je nasledujúci: 1. Otvorenie a schválenie programu 2. Voľba predsedajúceho a zapisovateľa 3. Schvaľovanie ročnej účtovnej závierky 4. Schvaľovanie odmeny konateľa 5. Diskusia 6. Záver Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti PALOMA SK s.r.o. zo dňa 14.04.2009 súd zistil, že valného zhromaždenia sa mal zúčastniť len jeden zo spoločníkov spoločnosti a to obžalovaný A. B. disponujúci 70% hlasov, ktorý otvoril a schválil program valného zhromaždenia, bol určený predsedom a aj zapisovateľom valného zhromaždenia a valné zhromaždenie aj schválilo riadnu účtovnú závierku za rok 2008. Uznesením č. 4 valné zhromaždenie neschválilo odmenu konateľa z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a cit.: „pristúpilo k nasledovnému záväznému postupu: firma sa zaväzuje v termíne najneskôr do 31.12.2013 vyporiadať záväzok firmy voči spoločníkovikonateľovi. V prípade, že sa tak do stanoveného termínu nestane z dôvodu nedostatočného krytia finančných prostriedkov firmy, alebo z iných dôvodov, spoločník-konateľ má právo vysporiadať si túto svoju pohľadávku voči firme s akýmkoľvek hmotným alebo nehmotným majetkom v účtovnej hodnote,
ktorý bude v danom čase vo vlastníctve firmy a to formou odpredaja v termíne najneskôr do 3 rokov po pôvodnom termíne, t.j. najneskôr do 31.12.2016“. Z kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou PALOMA SK s.r.o. a A. B. (obžalovaným) súd zistil, že na základe tejto zmluvy zo dňa 13.12.2016 sa mal obžalovaný A. B. (ako kupujúci) stať výlučným vlastníkom nehnuteľností: prevádzkovej budovy detského dopravného ihriska súpisné číslom XXX, postaveného na pozemku, parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod č. 1239/2 a pozemku, parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod č. 1239/2, ostatné plochy vo výmere 4440 m2, okres Svidník, obec F., k.ú. F., zapísané na LV č. XXXX, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve spoločnosti PALOMA SK s.r.o. (predávajúceho) a to za kúpnu cenu stanovenú dohodou zmluvných strán vo výške 21.600 eur, z čoho na detské dopravné ihrisko pripadá kúpna cena 5.000 eur a na pozemok kúpna cena vo výške 16.600 eur. Kúpnu zmluvu podpísal obžalovaný A. B. ako kupujúci a aj ako predávajúci (v mene spoločnosti PALOMA SK s.r.o. – ako jej konateľ). Následne dňa 05.01.2017 Okresný úrad Svidník, katastrálny odbor, na základe uvedenej kúpnej zmluvy rozhodnutím č. V 1162/2016 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech obžalovaného A. B. ako fyzickej osoby. Z unesenia Okresného súdu Svidník č.k. 7C/224/2010-381 zo dňa 11.03.2013 vyplýva, že týmto uznesením súd schválil zmier účastníkov konania G. H. a A. B. o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že obchodné podiely v obchodnej spoločnosti PALOMA SK s.r.o. sa vyporiadavajú tak, že navrhovateľke G. H. sa prikazuje do výlučného vlastníctva 50% podiel v tejto spoločnosti a odporcovi A. B. sa prikazuje do výlučného vlastníctva 50% podiel v tejto spoločnosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.03.2013. Podľa § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa § 67a ods. 1 ObZ v znení účinnom k 13.12.2016 spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Podľa § 67a ods. 2 ObZ v znení účinnom k 13.12.2016 spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. Podľa § 67b ObZ v znení účinnom k 13.12.2016 štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie. Podľa § 67c ods. 1 ObZ v znení účinnom k 13.12.2016 úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze, sa považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje jej financovania podľa osobitného predpisu. To platí rovnako pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená, alebo predĺžená. Podľa § 67c ods. 2 ObZ v znení účinnom k 13.12.2016 za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré poskytne a) člen štatutárneho orgánu, zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, členom dozornej rady; b) ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; c) tichý spoločník; d) osoba blízka osobám podľa písmen a), b) alebo c); e) osoba konajúca na účet osôb podľa písmen a), b) alebo c).
Podľa § 67f ods. 1 ObZ v znení účinnom k 13.12.2016 plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. Lehoty na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje počas tohto obdobia neplynú. V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje uplatniť ako pohľadávku. Podľa § 67i ods. 1 ObZ v znení účinnom k 13.12.2016 spoločnosťou v kríze podľa tohto zákona môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba. Podľa § 237 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 237 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu. Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Podľa § 237 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky. Podľa § 237 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu. Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Vina Obžalovanému sa obžalobou v podstate kládlo za vinu to, že ako konateľ spoločnosti PALOMA SK, s.r.o., porušil povinnosť a) uloženú § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti a tiež b) zákaz vrátenia poskytnutého plnenia sebe samému ako fyzickej osobe (spoločníkovi a konateľovi) z majetku spoločnosti stanovený v § 67a až §
67k Obchodného zákonníka v čase krízy, keď 13.12.2016 de facto sám so sebou (na jednej strane ako konateľ v mene spoločnosti ako predávajúci a na druhej strane sám ako fyzická osoba - kupujúci) uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol majetok spoločnosti – nehnuteľnosti špecifikované v skutkovej vete obžaloby a to za sumu 21.600,- eur (účtovne 21.000,- eur), hoci všeobecná trhová hodnota týchto nehnuteľností bola 76.100,- eur, čím mal spôsobiť škodu spoločnosti PALOMA SK s.r.o. vo výške 55.100,- eur. To že ku kúpnej zmluve za uvedených podmienok došlo, nebolo sporné. Vyplýva to z listinných dôkazov (najmä samotnej zmluvy), ale ani sám obžalovaný túto skutočnosť nenamietal. Že trhová hodnota nehnuteľnosti bola v tom čase 76.100,- eur, vyplýva zo znaleckého posudku K. L.. Obrana obžalovaného spočívala v tom, že nemohol porušiť § 135a Obchodného zákonníka, pretože ako konateľ mal vykonávať uznesenie valného zhromaždenia, čo je exkulpačný dôvod zodpovednosti za škodu podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka. K tomu je ale podstatné uviesť, že to bol sám obžalovaný, čo ako jediný spoločník prítomný na valnom zhromaždení takéto uznesenie navrhol a následne aj schválil a tiež to, že sa nejedná o exkulpačný dôvod, ak je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi. Podľa uznesenia schváleného na valnom zhromaždení konanom dňa 14.04.2009 sa „firma (spoločnosť PALOMA SK.s.r.o. – poznámka súdu) zaväzuje v termíne najneskôr do 31.12.2013 vyporiadať záväzok firmy voči spoločníkovi-konateľovi. V prípade, že sa tak do stanoveného termínu nestane z dôvodu nedostatočného krytia finančných prostriedkov firmy, alebo z iných dôvodov, spoločník-konateľ má právo vysporiadať si túto svoju pohľadávku voči firme s akýmkoľvek hmotným alebo nehmotným majetkom v účtovnej hodnote, ktorý bude v danom čase vo vlastníctve firmy a to formou odpredaja v termíne najneskôr do 3 rokov po pôvodnom termíne, t.j. najneskôr do 31.12.2016“. Postup obžalovaného pri výkone tohto uznesenia, pričom spôsob jeho výkonu si určil on sám, bol v rozpore s ustanoveniami § 67a až § 67k Obchodného zákonníka, pretože spoločnosť bola v čase jeho konania (uzavretia kúpnej zmluvy) 13.12.2016 v kríze z dôvodu hroziaceho úpadku, čo vyplýva nielen z výpovede a znaleckého posudku znalca K. J. L., ale aj z listinných dôkazov preukazujúcich majetok spoločnosti v danom čase ako aj výpovede svedkyne I., ktorá sa starala o účtovníctvo spoločnosti PALOMA SK s.r.o. a ktorá vypovedala, že spoločnosť nedisponovala hotovosťou v pokladni a ani na účte a že jediný jej majetok boli predmetné nehnuteľnosti. Vypovedala tiež, že záväzky boli väčšie ako majetok spoločnosti. Podľa § 67a ods. 2 ObZ v znení účinnom k 13.12.2016 spoločnosti hrozí úpadok (a teda podľa § 67a ods. 1 ObZ v je v kríze), ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. Ak sú záväzky spoločnosti vyššie ako majetok spoločnosti, uvedený pomer nemôže dosiahnuť kladné číslo, a teda ani pomer 8 ku 100 a spoločnosť je v kríze z dôvodu hroziaceho úpadku. Obžalovaný teda tým, že ako konateľ prostredníctvom kúpnej zmluvy a započítaním kúpnej ceny previedol na seba nehnuteľnosti z majetku spoločnosti a vrátil si tak plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spoločnosti (poskytnutú pôžičku), porušil ustanovenie § 67f ods. 1 ObZ, ktoré takéto konanie v čase krízy výslovne zakazuje. Pokiaľ obžalovaný poukázal na to, že v čase schválenia uznesenia na valnom zhromaždení (dňa 14.04.2009) neboli súčasťou Obchodného zákonníka ustanovenia § 67a až § 67k upravujúce spoločnosť v kríze a stanovujúce obmedzenia konateľov spoločnosti pri výkone ich právomocí vrátane zákazu vrátenia spoločníkovi alebo konateľovi poskytnuté plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, pretože tie nadobudli účinnosť až od 01.01.2016, tak to je síce pravdou, no uznesenie schválené na valnom zhromaždení dňa 14.04.2009 určovalo len oprávnenie spoločníka a konateľa vyporiadať záväzok spoločnosti, ale rozhodnutie o spôsobe jeho vyporiadania (t.j. rozhodnutie obžalovaného vyporiadať záväzok predajom nehnuteľností vo vlastníctve obchodnej spoločnosti PALOMA SK s.r.o., ktoré boli v tom čase de facto jediným majetkom spoločnosti, sebe samému) a aj samotnú realizáciu vykonal obžalovaný dňa 13.12.2016, kedy uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu, a teda už za platnosti a účinnosti ustanovení § 67a až § 67k Obchodného zákonníka. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením obžalovaného, že aplikácia ustanovení § 67a až § 67k Obchodného zákonníka na konanie obžalovaného, ktoré je predmetom tohto konania, je neprípustná z dôvodu retroaktivity. Navyše znenie uznesenia schválneho na valnom zhromaždení, ktoré mal obžalovaný vykonávať, nie je dostatočne jasné a zrozumiteľné, pretože presne nešpecifikuje existujúci záväzok (o aký záväzok sa jedná a v akej je výške). Je pravdou, že znalec K. J. L. si v znaleckom posudku ako aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní do istej miery zamieňal pojmy ako „kríza, úpadok“ a pod., no z definície pojmu „kríza“ upravenej v cit. ustanovení § 67a ods. 1 ObZ v znení účinnom k 13.12.2016 je zrejmé, že obsah pojmu „kríza“ je širší ako
obsah pojmu „úpadok“, pretože v zmysle tohto ustanovenia spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Pre to, aby bola spoločnosť v kríze, tak nie je nevyhnutné, aby už bola v úpadku, ale postačuje, keď jej úpadok len hrozí, čo bol aj tento prípad. Túto skutočnosť si z vykonaného dokazovania môže (a dokonca musí, keďže ide o otázku právnu) vyvodiť sám súd, a preto nepovažoval za potrebné vo veci priberať nového znalca či preskúmavať znalecký posudok znalca K. J. L. znaleckým ústavom. Preto súd návrh obhajoby na doplnenie dokazovania v tomto smere odmietol. Taktiež odmietol aj návrh na výsluch znalkyne K. D., ktorá podávala odborné vyjadrenie č. 16/2019 v inej veci (veci vedenej na ORPZ vo Svidníku, odbore kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-93/VYS-SK-2019, kde bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci) ohľadom tohto odborného vyjadrenia. Jej odborné vyjadrenie sa týkalo splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu (t.j. skúmala to, či spoločnosť PALOMA SK s.r.o. bola predlžená alebo platobne neschopná) a neskúmala to, či spoločnosť bola v kríze v dôsledku hroziaceho úpadku. Pre úplnosť súd v tomto smere poukazuje na to, že z odborného vyjadrenia znalkyne K. D. č. 16/2019 vyplýva, že aj táto znalkyňa zistila to, že spoločnosť PALOMA SK s.r.o. vykázala také ekonomické výsledky, ktoré majú znaky spoločnosti v predlžení a platobnej neschopnosti, avšak znalkyňa nezistila splnenie ďalšej podmienky pre vyhlásenie konkurzu a to tej, že by spoločnosť evidovala záväzky po lehote splatnosti viac ako 30 dní viac ako voči jednému veriteľovi. Obhajoba poukázala na to, a tvrdila to aj svedkyňa I., že žiaden zákon neprikazoval pred prevodom nehnuteľností vo vlastníctve obchodnej spoločnosti tieto ohodnotiť znalcom. Zákon ale (a to Obchodný zákonník v § 135a) stanovoval povinnosť konateľa postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby uprednostňoval záujmy spoločnosti a nie svoje vlastné. Previesť jediný majetok spoločnosti (čo potvrdila aj svedkyňa I.) de facto „sám“ na seba ako fyzickú osobu za menej ako 1/3 hodnotu v porovnaní s trhovou hodnotou, súd hodnotí ako porušenie týchto povinností. Vychádzať len z účtovnej hodnoty majetku po odpisoch, kedy zvykne byť účtovná hodnota minimálna, hoci majetok by bolo možné previesť za trhovú hodnotu, nemožno považovať za konanie v súlade so záujmami spoločnosti a konaním s odbornou starostlivosťou, najmä ak ustanovenie § 135a ods. 1 ObZ stanovuje výslovnú povinnosť konateľa zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Pokiaľ by obžalovaný podľa tohto ustanovenia postupoval, zistil by, že trhová hodnota predmetných nehnuteľnosti bola podstatne vyššia, ako bola ich v tom čase zostatková účtovná hodnota. Obžalovaný túto skutočnosť musel poznať a podľa názoru súdu aj poznal, pretože aj bez osobitného vzdelania musel vedieť, že odpismi sa hodnota veci znižuje, nehovoriac o tom, že ako konateľ spoločnosti nemal postupovať „len s bežnou“ starostlivosťou, ale so starostlivosťou odbornou. Motívom konania obžalovaného bolo získanie majetkového prospechu a vlastné obohatenie sa na úkor obchodnej spoločnosti, ktorá už v tom čase nevykonávala takmer žiadnu obchodnú činnosť a nemala žiaden iný majetok a tiež zrejme aj na úkor druhého spoločníka (exmanželky), s ktorou v tom čase evidentne nemal dobré vzťahy. Tá by v prípade likvidácie spoločnosti ako spoločník mala mať nárok na podiel na likvidačnom zostatku prislúchajúci veľkosti jej obchodného podielu, ktorý bol v tom čase v rozsahu 50% v zmysle vyporiadania ich BSM. Pokiaľ obhajoba poukazovala na to, že obžalovaný ako konateľ nemohol o v tom čase účinných ustanoveniach § 67a až § 67k Obchodného zákonníka vedieť, pretože ho na to nemal upozorniť advokát J. C., ktorý mal mať na starosti právne náležitosti prevodu nehnuteľností, tak obžalovaného musí súd upozorniť na domnienku znalosti právnych predpisov upravenú v § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o zbierke zákonov, ktorá je v zmysle tohto ustanovenia nevyvrátiteľná. Navyše J. A. C. ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že aj keď je možné, že vyhotovil pre obžalovaného kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti (no s určitosťou si to pre odstup času nepamätal), uviedol aj, že pri vyhotovovaní zmlúv pre klienta pracuje s informáciami potrebnými na vypracovanie zmluvy (t.j. pri kúpnej zmluve informácie o stranách zmluvy, predmet kúpy, resp. pri nehnuteľnostiach listy vlastníctva alebo identifikácia predmetu zmluvy, kúpnu cenu a pri vyššej sume aj číslo účtu) a nebavia sa o okolnostiach ich uzatvárania, čo spochybňuje kategorické tvrdenie obžalovaného (prezentované v záverečnej reči jeho obhajcu), že vypracovaniu kúpnej zmluvy muselo predchádzať stretnutie s J. C., kde bola vysvetlená celá problematika. J. C. tiež vypovedal, že si nespomína na to, aby s obžalovaným riešil pohľadávky veriteľa v súvislosti s uznesením valného zhromaždenia spoločnosti PALOMA SK s.r.o., že nepozná hospodársku situáciu svojich klientov (a to ani tých, s ktorými dlhodobo spolupracuje) a že ako bývalý komerčný právnik so zameraním na obchodné právo sa vždy snaží reflektovať aktuálnu právnu úpravu Obchodného zákonníka, aj keď ku každej novele sa vyjadriť nevie. J. C. teda nepotvrdil tvrdenie
obžalovaného, že ho ako osoba znalá práva mal ubezpečovať o tom, že uspokojenie pohľadávky z majetku obchodnej spoločnosti za zostatkovú účtovnú hodnotu je ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy možné a zákonné aj v prípade, že sa spoločnosť nachádza v kríze. Rovnako tak tvrdenie svedkyne I., ktorá potvrdila, že obžalovanému ako účtovníčka povedala, že pred prevodom nehnuteľností si tieto nemusí oceniť znalcom alebo ich predať cez realitnú kanceláriu, ale že ich môže previesť aj za zostatkovú účtovnú hodnotu, nezbavuje obžalovaného zodpovednosti za to, že to bol on sám, kto kúpnu zmluvu tak na strane predávajúceho (v mene spoločnosti PALOMA SK s.r.o.) ako aj na strane kupujúceho (sám ako fyzická osoba) uzavrel. Navyše svedkyňa I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nemá právnické vzdelanie (má ukončenú Strednú odbornú poľnohospodársku školu, odbor ekonomika poľnohospodárstva), čo spochybňuje tvrdenie obžalovaného, že nemal dôvod pochybovať o správnosti jej rád ako odborne zdatnej osoby v oblasti zákonnosti prevodu de facto celého majetku spoločnosti na jej konateľa. Svedkyňa I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanému uviedla len toľko, že takýto prevod je v poriadku po účtovnej stránke, no zmluvu si má zabezpečiť cez právnika. Obrana obžalovaného (či už po podaní obžaloby ale aj v záverečnej reči jeho obhajcu) ďalej spočívala aj v namietaní riadneho ukončenia prípravného konania s tvrdením, že bolo povinnosťou súdu podanú obžalobu odmietnuť. Obžalovaný konštatoval, že v prípravnom konaní došlo k pochybeniam v znaleckom posudku znalca K. L. a k jeho nevypočutiu, taktiež k nepredloženiu spisu na vybavenie žiadosti o preskúmanie zákonnosti postupu na Krajskú prokuratúru v Prešove a Generálnu prokuratúru SR a namietal aj to, že obžaloba podľa neho neobsahovala riadne odôvodnenie. K tomu súd v prvom rade poznamenáva, že obžaloba bola podaná dňa 09.11.2022, pričom až novelou Trestného poriadku účinnou od 15.03.2024 (zákonom č. 40/2024 Z.z.) došlo k zavedeniu procesného postupu, podľa ktorého súd v prípade namietania vád prípravného konania procesne rozhoduje o prijatí alebo odmietnutí obžaloby. Dovtedy platil postup, že samosudca (v samosudcovskej veci, ako je aj táto) podanú obžalobu postupom podľa § 241 ods. 1 Tr. poriadku preskúma a ak nezistí dôvod na rozhodnutie podľa § 241 ods. 1 písm. a/ až k/ Tr. poriadku (vrátane rozhodnutia podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku, čoho sa dožadoval obžalovaný), nariadi podľa § 241 ods. 1 písm. l/ Tr. poriadku hlavné pojednávanie bez procesného rozhodovania o prijatí obžaloby. Tak to bolo aj v prejednávanej veci, kedy samosudca preskúmal obžalobu aj v kontexte obžalovaným namietaných údajných vád prípravného konania a nezistil také procesné pochybenia, ktoré by mali charakter závažných chýb, vrátane porušenia práva na obhajobu. Uvedená novela Trestného poriadku č. 40/2024 Z.z. nadobudla účinnosť v čase, keď už bol nariadený 5. termín hlavného pojednávania (predtým bolo hlavné pojednávanie vykonané v dňoch 11.07.2023, 18.10.2023, 20.10.2023 a nariadený termín hlavného pojednávania na deň 02.02.2024 bol zrušený). Pokiaľ obžalovaný namietal správnosť zistení znalca K. L. a to, že nebol vo veci v prípravnom konaní vypočutý, tak znalecký posudok znalca K. L. bol len jedným z dôkazných prostriedkov vykonaných v tomto konaní a znalec bol následne vypočutý (aj za aktívnej účasti obžalovaného) na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie znaleckého posudku tohto znalca ako aj jeho výpovede je na str. 12/13 tohto odôvodnenia. V tejto súvislosti súd obžalovanému pripomína, že mal prístup k spisu ako aj podkladom, z ktorých znalec vychádzal pri svojej znaleckej činnosti a nič mu nebránilo, aby si dal sám vypracovať znalecký posudok iným znalcom a tento predložiť do konania ako dôkaz či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom, čo ale do vyhlásenia tohto rozhodnutia neurobil (obžaloba bola podaná dňa 09.11.2022, a teda len súdne konanie v prvom stupni trvalo takmer 2 roky). Obžalovaný tiež namietal nepredloženie spisu na vybavenie žiadosti o preskúmanie zákonnosti postupu na Krajskú prokuratúru v Prešove a Generálnu prokuratúru SR. K tomu súd konštatuje, že takéto pochybenie pri preskúmaní obžaloby samosudca nezistil. Za návrh na preskúmanie zákonnosti postupu nie je možné považovať podmienený návrh formulovaný tak, že obžalovaný navrhne vykonanie dokazovania a následne zastavenie konania a ak sa jeho návrhu nevyhovie, tak že sa má to isté podanie považovať za iný procesný návrh (preskúmanie postupu okresnej prokuratúry krajskou) a ak sa ani tomuto návrhu nevyhovie, tak za ďalší procesný návrh (preskúmanie postupu krajskej a okresnej prokuratúry Generálnou prokuratúrou SR). Súd tiež nezistil dôvodnosť námietky obžalovaného spočívajúcej v údajnom nedostatočnom odôvodnení podanej obžaloby. Obžaloba podľa názoru súdu mala všetky zákonom vyžadované náležitosti vrátane uvedenia obhajoby obvineného a stanoviska prokurátora k nej (na strane 7 obžaloby) a aj právnych úvah, ktorými sa prokurátor spravoval (strany 6 – 9 obžaloby), údajnú absenciu ktorých obžalovaný namietal. Pre úplnosť súd v tejto súvislosti pripomína, že absencia náležitosti obžaloby podľa § 235
Trestného poriadku bola ako dôvod pre odmietnutie obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku expressis verbis zavedená tiež až novelou č. 40/2024 Z.z., a teda s účinnosťou od 15.03.2024. Obžalovaný tiež namietal a považoval za závažné procesné pochybenie to, že poškodenej spoločnosti PALOMA SK s.r.o. bola ustanovená za opatrovníčku G. H., ktorá tým získala podľa jeho názoru neprípustné „trojjediné“ postavenie. K tomu súd pripomína, že o ustanovení G. H. za opatrovníčku rozhodoval v rámci sťažnosti podanej obžalovaným aj Krajský súd v Prešove, ktorý sa v prípravnom konaní tými istými námietkami obžalovaného zaoberal a sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Obžalovaný namietal aj to, že predmetom konania je obchodnoprávny vzťah medzi G. H. (ako druhou spoločníčkou obchodnej spoločnosti) a ním a že na daný prípad je potrebné aplikovať princíp „ultima ratio“. Princíp „ultima ratio“ (alebo tiež „subsidiarity represie“) je v trestnom práve vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zákona vo forme tzv. „materiálneho korektívu“, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Aplikovať tento princíp je preto možné výlučne pri prečinoch (a teda nie pri zločinoch alebo obzvlášť závažných zločinoch) za splnenia ďalších predpokladov, z ktorých vyplýva nepatrná závažnosť spáchaného trestného činu. Je pravdou, že po účinnosti novely Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin, čím došlo k splneniu formálnej podmienky toho, že je vôbec možné uvažovať o aplikácii materiálneho korektívu v prejednávanej veci, avšak z materiálneho hľadiska ani s ohľadom na spôsob vykonania trestného činu (obžalovaný použil pomerne sofistikovaný spôsob spáchania trestného činu - nešlo o konanie v afekte či nejaké prvoplánové konanie, no išlo o konanie, pri ktorom obžalovaný musel vykonať sériu úkonov smerujúcich k získaniu majetkového prospechu - oslovenie advokáta, uzavretie kúpnej zmluvy, návrh na vklad do katastra...), ani jeho následky (obžalovaný spôsobil škodu vo výške 55.100,- eur), ani okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný (obžalovaný využil svoje postavenie ako jediného konateľa a súčasne spoločníka s väčšinovým obchodným podielom v spoločnosti s ručením obmedzeným), ani miera zavinenia (obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu ako samostatný páchateľ), ani pohnútku páchateľa (obžalovaný konal zo zištného motívu – v úmysle obohatiť sa) nie je možné konštatovať, že by závažnosť tohto trestného činu bola nepatrná. Obžalovaný ďalej namietal, že G. H. ako druhý spoločník obchodnej spoločnosti PALOMA SK s.r.o. nevyužila iné inštitúty, ktoré jej právny poriadok poskytoval na ochranu jej údajne porušených práv a to napr. žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti, žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a pod. K tomu súd v prvom rade pripomína, že na využitie týchto inštitútov sa vyžaduje vedomosť druhej spoločníčky obchodnej spoločnosti G. H. o konaní obžalovaného v rozhodnom čase. Vo veci bolo preukázané (napr. listinnými dôkazmi – podacím lístkom ale aj výpoveďou svedkyne J. A.), že upovedomenie o termíne valného zhromaždenia spoločnosti PALOMA SK s.r.o. bolo G. H. ako spoločníčke spoločnosti doručené, keďže následne aj prostredníctvom J. A. žiadala zvolanie nového valného zhromaždenia. Zo znenia predmetnej pozvánky na valné zhromaždenie zasielanej G. H. ako spoločníčke ale nevyplýva, že by v navrhovanom programe valného zhromaždenia bolo rozhodovanie o spôsobe vyporiadania akéhokoľvek záväzku spoločnosti voči konateľovi a spoločníkovi A. B. (obžalovanému), pretože predmetom valného zhromaždenia mali byť okrem formálnych častí (otvorenia a schválenia programu, voľby predsedajúceho a zapisovateľa a na záver diskusie a záveru) len schvaľovanie ročnej účtovnej závierky a schvaľovanie odmeny konateľa. Nie je vecou súdu v tomto konaní skúmať to, či obžalovaný ako spoločník s väčšinovým obchodným podielom v spoločnosti mohol alebo nemohol na verejnom zasadnutí zmeniť resp. doplniť program valného zhromaždenia o rozhodnutie o povinnosti spoločnosti uspokojiť jeho nárok na vyporiadanie záväzku, no podstatné je, že zo samotnej pozvánky na valné zhromaždenie poškodená G. H. nemohla vedieť, že takýto bod programu bude na valnom zhromaždení dňa 14.04.2009 prejednávaný a následne aj schválený vo forme uznesenia č. 4. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by po valnom zhromaždení bola zápisnica z valného zhromaždenia alebo aspoň na ňom schválené predmetné uznesenie č. 4 doručované G. H. ako spoločníčke, alebo že sa o schválenom uznesení mohla po valnom zhromaždení dozvedieť a oboznámiť sa s ním tak, aby ho mohla relevantne v zákonnej 3 mesačnej prekluzívnej lehote stanovenej § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka namietať vo forme žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Poškodená G. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o tomto uznesení sa dozvedela až v rámci tohto trestného konania. Navyše podľa § 131 ods. 2 ObZ súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo
obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Podľa názoru súdu bolo uznesenie č. 4 schválené na valnom zhromaždení spoločnosti PALOMA SK s.r.o. nedostatočne určité na to, aby bolo možné dospieť k záveru o obmedzení práv G. H. ako spoločníka, keďže z jeho znenia nie je zrejmé aký záväzok má byť zo strany obchodnej spoločnosti vyporiadaný (ako záväzok vznikol, čo je jeho obsahom, v akej je výške a pod.). Uznesenie č. 4 schválené na valnom zhromaždení spoločnosti PALOMA SK s.r.o. dňa 14.04.2009 bolo len podkladom pre konanie obžalovaného o cca 7 a pol roka neskôr, keď 13.12.2016 uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol de facto celý majetok obchodnej spoločnosti (čo potvrdila aj svedkyňa I., ktorá viedla účtovníctvo tejto spoločnosti), a teda predmetné nehnuteľnosti, na samého seba ako fyzickú osobu za ich zostatkovú účtovnú hodnotu, ktorá bola cca v rozsahu 1/3 ich trhovej hodnoty. Ešte pred tým 11.03.2013 došlo k vyporiadaniu bezpodielového vlastníctva manželov – obžalovaného a poškodenej G. H. tak, že súd schválil ich zmier a obchodné podiely v obchodnej spoločnosti PALOMA SK s.r.o. sa vyporiadali tak, že navrhovateľke G. H. sa prikázal do výlučného vlastníctva 50% podiel v tejto spoločnosti a odporcovi obžalovanému A. B. sa prikázal do výlučného vlastníctva 50% podiel v tejto spoločnosti. Po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa tak znížil obchodný podiel obžalovaného v uvedenej spoločnosti zo 70% na 50% a naopak, obchodný podiel poškodenej G. H. sa zvýšil z 30% na 50% a toho si obžalovaný musel byť vedomý. Rovnako si musel byť vedomý aj toho, že takáto zmena by mala vplyv aj na prípadný rozsah likvidačného zostatku v prípade vstupu spoločnosti do likvidácie. Sám obžalovaný pritom vypovedal, že pri ukončení podnikateľskej činnosti spoločnosti bol povinný vyrovnať pohľadávku, čo svedčí o tom, že obžalovaný v tom čase už ďalej neplánoval vykonávať podnikateľskú činnosť uvedenej spoločnosti (ktorej bol konateľom) a v takom prípade by v prípade splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu (to sa s ohľadom na odborné vyjadrenie K. D. nepotvrdilo), alebo ak tieto podmienky splnené neboli, tak kooperovať s druhým spoločníkom (G. H.), keďže obaja v tom čase disponovali rovnakým (50%) obchodným podielom a v prípade nezáujmu o ďalšie podnikanie spoločnosti rozhodnúť o zrušení spoločnosti a vstupe spoločnosti do likvidácie podľa § 70 a nasl. Obchodného zákonníka. V rámci likvidácie by boli záväzky spoločnosti vyporiadávané. Trestný čin, ktorý je predmetom tohto konania, bol dokonaný prevodom predmetných nehnuteľností z majetku spoločnosti PALOMA SK s.r.o. do výlučného vlastníctva obžalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2016 (vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol povolený rozhodnutím Okresného úradu F., katastrálny odbor, č. V 1162/2016 dňa 07.01.2017) bez účasti poškodenej G. H.. Na trestnosť tohto činu nemá vplyv to, aké prípadné kroky (najmä po dokonaní trestného činu) vykonala G. H. či už sama, alebo prostredníctvom právnych zástupcov. Primárne poškodeným predmetným trestným činom je spoločnosť PALOMA SK s.r.o. ako samostatný subjekt práva, ktorý nie je možné stotožňovať s osobou žiadneho zo spoločníkov. Preto súd nepovažoval za potrebné vyhovieť návrhu obžalovaného na výsluch JUDr. Kaščáka ako svedka, ktorý mal zastupovať poškodenú G. H., a preto tento návrh na doplnenie dokazovania ako nedôvodný odmietol. Obžalovaný tiež namietal nekonzistentnosť vo výpovediach poškodenej G. H. ako svedkyne, keď uviedol, že raz vypovedala tak, že pozvánku na valné zhromaždenie spoločnosti PALOMA SK s.r.o. nedostala a raz že pozbavila mlčanlivosti svoju vtedajšiu právnu zástupkyňu, aby sa táto vyjadrila k predmetnej pozvánke. K tomu súd uvádza, že výpoveď poškodenej G. H. nie je jediným a ani rozhodujúcim dôkazom o vine obžalovaného, keďže vina obžalovaného je preukazovaná (ako je vyššie uvedené) hlavne listinnými dôkazmi. Či poškodená G. H. ako spoločník reálne prevzala pozvánku na valné zhromaždenie a ani či písomne splnomocnila advokátku J. A. na konanie ohľadom valného zhromaždenia, nie je podstatné pre rozhodnutie o vine obžalovaného. Navyše poškodená vypovedala s veľkým časovým odstupom od doby, kedy k uvedeným okolnostiam malo dôjsť a je prirodzené, že pamäťové stopy u svedkov časom zoslabujú až miznú. Obžalovaný ďalej s poukazom na stanovy obchodnej spoločnosti PALOMA SK s.r.o. (článok VI., bod 6.2 písm. c/) konštatoval, že v nich sa spoločníci vrátane poškodenej G. H. zaviazali rešpektovať rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti. K tomu súd poznamenáva, že ani stanovy spoločnosti (bez ohľadu na ich znenie) nemôžu pozbaviť práv spoločníka v spoločnosti (vrátane práva podať trestné oznámenie na konateľa, ktorý koná v rozpore so záujmami spoločnosti) a nemôžu ani obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa (viď. § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka). Navyše (ako je aj vyššie konštatované), v programe valného zhromaždenia spoločnosti konaného dňa 14.04.2009 uvedeného
v pozvánke zasielanej G. H. ako spoločníčke bolo ako bod programu uvedené schvaľovanie odmeny konateľa a nie rozhodovanie o spôsobe vyporiadania záväzku spoločnosti voči nemu. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že ak by nevyrovnal pohľadávku veriteľa v mene spoločnosti, tak by sa dopustil trestného činu poškodzovania veriteľa. K tomu súd poznamenáva, že to bol on osobne (ako jediný prítomný spoločník na valnom zhromaždení), čo navrhol a aj schválil uznesenie valného zhromaždenia č. 4 a navyše by sa nemohol dopustiť trestného činu poškodzovania veriteľa, ak by bol tým veriteľom (a teda aj poškodeným) on sám. Obžalovaný tak ako konateľ spoločnosti PALOMA SK s.r.o. svojim konaním (prevodom nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti v čase, keď bola táto spoločnosť v kríze, na seba ako fyzickú osobu za kúpnu cenu 21.000 eur, hoci ich všeobecná trhová hodnota bola vo výške 76.100,- eur) porušil všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 135a a § 67a až § 67k Obchodného zákonníka) ustanovenú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok (majetok spoločnosti PALOMA SK s.r.o.), čím uvedenej spoločnosti spôsobil škodu vo výške 55.100 eur, ktorú tvorí rozdiel medzi všeobecnou trhovou hodnotou a kúpnou cenou, za ktorú prevod uskutočnil. Vzhľadom na to, že kúpna cena mala byť uhradená započítaním (zaúčtovaním v účtovníctve) a nie vkladom na účet spoločnosti, pri určení výšky škody súd vychádzal kúpnej ceny 21.000,- eur ako bola zaúčtovaná v účtovníctve. Obžalovaný ako trestne zodpovedný páchateľ konal vo forme priameho úmyslu, keďže vedel, že svojim konaním môže porušiť záujem chránený trestným zákonom a aj ho porušiť chcel. Preto súd uznáva obžalovaného vinným na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe a to po zohľadnení novely Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. účinnej od 06.08.2024, pričom Trestný zákon je po novele pre obžalovaného priaznivejší. Konanie obžalovaného tak už nie je zločinom podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s trestnou sadzbou 3 až 10 rokov odňatia slobody (ako to bolo pôvodne kvalifikované v obžalobe), ale prečinom podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s trestnou sadzbou 6 mesiacov až 5 rokov odňatia slobody. Po novele totiž škoda vo výške 55.100,- eur nie je značnou škodou ale len škodou väčšou. Odmietnuté návrhy na dokazovanie Obžalovaný navrhol doplniť na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom znalkyne K. D. D. a svedka J. A. D. a tiež nariadením nového znaleckého dokazovania alebo preskúmaním znaleckého posudku znalca K. J. L. znaleckým ústavom. Súd vykonanie navrhovaného dokazovania nepovažoval za potrebné pre objasnenie skutočností dôležitých toto konanie - pre rozhodnutie vo veci, a preto ich odmietol. Pokiaľ ide o odmietnutie návrhov na výsluch znalkyne K. D. D. a nariadenie nového znaleckého dokazovania alebo preskúmanie znaleckého posudku znalca K. J. L. znaleckým ústavom, tak dôvodom ich odmietnutia sa súd zaoberal na stranách 12/13 tohto odôvodnenia. Odmietnutím návrhu obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedka J. A. D. sa súd zaoberal na strane 17 tohto odôvodnenia. trest Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trestná sadzba pri prečine porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024, za ktorý súd uznáva obžalovaného vinným a ukladá mu trest, je 6 mesiacov až 5 rokov odňatia slobody. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Žiadnu priťažujúcu okolnosť nezistil. Od skutku uplynulo už takmer 8 rokov. To súd zohľadnil pri rozhodovaní o treste v prospech obžalovaného. V neprospech obžalovaného súd zohľadnil nekritický postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu v priebehu
celého konania, no najmä pomerne sofistikovaný spôsob spáchania trestného činu. Nešlo totiž o konanie v afekte či iné prvoplánové konanie, no išlo o konanie, pri ktorom obžalovaný musel vykonať sériu úkonov smerujúcich k získaniu majetkového prospechu (oslovenie advokáta, uzavretie kúpnej zmluvy, návrh na vklad do katastra nehnuteľností...). Preto súd za primeraný trest považuje trest odňatia slobody v spojení s peňažným trestom. Vzhľadom ale na dovtedajší život obžalovaného (či už pred spáchaním predmetného trestného činu ale aj po ňom) a najmä dobu od spáchania trestného činu súd trest odňatia slobody uložil vo výmere 10 mesiacov, čo je v dolnej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona . Za primeranú skúšobnú dobu súd považoval skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov, čo je pri dolnej hranici sadzby. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 prihliadol aj na to, že obžalovaný predmetným trestným činom získal majetkový prospech. Vzhľadom na to, že tomu nebránia ani majetkové a ani osobné pomery obžalovaného a nie je a ani nebude to na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, ukladá mu súd popri treste odňatia slobody aj peňažný trest podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona. Podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností je obžalovaný ako fyzická osoba stále vlastníkom predmetných nehnuteľností v k.ú. F. ako aj ďalších nehnuteľností v k.ú. D. a podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je zamestnaný v SAD Humenné, a.s., OZ Vranov nad Topľou s priemerným mesačným príjmom (za obdobie od novembra 2023 do septembra 2024) vo výške 1.387,92 eur. Obžalovaný teda disponuje dostatočným majetkom na zaplatenie peňažného trestu vo výmere 5.000,- eur, ktorý súd považuje za primeraný s ohľadom na závažnosť konania obžalovaného, výšku škody, ktorú svojim konaním spôsobil, pomery obžalovaného ale aj na dobu, ktorá od spáchania trestného činu už uplynula a inak riadny život obžalovaného tak pred ako aj po spáchaní tohto trestného činu. Uloženie tohto trestu nebude na ujmu náhrady škody, pretože osoba primárne poškodená predmetným trestným činom (spoločnosť PALOMA SK s.r.o.) už zanikla bez právneho nástupcu a G. H., ktorá si v tomto konaní uplatňovala taktiež nárok na náhradu škody, si tento nárok neuplatnila riadne a včas, a preto nebola na hlavné pojednávanie pripustená ako poškodená s nárokom na náhradu škody (viď posledná časť tohto odôvodnenia). Aj v prípade, že by si G. H. uplatňovala nárok na náhradu škody v inom konaní (podľa cit. § 34 ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 pri rozhodovaní o ukladaní peňažného trestu nestačí skúmať aktuálnu možnosť ujmy na náhrade škody ale aj prípadnú budúcu), tak majetok obžalovaného (vlastníctvo nehnuteľností s ohľadom na ich rozsah ako aj aktuálny príjem obžalovaného) nebráni tomu, aby z neho mohol byť prípadný nárok na náhradu škody uspokojený a súčasne aby obžalovaný bol schopný zaplatiť uložený peňažný trest. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Výmera náhradného trestu odňatia slobody je taktiež primeraná okolnostiam veci a napĺňa účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Náhrada škody O náhrade škody súd nerozhodoval – spoločnosť PALOMA SK s.r.o. zanikla bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra, a tak nemá spôsobilosť byť subjektom práv vrátane práva na náhradu škody. G. H. nebola pripustená do tohto konania ako poškodená s nárokom na náhradu škody, vzhľadom na to, že si nárok na náhradu škody neuplatnila riadne a včas. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bardejov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.